Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210718
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6713210718.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne

E. Š.V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Y.. C.. Š. XXXX/XX, XXX XX A., „v konkurze" zastúpenej správcom
konkurznej podstaty JUDr. Pavlom Vrškom, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký
Krtíš, proti žalovaným I/ RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818 „v
konkurze"(pôvodneTRIFIN,s.r.o.,sosídlomNám.SNP7,91101Trenčín,IČO:36323110akožalovaný
v I. rade a Real Agency, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO: 36 693 201 ako žalovaný v
II. rade) a III/ F.. V. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š.Á. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej advokátom
JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom advokátskej kancelárie Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie,

že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému I/ z a s t a v u j e.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému I/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

III Súd žalobu žalobkyne voči žalovanej III/ z a m i e t a.

IV. Žalobkyňa j e po v i n n á zaplatiť žalovanej III/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13.06.2013 doručenou súdu dňa 19.06.2013 sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti právnych úkonov, a to: kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008, uzatvorenej medzi žalobkyňou
ako predávajúcou a žalovaným I/ ako kupujúcim, kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2008 uzatvorenej medzi
žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným I/ ako predávajúcim, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. T 646
zo dňa 11.11.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a žalovaným I/ ako budúcim

predávajúcim, kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2009, uzatvorenou medzi žalobkyňou ako predávajúcou a
žalovaným I/ ako kupujúcim, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. T 646 zo dňa 11.02.2009 uzatvorenej
medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a žalovaným I/ ako budúcim predávajúcim, kúpnej zmluvy
V 2484/09 zo dňa 10.12.2009-2963/09 uzatvorenej medzi žalovaným I/ ako predávajúcim a žalovaným
II/ ako kupujúcim a kúpnej zmluvy V 809/11 z 22.05.2013-1358/13 uzatvorenej medzi žalovaným II/ ako
predávajúcim a žalovanou III/ ako kupujúcou. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako predávajúca
uzatvorila so žalovaným I/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu zo dňa 16.01.2008, kde predmetom kúpy bola

nehnuteľnosť, a to byt Č.. XX U. F. H. W. Š. G., L..Č.. XXXX, U. XX, W. K.. T., T. W. T.. Č.. XXX/
X, Y. A., V..Ú.. A., I. A., spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
podiel 4855/154462, zapísaných na LV Č..XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parc. č. KN
č.693/1 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 561 m2, parc. č. 693/2 - zastavané plochy a nádvoriao výmere 34 m2, parc. č. 693/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, U. Y. A., V..Ú..
A., I. A., A. W. N. Č..XXXX. Žalobkyňa ako kupujúca uzatvorila so žalovaným I/ ako predávajúcim
kúpnu zmluvu zo dňa 07.11.2008 k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa ako budúca kupujúca

uzatvorila so žalovaným I/ ako budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. T 646 zo dňa
11.11.2008, kde predmetom kúpy bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Žalobkyňa ako predávajúca
uzatvorila so žalovaným I/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu zo dňa 11.02.2009, kde predmetom kúpy bola
vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Žalobkyňa ako budúca kupujúca uzatvorila so žalovaným I/ ako
budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. T 646 zo dňa 11.02.2009, kde predmetom

kúpy bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Ďalej žalobkyňa uviedla, že uzatvorila so žalovaným I/
Zmluvu o úvere na sumu 500.000,- Sk. Žalovaný I/ ako predávajúci uzatvoril so žalovaným II/ ako
kupujúcim kúpnu zmluvu č. V 2484/09 zo dňa 10.12.2009-2963/09 kde predmetom kúpy bola predmetná
nehnuteľnosť. Žalovaný II/ ako predávajúci uzatvoril so žalovanou III/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu č. V
809/11 z 22.05.2013-1358/13, kde predmetom kúpy bola predmetná nehnuteľnosť. Žalobkyňa uviedla,
že uzatvorenie kúpnej zmluvy a následne zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným

I/ je simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý právny úkon zmluvy o pôžičke. Nakoľko
právne úkony medzi žalobkyňou a žalovaným I/ sú absolútne neplatné v zmysle zásady: „nikto nemôže
previesť viac práv ako má sám“, nemôžu byť platné ani právne úkony uzatvorené medzi žalovaným I/ a
žalovaným II/, ako aj medzi žalovaným II/ a žalovanou III/.

2. V priebehu konania súd nahliadnutím do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., vložka
108092/B zistil, že spoločnosť TRIFIN, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO: 36 323
110 ako žalovaný I/ bola rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods.
3 písm. b) Obchodného zákonníka zrušená a vymazaná z obchodného registra, na základe zmluvy
o zlúčení vo forme notárskej zápisnice a právnym nástupcom tejto spoločnosti je spoločnosť RELCO

s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818. Nahliadnutím do obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I., vložka 108087/B zistil, že spoločnosť Real Agency, s.r.o., so sídlom Nám.
SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO: 36 693 201 ako žalovaný II/ bola rozhodnutím spoločníkov o zrušení
obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka zrušená a vymazaná z
obchodného registra, na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice a právnym nástupcom

tejto spoločnosti je spoločnosť RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818.

3. V zmysle ustanovenia ešte § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) súd ďalej
konal so spoločnosťou RELCO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818 ako
právnym nástupcom spoločností TRIFIN, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO: 36 323

110 a Real Agency, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO : 36 693 201.

4. Žalovaný I/ spoločnosť RELCO s.r.o., bol v konaní nečinný.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.04.2016 uviedla, že pokiaľ hovorila so spoločnosťou TRIFIN, s.r.o.,

ktorá bola žalovaným I/ v tomto konaní, tak hovorila s K.. K. J., kde s ním vždy hovorila len o pôžičke
s tým, že bola v domnení, že byt dá do zálohu a oni jej dajú pôžičku, a tú následne bude splácať.
Uviedla, že zmluvy videla len na notárstve keď ich podpisovala s tým, že predmetné zmluvy v podstate
ani nevidela, videla len stranu, ktorú podpisovala. Následne dostala zmluvy až poštou z Trenčína, keď
už boli zmluvy zavkladované. Ona si následne prenajala byt v tom istom bytovom dome, kde je aj byt,

ktorý je predmetom tohto konania, kde teraz býva. Uviedla, že predmetnú pôžičku aj splácala, splatila
asi do takých 150.000,- Sk, potom už nevládala ďalej splácať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si nevšimla,
že v zmluvách, ktoré podpisovala, je napísané „kupujúci“. Uviedla, že sa až neskôr ohlásila pánovi J. zo
spoločnosti TRIFIN, s.r.o., mala z toho šok, že predala byt. On jej však na to odpovedal, že oni to tak
robia, ale dal jej taký návrh, že keď sa znovu zastaví vo Zvolene, že si môže tento byt následne odkúpiť

a ešte jej dajú aj 120.000,- Sk navrch, teda spolu mala dostať sumu 620.000,- Sk. Čo sa týka samotnej
zmluvy o pôžičke, chcela si požičať od spoločnosti TRIFIN sumu 500.000,- Sk. Kontakt na spoločnosť
TRIFINjejdalaznáma,ktorásnimimaladobréskúsenosti;tedaonaichtelefonickykontaktovalaohľadne
toho, že si chce od nich zobrať úver a povedala im, že môže založiť len svoj byt a dala im pri tomto
telefonáte aj osobné údaje. Následne prišiel pán J. do bytu, kde jej osobne do ruky odovzdal sumu

500.000,- Sk, zmluvy mal v kufríku a povedal jej, že majú ísť hneď na notárstvo, že sa veľmi ponáhľa.
Na notárstve tieto zmluvy podpísal najprv pán J., potom ich podpísala žalobkyňa. Následne po týchto
podpisoch jej zmluvy neboli odovzdané a pán J. jej uviedol, že sa veľmi ponáhľa s tým, že on dá tieto
zmluvy aj na kataster a odišiel. Uviedla, že predmetný úver splácala zloženkami, ktoré jej dal pán J..Keď jej bola zaslaná zo spoločnosti TRIFIN následne zmluva, tak zistila, že byt odpredala spoločnosti
TRIFIN, volala teda pánovi J., ktorý jej povedal, že to vyriešia následnou kúpnou zmluvou, ktorou si byt
odkúpi. Pán J. prišiel znovu za ňou do bytu a doniesol aj zmluvu, túto podpísala doma, nešli na notársky

úrad, podpisy neoverovali. Jednalo sa o kúpnu zmluvu, ktorou ona ako kupujúca nadobudla znovu do
vlastníctva predmetný byt. Ďalej žalobkyňa uviedla, že asi o týždeň na to prišiel za ňou znovu pán J. s
kúpnou zmluvou. V tom čase už vedela, že byt znovu predáva spoločnosti TRIFIN. V danej zmluve už
bol aj presný rozpis splátok, ktoré mala uhrádzať. V danej veci sa jednalo o zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve, teda keď vyplatí sumu pôžičky, tak jej byt následne vrátia, preto tam bol aj splátkový kalendár.

Platila pokiaľ vládala, potom už splácať nevládala. Dňa 20.12.2010 jej volal T. J. E. T. Y., ktorý bol druhým
konateľom spoločnosti, aby do 15.01.2011 vypratala predmetný byt, ona ho teda vypratala. Peniaze už
potom od nej nevymáhali a potom sa dozvedela, že tento byt predávajú. Uviedla, že býva v tom istom
činžiaku a teda videla, že sa tam chodia pozerať ľudia, bolo tam asi 5 záujemcov, z toho aj pani V..
Žalobkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka účelu úveru, ktorý si chcela zobrať v spoločnosti TRIFIN, s.r.o., jej
priateľka podnikala a potrebovala peniaze na rozšírenie podnikania, a teda mali medzi sebou uzatvorenú

zmluvu, že ona jej poskytne peniaze a bude mať následne z toho zisk. V tom čase sa priateľke darilo,
pre ňu nebol problém splatiť naraz aj sumu 20.000,- Sk. Uviedla, že peniaze na splácanie sama nemala
k dispozícii. Uviedla, že žiadala, aby tam bola záložná zmluva na predmetný byt, ale zo spoločnosti
TRIFIN jej povedali, že to má byť zmluva o budúcej kúpnej zmluve a tak s tým súhlasila.

6. Právny zástupca žalovanej III/ na pojednávaní uviedol, že nepovažuje konanie žalobkyne za
štandardné, keď uviedla sama vo svojej výpovedi, že si zmluvy neprečítala, pričom poukázal na to, že
v samotných zmluvách pri svojom mene mala vždy uvedené aj postavenie účastníka právneho vzťahu,
v ktorom vystupovala. Tiež poukázal na to, že vlastníkom bytu, ktorý je predmetom konania je už tretia
osoba - pani V., ktorá s právnymi vzťahmi, čo sa týka spoločnosti TRIFIN, s.r.o. a Real agency, s.r.o.

nemá nič spoločné. Predmetný byt kupovala cez realitnú agentúru MAX REAL a byt si aj bola prezrieť
a následne čerpala na tento byt aj úver. Uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem, nakoľko
žalobkyňa žaluje tzv. negatívne skutočnosti, a teda tak, ako je uvedené v petite žaloby, že jednotlivé
zmluvy sú neplatné, pričom z rozhodovacej praxe súdov, ako aj z judikatúry vyplýva, že pokiaľ je možné
žalovaťpozitívnymspôsobom,jevylúčenéžalovaťnegatívneurčenie.Ďalejuviedol,žežalobužalobkyne

považuje za špekulatívnu, účelovú z toho dôvodu, že nedošlo iba k uzatvoreniu jednej kúpnej zmluvy, na
základe ktorej by údajne mala spoločnosť TRIFIN, s.r.o. od nej vylákať vlastnícke právo pod zámienkou,
že sa jedná o záložné právo. Poukázal na to, že žalobkyňa celkom určite obdržala zo Správy katastra
samotné znenie kúpnej zmluvy, ktoré bolo vyznačené pečiatkou o povolení vkladu vlastníckeho práva,
konkrétne kúpnu zmluvu zo dňa 16.01.2008 na základe čoho mohla dôjsť k záveru, že došlo k prevodu

vlastníckeho práva jej bytu. Túto vedomosť určite nadobudla neskôr aj pozitívne takým spôsobom, že
ten byt si následne odkupovala od spoločnosti TRIFIN, a zas po nejakom čase ho spoločnosti TRIFIN
predávala. Uviedol, že žalobkyňa sa mala už z dôvodu opatrnosti domáhať svojich práv podstatne skôr
a minimálne osoba, ktorá si je vedomá toho, že nepredala byt sa nikdy nenechá vysťahovať z vlastného
bytu, vlastný byt nikdy neopustí a práve naopak domáha sa určenia v určitom čase, keď sa snaží

nejaký ten domnelý vlastník túto osobu vysťahovať. Následne došlo k prevodu vlastníckeho práva zo
spoločnosti TRIFIN, na spoločnosť Real agency a trvalo niečo viac ako rok, kým tento byt bol predaný
žalovanej III/ pani V.. Za ten čas nič nebránilo žalobkyni domáhať sa svojich práv na súde.

7. O žalobkyne prvoinštančný súd rozhodol po prvýkrát rozsudkom č.k. 7C/122/2013-95 zo dňa

25.04.2016, ktorým žalobu žalobkyne zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3
OSP do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozsudku súd poukázal na
ustanovenie § 80 písm. c/ OSP, keď žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Poukázal pritom na to súdnu prax, keď je potrebné, aby naliehavý
právny záujem existoval v čase rozhodovania súdu. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu, je potom vylúčené, aby sa zaoberal vecou samou. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené,
alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neisté. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/98/2004. Ak si súd môže otázku platnosti či
neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže potom túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia.

V danej veci išlo o takýto prípad, a preto súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení zamietol, pretože mal za to, že možno žalovať priamo na určenie vlastníckeho
práva.8. Žalobkyňa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/122/2013-95 zo dňa 25.04.2016 podala
odvolanie. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením
sp.zn. 15Co/366/2016-125 zo dňa 06.02.2018 odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Argumentácia žalobkyne v odvolaní bola
akceptovateľná, správna. Odvolací súd však pri rozhodovaní musel prihliadnuť aj na novú právnu
úpravu, ktorá sa týka naliehavého právneho záujmu, keď Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
v § 137 modifikoval pôvodnú právnu úpravu uvedenú v § 80 písm. c/ OSP. Poukázal na to, že dňom

01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP. Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku
1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ďalej vo svojom
zrušujúcom uznesení odvolací uviedol, že prvoinštančný súd rozhodoval za platnosti pôvodnej právnej
úpravy, ktorým Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení, odvolací súd rozhodujúc o

odvolaní žalobkyne musel aplikovať ustanovenie § 470 a nasl. CSP. Ustanoveniu § 80 písm. c/ OSP
zodpovedá ustanovenie § 137 CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o podľa písm. c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa písm. d/
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom

bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
Určenie neexistencie právnej skutočnosti, teda aj určenie, že právny úkon je neplatný, odporuje zásade,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti totiž rozsudok hovorí o tom, čo
bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku, že právny úkon

je neplatný, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo
niekto iný. Preto nová úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to
vyplýva z právneho predpisu. Z týchto dôvodov predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, teda pozitívnou žalobou na určenie práva, pričom predávajúci už nemôže podať žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva.

Veľký komentár Civilného sporového poriadku C.H. Beck z roku 2016 konštatuje, že žalobný návrh
znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať
za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd má žalobu odmietnuť podľa § 129 CSP, ibaže
pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. V dôsledku novej právnej úpravy preto odvolací súd
konštatoval, že v zmysle starej právnej úpravy rozhodnutie prvoinštančného súdu nebolo správne a

bol preto dôvod na jeho zrušenie. Nová právna úprava však neumožňuje v tomto prípade negatívny
petit, preto je nevyhnutné, aby žalobkyňa odstránila túto vadu v zmysle novej právnej úpravy. Žalobkyňa
sa môže svojho práva domáhať za použitia ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, pričom svoj petit musí
zosúladiť. Odvolací súd však ďalej v zrušujúcom uznesení zdôraznil, že pokiaľ žalobkyňa upraví svoj
petit, nebude sa súd zaoberať neplatnosťou namietaných zmlúv, prípadne, že doterajší výrok nebude

akceptovateľný a vzatý do výroku rozhodnutia súdu. Odvolací súd ďalej poukázal na konkrétnu okolnosť
daného sporu, ktorú žiadnym spôsobom nebolo možné opomenúť, teda že vlastníčkou bytu je žalovaná
III/, ktorá tento byt nadobudla v dobrej viere, pričom v prípade určovacej žaloby pozitívnej by došlo k
paradoxnej situácii, že pasívne legitimovanou by bola len žalovaná III/, ktorá je v súčasnosti zapísaná
ako vlastníčka bytu v katastri nehnuteľností, pričom pôvodne žalovaný, v súčasnosti žalovaný I/ by

rozsudkom žiadnym spôsobom nebol dotknutý ani škodný, pretože získal finančnú hodnotu za predaj
bytu od žalovanej III/, hoci základnou otázkou, ktorá má byť riešená v konaní, je neplatnosť zmlúv
práve medzi žalobkyňou a právnymi predchodcami žalovaného I/. Práve z porušenia práva právnym
predchodcom žalovaného I/ žalobkyňa odvodzuje svoje právo, keď nemienila byt predať, myslela
si, že zmluvou bolo zriadené záložné právo. Odvolací súd však aj na tomto mieste upozornil, že z

doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že možno usudzovať na zabezpečenie pohľadávky napríklad
zabezpečovacím prevodom práva v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka. Podľa tvrdenia žalobkyne
si táto chcela požičať peniaze, nie predať byt, naviac, keď peniaze odovzdala známej na podnikanie.
Ďalej z hľadiska spravodlivého usporiadania veci je potrebné akceptovať postavenie žalovanej III/ ako
ďalšej nadobúdateľke bytu, ktorá bola v dobrej viere pričom k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu

na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení
z 10.02.2010 sp.zn. I.ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad
alium transferre potest quam ipse habet) v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. V tejto
súvislosti odvolací súd však poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS 549/2015, z ktorého okreminého vyplýva, že „aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu

povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k
určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I.ÚS 50/10)
o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá
urobila právny úkon s dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav.

9. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Po zrušení veci odvolacím súdom, prvoinštančný súd byť viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu v zrušujúcom uznesení uznesením sp.zn. 7C/122/2013-146 zo dňa 21.06.2018 s procesným
postupom podľa § 129 CSP vyzval žalobkyňu na odstránenie vád žaloby v zmysle záverov uznesenia
odvolacieho súdu. Žalobkyňa vady žaloby odstránila podaním zo dňa 06.12.2018, ktoré bolo doručené

súdu v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 07.10.2018, doplnené v
zákonnej lehote v zmysle § 125 ods. 2 CSP v listinnej podobe. V tomto podaní žalobkyňa žiadala určiť, že
je výlučnou vlastníčkou bytu s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a s príslušným spoluvlastníckym podielom k pozemkom, žalobu voči žalovanému I/ týmto podaním
vzala späť, navrhla konanie voči žalovanému I/ zastaviť a o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP,

keď mala za to, že voči žalovanému I/ bola nútená vziať žalobu späť v dôsledku zmeny právnej úpravy,
čo by súd mal vziať na zreteľ ako dôvod hodný osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania
podľa § 257 CSP. V tomto podaní zotrvávala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vyjadreniach.
Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/33/2005, podľa ktorého pokiaľ
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov

a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Platnosti kúpnej
zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve sa dotýka napríklad uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/204/2011. Tiež
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/96/1995 uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu
(negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne
neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne

následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti. Nakoľko právne úkony medzi ňou a pôvodne
žalovaným I/ sú absolútne neplatné, v zmysle zásady nikto nemôže previesť viac práv ako sám má,
nedošlo ani k účinnému prevodu vlastníckeho práva na pôvodne žalovaného II/ a žalovanú III/. K „dobrej

viere“ a dobromyseľnosti žalovanej III/ uviedla, že žalovaná v tom čase bývala v tom istom bytovom
dome (inom byte), v ktorom je aj byt, ktorý je predmetom tejto žaloby a všetkých záujemcov o byt
vrátane žalovanej III/ informovala o tom, že sa stále cíti byť vlastníčkou bytu a svojich práv sa bude
domáhať súdnou cestou. Tieto uplatnila aj v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp.zn. 12C/31/2011,
kde vedľajšou účastníčkou bola i žalovaná III/. Žalovaná III/ napriek tomuto uzatvorila kúpnu zmluvu

s pôvodne žalovaným II/, a preto má za to, že žalovaná III/ pri uzatvorení kúpnej zmluvy nekonala
v dobrej viere. K naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení uviedla, že je žalovaná III/
zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, tak má naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Cdo/56/2003. K tomuto procesnému podaniu sa pripojil správca konkurznej podstaty

žalobkyne ako úpadcu.

12. Po odvolacom konaní súd zistil, že na majetok žalovaného I/ RELCO, s.r.o., IČO: 36 541 818
bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8K/53/2015 zo dňa 09.05.2016,
ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2016 dňa 13.05.2016. Podľa aktuálneho

výpisu z Obchodného registra ohľadne žalovaného I/ správcom konkurznej podstaty je spoločnosť I&R
KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE k.s., so sídlom kancelárie Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO:
36 865 265. V zmysle § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), aktento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené
alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane

úpadcu, prerušenie konania pôsobí len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

13. Podľa § 47 ods. 4 citovaného zákona, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať
na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania
namiesto úpadcu. Vzhľadom na predmet sporu mal súd za to, že vyhlásením konkurzu na majetok

žalovaného I/ nedošlo zo zákona, konkrétne v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. k prerušeniu
predmetného súdneho konania vo vzťahu k žalovanému I/, pretože predmetný spor sa netýka majetku
podliehajúcehokonkurzupatriacehoúpadcovi,tedažalovanémuI/.Zastavu,žebysúdžalobežalobkyne
vyhovel, vyhovujúcim výrokom rozsudku by nebolo dotknuté právne postavenie žalovaného I/, ktorý nie
jevlastníkomspornejnehnuteľnosti,aktorýobdržalkúpnucenuzaspornúnehnuteľnosťodžalovanejIII/.
Takýmto súdnym rozhodnutím by neboli dotknuté žiadne majetkové práva žalovaného I/, ktoré by bolo

nevyhnutné zohľadniť v konkurznom konaní, či už v podobe nadobudnutého majetku, alebo v podobe
určitého záväzku. Na základe uvedeného potom súd mal za to, že i keď počas súdneho konania na
majetok žalovaného I/ bol vyhlásený konkurz, nenastali vo vzťahu k žalovanému I/ zákonné procesné
účinky uvedené v § 47 ods. zákona č. 7/2005 Z.z., a teda k prerušeniu konania vo vzťahu k žalovanému
I/ v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nedošlo, preto nebol ani dôvodný postup v zmysle § 47

ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorý len za podmienky,
že konanie bolo prerušené podľa § 47 ods. 1 uvedeného zákona môže podať návrh na pokračovanie v
konaní, čím sa v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ako súd už dôvodí, k prerušeniu
konania vo vzťahu k úpadcovi nedošlo, správca konkurznej podstaty úpadcu sa namiesto úpadcu nestal
účastníkom konania.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa po odvolacom konaní vzala žalobu späť voči žalovanému I/
súd žalovaného I/ vyzval, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí, alebo
nesúhlasí, ak nesúhlasí, nech uvedie dôvody. Žalovaný I/ po doručení výzvy súdu sa nevyjadril, že by
so späťvzatím žaloby nesúhlasil.

15. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

18. Nakoľko žalobkyňa čiastočným späťvzatím žaloby voči žalovanému I/ prejavila vôľu nepokračovať
v konaní voči žalovanému I/ predmetnou žalobou, súd vzhľadom na prejavenú vôľu žalobkyne v tomto
dispozičnom procesnom úkone na základe späťvzatia žaloby žalobkyne voči žalovanému I/, konanie
voči žalovanému I/ zastavil podľa § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 CSP, keď žalovaný I/ nevyjadril
nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

19. Po odvolacom konaní ďalej súd zistil, že i na majetok žalobkyne bol vyhlásený konkurz uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4OdK/210/2018-12 zo dňa 15.03.2018, keď konkurz bol uznaný
za hlavné insolvenčné konanie s tým, že za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Pavel
Vrška, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš. Uznesenie bolo zverejnené v

Obchodnom vestníku č. 57/2018 dňa 21.03.2018. Podľa § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., oprávnenie
dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto
majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka. Nakoľko
žalobkyňa v konaní uplatnila majetkové právo, domáhala sa určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu,
súd vzhľadom na charakter žaloby a predmetu sporu mal za to, že ide o konanie vo veci týkajúcej sa

majetku podliehajúceho konkurzu, preto vyhlásením konkurzu na majetok žalobkyne, prešlo oprávnenie
dlžníka konať v predmetnej veci na správcu, ktorý v predmetnom konaní koná v mene a na účet dlžníka,
teda žalobkyne v zmysle § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Za stavu, že by súd žalobe žalobkyne
vyhovel, sporná nehnuteľnosť by patrila do konkurznej podstaty, oprávnenie nakladať s ktorou má vzmysleužuvedenéhozákonnéhoustanoveniasprávca.Pretosúdvkonaníďalejkonalsožalobkyňouale
v zastúpení správcom konkurznej podstaty. Tiež mal za to, že nebolo dôvodné súdne konanie zastaviť
v zmysle § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože v tomto konaní nebola uplatnená pohľadávka,

ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a), alebo ktorá by sa považovala za nevymáhateľnú (§
166b). Z ustanovenia § 167e ods. 1 citovaného zákona totiž vyplýva, že ak bol vyhlásený konkurz, súd
bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Žiadna takáto pohľadávka v
konaní uplatnená nebola, preto nebol dôvod na zastavenie konania po vyhlásení konkurzu na majetok

žalobkyne.

20. Do odvolacieho konania prvoinštačný súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako strany
sporu, listinnými dôkazmi, keď zistil:

21. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako

predávajúcou a spoločnosťou TRIFIN, s.r.o. ako kupujúcim. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť
špecifikovaná v bode 1. predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa bodu II. zmluvy dohodnutá kúpna cena bola vo
výške 500.000,- Sk. Dňa 08.02.2008 bol podpísaný Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 16.01.2008.

22. Z kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.2008 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcim TRIFIN,

s.r.o. a žalobkyňou ako kupujúcou. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť špecifikovaná v bode 1.
predmetnej kúpnej zmluvy. Podľa bodu II. zmluvy dohodnutá kúpna cena bola vo výške 660.000,- Sk.
Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 16.01.2008 zo dňa 08.02.2008 sa žalobkyňa ako predávajúca
a spoločnosť TRIFIN, s.r.o. ako kupujúci dohodli, že týmto dodatkom sa mení a dopĺňa článok II. kúpnej
zmluvy zo dňa 16.01.2008, pričom nové znenie tohto článku sa mení v časti dohodnutej kúpnej ceny,

ktorá je 500.000,- Sk.

23. Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2009 sú zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako
predávajúcou a spoločnosťou TRIFIN, s.r.o. ako kupujúcim. Podľa článku II. kúpna cena bola dohodnutá
vo výške 24.500,- Eur. V zmysle článku II. zmluvy kúpna cena bola kupujúcim vyplatená v hotovosti k

rukám predávajúceho pred podpisom zmluvy; predávajúci svojim podpisom potvrdzuje prevzatie kúpnej
ceny v hotovosti v plnej výške.

24. Zo Zmluvy o budúcej zmluve č. T 646 zo dňa 11.11.2008 (nepodpísanej žalobkyňou) súd zistil, že táto
bola uzatvorená medzi spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., Námestie SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO: 36323110

ako budúcim predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou. Podľa článku I. bod 1. tejto zmluvy
budúci predávajúci sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.11.2008 so súčasným vlastníkom
stane výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v bode I. predmetnej zmluvy. Podľa článku
I. bod 2. zmluvy účastníci zmluvy sa zaviazali, že do dohodnutej doby, t.j. najneskôr do 15 dní od
splnenia podmienok dohodnutých v tejto zmluve uzavrú kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva

k horeuvedeným nehnuteľnostiam, na základe ktorej budúci predávajúci predá budúcemu kupujúcemu
vyššie uvedené nehnuteľnosti a budúci kupujúci sa zaväzuje, že do dohodnutého termínu a dohodnutým
spôsobom zaplatí v prospech budúceho predávajúceho kúpnu cenu.

25. Zo Zmluvy o budúcej zmluve č. T 646 zo dňa 11.02.2009 súd zistil, že táto bola uzatvorená

medzi spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., Námestie SNP 7, 911 01 Trenčín, IČO: 36323110 ako budúcim
predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou. Podľa článku I. bod 1. tejto zmluvy budúci
predávajúci sa na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.02.2009 so súčasným vlastníkom stane
výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v bode I. predmetnej zmluvy. Podľa článku I.
bod 2. zmluvy účastníci zmluvy sa zaviazali, že do dohodnutej doby, t.j. najneskôr do 15 dní od

splnenia podmienok dohodnutých v tejto zmluve uzavrú kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k horeuvedeným nehnuteľnostiam, na základe ktorej budúci predávajúci predá budúcemu kupujúcemu
vyššie uvedené nehnuteľnosti a budúci kupujúci sa zaväzuje, že do dohodnutého termínu a dohodnutým
spôsobom zaplatí v prospech budúceho predávajúceho kúpnu cenu.

26. Po odvolacom konaní súd na opätovný návrh žalobkyne doplnil dokazovanie ďalšími listinnými
dôkazmi, keď zistil:27. Zo spisu bývalej Správy katastra Zvolen č. V2484/09 súd zistil, že dňa 04.11.2009 bola uzatvorená
kúpna zmluva medzi TRIFIN, s.r.o., IČO: 36 323 110 ako predávajúcim a REAL AGENCY, s.r.o., IČO:
36 693 201 ako kupujúcim ohľadne prevodu sporného bytu. Kúpna cena bola dojednaná na 33.000,-

Eur. Kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu, Správa katastra Zvolen na základe kúpnej zmluvy
povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnej nehnuteľnosti v prospech
REAL AGENCY, s.r.o., IČO: 36 693 201 rozhodnutím, číslo vkladu: V2484/9 dňa 10.12.2009, kedy
nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a kedy nastali i právne účinky vkladu.

28. Zo spisu bývalej Správy katastra Zvolen č. V809/11 súd zistil, že dňa 30.03.2011 bola uzatvorená
kúpna zmluva ohľadne spornej nehnuteľnosti medzi REAL AGENCY, s.r.o., IČO: 36 693 201 ako
predávajúcim a F.. V. V., W.. XX.XX.XXXX ako kupujúca. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 35.450,-
Eur. Kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu, keď na základe rozhodnutia Správy katastra
Zvolen, číslo vkladu: V809/11 zo dňa 22.05.2013 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k predmetnej nehnuteľnosti v prospech F.. V. V., W.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie o vklade

nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2013, kedy nastali i právne účinky vkladu.

29. Po odvolacom konaní žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej III/ určenia, že je vlastníčkou bytu s
príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a s príslušným podielom
k pozemkom podľa špecifikácie v podaní zo dňa 06.12.2018. Podala určovaciu žalobu podľa § 137 písm.

c/ CSP. Pri určovacej žalobe podľa tohto zákonného procesného ustanovenia znie žalobný návrh na
určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba).
Nakoľko žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to,
že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je
exekučným titulom. Vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe

vyhovel je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po
právnejstránkevýznamný,čižeužitočný,abymaltedazmysel.Žalobcatumusínaliehavýprávnyzáujem
na určení práva preukázať, nemusí ho preukázať, ak tento vyplýva z osobitného predpisu. V zásade
žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo

ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný, naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany
tvrdeného práva. Existencia alebo neexistencia práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú, ani
do budúcnosti. Rozhodujúci stav je aj v tomto prípade stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 91/2006). Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako

vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 56/2003). Naliehavý právny záujem je daný
vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie

je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 49/2003).
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornostižalobcovhoprávaaleboneistotyvjehoprávnomvzťahu(rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.
3Cdo/112/2004).

30. V súdenej veci mal súd za zistené, žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka bytu,
ku ktorému žiada žalobou žalobkyňa určiť svoje vlastnícke právo. Ako prejudiciálnu otázku (predbežnú
otázku) žalobkyňa žiadala v konaní posúdiť platnosť kúpnych zmlúv, kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008,
ktorou ako pôvodná predávajúca predala byt spoločnosti TRIFIN, s.r.o., ako aj nasledujúcich kúpnych

zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu predmetného bytu, naposledy kúpnou zmluvou zo dňa
30.03.2011 na žalovanú. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou
REAL AGENCY, s.r.o., ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou došlo k nadobudnutiu sporného
bytu žalovanou do vlastníctva. Žalobkyňa v konaní tvrdí, že je vlastníčkou bytu, popiera vlastnícke
právo k bytu žalovanej, žalovaná v konaní nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne o neplatnosti kúpnych

zmlúv, preto súd dospel k záveru ohľadne procesnej prípustnosti žaloby žalobkyne, že táto preukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože tu existuje aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou, kto je vlastníkom predmetného bytu, ktorý stav právnej neistoty
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, než požadovanou žalobou. Za stavu, že by žalobkyňapreukázala dôvody žaloby, bolo by dôvodné jej žalobe vyhovieť, čím by žalobkyňa získala priaznivejšie
právne postavenie pre seba, keďže na základe súdneho rozhodnutia by bola zapísaná do katastra
nehnuteľností ako vlastníčka bytu. Rozsudok vynesený na základe jej žaloby by záväzne determinoval,

akým spôsobom vyrieši súd v konaní predbežnú otázku ohľadne neplatnosti kúpnych zmlúv, a teda
otázku, či právo, ktorého porušenie žalobkyňa tvrdí existovalo alebo nie. Z týchto dôvodov žalobkyňa
preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto súd o jej žalobe ďalej konal ako o
žalobe procesne prípustnej.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania po vecnej stránke zistil, že žalobkyňa ako predávajúca
uzatvorila so spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., ako kupujúcim kúpnu zmluvu dňa 16.01.2008 v spojení s
dodatkom č. 1 k nej zo dňa 08.02.2008 na základe ktorej predala tejto spoločnosti sporný byt za
dohodnutú kúpnu cestu 500.000,- Sk. Kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu na Správe katastra
Zvolen pod č. V132/2008. Správa katastra Zvolen na základe tejto kúpnej zmluvy vklad vlastníckeho
práva na kupujúceho povolila pod č. V132/2008 dňa 11.02.2008. Kúpnou zmluvou zo dňa 07.11.2008

spoločnosť TRIFIN, s.r.o. ako predávajúci žalobkyni ako kupujúcej spätne predala tento byt. Dohodnutá
kúpna cena bola 660.000,- Sk. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva
k bytu na žalobkyňu Správou katastra Zvolen pod č. V3862/2008 dňa 02.02.2009. Uzavretie zmluvy
o budúcej zmluve č. T 646 zo dňa 11.11.2008 žalobkyňa v konaní nepreukázala, nakoľko táto nie
je ňou podpísaná. Dňa 11.02.2009 žalobkyňa ako predávajúca opätovne uzavrela so spoločnosťou

TRIFIN, s.r.o., ako kupujúcim kúpnu zmluvu ohľadne bytu. Dohodnutá kúpna cena bola 24.500,- Eur.
Kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu Správy katastra Zvolen. Vklad vlastníckeho práva na
kupujúceho bol povolený Správou katastra Zvolen pod č. V243/2009 dňa 16.03.2009. Rovnakého dňa
bola uzatvorená i zmluva o budúcej zmluve č. T 646 medzi spoločnosťou TRIFIN s.r.o. ako budúcim
predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou predávajúcou ohľadne tohto bytu. Spoločnosť TRIFIN, s.r.o.,

kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2009 predala byt spoločnosti REAL AGENCY s.r.o., IČO: 36 693 201 za
kúpnu cenu 33.000,- Eur. Kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu Správy katastra Zvolen, ktorá
rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva na kupujúceho rozhodnutím č. V2484/09 dňa 10.12.2009,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť týmto dňom, ktorým nadobudli i právne účinky vkladu.
Následne kúpnou zmluvou zo dňa 30.03.2011 spoločnosť REAL AGENCY, s.r.o., ako predávajúci predal

byt žalovanej III/ ako kupujúcej za kúpnu cenu 35.450,- Eur. Vklad vlastníckeho práva na žalovanú III/ bol
povolený rozhodnutím Správy katastra Zvolen č. V809/11 dňa 22.05.2013, keď týmto dňom nadobudlo
rozhodnutie právoplatnosť a týmto dňom nastali i právne účinky vkladu. Vklad bol povolený po tom, čo
boloprávoplatneskončenékonanieOkresnéhosúduZvolenpodsp.zn.12C/31/2011,vktoromkonanísa
žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k bytu voči spoločnosti REAL AGENCY, s.r.o., za účasti

žalovanej III/ ako v tom čase vedľajšej účastníčky konania, ktorá žaloba bola zamietnutá rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12C/31/2011-258 zo dňa 02.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 26.04.2012 z dôvodu, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keď súd v tomto konaní neposudzoval vecnú opodstatnenosť žaloby. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že
so spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., uzatvorila „zmluvu o úvere“ na sumu 500.000,- Sk. Z jej výsluchu ako

strany sporu vyplynulo pre súd, že so spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., mala jednať len o pôžičke, keď bola
v domnení, že „byt dáme do zálohu a oni mi dajú pôžičku, a tú následne budem splácať“. Z jej výsluchu
ďalej vyplynulo, že následne si prenajala byt v tom istom bytovom dome, kde začala bývať. Pôžičku aj
splácala, zaplatila na pôžičku 150.000,- Sk, potom ju už nevládala splácať. Tieto peniaze potrebovala
jej priateľka na podnikanie. Mali medzi sebou dohodu, že ona jej poskytne tieto peniaze, pričom bude

mať následne z podnikania zisk. Keď jej bola zo spoločnosti TRIFIN zaslaná zmluva, tak zistila, že byt
vlastne odpredala. Po kontakte so spoločnosťou TRIFIN sa dohodli, že táto spoločnosť jej následne
kúpnou zmluvou byt vráti, teda odpredá. Preto bol urobený spätný prevod. Následne asi týždeň nato ju
spoločnosť TRIFIN znovu oslovila na uzavretie kúpnej zmluvy, keď už vtedy vedela, že touto následnou
zmluvou byt znovu predáva spoločnosti TRIFIN. Byt aj vypratala. Vedela, že byt sa aj následne predáva,

keďže bývala v tom istom bytovom dome. Chodili záujemci, medzi nimi i žalovaná III/. Na základe
týchto skutočností zistených súdom vyplývajúcich z vykonaného dokazovania možno usudzovať, že z
prejavu vôle žalobkyne a spoločnosti TRIFIN išlo nie o vôľu byt žalobkyňou tejto spoločnosti predať
ale o zabezpečenie pohľadávky spoločnosti TRIFIN zabezpečovacím prevodom práva v zmysle § 553
Občianskeho zákonníka, z ktorého ods. 1 vyplýva, že splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným

prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“).
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci
podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Podľa tvrdenia žalobkyne,
táto si chcela od spoločnosti TRIFIN požičať peniaze, nie predať byt, naviac, keď peniaze odovzdalaznámej na podnikanie. Takéto závery vyplývajú i zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý
takýto záver usúdil z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom. Po odvolacom konaní žiadnymi
novými dôkazmi uvedené nebolo spochybnené.

32. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

35. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

36. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

37. Podľa § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí
uzatvoriť písomne.

38. Podľa § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí

obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech
veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho
prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie
podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o
zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

39. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je právnym úkonom, z ktorého vznikne záväzkový právny
vzťah. Na vznik takejto zmluvy je potrebné, aby sa účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach
uvedených v ustanovení § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o zabezpečovacom prevode
práva musí sa uzatvoriť písomne v zmysle § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

40. Ak potom súd dospel k záveru vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, ktoré spoločnosťou TRIFIN,
s.r.o. neboli spochybnené, že vôli účastníkov zmluvného vzťahu zodpovedalo uzavretie zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva k bytu namiesto formálne písomne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa
16.01.2008 pre absenciu vôle účastníkov tejto zmluvy ju uzavrieť, potom by mal namiesto tejto kúpnej

zmluvy platiť právny úkon zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Kúpna zmluva ako predstieraný,
simulovanýprávnyúkon(§588Občianskehozákonníka)zastierainýprávnyúkon(disimulovaný),ktorým
je zmluva o zabezpečovacom prevode práva (§ 553 Občianskeho zákonníka). V prípade simulovaného
právneho úkonu však vo vzťahu k tomuto úkonu chýba vôľa konajúceho (§ 37 Občianskeho zákonníka).
Navonok sa teda prejavuje aj ako nezhoda vôle s prejavom (simuláciou). Simulovaný právny úkon

je pre absenciu vôle konajúcich neplatný. V súdenom prípade ide o kúpnu zmluvu uzavretú medzi
žalobkyňou a spoločnosťou TRIFIN s.r.o. zo dňa 16.01.2008. V takomto prípade môže platiť zastretý
(disimulovaný) právny úkon, ktorým v súdenom prípade je zmluva o zabezpečovacom prevode práva,
avšak len za podmienky, že i tento disimulovaný právny úkon je platný. Disimulovaný právny úkon je
platný len vtedy, ak uskutočneným právnym úkonom má byť zastretý iný úkon, zastretý právny úkon

zodpovedá vôli konajúceho (teda nezodpovedá vôli pôvodnému právnemu úkonu) avšak ak sú naplnené
všetky podstatné náležitosti zastretého právneho úkonu. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/144/2010. Z tohto vyplýva, že nedostatok vážnosti vôle je okolnosťou
zakladajúcou neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O nedostatok vážnosti
vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v

inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka). Ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným
právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právnyúkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takýchto
prípadoch platí zastieraný právny úkon. Podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli
subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný

právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

41. Pokiaľ teda žalobkyňa so spoločnosťou TRIFIN, s.r.o. uzavrela simulovanú kúpnu zmluvu, ktorou
účastníci tohto záväzkovo-právneho vzťahu chceli zastrieť zabezpečenie záväzku žalobkyne ako
dlžníčky, nemôže byť disimulovaný právny úkon, ktorým je zmluva o zabezpečovacom prevode

práva platný, ak nebol uzavretý písomne (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 553a ods. 1
Občianskeho zákonníka) a z tohto ich písomného znenia nie je zrejmé, že šlo o zabezpečenie
záväzku, kde by sa účastníci dohodli na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva vyplývajúcich z § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým, že táto zmluva o
zabezpečovacom prevode práva nebola uzatvorená písomne nie sú naplnené zákonné podmienky
platnosti disimulovaného právneho úkonu v zmysle § 41a veta prvá Občianskeho zákonníka, pretože

nie sú „splnené všetky jeho náležitosti“ pre nedostatok zákonom požadovanej formy zakladajúcej
všeobecný dôvod neplatnosti každého právneho úkonu. V danom prípade tento nedostatok absolútnej
neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá pôsobí ex tunc t.j. od začiatku, nemožno
žiadnym spôsobom zhojiť, napraviť. Nemožno naprávať úkon, ktorý nevznikol, neexistuje. Z judikatúry
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že požiadavka písomnej formy je splnená vtedy, ak sú v písomnom

vyjadreníúčastníkovzachytenévšetkypodstatnézložkyichprejavuvôle.Medzipodstatnézložkyzmluvy
o zabezpečovacom prevode práva patrí aj vymedzenie zabezpečeného záväzku, čo v danom prípade
absentuje. Z uvedených dôvodov disimulovaný právny úkon, zmluva o zabezpečovacom prevode práva
nie je platným právnym úkonom, teda nemôže vyvolávať žiadne právne dôsledky.

42. Napriek uvedenému záveru súdu z hľadiska spravodlivého usporiadania veci bolo potrebné v
konaní akceptovať postavenie žalovanej III/ ako ďalšej nadobúdateľke bytu, ktorá bola v dobrej viere pri
nadobudnutí bytu do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2011, keď od uzavretia
kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008 ide v poradí o 4 právny úkon kúpnej zmluvy ohľadne predaja bytu.
Aj tieto závery vyplývajú už zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Tak ako odvolací súd, tak aj

prvoinštančný súd pri svojom opätovnom rozhodnutí poukazuje v tomto smere na Nález ÚS SR I.ÚS
549/2015-33, z ktorého okrem iného vyplýva, že „aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje
všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe
dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali
všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedenie

automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému
posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (uznesenie US SR I.ÚS
50/2010) o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej
osoby,ktorárobilaprávnyúkonsdôverouvurčitý,jejdruhoustranouprezentovanýskutkovýstav.Princíp
dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu

právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ
toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade
by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho
štátu (porovnaj aj R14/2009). Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak
všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd tiež

zvýraznil,žezhľadiskaposkytnutiaústavnejochranymusítaksúdpostaviťnarovnakúúroveňvlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty
v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp

nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet t.j. nikto nemôže previesť na iného viac
práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo
platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože

tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ústavný súd SR poukázal
i na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III.ÚS 415/15 a sp.zn. III.ÚS 247/14, kde
zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckehoprávadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzoval
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu,
ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento

originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné
súdypovinnédôsledneposúdiťsohľadomnaindividuálneokolnostikaždéhoprípadu.Potomužzistenie,
že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd SR
vyslovildomnienku,žetotopravidlomožnopoužiťajpreriešenieskutkovopodobnýchprípadovnaúzemí
Slovenska, lebo dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom právnom základe

(Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení).

43.Zvykonanéhodokazovaniamoholsúduzavrieť,žežalovanáIII/nadobudlabytdovlastníctvavdobrej
viere. Ako súd už dôvodí, kúpnu zmluvu ohľadne bytu uzatvorila dňa 30.03.2011 so spoločnosťou REAL
AGENCY, s.r.o.. Táto spoločnosť žalovanej III/ predala predmetný byt, za ktorý žalovaná III/ vyplatila
dohodnutú kúpnu cenu 35.450,- Eur. Ako súd už dôvodí, išlo v poradí už o štvrtý právny úkon kúpnej

zmluvy od uzavretia pôvodne neplatného právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 16.01.2008. Žalovaná
III/ na vyplatenie kúpnej ceny za byt čerpala bankový úver v rozsahu 100 % kúpnej ceny. Banka predtým,
než jej poskytla úver zisťovala, či byt nie je zaťažený záložným právom. Uvedené nebolo zistené, preto
jej banka úver poskytla, ktorý spláca doposiaľ. Nebola v žiadnom právnom vzťahu so žalobkyňou, ani
so spoločnosťou TRIFIN, s.r.o., byt kupovala prostredníctvom realitnej kancelárie MAX REAL, ktorá

pripravila i návrh kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2011. So zástupcom predávajúceho sa stretla len raz,
keď sa zmluva podpisovala. Inak priamo so spoločnosťou predávajúceho nejednala. Odvtedy ako byt
nadobudla do svojho vlastníctva, keď byt predtým ako ho nadobudla kúpnou zmluvou bol zapísaný
v katastri nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho, teda spoločnosti REAL AGENCY, s.r.o., byt
zásadným spôsobom rekonštruovala, do bytu minimálne vložila finančné prostriedky na rekonštrukciu v

čiastke 10.000,- Eur. Úver banke spláca doposiaľ v mesačnej splátke 170,- Eur. Byt jej bol odovzdaný
spoločnosťou MAX REAL, teda realitnou kanceláriou do užívania. Bol jej odovzdaný ako vyprataný,
žalobkyňa v byte nebývala. Byt bol v dezolátnom stave, bola nútená do bytu investovať nemalé finančné
prostriedky. V byte sa vymenili okná, dvere, podlahy, urobila sa rekonštrukcia kúpeľne, wc, robili sa
nové stierky, obklady, bola namontovaná nová kuchynská linka, tiež sa robili nové rozvody elektriny a

vody. Žalobkyňu osobne nepozná, nikdy s ňou neprišla do styku, po prvýkrát sa s ňou stretla v rámci
súdneho konania. Na základe takto zistených skutočností potom súd nemohol inak uzavrieť spor len
tak, že žalovaná III/ pri nadobudnutí bytu do vlastníctva bola dobromyseľnou, konala v dobrej viere,
nemala žiadne možnosti dozvedieť sa, ako vec opustila vlastnícku sféru žalobkyne a ako sa dostala
na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní, a preto je jej

potrebné poskytnúť ochranu aj v prípade, že odvodzuje svoje vlastnícke právo k bytu evidovanému v
katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý bol posúdený ako absolútne neplatným. Do súdneho
konania sp.zn. 12C/31/2011 žalovaná III/ vstúpila ako vedľajšia účastníčka konania až dňa 28.04.2011,
teda po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2011, a teda po tom, čo vkladové konanie ohľadne tejto
kúpnej zmluvy bolo prerušené z dôvodu súdneho konania 12C/31/2011. Takto neobstojí argumentácia

žalobkyne, že žalovaná III/ mala mať vedomosť o tom, že uplatňuje svoje vlastnícke právo k bytu pred
uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2011.

44. Nakoľko súd poskytol žalovanej III/ ochranu ako dobromyseľnej nadobúdateľke bytu, žalobu
žalobkyne voči žalovanej III/ ako nedôvodnú zamietol.

45. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vo vzťahu žalobkyňa a žalovaná III/
a podľa § 256 ods. 1 CSP vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný I/. Žalovaná III/ bola v konaní plne úspešná,
preto má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa voči žalovanému I/ vzala žalobu späť, čím procesne zavinila zastavenie

konania voči žalovanému I/. Preto nesie procesný dôsledok za zastavenie konania v podobe nároku
žalovaného I/ na náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovaný I/ má tak nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % podľa § 256 ods. 1 CSP. Dôvody pre rozhodnutie
podľa § 257 CSP o trovách konania vo vzťahu k žalovanému I/ súd v prejednávanej veci nezistil. Súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne žalovanému I/ náhradu trov

konania nepriznal.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí podľa § 262 ods. 1 CSP.47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).