Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/87/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911204499
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6911204499.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: O. Y., Z..Č..

XXXXXX/XXXX, obchodné meno: Ladislav Borzi FOTO-VIDEO-COPYCENTRUM, IČO: 10907343, so
sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 25 proti žalovanému: V. J.Í., Z..Č.. XXXXXX/XXXX, X. Y. J.
L., S.. H. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Kriškom, so sídlom v Brezne,
Rázusova 79 o zaplatenie sumy 2.523,28 Eur (pôvodne 3.225,97 Eur) s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 234,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 234,28 Eur od 24.03.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žaloba v prevyšujúcej časti týkajúcej sa sumy 2.250.- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 2.250,- Eur od 01.07.2010 do zaplatenia s a z a m i e t a .

III. Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou zo dňa 14.04.2011, v zmysle jej zmeny zo dňa 11.05.2012, domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 3.225,97 Eur z dôvodu škody spôsobenej žalovaným na razidlách žalobcu
vo výške 646,21 a s tým súvisiacimi cestovnými výdavkami žalobcu vo výške 273,28 Eur a ušlým ziskom

vo výške 2.250,- Eur, ďalej z dôvodu nezaplateného doplatku ceny žalovaným za poskytnuté služby vo
výške 40,- Eur, ako aj z dôvodu súdneho poplatku za podanie žaloby zaplateného žalobcom vo výške
16,50 Eur.
1.2 Zároveň si voči žalovanému uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 %, resp. 9 % z
každého jednotlivého žalovaného nároku (vrátane súdneho poplatku, ktorý urobil súčasťou žalovanej
istiny).
1.3 V žalobe poukázal na to, že žalovaný dňa 27.04.2010 odcudzil z prevádzky žalobcu mosadzné

razidlá (tzv. štočky), ktoré následne poškodil, pričom za tento skutok bol právoplatne odsúdený
Okresným súdom Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/188/2010.

2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2011 a jeho doplnení zo dňa 19.08.2011 spochybnil
všetky uplatnené čiastkové nároky žalobcu, uviedol, že žalobca jednotlivé nároky právne neodôvodnil
a nepredložil dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení obsiahnutých v žalobe. Spochybnil tiež
trestný rozkaz č.k. 2T/188/2010-52 zo dňa 15.10.2010, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo

spáchania trestného činu krádeže a prečinu poškodzovania cudzej veci, nakoľko sa ňom nezmyselným
spôsobom ukladá "peňažný trest odňatia slobody" ako aj "náhradný trest" štyri mesiace, pričom Trestný
zákon takéto tresty vôbec neupravuje.2.2 V priebehu konania žalovaný akceptoval nárok žalobcu vo výške 40,- Eur, avšak s ostatnými nárokmi
naďalej nesúhlasil z toho dôvodu, že ich považoval za nepreukázané.

3.1 Následne súd vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/87/2011-115 zo dňa
27.06.2013 takto:
"1. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 40,- Eur spoločne s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 40,- Eur od 01.05.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti sa zamieta.
3. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.183,42 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť JUDr. Miroslavovi Kriškovi, zástupcovi odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku."
3.2 Voči všetkým výrokom uvedeného rozsudku podal žalobca odvolanie.
3.3 Odvolací súd rozsudkom č.k 12Co/461/2013-159 zo dňa 29.12.2016 napadnutý rozsudok v prvom
výroku potvrdil, v druhom a treťom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. V odôvodnení vyslovil názor, že pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o kvalite
dôkazov predložených žalobcom na preukázanie jeho tvrdenia o výške ušlého zisku v sume 2.250,- Eur,
tak mal nariadiť znalecké dokazovanie. Taktiež vyslovil názor, že aj keby súd prvej inštancie akceptoval
nadsadenosť cien žalobcu, nebol dôvod nevychádzať prinajmenšom z obvyklej primeranej ceny určenej
na základe dokazovania ohľadom cien v danej oblasti za rovnakých podmienok u rôznych výrobcov.

Samozrejme, že do ušlého zisku nemožno zahrnúť predpokladané náklady, ktoré žalobcovi nevznikli, a
ktoré v dôsledku nepodnikania nevynaložil. Žalobca predložil dôkazy pre výpočet ušlého zisku, súd mal
z nich vychádzať, nie je pritom rozhodujúce, či výpočet ušlého zisku vykonal žalobca v zhode s týmito
dokladmi. Na odstránenie nejasností v tomto smere bude potrebné vykonať dokazovanie výsluchom
žalobcu, prípadne jeho účtovníka, ktorý tieto položky zaúčtoval. Z hľadiska účtovných kníh môže súd

získať poznatky o tom, či žalobca účtoval správne alebo nie. Ako dôkazy môže súd použiť aj údaje o
nasledujúcom období a zisku, ktorý bol vyprodukovaný, z ktorých možno objektívnejšie posúdiť nárok
žalobcu.
3.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ostali predmetom konania už len tieto nároky žalobcu:
- nárok na náhradu cestovných výdavkov vo výške 273,28 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia,
- nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 2.250,- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 01.07.2010 do zaplatenia,
t.j. spolu vo výške 2.523,28 Eur.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrou č. 2011/590 zo dňa 22.03.2011 za
vyhotovenie razidiel, vyúčtovaním ciest súkromným motorovým vozidlom žalobcu, obsahom trestného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/188/2010, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, dokladom o
úhrade sumy 1.290,- Eur zo strany žalobcu za vyhotovené razidlá, cenníkom žalobcu za tlač a viazanie
diplomových prác v rokoch 2009 a 2010, výpisom z knihy zákaziek žalobcu za mesiace máj a jún

2009, výpisom z peňažného denníka žalobcu za rok 2010 týkajúceho sa mesiaca máj 2010, výpisom
z peňažného denníka žalobcu za rok 2009 týkajúceho sa mesiacov máj a jún 2009, cenníkmi firiem
zaoberajúcich sa tlačením a viazaním diplomových prác - KLEMO, CARTPRINT a FAXCOPY, písomným
vyjadrenímspoločnostiTECHGRAPH,s.r.o.zodňa14.02.2012,kópioutechnickéhopreukazuosobného
motorového vozidla žalobcu, daňovými priznaniami žalobcu za roky 2008, 2009, 2010, 2011, písomnými

oznámeniami znalkyne Ing. Edity Jellmanovej zo dňa 09.06.2017 vrátane príloh a zo dňa 09.08.2017
vrátane príloh, a výpoveďami strán sporu na pojednávaniach z 22.08.2011, 21.11.2011, 27.06.2013,
12.05.2016 a 30.11.2017.

5. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu cestovných výdavkov vo výške 273,28 Eur, ktorý vznikol

v súvislosti s dvoma pracovnými cestami žalobcu s cieľom zabezpečiť nové razidlá, súd uvádza
nasledovné:
5.1 Z vyúčtovania ciest žalobcu zo dňa 23.03.2011 súd zistil, že žalobca vykonal dňa 10.02.2011 prvú
cestu do prevádzky spoločnosti FOLKEM Kft. v Maďarsku za účelom objednania nových razidiel a
dovezenia zlatiaceho stroja nevyhnutného na ich výrobu a následne dňa 22.03.2011 vykonal druhú cestu

na rovnaké miesto za účelom prevzatia vyhotovených razidiel a zlatiaceho stroja.
5.2 Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2016 vzal žalobca žalobu späť čo do sumy 39,- Eur, v dôsledku
čoho predmetom konania v časti týkajúcej sa nároku na náhradu cestovných výdavkov ostala už len
suma 234,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.03.2011 do zaplatenia.5.3 Na totožnom pojednávaní zástupca žalovaného súdu oznámil, že predmetný nárok vrátane
prináležiaceho úroku z omeškania akceptuje v plnom rozsahu.
5.4 Súd konštatuje, že nakoľko v priebehu konania došlo medzi stranami ku zhodnému tvrdeniu ohľadom

predmetného nároku, súd považoval tento nárok za nesporný a žalobcovi ho priznal v plnom rozsahu.

6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

7. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách - tento zákon upravuje
aj poskytovanie náhrad osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k
právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu (1a), ak je to
dohodnuté.
Poznámka pod "1a" znie: napr. Obchodný zákonník, Živnostenský zákon, Autorský zákon, Občiansky
zákonník.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách - zamestnancovi vyslanému na
pracovnú cestu (analogicky aj podnikateľovi) patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie

c) stravné
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.

9. Podľa § 10 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách - na poskytovanie náhrad pri
zahraničných pracovných cestách vrátane náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9,

ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách - ak zahraničná
pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky, trvá v kalendárnom dni nad 6 hodín až 12 hodín,
patrí zamestnancovi (analogicky aj podnikateľovi) stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného.

11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013) - výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na ušlý zisk za mesiace máj a jún 2010 vo výške 2.250,- Eur, kedy
žalobca nemohol poskytovať viazačské a raziace služby v dôsledku protiprávneho konania žalovaného,
súd uvádza nasledovné:

14.1 Existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné

preukázať reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené
poškodeným), ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že (ušlý) zisk by skutočne vznikol nebyť
protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia (ušlého) zisku u poškodeného v
danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za
daných okolností bol uplatnený ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových

okolností by potom mohlo viesť len ku záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je
skutočne iba fikciou. V prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu, ktorá už nastala (vznikla). Ušlý zisk je teda
stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu,
že príležitosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti prípadu vysoko
pravdepodobná až blížiaca sa k istote.

14.2 Žalobca musí preukázať existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, aby mohol, očakávať,
že bude v konaní úspešný. V opačnom prípade nemá tvrdený ušlý zisk reálny základ a ostáva len v
rovine fikcie.15.1 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/188/2010, konkrétne z výsluchov žalovaného pred
vyšetrovateľom konaných 28.04.2010 a 24.06.2010, súd zistil, že žalovaný si u žalobcu dňa 26.04.2010
objednal zviazanie diplomových prác vrátane razenia zlateného písma na obale, pričom žalobcovi

zaplatil zálohu 20,- Eur s tým, že zvyšok ceny doplatí na druhý deň, kedy si mal prísť po diplomové
práce. Konkrétna cena za poskytnuté služby medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá nebola. Keď si
dňa27.04.2010prišielžalovanýprediplomovépráce,žalobcasiodnehovypýtaldoplatokcenyzaslužby
vo výške 40,- Eur poukazujúc na svoj cenník, čo však žalovaný nechcel akceptovať, nakoľko sa mu
cena (spolu vo výške 60,- Eur) zdala neprimerane vysoká. Keďže žalovaný odmietol uhradiť žalobcovi

doplatok 40,- Eur, tak mu žalobca odmietol vydať diplomové práce. Žalovaný priznal, že vzal žalobcovi
z pultu podložku s kompletnou sadou razidiel, odišiel s nimi z prevádzky žalobcu a cestou ich odhodil.
Bránil sa tým, že konal v afekte, keďže bol na žalobcu nahnevaný kvôli tomu, že mu odmietal vydať
diplomové práce, ktoré už museli byť odovzdané do školy v Košiciach, ako aj kvôli tomu, že žalobca od
neho žiadal neprimerane vysokú cenu za poskytnuté služby.
15.2 Trestným rozkazom č.k. 2T/188/2010 zo dňa 15.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

06.12.2010, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1
Trestného zákona a zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, z toho dôvodu, že dňa 27.04.2010 v prevádzke žalobcu (v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova
25) odcudzil držiak so 46 mosadznými razidlami, ktoré následne odhodil do odpadkového koša. Žalobca
bol s celým nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

16. Súd považuje za nesporné, že žalobca v rámci svojho živnostenského podnikania v prevádzke
označenej ako "Tlačiareň, kancelárske potreby, kópie a pečiatky" v Rimavskej Sobote na Ul.
Hviezdoslavova 25 poskytoval služby viazania diplomových a iných prác vrátane razenia zlateného
písma na obaly týchto prác, a to aj v čase škodovej udalosti (dňa 27.04.2010). Túto skutočnosť žalovaný

nespochybnil.

17. Súd považuje za pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že v roku 2010, konkrétne po dni 27.04.2010,
musel odmietnuť všetky objednávky na viazanie a razenie diplomových a iných prác v dôsledku
protiprávneho konania žalovaného, následkom čoho prišiel o zisk z tejto činnosti za mesiace máj a jún

2010, keďže ide o mesiace v každom roku, kedy je najväčší dopyt po predmetných službách.

18.Súdmázato,žežalobcavkonanípreukázalexistenciunárokunaušlýziskvočižalovanému,nakoľko
je vysoko pravdepodobné, až blížiace sa k istote, že keby žalovaný nespôsobil žalobcovi škodu na
razidlách, mohol žalobca v mesiacoch máj a jún 2010 poskytovať služby viazania a razenia diplomových

a iných prác, pričom prijímaním úhrad za tieto služby mohol reálne dosiahnuť určitý hrubý zisk, resp.
po odrátaní materiálových nákladov vynaložených na dosiahnutie tohto zisku mohol žalobca reálne
dosiahnuť čistý zisk.

19. Zároveň však bolo potrebné, aby žalobca preukázal aj výšku nároku na ušlý zisk, predstavujúceho

rozdiel medzi pravdepodobným hrubým ziskom žalobcu a pravdepodobnými materiálovými nákladmi
žalobcu za obdobie mesiacov máj a jún 2010.

20.1 V žalobe žalobca uviedol, že pri výpočte výšky ušlého zisku v sume 2.250,- Eur vychádzal z týchto
údajov:

- z priemernej ceny vo výške 60,- Eur za zviazanie 2 ks diplomových prác vrátane razenia zlateného
písma (ďalej len "zákazka", resp. "zákazky"), ktorú vypočítal z cien určených vo vlastnom v cenníku, a
to z ceny 40,- Eur pri dodacej lehote 2 dni, z ceny 60,- Eur pri dodacej lehote 1 deň a z ceny 80,- Eur
pri dodaní v deň objednávky,
- z priemerného počtu zákaziek v rozsahu 45, ktorý vypočítal z vlastného odhadu počtu zákaziek spolu

v mesiacoch máj a jún bežného roka v regióne jeho pôsobenia v minimálnom počte 30 a maximálnom
počte 60,
- z hrubého zisku vo výške 2.700,- Eur (t.j. 45 krát 60,- Eur),
- z reálnych priamych materiálových nákladov na vykonanie jednej zákazky vo výške 10,- Eur (pri 45
zákazkách vo výške 450,- Eur),

- z čistého zisku vo výške 50,- Eur za jednu zákazku (60,- Eur mínus 10,- Eur), a pri 45 zákazkách vo
výške 2.250,- Eur (t.j. 45 krát 50,- Eur).
20.2 Žalobca v priebehu konania však nijako nevysvetlil:- prečo pri výpočte priemernej ceny 60,- Eur použil len ceny za služby pri najkratších dodacích lehotách,
keď z prehľadov zákaziek zrealizovaných žalobcom v máji a júni 2009 vyplýva, že tieto lehoty mal aj
dlhšie, a to 3, 4, 6, 10 aj 11 dní s rôznymi cenami,

- ako dospel k svojmu odhadu priemerného počtu zákaziek 45, keď z prehľadov zákaziek žalobcu
vyplýva, že v máji 2009 mal 26 zákaziek a v júni 2009 mal 12 zákaziek, t.j. spolu 38 zákaziek,
- ako dospel ku určeniu skutočnej výšky priamych materiálových nákladov v sume 10,- Eur na jednu
zákazku.

21.1 V odvolaní zo dňa 12.09.2013 už žalobca uviedol iné tvrdenie, a to že pri výpočte výšky ušlého
zisku odrátal od skutočného hrubého príjmu (zisku) v mesiacoch máj a jún 2009 vo výške 2.443,70 Eur
nespotrebované materiálové náklady vo výške 193,70 Eur, pričom dospel ku výslednej sume 2.250,-
Eur (2.443,70 mínus 193,70 = 2.250).
21.2 Taktiež v písomnom podaní zo dňa 02.05.2016 žalobca poukázal na materiálové náklady vo výške
193,70 Eur, pričom uviedol, že kotúč knihárskeho koženého materiálu 1 x 50 stojí 50,- Eur (možno z neho

vyrobiť 150 ks obalov), knihárska lepenka A4 v množstve 300 ks stojí približne 20,- Eur, kotúč zlatiacej
fólie 18cm x 120 cm stojí 45,- Eur (vystačí na pozlátenie 400 ks obalov), knihárske lepidlo stojí 10,-
Eur, tlačiarenská farba CMYK stojí 55,20 Eur (vystačí na 3 roky), t.j. rozpísal určité náklady v celkovej
výške 180,20 Eur.
21.3 Výšku sumy 2.443,70 Eur preukázal žalobca predložením prehľadov zákaziek zrealizovaných

žalobcom v máji a júni 2009, z ktorých vyplýva, že za služby viazania a razenia diplomových a iných prác
prijal úhrady v máji vo výške 1.939,70 Eur a v júni vo výške 504,- Eur. Len pre úplnosť súd poznamenáva,
že žalobca nepredložil v konaní obdobné doklady aj ku ďalšiemu porovnateľnému obdobiu máj a jún
2011, ako to odporučil odvolací súd (na s. 7 svojho rozhodnutia).
21.4 Žalobca však nijako nevysvetlil, ako dospel ku výpočtu nákladov vo výške 193,70 Eur.

22.1 Súd konštatuje, že žalobca v uvedených tvrdeniach vychádza z rozdielnych výšok hrubých príjmov
(ziskov) - na začiatku konania v sume 2.700,- Eur a od podania odvolania v sume 2.443,70 Eur, a tiež z
rôznych výšok materiálových nákladov - na začiatku konania v sume 450,- Eur a od podania odvolania v
sume 193,70 Eur, pričom nijako nevysvetlil ani to, prečo pri výpočte výšky ušlého zisku v rovnakej sume

2.250,- Eur použil tieto rozdielne údaje.
22.2 Obzvlášť markantný je rozdiel v údajoch žalobcu o nákladoch, nakoľko v pôvodnom tvrdení žalobcu
pripadajú na jednu diplomovú prácu náklady vo výške 10,- Eur, zatiaľ čo v zmysle jeho neskoršieho
tvrdenia na jednu takúto prácu pripadajú náklady už len vo výške 5,10 Eur (193,70 Eur delené 38
zákaziek z roku 2009), čo predstavuje rozdiel takmer 100 %. Z uvedeného vyplýva účelovosť s

nespoľahlivosť tvrdení žalobcu.
22.3 Žalobcom tvrdená správnosť a dôvodnosť ním uvádzaných údajov sa nedala na základe
predložených dokladov verifikovať, pričom ich spornosť sa neodstránila ani výsluchom žalobcu, ktorý
si účtovné úkony robí sám.

23. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo
konanie škodcu, teda konkrétne, o aký dosiahnuteľný (a nie hypotetický) prospech poškodený prišiel.
Vychádza sa pritom z čiastky, ktorú by v predmetnom období za obvyklých okolností poškodený získal, s
prihliadnutím k nákladom vynaloženým na dosiahnutie tohto zisku, prípadne potrebným na dosiahnutie
tohto zisku.

24. Súd pri posudzovaní výšky nároku žalobcu na ušlý zisk postupoval v zmysle právneho názoru
odvolacieho súdu (vysloveného v jeho rozhodnutí na s. 7), v ktorom sa uvádza, že nie je dôvod
nevychádzať prinajmenšom z obvyklej primeranej ceny určenej na základe dokazovania ohľadom
cien v danej oblasti za rovnakých podmienok u rôznych dodávateľov. Preto súd vykonal dokazovanie

oboznámením sa s predloženými cenníkmi dodávateľov obdobných služieb.

25.1 Súdu boli zo strany žalovaného predložené viaceré cenníky obsahujúce ceny za služby viazania a
razenia (zlatenia) diplomových prác, z ktorých vyplýva, že za tieto služby pri povinnom počte 6 riadkov
razenia na obale

- vo firme KLEMO za 1 ks diplomovej práce pri dodacej lehote 1 deň a 2 dni sú stanovené ceny 13,24
Eur a 12,26 Eur (t.j. viazanie vrátane 5 riadkov razenia za 12,58 Eur a 11,60 Eur, razenie šiesteho riadku
za 0,66 Eur),- vo firme CARTPRINT za 1 ks diplomovej práce pri dodacej lehote 1 deň a 3 dni sú stanovené ceny
11,15 Eur a 9,16 Eur (t.j. viazanie vrátane 4 riadkov razenia za 7,97 Eur + DPH a 6,31 Eur + DPH,
razenie piateho a šiesteho riadku za 2krát po 0,66 Eur + DPH),

- vo firme FAXCOPY za 1 ks diplomovej práce pri dodacej lehote do 3 dní je stanovená cena 15,90 Eur
(t.j. viazanie vrátane 4 riadkov razenia za 14,90 Eur, razenie piateho a šiesteho riadku 2krát po 0,50 Eur).
25.2 Vychádzajúc z predložených cenníkov má súd za to, že obvyklé primerané ceny za viazanie a
razenie 1 ks diplomovej práce v obdobných prevádzkach ako má žalobca sú od 9,16 Eur do 15,90 Eur,
čo v priemere predstavuje sumu 12,34 Eur (tzv. priemerná cena). Je však potrebné poukázať na to, že

podstatnú úlohu pri výške ceny zohráva dĺžka dodacej lehoty.

26. Z cenníka žalobcu súd zistil, že za 1 ks diplomovej práce pri dodacej lehote 1 deň (uvádza 24 hodín)
a 2 dni sú ceny od 32,- Eur do 22,- Eur (viazanie od 14,- do 10,- Eur a za každý riadok razenia (zlatenia)
od 3,- do 2,- Eur). V prípade objednania viazania len 1 ks diplomovej práce, si žalobca v cenníku stanovil
prirážku 20 % k cene za razenie.

27.1 Z porovnania cien žalobcu a označených dodávateľov vyplýva, že ceny žalobcu sú skutočne
nadštandardné, pričom ich nemožno považovať za obvyklé a primerané. Najmarkantnejšie rozdiely súd
zistil v dielčích cenách za razenie (zlatenie), pretože tieto ceny žalobcu (2,- Eur, 3,- Eur) sú o 153 %
až 500 % vyššie ako porovnávané ceny ostatných dodávateľov (0,50 Eur, 0,66 Eur, 0,66 Eur + DPH),

pričom práve tieto dielčie ceny najvýraznejšie navyšujú výsledné ceny žalobcu za obdobné služby. Je
nepochybné, že aj dielčie ceny za viazanie sú u žalobcu vyššie, avšak výpočet ich percentuálneho
navýšenia oproti porovnávaným cenám nie je možné vykonať, nakoľko všetci ostaní porovnávaní
dodávatelia - na rozdiel od žalobcu - poskytli svojim zákazníkom popri cene za viazanie aj razenie 4
až 5 riadkov zadarmo.

27.2 Z porovnania cien žalobcu a priemernej ceny vyplýva, že ceny žalobcu sú vyššie o 78 % až 159 %.
27.3 Súd len pre úplnosť poznamenáva, že neprihliadal na žalovaným predložené cenníky Železiarní
Podbrezová, LI-NOX R.S. a Tlačiareň TYPOS Juraj Halaj, nakoľko tieto boli neúplné, keďže obsahovali
len ceny za čiastkové služby viazania, nie aj razenia.

28. Aj keď súd vykonal dokazovanie na ustálenie výšky obvyklej primeranej ceny potrebnej pre
určenie pravdepodobného hrubého zisku žalobcu, nebolo možné ustáliť (kvantifikovať) aj výšku
predpokladaných nákladov žalobcu (ktoré je potrebné odrátať od hrubého zisku), a to pre absenciu
relevantných dôkazov na strane žalobcu. Z tohto dôvodu súd nemohol dospieť k určitej konkrétnej sume
ušlého (čistého) zisku žalobcu a zaviazať žalovaného na jej zaplatenie.

29.1 Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a
ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,

ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv.
objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s
hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom

nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate
ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
29.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného
bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo

zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva
a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho
uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa
potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná
za preukázanie práva v jej prospech.

29.3 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich
o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou
aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom.29.4 Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo
odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného
bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.

30. V zmysle § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd dôkazy bez návrhu strany sporu nevykoná
(okrem prípadov, kedy tento zákon ustanovuje inak).

31. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovanie za účelom zistenia výšky nároku žalobcu na ušlý zisk

navrhol žalovaný, zatiaľ čo žalobca s týmto spôsobom vykonania dokazovania nesúhlasil a po nariadení
znaleckého dokazovania zmaril jeho vykonanie tým, že znalkyni neposkytol potrebnú súčinnosť. Týmto
prístupomžalobcazároveňzmarilsvojemožnostirelevantnýmspôsobompreukázaťvýškupredmetného
nároku.

32.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,žežalobcanepreukázalvýškunároku

na ušlý zisk v sume 2.250,- Eur, a preto žalobu v časti týkajúcej sa tohto nároku vrátane prináležiaceho
príslušenstva zamietol.

33. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

34. Podľa § 442 ods. 1 občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

35.1 O nároku na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 83 % rozhodol súd podľa § 255 ods. 1

Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný bol v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v
rozsahu 91,50 % s prináležiacou mierou úspechu 83 %.
35.2 Súd pri výpočte miery úspechu žalovaného vychádzal z pôvodne žalovanej sumy 3.225,97 Eur, z
ktorej bol žalovaný zaviazaný len na zaplatenie 40,- Eur (prvým rozsudkom) a následne 234,28 Eur, t.j.
bol neúspešný čo do sumy 274,28 Eur. Vo zvyšku, čo do sumy 2.951,69 Eur, bol neúspešný žalobca.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.

V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal

jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať
sa svojho nároku proti žalovanému prostredníctvom exekúcie.