Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jozef Zlocha

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/318/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718202414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
Stavebné bytové družstvo Zvolen, IČO: 00 222 054, so sídlom Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen,
zastúpený TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 235 888, so sídlom Námestie SNP
74/28, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: O. H., nar. XX. M. XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX L., o
zaplatenie sumy 1.157,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, č.k. 18C/7/2018-92 zo dňa 10. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré
jej je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.157,63 Eur, zmluvnú pokutu vo
výške 124,94 Eur, poštové náklady vo výške 1,40 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,5‰ zo sumy 1.157,63

Eur za každý deň omeškania od 01.03.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1.157,63 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia a žalovanej povolil uhradiť dlh v splátkach po 50,-
Eur mesačne, splatných vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou žalobu
žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná je
povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 68% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia,

ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobou uplatnený nárok má pôvod v Zmluve
o výkone správy č. 198 zo dňa 23.01.2008 ďalej len „Zmluva o výkone správy“, žalovaná je vlastníčkou
bytu č. X na ulici J.. XX vo L. a podľa Zmluvy o výkone správy je povinná mesačne uhrádzať preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv, na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatok za
výkon správy. Nakoľko žalovaná túto povinnosť zanedbala, ku dňu 28.02.2018 dlžila čiastku 1.533,84

Eur pozostávajúcu z neuhradených preddavkov a poplatku za výkon správy vo výške 1.157,63 Eur,
zmluvnú pokutu vo výške 374,81 Eur podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o výkone správy a poštovné vo
výške 1,40 Eur.1.2 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že medzi sporovými stranami bol založený
záväzkovo-právny vzťah spotrebiteľský na základe Zmluvy o výkone správy, uzavretej v súlade so
zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993

Z.z.“). Žalovaná ako vlastníčka bytu sa zaviazala v stanovených lehotách uhrádzať preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv, ako aj na služby a plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatok za
výkon správy. Žalovaná mesačné povinné platby pravidelne neuhrádzala, na základe čoho je evidovaný
nedoplatok na preddavkoch a poplatkoch vo výške 1.157,63 Eur. Žalobca účtoval aj zmluvnú pokutu
vyčíslenú na sumu 374,81 Eur. Pokiaľ ide o dôvodnosť nároku, okresný súd uzavrel, že žalobca

oprávneneuplatnilnároknanedoplatoknapreddavkovýchplatbáchvyčíslenýchvovýške1.157,63Eura
nákladynapoštovnézaupomienkyvovýške1,40Eur.Vovzťahukzmluvnejpokuteokresnýsúdpodrobil
zmluvu ex offo kontrole z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa a dospel k záveru, že dojednanú
zmluvnú pokutu vo výške 1,5‰ z dlžnej sumy denne možno považovať za neprimeranú zmluvnú pokutu
v tomto konkrétnom prípade. Zdôraznil odklon od doterajšej rozhodovacej praxe Okresného súdu Zvolen
a uviedol, že doposiaľ nebol jednotne prijatý názor o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o výkone

správy. Toho času je však už v celku jednotne ustálené, že predmetný zmluvný záväzok predstavuje
spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného dôvodu súd žalovanej ako spotrebiteľke poskytol zvýšenú ochranu
v súlade s novými procesnými pravidlami, ustanovenými v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V tomto smere poukázal na argumentáciu uvedenú v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 17Co/379/2016, ktoré sa rozsiahlym spôsobom zaoberalo hodnotením

zmluvnej pokuty vo výške 1,5‰ denne, dojednanej v Zmluve o výkone správy a ktoré žalobcovi muselo
byť známe ako jednej zo strán tohto sporu. Konštatoval tak spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou a neprimeranosť zmluvnej pokuty uvedenej v Zmluve o výkone správy.

1.3 Na základe takéhoto právneho hodnotenia okresný súd uzavrel, že dojednaná zmluvná pokuta vo
výške 1,5‰ denne nespĺňa požiadavku primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k povinnosti,
ktorú má zabezpečovať. Zmluvná pokuta zabezpečuje povinnosť vlastníka bytu a nebytového priestoru
v bytovom dome riadne a včas uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavky na
služby a plnenie poskytované s užívaním bytu a poplatky za výkon správy. V zmysle zmluvy je zmluvná

pokuta výnosom správcu, predstavuje jeho zisk. Je nenáležitá obrana žalobcu v tom, že dojednaná
zmluvná pokuta by mala plniť okrem iného aj preventívnu a uhradzovaciu funkciu. Ostatní vlastníci bytov
a nebytových priestorov z takto dojednanej zmluvnej pokuty nemajú žiadnu priamu výhodu, zmluvná
pokuta plní výlučne sankčnú funkciu. Pokiaľ výška zmluvnej pokuty 1,5‰ denne zodpovedá 54,75%
ročnezdlžnejsumy,jezjavneneprimeranávovzťahukňouzabezpečovanejpovinnosti.Okresnýsúdtak

aplikoval ustanovenie §545a Občianskeho zákonníka, znížil zmluvnú pokutu a za primeranú považoval
zmluvnú pokutu vo výške 0,5‰ denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje 18,25%
ročne. Z uvedených dôvodov okresný súd nepriznal žalobcovi plnú sumu vyčíslenej zmluvnej pokuty v
sume 374,81 Eur a priznal zmluvnú pokutu zníženú na 1/3 vo výške 124,94 Eur, čo zodpovedá sadzbe
0,5‰ denne z dlžnej sumy, ako aj zmluvnú pokutu z dlžnej sumy 1.157,63 Eur v sadzbe 0,5‰ denne

od 01.03.2018 do zaplatenia. Žalobcovi taktiež priznal príslušný nárok na úrok z omeškania, ktorý je
zákonnou sankciou za omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu a bol uplatnený žalobcom v súlade
s predpismi civilného práva.

1.4 Okresný súd povolil žalovanej zaplatenie dlhu v splátkach o výške splátky 50,- Eur mesačne pod

hrozbou straty výhody splátok. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie zdokladovala, že má
viacero finančných záväzkov, má hypotéku, úvery a úvery formou kreditných kariet, časť úverov brala
z dôvodu, že zostala nezamestnaná. Dochádza k navýšeniu jej dlžôb a tým aj následne mesačných
splátok. Dostala sa do dlhovej pasce a nie je schopná uhrádzať všetky svoje záväzky; má však záujem
o udržanie bytu, chce uhrádzať platby spojené s užívaním bytu a vyjadrila záujem o úhradu dlhu v

splátkach. Na základe zistenej finančnej situácie žalovanej okresný súd uzavrel, že hoci sa žalovaná
svojim nerozumným konaním dostala do dlhovej pasce, je evidentná jej snaha splácať všetky svoje
dlžoby, našla si zamestnanie a v rámci svojich finančných možností dlžoby aj spláca. Z uvedeného
dôvodu jej povolil zaplatenie dlhu v splátkach.

1.5 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255
ods. 2 C.s.p., aplikoval zásadu pomeru úspechu vo veci. Žalobcovi z uplatneného nároku 1.533,84 Eur
bola priznaná len čiastka 1.283,97 Eur, jeho úspech vo veci predstavoval 84%, od ktorého sa odratúva
neúspech (16%), a preto nárok na náhradu trov konania predstavuje 68%, na ktorú zaviazal žalovanú.2. Proti rozsudku okresného súdu, v rozsahu, ktorým okresný súd zmluvnú pokutu znížil a v časti
nepriznaných trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prizná
žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% a uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Namietol odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

2.1 V podanom odvolaní zdôraznil, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná v zmysle zákonných
ustanovení, nárok na ňu vzniká až v prípade, ak si povinný subjekt riadne a včas neplní povinnosti, na
ktoré sa v Zmluve o výkone správy zaviazal. Zdôraznil, že zmluvná pokuta nie je čistým ziskom správcu,
s oneskorenou úhradou preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv, služieb a plnení poskytovaných

s užívaním bytu a poplatkov sú spojené výdavky, ktoré nesie, resp. je povinný uhradiť správca. Zmluvnú
pokutujepotrebnéchápaťakopaušalizovanúnáhraduškody,ktoroumajúbyťkompenzovanéajnáklady,
ktoré správcovi vzniknú neuhradením nájomného riadne a včas. Správa je osobou, ktorá je povinná
vymáhať dlhy od vlastníkov - neplatičov a z výnosu zo zmluvnej pokuty správca financuje náklady na
vymáhanie takýchto dlhov.

2.2 Poukázal taktiež na princíp právnej istoty vyplývajúci z článku 1 ods.1 Ústavy SR a článku 2 ods. 2
Civilného sporového poriadku a prv vydané rozhodnutia Okresného súdu Zvolen (sp.zn. 15C/149/2015
zodňa31.03.2016),prípadnerozhodnutiaodvolacíchsúdov(rozsudokKrajskéhosúduBratislava,sp.zn.
15C/2/2016 zo dňa 20.03.2018, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 17Co/2/2011 zo dňa

15.06.2011 a uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 15Co/14/2018 zo dňa 11.07.2018).
Žalobca vyjadril presvedčenie, že výška zmluvnej pokuty (1,5‰ denne z dlžnej sumy) je v súlade
s dobrými mravmi, je primeraná a nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nie je tak daná ani jej
neplatnosť.Jedôležitédojednanúzmluvnúpokutuposudzovaťzhľadiskadennejsadzbyaniezhľadiska
výšky samotnej zmluvnej pokuty, ktorá je výsledkom dlhodobého omeškania dlžníka s narastajúcou

tendenciou. Zmluvná pokuta má pritom predovšetkým sankčný charakter, nárok na jej zaplatenie vzniká,
ak si povinný subjekt riadne a včas nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o výkone správy.
Slúži na zabezpečenie zmluvnej povinnosti, nepôsobí likvidačne, ale preventívne, nakoľko je vo výške,
ktorá má odrádzať, resp. aj odrádza vlastníkov bytov od porušovania povinností, ktoré ukladá Zmluva o
výkone správy. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za rozporné s platnou právnou

úpravou a rozhodovacou praxou súdov.

2.3 Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie postupoval
v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a rozhodovacou praxou súdov, keď zamietol žalobcom
uplatnenú zmluvnú pokutu, čím spôsobil čiastočný neúspech žalovanej v súdnom spore. Následné

krátenie uplatnených trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia je tak nesprávne.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že jej situácia sa dlhšie nezmenila,
s odvolaním nesúhlasí a súdom stanovené rozhodnutie dodržiava. Každý mesiac riadne platí zálohové

platby i súdom stanovenú splátku. Ak by sa jej situácia zmenila k lepšiemu, vo vlastnom záujme bude
uhrádzať aj vyššie splátky.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej písomne uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná
v priebehu konania uhrádza dlžnú sumu a s prihliadnutím na argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní,

žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie
súdu prvej inštancie. V rámci nového konania žalobca upraví žalobný petit v súlade s uhradenými
platbami.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a závislom výroku o
nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že právny vzťah založený medzi stranami sporu Zmluvou

o výkone správy je aj spotrebiteľským vzťahom. Návrhu žalobcu vyhovel, pokiaľ ide o nedoplatok na
preddavkoch a poplatkoch vo výške 1.157,63 Eur (ktoré žalovaná v spore nenamietala), v časti zmluvnej
pokuty a úroku z omeškania. Pokiaľ žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol, uplatnil moderačné právo v
zmysleustanovenia§545aObčianskehozákonníka,podľaktoréhoneprimeranevysokúzmluvnúpokutu
môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Odôvodnil odklon

od doterajšej rozhodovacej praxe Okresného súdu Zvolen v obdobných veciach (v ktorých bol nárok
uplatnený na základe obdobnej zmluvy o výkone správy so stanovenou zmluvnou pokutou vo výške
1,5‰ denne z dlžnej sumy), a to aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
17Co/379/2016.

7.1 S uvedenými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Skutočnosť, že zmluva o výkone
správy je ako osobitný zmluvný typ uvedená v zákone č. 182/1993 Z.z. neznamená, že je vylúčená z
oblasti spotrebiteľských zmlúv; spotrebiteľskou je každá zmluva, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Zmluva o výkone správy uzavretá medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v rozsahu práv a povinností medzi správcom a vlastníkmi bytov má spotrebiteľský

charakter. Tento charakter jej nepatrí v časti, v ktorej sa upravujú vzťahy medzi vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov navzájom. V konečnom dôsledku tento spotrebiteľský charakter Zmluvy o výkone
správy žalobca v podanom odvolaní ani nenamietol.

7.2Zmluvaovýkonesprávyvčl.4,ods.3ustanovujezmluvnúpokutunasledovne:„Vprípadeomeškania

s platbami podľa ods. 2 tohto článku, sú vlastníci povinní zaplatiť správcovi zmluvnú pokutu vo výške
1,5‰ z dlžnej čiastky za každý deň omeškania odo dňa, keď dlh vznikol, až do jeho zaplatenia, v
súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá je výnosom správcu. Nárok na
náhradu škody nie je tým dotknutý.“ Žalobca sa v podanom odvolaní nesprávne domnieval, že súd prvej
inštancie zmluvné dojednanie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ju posúdil ako neplatnú. Okresný súd aplikoval
ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu moderoval z dôvodu, že ju posúdil ako
neprimerane vysokú. Moderácia by bola vylúčená v prípade neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute.
Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania posúdil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Poukázal pritom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, dojednaná

zmluvná pokuta zabezpečovala riadne platenie preddavkov, ktoré predstavovali sumu 196,-Eur, t.j.
2.352,-Eur, čo z hľadiska zmluvnej pokuty predstavuje 1.287,72 Eur ročne, 107,31 Eur mesačne, resp.
3,53 Eur denne. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v takejto výške dojednaná
zmluvná pokuta nie je primeraná.

7.3 Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov nesprávnym skutkovým zistenia, odvolací súd uvádza, že právna úprava v C.s.p. v rámci
odvolacích dôvodov predpokladá nesprávnosť zistenia skutkového základu v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov (odvolací dôvodpodľa § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p., spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebná na zistenie rozhodujúcich skutočností), nedostatočné zistenie skutkového stavu z
dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/

C.s.p., spočívajúce v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie procesné
prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré doposiaľ neboli uplatnené) a napokon
nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov vykonaných dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm. f/ C.s.p., spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam). K nesprávnym skutkovým zisteniam s vykonaných dôkazov súd

dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením formálnej
logiky. V tomto smere odvolateľ namietal vyhodnotenie výšky zmluvnej pokuty okresným súdom ako
neprimeranej.Takýtozáversúduprvejinštancievšakniejenásledkomnesprávnehozisteniaskutkového
stavu ale následkom právneho posúdenia, a teda aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav. Ak
súd prvej inštancie zistil zmluvne dohodnutú výšku zmluvnej pokuty, toto zistenie je skutkovým zistením.
Či bol daný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka je otázkou právneho

posúdenia, ktorého nesprávnosť žalobca v podanom odvolaní rovnako namietol.

7.4 Právne posudzovanie veci je činnosť súdu pri rozhodovacej činnosti, pri ktorej zistený skutkový
stav podriaďuje pod skutkovú podstatu právnej normy, na základe čoho dospeje k záveru, či sa právo
prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, pokiaľ sa súd pri tejto činnosti dopustil

omylu, spočívajúcom v tom, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než
mal, eventuálne ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Námietka nesprávneho
právneho posúdenia sa v kontexte podaného odvolania a rozhodnutí, na ktoré žalobca v odvolaní
poukázal, týkala práve aplikácie ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, žalobca mal zato, že
zmluvná pokuta bola riadne dohodnutá, nie je čistým ziskom správcu, ide o paušalizovanú náhradu

škody, žalobcovi ako správcovi vznikajú náklady v prípade oneskorenia s platením preddavkov, nie
je neplatná, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku a zmluvná pokuta má predovšetkým sankčný
charakter, slúži ako zabezpečenie zmluvnej povinnosti.

7.5 Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu odvolací súd poukazuje na závery uvedené v

napadnutom rozsudku okresného súdu, podľa ktorých zmluvná pokuta v zmysle zmluvného dojednania
je výnosom správcu, predstavuje jeho zisk. Ostatní spoluvlastníci zo zmluvnej pokuty nemajú žiadnu
priamu výhodu, zmluvná pokuta plní výlučne sankčnú funkciu. Výška zmluvnej pokuty je zjavne
neprimeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Týmto záverom
okresného súdu nemožno nič vytknúť; postup súdu, pokiaľ aplikoval ustanovenie § 545a Občianskeho

zákonníka nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd dodáva, že zmluva o
výkone správy je výsledkom individuálneho negociačného procesu prebiehajúceho podľa zásad na
uzavretie zmluvy; vlastníci bytov a nebytových priestorov majú reálnu možnosť podstatným spôsobom
ovplyvniť dojednané zmluvné podmienky, vrátane dojednania výšky zmluvnej pokuty, a to hlasovaním.
Za takéhoto prípadu je možné pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, ak sú splnené predpoklady

ustanovené § 545a Občianskeho zákonníka.

7.6 Pokiaľ žalobca poukázal na princíp právnej istoty v súvislosti s inými rozhodnutiami všeobecných
súdov, prv vydané rozhodnutia v obdobných veciach aj Okresným súdom Zvolen, odvolací súd
uvádza, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, z akých dôvodov sa odklonil od

doterajšej rozhodovacej praxe a poukázal na závery novšieho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp.zn. 17Co/379/2016. Je zrejmé, že akceptoval aj záver vyslovený v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/7/2012 zo dňa 23.10.2012, z ktorého vyplýva,
že aj zmluva o výkone správy predstavuje spotrebiteľskú zmluvu. Aj rozhodovacia prax, najmä v
oblasti spotrebiteľských zmlúv, sporov so slabšou stranou, má svoj vývoj, najmä po zavedení nového

procesného predpisu, ktorý predstavuje od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok. Ani táto odvolacia
námietka žalobcu nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

7.7 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktorý
aplikoval ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol v časti

vyčíslenej zmluvnej pokuty prevyšujúcej 0,5‰ denne, za vecne správne.

7.8Zvyjadreniažalovanejvyplýva,žepovyhlásenírozhodnutia,prednadobudnutímjehoprávoplatnosti,
žalobcovi plnila splátky podľa napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Žalobca túto skutočnosťnepoprel, aj z uvedeného dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť s tým, že v časti, v ktorej žalovaná
plnila, zoberie žalobu späť. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nerealizoval dispozíciu so žalobou
a žalobu ani v časti späť nezobral, odvolací súd nemal možnosť konanie (a to ani v časti) zastaviť.

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). Z
uvedeného dôvodu prípadné plnenie žalovanej nebolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu,
vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej žalobu zamietol a závislom výroku o nároku na náhradu

trov konania, podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z obsahu podaného odvolania
je zrejmé, že žalobca napadol zamietavý výrok rozsudku okresného súdu (aj keď v podanom odvolaní
žiadal zmenu napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie). Pokiaľ ide
o výrok o nároku na náhradu trov konania, tento žalobca napadol z dôvodu, že považoval rozhodnutie
súdu, ktorým nepriznal nárok na časť zmluvnej pokuty, za nesprávny. Ak odvolací súd považoval tieto
závery okresného súdu za vecne správne, nebol dôvod na zmenu výroku o nároku na náhradu trov

konania.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V
predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto je podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej odvolací súd priznal proti
žalobcovi v rozsahu 100%.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.