Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 4, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233495
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113233495.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcov X/Ľudmily F. nar.
XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, bytom P. Ľ. C. XXXX/XX, N., 2/ P. C., nar. XX.XX.XXXX štátnej
občianky SR, bytom A 3/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, bytom S. P. XXX, 4/ U. X., nar.
XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, bytom S. P. XXX, 5/ B. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR,
bytom P. X/X, X. S., X/Boženy M., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, bytom M. XXXX/XX, S., 7/ U.

A., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, bytom R. - P. XXXX, F., 8/ C. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátneho
občana SR, bytom U F. XX, M., všetci práv. zast. U.. S. C. so sídlom S. 1, Zvolen proti žalovanej Zlate Q.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom X. XXXX/XX, S. práv.zast. Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Pavlovič, s.r.o. so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, IČO 47 238 626 o zaplatenie 11 658,32
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o žalobe žalobkýň 2/,5/,6/ z a s t a v u j e.
II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovaná má voči žalobcom 1/ - 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/- 8/ sa podaným návrhom domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1/ sumu 971,52 Eur € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 971,52
Eur € od 10.05.2013 do zaplatenia, žalobkyni 2/ sumu 485,76 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5,5% zo sumy 485,76 Eur od 10.05.2013 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 485,76 Eur spolu

s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 485,76 Eur € od 10.05.2013 do zaplatenia,
žalobcovi 4/ sumu 2428,82 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 2428,82
Eur od 10.05.2013 do zaplatenia, žalobkyni 5/ sumu 2428,82 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5,5% zo sumy 2428,82 Eur od 10.05.2013 do zaplatenia, žalobkyni 6/ sumu 2428,82 Eur
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 2428,82 Eur od 10.05.2013 do zaplatenia,
žalobkyni 7/ sumu 1214,41 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 1214,41
Eur od 10.05.2013 do zaplatenia a žalobcovi 8/ sumu 1214,41 Eur spolu s ročným úrokom z

omeškania vo výške 5,5% zo sumy 1214,41 Eur od 10.05.2013 do zaplatenia a trovy konania. V
žalobe uviedli, že nadobudli titulom dedenia po poručiteľke, G.. S. P., zomretej X.X.XXXX, na základe
Osvedčenia o dedičstve vydanom notárkou JUDr. Miriam Bukovčákovou, poverenou Okresným súdom
Bratislava IV. , sp.zn. XXD/XXX/XXXX, D not XX/XXXX - XX zo dňa 10.03.2010, právoplatného dňa
26.3.2010 v podieloch tam uvedených peňažný vklad na VK č. 0630212403/0900 so zostatkom ku dňu
smrti poručiteľky spolu vo výške 12.144,08 Eur. Žalobkyňa 1/ nadobudla 1/25, t.j. 485,76 Eur a taktiež

nadobudla titulom právnej postupnosti na základe Osvedčenia o dedičstve OS Trenčín, 21D/25/2013-40,
zo dňa 2.9.2013, právoplatného dňa 14.08.2013, v dedičskej veci po Milanovi X., nar. X.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, pohľadávku voči žalovanej vo výške 485,76 Eur, teda sa spolu sumu 971,52 Eur.Žalobkyňa 2/ a žalobca 3/ nadobudli titulom dedenia 1/25-inu, domáhajú sa tak vyplatenia každý
zvlášť sumy 485,76 Eur. Žalobcovia 4/- 6/ nadobudli titulom dedenia každý zvlášť 1/-5-inu, žalobou
sa tak domáhajú vyplatenia každý zvlášť 2.428,82 Eur. Žalovanú listom zo dňa 25.04.2013 vyzvali na

vyplatenie žalobcom dedičským konaním nadobudnutých finančných súm, a to z titulu bezdôvodného
úmyselného obohatenia. Žalovaná mala k dispozícii VK č. 0630212403/0900 so zostatkom ku dňu smrti
poručiteľky Ing. Ľudmily Marekovej v čiastke 12.144,10 Eur a napriek tomu, že nebola dedičkou vkladu
na uvedenej VK, s vkladom disponovala. Žalobkyňa 1/ v marci roku 2013 v peňažnom ústave zistila,
že vklad žalovaná vybrala, pričom na VK je zostatok cca 7,- Eur. Žalovaná listom zo dňa 07.05.2013

oznámila, že list obdržala dňa 3.5.2013, pričom nepopiera, že žalovanú sumu vybrala z VK, túto však
odmieta žalobcom vyplatiť, nakoľko podľa nej sa nejedná o úmyselné obohatenie o žalované finančné
prostriedky a vzniesla námietku premlčania, lebo si myslela, že uzavretím dedičskej dohody prejde
peňažný vklad na VK s príslušenstvom na ňu, ako dedičku. Ďalej uviedli, že žalovaná sa v dedičskej
veci po poručiteľke Ing. Ľudmile Marekovej osobne zúčastnila konania o predbežnom šetrení a rovnako
bola osobne prítomná pri prejednaní dedičstva, súhlasila s uzavretím dohody dedičov o jeho vyporiadaní

a svojho zákonného dedičského podielu z predmetnej vkladnej knižky sa vzdala v prospech U. X..
Žalovaná nemohla byť v dobrej viere, že jej finančné prostriedky na VK patria. Dôkazom toho je tá
skutočnosť,žepoprávoplatnomskončenídedičskéhokonaniasamimoriadnymopravnýmprostriedkom,
návrhom na obnovu konania domáhala povolenia obnovy konania o dedičstve č. konania XXD/XXX/
XXXX, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava IV. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo

dňa 6.8.2010 návrh na povolenie obnovy konania (ako aj odkladu vykonateľnosti rozhodnutia) zamietol.
Žalovaná sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala a Krajský súd v Bratislave, uznesením sp. zn. XXCo/D/
XX/XXXX, zo dňa 28.2.2011 napadnuté uznesenie potvrdil. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná bola
na základe dedičského rozhodnutia uzrozumená s tým, že nie je zákonnou dedičkou vkladu na vyššie
označenej VK. Finančné prostriedky vo výške 12.144,10 Eur neboli predmetom závetného dedenia

v prospech žalovanej, s nimi bola jednoznačne s úmyslom ponechať si ich, aj keď tieto žalovaná
nenadobudla, o to viac, že jej dispozícia s vkladom na VK zanikla smrťou poručiteľky. Keby žalovaná
nebola uzrozumená s tým, že nie je dedičkou vkladu na predmetnej VK , tak by sa nedomáhala
obnovy pôvodného konania. Žalovaná bola podľa záznamu zo dňa 07.09.2009 vyhotoveného v Domove
seniorov Lamač, Bratislava prítomná pri prevzatí osobných vecí z pozostalosti po poručiteľke a teda

už v tomto čase vedela, že žiaden testament, na ktorý sa odvolávala v návrhu na obnovu konania, sa v
osobných veciach nebohej nenachádzal. Navrhli, aby súd vydal vo veci platobný rozkaz.
2. Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej
lehote odpor s odôvodnením.

3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že s navrhnutým rozhodnutím nesúhlasí. V
žalobe sú skutkové a právne okolnosti uvádzané rozdielne od reálneho priebehu udalostí v danom čase.
Existencia a relevancia závetu bola preukázaná všetkým žalobcom 1/- 8/ a títo nijako nerozporovali jeho
existenciu a účinky. Jej neznalosťou práva došlo k uzatvoreniu dedičskej dohody po pozostalej Ing. S.
P., ktorá jej odovzdala ešte pred jej smrťou vkladnú knižku ako výnos z jej podielových listov a prejavila

výslovnú vôľu, aby sa výlučnou dedičkou tejto vkladnej knižky stala ona.

4. Z písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.10.2016 vyplynulo, že navrhuje, aby sú po vykonanom
dokazovaní návrh žalobcov zamietol ako nedôvodný a zaviazal žalobcov na úhradu trov konania
žalovanej. Zdôraznila, že hoci sa žalobcovia snažia navodiť dojem, že zo strany žalovanej došlo

k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, uvedené vyvracia skutočnosť, že k výberu finančných
prostriedkov z dotknutej vkladnej knižky žalovanou (v prípade ktorej bola disponentkou) v sume 12.137,-
Eur došlo dňa 8.9.2009, tzn. 5 dní po smrti poručiteľky Ing. S. P., a teda dávno pred vydaním osvedčenia
o dedičstve v danej dedičskej veci. Urobila tak v dobrej viere a na podnet svojej tety, ktorá si to tak priala
ešte počas svojho života. Nakoľko však bola poručiteľka náhle hospitalizovaná a žalovaná v tom čase

boladlhodobovzahraničí,nemalamožnosťsitietopeniazevybraťeštepočasživota,resp.hospitalizácie
poručiteľky, hoci ju na to sama poručiteľka nabádala. Úmysel poručiteľky bol totiž ten, aby mala žalovaná
peniaze kedykoľvek k dispozícii a mohla s nimi nakladať podľa svojho uváženia. V čase dedičského
konania žalovaná nemala vedomosť o tom, že sa v prípade vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX
vedenej v Slovenskej sporiteľni zaradenej medzi aktíva dedičstva jedná o totožnú vkladnú knižku s tou,

ktorej bola disponentkou a ktorú mala v súlade s vôľou poručiteľky zdediť. Ako vyplýva zo závetu zo dňa
10.08.2004 vlastnoručne písaného poručiteľkou, táto za dedičku podielového listu Asset Management,
vedeného v Slovenskej sporiteľni, č. XXXXXXXXX/XXXX poradové číslo žiadostG.videnčné č. karty
XXXXXXXX vydaného dňa 25.05.2004 určila práve žalovanú. Tento podielový list bol neskôr prevedenýpráve na vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenú v Slovenskej sporiteľni. Vkladná knižka mala
po opätovnej premene z podielových listov na vkladový účet pridelené nové číslo, než akým bola
označená v závete, ktorý mala k dispozícii notárka, pričom žalovaná nepoznala toto číselné označenie.

Neobstojí tvrdenie žalobcov , že zo strany žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu,
keďže úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí
existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. V čase, keď žalovaná peniaze z vkladnej knižky
vyberala, neexistovalo ešte osvedčenia o dedičstve a žalovaná tieto peniaze z vkladnej knižky vybrala
na podnet svojej tety, ktorá ju určila ako dedičku zostatku na príslušnej vkladnej knižke. Je otázne kedy

sa o výbere finančných prostriedkov dozvedeli žalobcovia, keďže dedičské konanie právoplatne skončilo
dňa 26.03.2010, pričom tento výber bol známy už v čase prebiehajúceho dedičského konania, a teda o
aktuálnom zostatku na predmetnom účte mohla a mala mať vedomosť aj notárka.

5. Podaním zo dňa 28.03.2017, doručeným súdu dňa 29.03.2017 žalobkyne 2/ a 5/ prostredníctvom
právnej zástupkyne zobrali žalobu späť a navrhli , aby súd ohľadne ich žalobou uplatnených nárokov

konanie zastavil.

6. Podaním zo dňa 15.05.2017, doručeným súdu dňa 08.06.2017 žalobkyňa 6/ zobrala žalobu späť vo
výške sumy jej prislúchajúcej v zmysle podanej žaloby a požiadala súd, aby konanie v tejto časti zastavil.
7. Súd svojim výrokom I.konanie v časti žaloby žalobcov 2/,5/ a 6/ podľa § 145 CSP, bez skúmania

názoru žalovanej k späťvzatiu, nakoľko títo žalobcovia pred začatím pojednávania vzali svoju žalobu
späť.

8. Pokiaľ ide o žalobkyňu 6/ súd dospel k záveru, že jej späťvzatie žaloby nebolo relevantnými dôvodmi
spochybnené. G.. U. M. predložil generálnu plnú moc na všetky právne úkony od žalobkyne 6/ zo dňa

XX.XX.XXXX a dôvodil, že ho vzhľadom na vek a zdravotný stav na základe odporúčania personálu
ubytovacieho zariadenia poverila zastupovaním vo všetkých oblastiach. Pretože jeho matka i napriek
zábudlivosti popiera napísanie a odoslanie akéhokoľvek spisu, jej podpis v Bratislave XX.XX.XXXX nie
je reálny a ani jej právna zástupkyňa o uvedenej žiadosti nemá vedomosť. Požiadal, aby uvedený spis
nebol považovaný za dôveryhodný materiál, nakoľko má za to, že žalovaná využila zdravotný stav a

vek žalobkyne 6/ na jej úmyselné ovplyvnenie. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v tejto
súvislosti poukázala na to, že žalobkyňa 6/ plne spôsobilá na právne úkony. Späťvzatie bolo urobené
v zákonom predpísanej forme, bolo riadne doručené súdu, pričom si nevyžaduje overený podpis a
niet žiadneho dôvodu na to, aby došlo k spochybneniu takto vykonaného úkonu zo strany žalobkyne
6/. Podané späťvzatie nie je možné procesne nejako odvrátiť a už nie je možné zobrať ho späť.

Spísané bolo v Bratislave, odkiaľ bolo i odoslané. Vypracované bolo po konzultácii so žalovanou a jej
po oznámení, že už si nechce uplatňovať svoj nárok voči žalovanej. Žalobkyňa 6/ ho v domove, kde je
umiestnená podpísala slobodne a vážne, s plným vedomím následkov, ktoré jeho podaním nastanú. Po
jeho podpísaní ho odovzdala žalovanej, ktorá ho následne odovzdala právnemu zástupcovi žalovanej,
ktorý ho podal na poštovú prepravu. Právna zástupkyňa žalobkyne 6/ namietala, že považuje vyjadrenie

protistrany za nevieryhodné a navrhla vypočuť syna žalobkyne 6/, generálneho splnomocnenca Ing.
Jozefa M.. Q. k tomu, že podľa § 89 ods.3 Civilného sporového poriadku, ak je strana zastúpená
advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené súd považoval predloženú
generálnu plnú moc Ing. M. za právne bezpredmetnú a jeho výsluch nevykonal. Nakoľko späťvzatie
žaloby žalobkyňou 6/ nebolo spochybnené žiadnymi právne relevantnými skutočnosťami súd mal zato,

že ide o kvalifikovaný procesný úkon z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa 6/ na
prejednaní svojho návrhu nemá záujem a je uzrozumená s tým, že o jej návrhu nebude súdom meritórne
rozhodnuté.

9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov 1/,4/, žalovanej, oboznámením osvedčenia o

dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, odpovede žalovanej na výzvu PZ žalobcov, záznamu
zo dňa X.X.XXXX, výzvy na zaplatenie zo dňa 21.4.2013, vyjadrenia žalovanej zo dňa 27.10.2016,
fotokópie vkladnej knižky, vyjadrenia žalobcov zo dňa 26.4.2017, mailovej komunikácie medzi sporovými
stranami, podania žalovanej zo dňa 19.7.2017, čestného prehlásenia Boženy M. zo dňa XX.X.XXXX,
U. P. zo dňa XX.XX.XXXX, podania označeného ako doplnenie podania zo dňa 9.5.2018, čestného

prehlásenia Boženy M. zo dňa 21.09.2014, obsahu pripojených spisov Okresného súdu Bratislava IV. -
XXD/XXX/XXXX, 65D/380/2010 a zistil tento skutkový stav veci.10. Z výsluchu žalobkyne 1/ vyplynulo, že poručiteľka bola jej teta. Prejednanie dedičstva prebehlo v
kľude, notárka im oznámila, že sa našla ešte jedna vkladná knižka na ktorej bolo cca 12.140,- Eur.
Dohodli sa na spôsobe dedenia pričom žalovaná bola prítomná, neprotestovala proti dohodnutému

dedeniu, ani napriek tomu, že to bolo viackrát opakované koľko dedia nepovedala, že finančné
prostriedky, ktoré na tejto vkladnej knižke boli vybrala. Zaplatili i poplatok, až neskôr podľa jej tvrdenia si
v aute spomenula, že peniaze už vybrala. I keď sa následne domáhala cez obnovu zmeny dedičského
rozhodnutia nepodarilo sa jej to. Spolu so súrodencami, nešli na dedičské konanie, že by mali niečo
dediť, ale boli predvolaní. Žalovaná je jej sesternica, žalobcovi boli bratia. Boli poučení notárkou, že

po právoplatnosti si môžu peniaze vybrať, ale nevedeli, že sa musia všetci stretnúť, že len takýmto
spôsobom môže k výberu dôjsť. Požiadala sestru, aby zorganizovala stretnutie, za účelom návštevy
sporiteľne, k stretnutiu nedošlo, nakoľko sa dozvedeli, že bol podaný návrh na obnovu konania. Keď
sme sa stretli na pohrebe brata, žalovaná ani slovkom nespomenula, že konanie bolo skončené, čo
spochybňuje jej dobrú vôľu. O výbere peňazí žalovanou sa dozvedela pred Veľkou Nocou v roku 2013,
tak ako to vyplýva z predloženého čestného prehlásenia jej dcéry. Následne kontaktovala ostatných. Čo

bolo predmetom dedenia zo zákona a čo zo závetu presne nevedela, vedela to len podľa toho, čo sa
prečítalo na prejednaní dedičstva. Notárka stav na účtoch, oboznámila viackrát.

11. Z výsluchu žalobu 4/ vyplynulo, že považuje za potrebné obhájiť "X." česť, nakoľko nikto z rodiny by
niečo takého ako žalovaná, jeho sestra nespravil. Finančné prostriedky boli žalobcom priznané, majú

ich dostať, ale žalovaná ich vybrala. Keď ju vyzval, aby peniaze vrátila, vyjadrila sa, že peniaze vybrala,
minula a tak žiadne peniaze žalobcovia nedostanú. K okolnostiam prejednania dedičstva by sa vedela
vyjadriť jeho dcéra, ktorá sa ho zúčastnila. Po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, každý z nich
čakal, že k výplate peňazí dôjde, mysleli si, že vzájomné rodinné vzťahy sú na takej úrovni, že nebude
problém s vyplatením. Žalovaná v minulosti i prisľúbila, že peniaze vyplatí, keď chodievala po smrti

otca k nim na návštevy, keď sa neskôr situácia pri rodinnom stretnutí preberala, žalovaná priznala,
že peniaze vybrala, minula. S poručiteľkou mal výborný, nadštandardný vzťah, bola ako druhá mama,
chodila na návštevu za jeho otcom. Navštevovať ju v zariadení kde žila ku koncu života nechodil, keďže
poručiteľka chodila k nim.

12. Z vyjadrenia PZ žalobcov vyplynulo, že žalobcovia nemali vedomosť o tom, že žalovaná disponovala
predmetnou vkladnou knižkou, dozvedeli sa to až z vyjadrenia žalovanej ku ktorému priložila doklad o
stave, výpis z vkladnej knižky. Vedomosť, že peniaze z vkladnej knižky boli vybraté získala žalobkyňa 1/
až na Veľkú noc roku 2013 a o tom, že peniaze na vkladnej knižke nie sú a neboli ani počas dedičského
konania žalobcovia nevedeli. Žalovaná úmyselne vykonala všetky úkony. Po smrti poručiteľky ako

vyplýva zo záznamu zo dňa 07.09.2009, spísaného v Domove seniorov, keď zistila, že nie je dedičkou
predmetnej vkladnej knižky, dozvedela sa v tomto zariadení nenachádza testament, ktorý by ju
označovalzadedičku, naďalšídeňfinančnéprostriedky vybrala. Žalobcoviamajúzato,žekeďnenašla
testament, ktorý hľadala a zistila, že nie je dedičkou, následne preto vybrala peniaze z vkladnej knižky
čo je i v kontexte s návrhom na obnovu dedičského konania. V tomto návrhu uvádza, že videla koncept

testamentu, ale tento testament sa nenašiel. Teda ho nepredložila ako originál, ktorým by mala dediť aj
vklad na vkladnej knižke, ktorý je predmetom tohto konania. Pri prejednaní dedičstva nechala dedičov
v tom, že budú dediť, zaplatili poplatok z dedenia, pričom vedela, že tieto peniaze tam nie sú, lebo ich
vybrala, toto všetko svedčí o jej úmysle.

13. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že poručiteľka, jej teta ju určila za hlavnú vykonávateľku pozostalosti
po nej a tak ju pri každej návšteve oboznamovala ako má postupovať, prízvukovala jej, že aby mala čo
najmenej starostí napísala dňa 11.11.2003 závet, ktorého kópiu jej odovzdala. Vkladnú knižku zo závetu
č. 10-31155-3 vedenú v Slov. sporiteľni previedla dňa XX.XX.XXXX na podielové listy a odovzdala jej
k tomu vlastnoručne spísaný závet. Asi 2 roky pred jej smrťou boli spolu v Slov. sporiteľni v Bratislave

prepísať peniaze z podielových listov na vkladnú knižku u ktorej ju určila za disponentku, aby si peniaze
už počas jej života v prípade potreby alebo jej smrti mohla kedykoľvek vybrať. Keďže teta bola náhle
hospitalizovaná v nemocnici a ona bola v tom čase v zahraničí peniaze si vybrala 5.deň po jej smrti.
Vzhľadom na uvedené nemala žiaden dôvod na bezdôvodné úmyselné obohatenie. Počas dedičského
konania, keď notárka oznámila, že sa našlo ešte jedna vkladná knižka, ktorej suma sa rozdelí medzi

dedičov zo zákona nepredpokladala, že sa jedná o jej vkladnú knižku na ktorej v tom čase bola suma
7,- Eur, ale ide o ďalšiu vkladnú knižku v Slov. sporiteľni a tak sa zriekla podielu v prospech brata
neuvedomujúc si, že sa jedná o jej peniaze, čo zistila až po obdržaní osvedčenia o dedičstve. Počas
3 rokov sa nikto ničoho nedožadoval.14. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn.XXD/XXX/XXXX, D not XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatného dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že konajúca notárka U.. P. W., poverená Okresným súdom

Bratislava IV ako súdna komisárka v dedičskej veci po poručiteľke Ing. S. P., rod. X., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. 03.09.2009 osvedčila dohodu o vyporiadaní dedičstva podľa ktorej peňažný vklad na VK č.
XXXXXXXXXX/XXXX, so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky 12.144,10 Eur podľa ktorej nadobudli
žalobcovia 1/, 2/, 3/ a neb. P. X. každý podiel X/XX-inu, žalobcovia v X/, X/,X/ každý X/-X-inu a
žalobcovia X/, 8/ každý X/XX-inu. W. konštatované, že poručiteľka zanechala závet písaný formou

notárskej zápisnice s dátumom XX.XX.XXXX v ktorom ustanovila testamentárnych dedičov na presne
špecifikovaný hnuteľný majetok a na majetok nespomínaný v závete ako dedičia zo zákona v tretej
dedičskej skupine prichádzajú do úvahy synovci a netere.

15. Zo závetu zo dňa 11.11.2003 spísaného do notárskej zápisnice N XXX/XXXX, A A notárkou U.. P.
Q. vyplynulo(okrem iného), poručiteľka G.. S. P. odkázala vklad na vkladnej knižke na meno poručiteľky,

číslo vkladového účtu 10-31155-3 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava žalovanej.

16. Zo závetu zo dňa 10.08.2004 vlastnoručne spísaného podpísanou poručiteľkou bolo zistené,
že za dedičku podielového listu Asset-management vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo
175175662/0900 s tým, že uvedený podielový list vznikol zrušením vkladnej knižky na meno

poručiteľky , číslo vkladového účtu 10-31155-3 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava.

17. Z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 11.12.2009 k žiadosti notárky U.. P. W. bolo zistené,
že X., a.s. ku dňu smrti poručiteľky XX.XX.XXXX viedla na meno poručiteľky vkladnú knižku číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, zostatok XX.XXX,XX Eur( bez príslušenstva). R. č.XXXXXXXX a vkladná knižka

č. XXXXXXXX boli zrušené pred smrťou poručiteľky.

18. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoDXX/XXXX-XX zo dňa 28.02.2011 vyplynulo, že
súd návrh žalovanej návrh na obnovu konania a na odklad vykonateľnosti osvedčenia o dedičstve

č.k. 65D/370/2009-66 zo dňa 10.03.2010 zamietol. Skonštatovalo sa, že ohľadom vkladu vedeného
v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku
dňu smrti poručiteľky 12.144,10 Eur uzavreli dedičia dohodu o vyporiadaní dedičstva na základe ktorej
sa vklad rozdelil medzi dedičov. Vklad na vkladnej knižke č. XXXXXXXX, ktorý poručiteľka odkázala
prvým závetom zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľke( v tomto konaní žalovanej) a tiež podielový list č.

XXXXXXXX/XXXX, ktorý odkázala poručiteľka navrhovateľke druhým závetom zo dňa 10.08.2004 už
v čase jej smrti neexistovali. Zostatok na vklade č.0630212403/0900 nebol predmetom prvého ani
druhého závetu.
19. Zo záznamu z vkladnej knižky vedenej v SLSP, a.s. vyplynulo, že dňa 8.09.2009 bol uskutočnený
výber sumy vo výške 12.137,- Eur pričom na vklade zostal zostatok vo výške 7,10 Eur.

20. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu S. sp.zn.XXD/XXX/XXXXX-XX, XDnotXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po neb. P. X., zomr. XX.XX.XXXX bolo
zistené, že žalobkyňa 1/ nadobudla pohľadávku poručiteľa v podiele X/XX titulom dedenia po G.. S. P.,
rod. Syptákovej, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sp.zn. XXD/XXX/XXXX, D not XX/.

XX. Zo záznamu spísaného dňa XX.XX.XXXX v T. seniorov Lamač za účasti pozostalých po zosnulej
G.. S. P. N. Q., W. M. a pracovníčok zariadenia vyplynulo, že bolo zaznamenané, že prítomní dediči
podľa závetu zo dňa 22.04.2001 prevzali osobné veci a úspory, dve vkladné knižky z VÚB, a.s. banky
s tým, že v zariadení zostávajú v dočasnej úschove vkladné knižky z Unibanky, Ľudovej banky a jedna

z VÚB, a.s banky, finančné prostriedky na vybavenie pohrebu a ako i doklad o sporožírovom účte v
Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXX/XXXX.

22. Z výzvy na vyplatenie 12.144,10 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.04.2013 bolo
zistené, že žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvali žalovanú , aby im ako dedičom zo

zákona vydala, vyplatila uvedený peňažný obnos s príslušenstvom s tým, že vkladná knižka bola v jej
dispozícii, pričom žalobkyňa v marci roku 2013 v peňažnom ústave zistila, že vklad vybrala. Keďže
finančné prostriedky jednoznačne boli predmetom dedenia a žalovaná ich úmyselne vybrala z vkladnej
knižky bezdôvodne sa tým obohatila, nakoľko ich nadobudli dedičia zo zákona po poručiteľke.23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 107 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a
jeho podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu
jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť na
súde námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Premlčanie je kvalifikované uplynutie

času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je
zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným
účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému

trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
26. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa

ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. O ich vzájomnom vzťahu platí, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie

druhá premlčacia doba. Aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej
doby, ale už by uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba
v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

27. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď

bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať
k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne
ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna
premlčacia doba.

28. Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich ustanoveniach úmyselné bezdôvodné
obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej
osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15
Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej

zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa
Občianskeho zákonníka vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim
konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej
zložky). O nepriamy úmysel ide, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže
získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený.

29. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Judikatúra ohľadne plynutia

subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/67/2011 z 25.03.2013 - publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 23/2013) uvádza, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na
jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môžepodať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd tiež uviedol, že oprávnený sa dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových
okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

30. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, príp. 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie

skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už
samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia
doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, resp. na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

31. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť

vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku.

32. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovanej bezdôvodne sa obohacovať
bolo nutné preukázať, že žalovaná v čase prevzatia žalovaného finančného plnenia skutočne vedela
alebo aspoň bol uzrozumená s tým, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov. Žalovaná chcela

a získala peniaze uložené na účte poručiteľky, táto skutočnosť ale nedokazuje jej úmysel získať
bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia preukazovali úmyselné konanie žalovanej tvrdením, že dôkazom
nedostatku dobrej viery je, že sa domáhala obnovy dedičského konania a že keby nebola uzrozumená,
že nie je dedičkou uvedeného by sa nedomáhala. V konaní bolo nesporne preukázané, že poručiteľka
spísala viacero závetov, keď v zázname zo dňa 07.09.2009 je zaznamenaný závet z roku 2001, v

dedičskom rozhodnutí sa konštatuje závet zo dňa 11.11.2003, v konaní o obnove konania je spomínaný
závet zo dňa 10.08.2004 v ktorom poručiteľka precizovala, aktualizovala označenie vkladu. Žalovaná
mala nesporne oprávnenie disponovať s predmetným účtom poručiteľky, takže možno prisvedčiť jej
tvrdeniam, že to bolo z dôvodu, že jej poručiteľka oznámila svoj úmysel, že má záujem, aby predmetné
finančné prostriedky nadobudla po jej smrti ona. Je preto reálne predpokladať, že po smrti poručiteľky

bola v presvedčení, že preberá peniaze, ktoré smrťou poručiteľky nadobudla a tieto vybrala z vkladnej
knižky. Nie je zrejmé ako žalobcovia dospeli k presvedčeniu, že keďže pri preberaní pozostalosti v
domove seniorov žalovaná nenašla závet ( neskôr špecifikovaný ako závet ktorý označovala v návrhu
na obnovu dedičského konania) nadobudla presvedčenie, zistila, že nie je dedičkou a preto vybrala
predmetnú hotovosť. Naopak je nesporné, že žalovaná navštevovala poručiteľku, bola s ňou i v

peňažnom ústave na zriadenie oprávnenia disponovať s vkladom, a tak je dôvodné predpokladať,
že bola oboznámená s jej úmyslami ohľadne usporiadania dedičstva. Za daného stavu (možnosť
disponovať s vkladom na účte) opodstatnene predpokladala, že bude dediť i predmetnú sumu. Možno
prisvedčiť tvrdeniam žalovanej v tom zmysle, že vzhľadom na meniace sa množstvo čísel vkladov na
ktorých boli vedené finančné prostriedky si už nepamätala konkrétne číslo vkladu, ktorý mala závetom

dediť. Je tak reálny predpoklad, že v prípade, že by si bola vedomá, že ide o finančné prostriedky
o ktorých predpokladala, že po poručiteľke jej smrťou nadobudne a ktoré z účtu vybrala nebolo by k
uzavretiu dohody o vyporiadaní dedičstva v tejto časti došlo. Nemožno tiež prisvedčiť tvrdeniu žalobcov
v žalobe, že keby žalovaná nebola uzrozumená s tým, že nie je dedičkou vkladu na predmetnej
vkladnej knižke, tak by sa nedomáhala obnovy pôvodného konania. Je zrejmé, že žalovaná sa domáhala

obnovy konania z dôvodu presvedčenia, že závetom uvedené peniaze nadobudla s tým, že zmenami
cenného papiera identita jej majetkového práva zostala zachovaná. Na preukázanie úmyslu žalovanej
získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov nepostačujú všeobecné tvrdenia a žiadne konkrétne
skutočnosti preukazujúce toto tvrdenie neboli produkované. Úmysel žalovanej nemožno dovodiť ani
zo skutočnosti, že pri prejednaní dedičstva u notárky neoboznámila ostatných dedičov s vybratím

peňazí z vkladnej knižky. Potvrdzuje to len nedostatok preverenia si z jej strany aký konkrétny majetok
sa prejednáva. Je nereálne, aby v prípade, že by si bola vedomá, že ide o peniaze ktorými ona
disponuje (minula ich) podpísala dedičskú dohodu v zmysle ktorej sa vklad delí i medzi ostatných
dedičov. Z uvedeného vyplýva, že nebolo bez pochybností preukázané, že žalovaná pri nadobudnutí
bezdôvodného obohatenia vedela resp. mohla vedieť že získava bezdôvodné obohatenie a chcela ho

získať resp. pre prípad, že sa tak stane bola s tým uzrozumená, teda že toto získala úmyselne na úkor
žalobcov.33. Nakoľko nebol preukázaný úmysel žalovanej získať bezdôvodné obohatenie v čase jeho
nadobudnutia ku dňu 08.09.2009 podmienka zakladajúca 10 ročnú premlčaciu dobu v zmysle § 107
ods.2 Obč. zák. nebola splnená. Pre začatie plynutie 3 ročne(príp. 10 ročnej) objektívnej premlčacej

doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenie je rozhodný okamih, kedy
bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Dohoda o vyporiadaní dedičstva na základe ktorej
sa predmetný vklad rozdelil medzi žalobcov nadobudla právoplatnosť dňa 26.03.2010. Premlčacia doba
v trvaní troch rokov začala plynúť dňa 27.03.2013 a uplynula dňa 27.03.2013. Žaloba na súd bola
podaná dňa 04.12.2013 teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Nakoľko subjektívna

premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť a
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj ak ešte plynie druhá premlčacia doba
je bezpredmetné skúmanie či už uplynula i subjektívna premlčacia dobe resp. zistenie, že je časové
obdobie ešte neuplynulo. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobou uplatnené nároky sú
premlčanéaspoukazomnavznesenúnámietkupremlčaniažalobuakonedôvodnúvýrokomII.zamietol.
Ďalšie doplnenie dokazovania vykonaním navrhovaných dôkazov súd vzhľadom na uvedený záver ako

nadbytočné v súlade so zásadou hospodárnosti nevykonal.

34. Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej "vigilantibus iura
scripta sunt" t. j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú

včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

35. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

36. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

38.Podľa§262ods.1,2CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O náhrade trov konania (výrok III.)súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu konania v rozsahu 100% a podľa § 256 ods.1 CSP (vo vzťahu k žalobcom 2/, 5/,
6/), ktorí procesne zavinili zastavenie konania o ich žalobou uplatnenom nároku. . O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 6 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.