Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 3, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200004
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2219200004.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: F. I. V., O.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - navrhovateľka: X. X., E.. V., O.. XX.
XX. XXXX, V. XXX XX X. XXX a otec - U. V., O.. XX. XX. XXXX, V. U. XXX/XX, XXX XX X., o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na maloletú dcéru: F. I. V., O.. XX. XX. XXXX‚ sa zvyšuje zo 100 eur na 150 eur, ktoré je
povinný zaplatiť vždy do 30.dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti
rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/21/2009-25 z 26.05.2009, a to v
časti určenia výživného povinného rodiča k maloletému dieťaťu.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 02.01.2019 domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného
na maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
5P/21/2009-25 z 26.05.2009, sa určila vyživovacia povinnosť otca na maloletú sumou 100 eur mesačne.

Otec sa o dieťa riadne nezaujíma a určené výživné už dva roky platí len vo výške 70 eur. Otec má
stály príjem cca 900 eur, pracuje ako robotník, stavia stany. Už roky nič maloletej nekupuje ani na
narodeniny ani na Vianoce. Neberie ju na návštevy, stále len klame že príde a potom nepríde. Maloletá
má opodstatnene zvýšené výdavky aj v škole, aj s fyzickým rastom, má aj zdravotné problémy. Matka
pracuje za minimálnu mzdu a vyživuje ďalšie dieťa.

2. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľky,
odporcu a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to:
rodným listom maloletej, správou Obce Vrakúň, správou Obce Vydrany, správou ÚPSVaR z 19.02.2019,
mzdovýmlistomodporcu,lustráciouodporcuvregistrisociálnejpoisťovne,režijnýmivýdavkamiodporcu,
ako aj s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5P/21/2009. Následne sa
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Naposledy o výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
5P/21/2009-25 z 26.05.2009, a to tak, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke,
otcovi a určila vyživovacia povinnosť voči maloletej, vtedy 3-ročnej dcére v sume 100 eur mesačne vždydo 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň mal určený dlh v sume 850 eur, ktoré mal splácať
po 50 eur spolu s bežným výživným. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.06.2009.

5. Maloletá má t. č. 13 rokov, navštevuje 5.ročník základnej školy v Y. F., denne do školy dochádza
autobusom, učí sa priemerne. Býva s matkou, kde má zabezpečené všetko čo potrebuje. S otcom si
občas telefonuje, málokedy sa stretnú, naposledy bola u otca v lete na 5 - 6 dní. Nedostáva od otca
žiadne vreckové, darčeky ani jej nenavrhuje aby sa stretli. Je liečená na astmu a alergiu, inak má len
bežné choroby. Mesačné výdavky na lieky a inhalátory sú vo výške 30 eur, družina 12 eur, obedy v

škole 33 eur, domáca strava 75 eur, hygiena a drogéria 15 eur, ošatenie a obuv 100 eur, navštevuje
kurz kreslenie a spevokol s výdavkami 16 eur, telefón 9 eur, matka jej platí sporenie 17 eur mesačne.
Na školské výlety nechodí, matka si to nemôže dovoliť.

6. Matka pracuje v Z. s príjmom vo výške minimálnej mzdy. Stará sa o ďalšie maloleté dieťa, t. č. 9-
ročné. Bývajú v 2-izbovom obecnom byte s režijnými nákladmi 300 eur mesačne, ako 4-členná rodina.

Matka ani dieťa nevlastnia žiaden hodnotnejší majetok

7. Otec je zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom za obdobie od januára 2018 do
decembra 2018 vo výške 420 eur, pričom pri výsluchu uviedol že má mesačne čistý príjem 550 eur.
Nejaví žiadny záujem o maloletú, nekontaktuje ju, len sporadicky. Výživné na maloletú neplatí pravidelne

aj len vo výške 60 - 70 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s matkou. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.

8. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu vyhovieť, najmä vzhľadom na možnosti a schopnosti
povinného rodiča ako aj na odôvodnené potreby detí, nakoľko doteraz určené výživné je nepostačujúce.

9. Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

11. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť (či už schválením
novej rodičovskej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Súd však musí
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu pomerov, ktoré môžu byť dôvodom

na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa zásadným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie
výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre
určovanie výživného, tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivýcha úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi
okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom
životných nákladov podľa odseku 3, § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto

zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito
okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už
školopovinných detí zväčša prechod na vyšší stupeň vzdelávania, zhoršený zdravotný stav a podobne.
Ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej

povinnosti.

15. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť plnená
osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb

dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča,
pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
na mobihý telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a podobne).

Signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné,
že peňažný ústav poskytne vyšší úver záujemcovi, ktorý dostatočne preukáže schopnosť splácať ho v
určenej výške. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom motorovom vozidle vodič
jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo (nájom, leasing, poistky, servis a podobne). Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

16. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými
potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného

stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí
od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto
môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

17. Na dôvažok súd pripomína opomenutý fakt účastníkmi konania, a to, že „dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov“. Súd prihliadol tak na odôvodnené potreby oboch detí, tie sú v podobe
výdavkov na školské zariadenie, zdravotnú starostlivosť, základné potreby ako oblečenie, strava a ich
mimoškolské aktivity. Samozrejme matka sa one osobne stará, zabezpečuje stravovanie, ošatenie,
bývanie a pod. A vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktorý

neprejavil najmenší záujem o dianie sa okolo aj jeho detí. Z vyššie uvedeného súd zastáva názor, že
odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a vôbec stáleho zamestnania,
resp. zárobku a majetkového prospechu. Súdu sa nejavil, že aktívne vystupoval na pracovnom trhu, skôr
utajuje svoj pobyt a vôbec vyhýbal sa akémukoľvek kontaktu v záujme ozrejmenia svojej situácie. Tiež
všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného

rodiča. Opäť súd hľadiac i na túto zásadu, je presvedčený, že odporca nebude trpieť existenčným
problémom, keď platí predpoklad v zmysle § 63 ods. 1 veta posledná zákona o rodine. Totiž súdu
nepreukázal svoj príjem zo závislej činnosti a teda je predpoklad, že príjmy má z inej než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu, ktoré však na výzvu súdu nepreukázal. Pričom sa jedná o nevyvrátiteľnú
domnienku ustanovenú zákonom (viď dôvodovú správu k Zákonu o rodine).

18. Súd je toho názoru, že bola splnená základná zákonná podmienka pre zmenu - zvýšenie výživného,
a to podstatná zmena pomerov najmä na strane maloletej. Pričom nejedná sa o reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia a súd v súčasnosti ani neposudzoval, či predtým v súdnom rozhodnutí stanovenévýživné bolo alebo nebolo primerané k pomerom účastníkov. V danom prípade súd hodnotil už iba
okolnosť, či nastala taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého z nich, ktorá by zvýšenie
výživného odôvodňovala a táto podmienka v danom prípade splnená bola, preto súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

19. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo
určené výživné na maloletého rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/21/2009-25 z
26.05.2009, kedy bolo určené výživné na maloletú vo výške 100 eur.

20. V čase predchádzajúceho určenia výživného mala maloletá 3 rokov, bola zdravá, mala len bežné
choroby, navštevovala predškolské zariadenie v mieste bydliska. Matka bola do januára 2009 na
materskej dovolenke, žiadosť o predĺženie materskej dovolenky jej odmietli, jediný príjem má z detských
prídavkov. Otec bol zamestnaný spoločnosti I. F. s čistým mesačným príjmom 520 eur.

21. Toho času matka je zamestnaná s príjmom minimálnej mzdy a poberá príspevok na dieťa. Nevlastní
žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotnejšiu hnuteľnú vec, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči 9 ročnému
dieťaťu. Matka sa riadne stará o maloletú.

22. Toho času otec je zamestnaný s príjmom 550 eur v čistom. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani
hodnotnejšiu hnuteľnú vec, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, o maloletú sa nezaujíma.

23. T. č. má maloletá 13 rokov, navštevuje 3.ročník základnej školy, pravidelné mesačné výdavky sú vo
výške 305 eur. Má zdravotné problémy, trpí astmou a alergiou. Navštevuje záujmové krúžky spevokol

a kreslenie. Na strane maloletej súd zmenu pomerov vidí z objektívnych dôvodov, a to prirodzeným
fyzickým rastom (ošatenie, obuv, strava, hygiena), ako aj prechodom z predškolského zariadenia na prvý
stupeň základnej školy a tiež pravidelnou návštevou zdravotníckych ambulancií, ako aj mimoškolských
aktivít. U matky podstatná zmena pomerov nastala v tom, že vyživuje ďalšie dieťa, a má zamestnanie.
Výhradne matka sa osobnou starostlivosťou podieľa na výchove svojej dcéry.

24. U otca podstatná zmena pomerov nenastala, otec nemal záujem o predmetné konanie, k veci sa
nevyjadroval, na výzvu súdu nereagoval. Tvrdil, že nevie riadne platiť výživné. Neprejavoval žiadny
záujem o svoje dieťa. Nepreukázala žiadnu pravidelnú zdravotnú starostlivosť a s tým spojené výdavky.

25. Preto súd uvážil, že návrh podaný matkou je dôvodný, najmä z dôvodu, že súd zistil kvalifikovanú
zmenu pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré odôvodňuje zvýšenie výživného. Súd
a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletého, ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodiča-otca.Naschopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Za daného stavu, odporca je zdravý mladý muž, pracovne aktívny, maloletú
nenavštevuje. Preto celá váha starostlivosti a výchovy prechádza na druhého z rodičov - na matku.
Súd nezistil a otec ani netvrdil, že by mal zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd je
presvedčený o odporcovej možnosti a schopnosti nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň

aj v majetkovej sfére.

26. S poukazom na vykonané dokazovanie, príjmy oboch rodičov a citované ustanovenia Zákona o
rodine súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo 100 eur na 150 eur
mesačne, a to počnúc od právoplatnosti rozhodnutia. Potreby maloletého dieťaťa sa od posledného

rozhodovania o výživnom podstatne zvýšili, v súvislosti s fyzickým rastom, s ktorým sú spojené náklady
na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a mimoškolské záujmy, pričom celkové pravidelné mesačné
výdavky na maloletú sú vo výške 305 eur. Okrem bežných režijných nákladov, na strane matky došlo
k podstatnej zmene pomerov čo do ďalšej vyživovacej povinnosti a zamestnania. Otec na výzvu súdu
preukázal svoj príjem, majetok nemá, ani inú vyživovaciu povinnosť. Neprejavil sa, že by sa chcel

podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa aj inak ako len platením výživného. Obidvaja rodičia majú
znášať výdavky na deti, pričom matka prispieva na výživu dieťaťa aj svojou osobnou starostlivosťou a
výchovou. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na 150 eur. Vzhľadom na pasivitu povinného rodiča
a celkový nezáujem o konanie, ale ani o maloletého, súd ustálil, že navrhované výživné matkou jedôvodné, a adekvátne k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj vzhľadom na možnosti a
schopnosti otca zvládnuteľné. Preto súd zaviazal otca na platenie výživného na maloleté dieťa v sume
150 eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd považuje výšku za primeranú aj s

ohľadom na prednosť výživného k maloletému dieťaťu pred inými výdavkami povinného rodiča.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.