Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204174
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818204174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: E. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený N. práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: E. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P., F. XX/X a otca S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. XXX/XX, o návrhu
matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.

novembra 2018, č. k. 14P/39/2018-36, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. m e n í tak, že z v y š u
j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E. zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne, s
účinnosťou od 11.09.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 27. dňa, mesačne vopred k rukám matky
maloletého E..

Výrok o nedoplatku na zročnom výživnom (výrok II.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok V.)

z r u š u j ea v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému E.
zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, počnúc dňom 11.09.2018 s tým, že zvýšené
výživné je otec povinný poukazovať matke mesačne vopred, najneskôr do 27. dňa predchádzajúceho
kalendárneho mesiaca. Výrokom II. zameškané výživné na maloletého E. za obdobie od 11.09.2018 do
06.11.2018 vo výške 149,- eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 5 mesiacov odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku. Výrokom III. vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Výrokom IV. konštatoval, že
týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 16P/25/2012-24 zo dňa 12.04.2012. Výrokom
V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O zvýšení výživného rozhodol
s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1,
3 Zákona o rodine. Rozhodol na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že v
čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 6 rokov a navštevoval materskú školu. V súčasnosti má
12 rokov a je žiakom 7. ročníka základnej školy, ktorá skutočnosť, t.j. uplynutie času a vyšší fyzický

vek maloletého je v zmysle konštantnej súdnej praxe dôvodom na zvýšenie výživného. Uviedol, že
potreby maloletého narástli z objektívnych príčin v súvislosti s jeho fyzickým vývinom. Nevyhnutne
preto vzrástli aj jeho oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú
starostlivosť. Konštatoval, že zmena pomerov maloletého, teda v prvom rade súvisí s prirodzeným
zvyšovaním rozsahu jeho oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky. Súd prvej
inštancie preto dospel k záveru, že zmena pomerov na strane maloletého je taká, že odôvodňuje

zvýšenie výživného. Výdavky, ktoré matka vynakladá na maloletého súd prvého stupňa považoval za
oprávnené, odôvodnené a primerané veku a potrebám maloletého. Konštatoval, že matka nepreukázala
však niektoré svoje skutkové tvrdenia, a to o výške nákladov na nákup športovej výbavy pre maloletého.Maloletý je zdravý. Podľa názoru súdu, náklady na jeho potreby zodpovedajú primeraným nákladom
vynakladaným na dieťa v jeho veku. Jediné zvýšené náklady súvisia s liečbou maloletého u čeľustného
ortopéda. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj pomermi otca maloletého; konštatoval, že otec maloletého

je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako bol aj v čase určenia výživného v roku 2012. Rovnako
poberá aj invalidný dôchodok. Príjem otca maloletého (t.j. súčet jeho mzdy a invalidného dôchodku)
bol v roku 2012 vo výške 955,33 eur. V súčasnosti je jeho príjem (súčet jeho mzdy a invalidného
dôchodku) vo výške 1.013,14 eur. Jeho príjem sa teda zvýšil. Od určenia výživného však otcovi pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť, narodila sa mu dcéra R., nar. XX.XX.XXXX. Otec má aj naďalej zvýšené

výdavky spojené s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa o
maloletého dostatočne nezaujíma, čo vyplynulo aj z vyjadrenia triednej učiteľky maloletého. Na tom, že
sa otec s maloletým nestretáva má svoj podiel predovšetkým to, že otec a matka nedokážu navzájom
normálne komunikovať a nevedia sa ohľadom maloletého dohodnúť. Maloletého vystavujú situáciám,
keď sa stáva určitým „hromozvodom“ ich konfliktu a musí „hrať dvojitú hru“, aby si nepohneval matku
ani otca. Rodičia si toto dostatočne neuvedomujú a takéto konflikty a situácie maloletého neprimerane

zaťažujú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie zvýšiť výživné na maloletého
E. zo sumy 100,- eur na 180,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zároveň vyčíslil
nedoplatoknazročnomvýživnomodpodanianávrhumatkydovyhláseniarozsudku.Zameškanévýživné
uložil otcovi zaplatiť matke do 5. mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CSP. Vzhľadom na citované ustanovenie, keďže neboli splnené podmienky náhradu trov

konania, nepriznal nárok na ich náhradu ani jednému z účastníkov.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil
so zvýšením vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil tak, že
vyživovaciapovinnosťbudezvýšenázosumy100,-eurna120,-eurmesačne.Dôvodil,žejeonkologický

pacient a len silou vôle, aj keď sa necíti dobre, chodí do zamestnania, aby vyživil rodinu. Jeho zárobok od
roku 2012 len mierne stúpol, pričom súd prvej inštancie mu stále započíta do príjmu invalidný dôchodok.
Pri uzatváraní dohody o určení vyživovacej povinnosti na maloletého nemal inú vyživovaciu povinnosť,
okrem maloletého E.. V súčasnosti má trojročnú dcéru, má zvýšené náklady na dcéru a rodinu a tým
aj zmenu pomerov. Dcéra má zdravotné problémy, má poškodené nohy, musí nosiť ortopedickú obuv,

ako aj pravidelne navštevovať ortopedického lekára v Banskej T.. Zároveň spochybnil náklady na liečbu
maloletého, ako aj v súvislosti s jeho športovými aktivitami prezentované matkou.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení.
Zvýšenie výživného je v prospech maloletého dieťaťa. Navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.

4. Matka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti, vo výroku o výživnom zmeniť podľa § 388 CSP a v súvisiacom výroku o zameškanom

výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania (výroky II. a V.) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

(§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).

7. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré žijú v spoločnej domácnosti rodičov, je
spravidla realizovaná v naturálnej forme a zahŕňa uspokojovanie všetkých bežných a mimoriadnych
potrieb dieťaťa. Rozvod alebo rozchod rodičov k maloletým deťom nemení nič na tom, že ich vyživovacia

povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú, nemení
nič na zásade, že na zabezpečení úhrady potrieb ich maloletých detí sa majú primárne podieľať obaja
rodičia.8. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z
predpokladu,ževýživnésavždyurčujepodľastavu,ktorýexistujevčase,keďsúdrozhodujeovýživnom.

Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku
pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo
znížením ich príjmu, prípadne iných okolností.

9. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa

12.04.2012 č.k. 16P/25/2012-24 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloletý zostal v osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne. Maloletý
E. mal v tom čase 6 rokov, navštevoval materskú školu. Zdravotný stav maloletého bol dobrý. Matka
maloletého bola v tom čase nezamestnaná, krátko predtým ukončila živnosť. Poberala prídavky na 2
deti v sume 45,08 eur mesačne, vdovský dôchodok a sirotský dôchodok na vtedy svoju ešte maloletú
dcéru T., spolu v sume 456,- eur mesačne. Otec maloletého dosahoval priemerný mesačný príjem

586,33 eur a poberal invalidný dôchodok vo výške 369,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť otec okrem
maloletého E. nemal. V súčasnosti má maloletý E. 12 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy,
navštevuje čeľustného ortopéda, okrem výdavkov súvisiacich s touto liečbou má matka výdavky aj na
jeho športové záľuby. Matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 734,33 eur. Pribudla jej
vyživovacia povinnosť k maloletému C. D., nar. XX.XX.XXXX. Otec maloletého dosahuje priemerný čistý

mesačný príjem vo výške 802,04 eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 211,10 eur, je onkologickým
pacientom, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej R. H., nar. XX.XX.XXXX. Z vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie tak bolo zistené, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov,
ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že je o 6 rokov starší, v súvislosti s čím sa nepochybne zvýšili jeho
náklady. Na strane otca od poslednej úpravy výživného k výraznej zmene jeho zárobkových pomerov

nedošlo. Jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o 57,81 eur, pribudla mu však ďalšia
vyživovacia povinnosť. Na základe takto zisteného skutkového stavu bol odvolací súd toho názoru, že
za situácie, keď otcovi sa oproti poslednej úprave výživného zvýšil jeho príjem iba o 57,81 eur mesačne
a zároveň mu pribudla vyživovacia povinnosť, nie je ho možné zaťažiť zvýšením vyživovacej povinnosti
až o sumu 80,- eur mesačne, ako to urobil súd prvej inštancie. Za primerané zistenému skutkovému

stavu veci a zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca odvolací súd považoval zvýšenie vyživovacej
povinnosti k maloletému o sumu 50,- eur mesačne. K takémuto záveru dospel odvolací súd po zistení
a zohľadnení sociálnych, zárobkových a majetkových pomerov otca, ako aj posúdení odôvodnených
potrieb maloletého, ktorý je žiakom 7. ročníka základnej školy.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo výroku I. o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený, mohol
za obdobie od účinnosti zmenenej výšky vyživovacej povinnosti vzniknúť iný nedoplatok na zročnom

výživnom ako bol tento ustálený súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie preto v ďalšom konaní zistí
rozsah platenia vyživovacej povinnosti na maloletého a následne určí prípadnú výšku dlhu na zročnom
výživnom a opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia

nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.