Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209465
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118209465.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu : JUDr. Jozef Beňo, PhD. so

sídlom: Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, zapísaný v Zozname správcov MS SR pod značkou
S 1209, správca konkurznej podstaty úpadcu R.A.S., s.r.o., Sveržov, IČO: 31 679 897, so sídlom
Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, zapísaného v OR SR Prešov, oddiel Sro, vložka 1350/P, právne
zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad proti
žalovanému: DANEA EAST, s.r.o., IČO: 46 939 911, Partizánska 44, 085 01 Bardejov, právne zastúpený
JUDr. Jaroslav Bódiš, so sídlom Humenská 18, 040 11 Košice, IČO: 31 310 753, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, alternatívne ukracujúceho právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa22.08.2018sažalobcadomáhal,abysúdrozhodol,žekúpna
zmluva o prevode majetku - elektrocentrál (jednotlivých druhov 4 kusy ) a hladičky betónu - uzavretú
medzi R.A.S., s.r.o., Sveržov, IČO: 31679897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci

úpadcu R.A.S., s.r.o., Sveržov, v konkurze, IČO: 31679897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01
Bardejov, taktiež, uložil žalovanému povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu R.A.S., s.r.o.,
Sveržov, v konkurze, IČO: 31679897, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, náhradu v sume
2.125,60 EUR.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 5R/1/2008-87 zo dňa
27.04.2018 bol dňa 08.05.2018 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Predmetným uznesením bolo

zároveň zastavené dovtedy prebiehajúce reštrukturalizačné konanie. Žalobca pri výkone správcovskej
činnosti v predmetnej konkurznej veci zistil, že úpadca odplatne previedol na žalovaného majetok -
elektrocentrály rôznych typov v celkovom počte 4 ks a hladičku betónu. Úpadca vystavil dňa 17.07.2017
faktúru č. R., so splatnosťou dňa 16.08.2017. Spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, ktorá je úpadcom,
sú B. N.Š., S. O. XX X. Y.. Y. U., S. S. XX, S. S.. Jediným konateľom je B. N.. Tento stav platil aj v
čase prevodu majetku úpadcu na žalovaného, ktorým je B. N.. Spoločníkom v obchodnej spoločnosti,
ktorá je žalovaným, je Q. N., S. O. XX. Jediným konateľom je Q. N., bytom tamtiež. Q. N. je manželkou

B. N. (konateľ a spoločníka Úpadcu), Q. N. je ich synom. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) uviedol, že je zrejmé, že uvedený majetok úpadcu bol
prevedený na spriaznenú osobu úpadcu - a to na žalovaného, v ktorom je spoločníkom a jedinýmkonateľom blízka osoba konateľa a spoločníka úpadcu. Z uvedeného vyplýva jednoznačne, že žalovaný
je spriaznenou osobu úpadcu. Poukázal nato, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu majetku úpadcu
na žalovaného, ide o odporovateľný právny úkon a to buď o právny úkon bez primeraného protiplnenia

podľa § 58 ZKR alebo alternatívne o právny úkon ukracujúci podľa § 60 ZKR. V danej veci sú naplnené
osobitné predpoklady pre odporovateľnosť kúpnej zmluvy, nakoľko na majetok úpadcu (predávajúceho)
bol vyhlásený konkurz (viď bod IV. žaloby), kúpnou zmluvou bol prevedený majetok z vlastníctva úpadcu
na iný subjekt - žalovaného (viď dôkaz - faktúra), je dané aj ukrátenie pohľadávky veriteľa prihlásenej
pohľadávky (úpadca už v čase prevodu majetku mal viacerých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky

prihlásili najprv do reštrukturalizačného konania a následne do predmetného konkurzného konania) a
bola naplnená aj lehota na podanie odporovacej žaloby.

3. Žalobca poukázal na to, že úpadca týmto úkonom poskytol plnenie, ktorého obvyklá cena by bola
podstatne vyššia, ako cena plnenia vyplývajúca z faktúry v spojení s kartami majetku. Dohodnutá cena
prevedených hnuteľných vecí predstavovala 7.874,40 EUR. Nadobúdacia cena majetku bola podstatne

vyššia. Aj pri zohľadnení opotrebenia jednotlivých zariadení, by však skutočná trhová cena v rozhodnom
čase bola vyššia ako cena kúpna. Podľa žalobcu v danom čase a mieste by bolo možné za uvedený
majetok získať hodnotu rovnajúcu sa sume 10.000 EUR. Je teda zrejmé, že rozdiel týchto súm vo
výške 2.125,60 EUR predstavuje hodnotu, o ktorú boli veritelia úpadcu ukrátení na uspokojení svojich
pohľadávok.

4. Žalobca uviedol, že sa vod prípade právnych úkonov medzi spriaznenými osobami sa úpadok dlžníka
v čase urobenia dotknutého právneho úkonu predpokladá. Vzhľadom na túto skutočnosť v spojení s
vyššie uvedeným má žalobca za to, že v predmetnom právnom úkone ide o úkon bez primeraného
protiplnenia.

5. Žalobca mal za to, že v danom odporovateľnom právnom úkone ide i o ukracujúci právny úkon podľa
§ 60 ZKR, nakoľko v jeho dôsledku došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Prevod
sa uskutočnil medzi spriaznenými osobami a preto platí zákonná fikcia, v zmysle ktorej úmysel úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť žalovaného o tomto úmysle úpadcu sa predpokladajú.

6. Žalobca spolu so žalobou predložil výpis obchodného registra žalovaného, výpis obchodného registra
úpadcu, faktúru zo dňa 17.07.2017, majetkové karty hnuteľných veci.

7. Žalovanému bola žaloba doručená spolu s uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dňa 29.09.2018, žalovaný na predmetnú
žalobu nereagoval, súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 22.01.2019.

8. Na pojednávaní sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril a so žalobou nesúhlasi.
Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o príbuzenskom vzťahu štatutárneho zástupcu úpadcu so

žalovaným, spochybnil však uplatnený nárok týkajúci sa sumy 2125,60 EUR. Poukázal na to, že
nadobúdacia hodnota jednotlivých hnuteľných vecí, so zohľadnením ich opotrebovanosti bola oproti
cene, aká bola fakturovaná zo strany úpadcu vo vzťahu k žalovanému adekvátna.

9. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby a

nadväzujúcich vyjadrení a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra Okresného súdu Prešov v
spoločnosti žalovaného z, ktorého mal zistené, že spoločníkom v predmetnej spoločnosti je Q. N. X.
Q. N. jediným štatutárnym orgánom je konateľ Q. N.. Z výpisu z obchodného registra úpadcu mal súd

zistené, že jediným konateľom spoločnosti úpadcu je B. N.. Taktiež spoločníkom obchodnej spoločnosti
úpadcu bol B. N. a Y.. Y. U..

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrou vyhotovenou dňa 17.07.2017 s dátumom splatnosti dňa
16.08.2017 adresovanou zo strany úpadcu žalovanému kde boli fakturované náradia elektrocentrála

AT12 v sume suma 420 EUR, elektrocentrála AT12T20F-200/A za sumu 780 EUR, elektrocentrála ECT
7000 za sumu 2880 EUR, elektrocentrála RAMAC ES 8000 za sumu 1939,20 EUR, hladička betónu
- ručne vedená za sumu 1855,20 EUR, spolu cena za tento súbor strojov bola fakturovaná vo výške
7874,40 EUR spolu s DPH, bez DPH v sume 6562 EUR.12. Podľa predložených listinných dôkazov predmetné stroje boli do majetku úpadcu zaradené dňa
14.10.2016, 18.11.2014, 19.06.2008, 14.07.2014, 25.05.2015.

13. Podľa z odborného vyjadrenia predloženého zo strany žalovaného vypracovaného Y.. W. I. znalcom
z odboru strojárenstvo a cestná doprava č. 34/2019 objektivizovaná všeobecná hodnota strojov a to
benzínovej elektrocentrály HERONAT 12 bola cena bez DPH stanovená vo výške 656,50 EUR s DPH
787,80 EUR , elektrocentrála AT 12 typ T20F- 200/ A bez DPH v sume 282,50 EUR spolu s DPH 339

EUR, trojfázová elektrocentrála ECT 7000F v sume bez DPH 1344,50 EUR a spolu s DPH v sume
1613,40 EUR, jednofázová elektrocentrála PRAMAC ES 8000 v sume bez DPH 993,50 EUR spolu s
DPH vo výške 1192,20 EUR, hadička betónu v sume 1587 EUR bez DPH, spolu s DPH vo výške 1904,40
EUR spolu ohodnotil tento súbor strojov v sume 1587 EUR bez DPH a spolu s DPH v sume 5836,80
EUR.

14. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku
dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

16. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

17. Podľa § 57 ods. 5 ZKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas
ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno

odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

18. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,

ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

19.Podľa§58ods.2ZKR,právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa

nepreukáže opak.

20. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým

právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

21. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

22. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

23. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.24. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo
žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty
uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

25. Podľa ustanovenia § 63 ods. ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za
túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná
majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto
veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu

uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

26. Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, kedy
aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR
v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s dlžníkom úpadcom

odporovateľné právne úkony dohodol, vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

27. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva s odkazom na
ustanovenie § 57 ZKR, ktoré upravuje všeobecné podmienky práva odporovať právnemu úkonu v
konkurze a súčasne osobitné ustanovenie § 58 ZKR, ktoré upravuje odporovateľnosť právneho úkonu

bez primeraného protiplnenia, § 59 ZKR, ktoré upravuje zvýhodňujúci právny úkon a § 60, ako ukracujúci
právny úkon súd považoval za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti
zmluvy v prejednávanej veci deň uzatvorenia žalobou napadnutej zmluvy.

28. V nadväznosti na konštatovanie, že bola zachovaná prekluzívna lehota 1 roka od vyhlásenia

konkurzu (dňa 08.05.2018 bol vyhlásený konkurz a žaloba bola podaná z dňa 22.08.2018) na majetok
úpadcuvymedzenáustanovením§57ods.2ZKRsasúdďalejzaoberalotázkounaplneniapredpokladov
odporovateľnosti právneho úkonu a to primárne podľa ustanovenia § 57 ods. 4 a ďalej ustanovení § 58,
§ 59 a § 60 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť v prejednávanej
veci zaťažovala žalobcu.

29. Odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 57 ZKR vo všeobecnosti predpokladá,
že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, to znamená že v dôsledku
konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka
uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase,

keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola veriteľom na majetok
úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka,
nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na
uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
iného veriteľa.

30. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného
právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému
momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky

niektorého z veriteľov dlžníka.

31. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom
konaní povinný uviesť, sú tvrdenia smerujúce k preukázaniu skutočností, že v žalobe označenými
právnymi úkonmi uzatvorenými medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku

úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti zmluvy, a ktoré zároveň boli
prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené,
a to najmä v situácii, ak žalovaný odporovateľnosť napadnutého právneho úkonu učinil spornou.32. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca v konaní uvádzal tvrdenia a avšak nepredložil
dôkazy ktorými by boli preukázané skutočnosti, že žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku
úpadcu, že pohľadávky veriteľov prihlásené v konkurze na majetok úpadcu nemohli byť z majetku

úpadcu v uvedenom čase uspokojené to znamená, nepreukázal k majetkovým pomerom úpadcu
ku dňu 17.07.2017, t.j. ku dňu keby úpadca vystavil faktúru respektíve kedy malo dôjsť k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy o prevode majetku ktorej neúčinnosti sa voči veriteľom v konkurznej veci úpadcu žalobca
domáha.

33. Zo strany žalobcu boli v konaní produkované len tvrdenia k majetkovým pomerom úpadcu čo
samo o sebe bolo dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko bez preukázania základnej podmienky
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t. j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti zmluvy, nie je možné sa zaoberať
otázkami splnenia ďalších osobitných predpokladov odporovateľnosti.

34. Obsahom dôkazného bremena žalobcu tak bolo preukázať, že právnym úkonom, ktorého
odporovateľnosti sa žalobca domáhal, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti
uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom
konaní.

35. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odplatnými úkonmi dochádza k zmene stavu aktív a
pasív dlžníka. Pokiaľ na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz s účinkami dňa 08.05.2018, uvedená
skutočnosť svedčí o tom, že úpadca bol v rozhodnom čase v úpadku, t. j. v platobnej neschopnosti alebo
v predĺžení.

36. Uvedená skutočnosť však nezbavuje žalobcu dôkazného bremena preukázať kvalifikovaný
ekonomický dopad konkrétneho odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. To, aby právny
úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je pritom základnou a všeobecnou
podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať
právnemu úkonu vôbec nevznikne.

37. Ide o všeobecnú podmienku, ktorá pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných
právnych úkonov, a ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade a pri každej skutkovej podstate
splnená.Tedapredpokladomodporovateľnostijeobjektívnyekonomickýdôsledokvykonanýchprávnych
úkonov.

38. Skutočnosť, či napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou dokazovania a
dôkaznej povinnosti žalobu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje.

39. Vzhľadom na pluralitu veriteľov v konkurznom konaní je irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých

veriteľov bola ukrátená. Musí však ísť o pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu
dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť.

40. Žalobca, ktorý v konaní nepreukázal ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutých právnych
úkonov dlžníka, nemôže byť v konaní o odporovacej žalobe úspešný. Tu súd poukazuje na

ustálenú rozhodovaciu prax a tiež rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z
ktorej rovnako plynie, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o
ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov v podobe ukrátenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.

41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/14/2015,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13CoKR/11/2016 a sp. zn. 13CoKR/34/2016).

41. Súd teda konštatuje, že z predložených listinných dôkazov, nebolo možné vyvodiť záver, ktorý je
relevantný pre posúdenie otázky naplnenia základnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, a

síce či dotknutými právnymi úkonmi označenými v žalobe došlo k reálnemu zmenšeniu majetku dlžníka
s dôsledkom ukrátenia uspokojenia jeho v tom čase existujúcich veriteľov. Ani z právnych domnienok
vzťahujúcich sa k predpokladu úpadku a právnej domnienky úmyslu ukrátiť veriteľov nemožno založiť
predpoklad ukracujúceho právneho úkonu.42. Pri konštatovaní nepreukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57
ods. 4 ZKR nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Súd navyše poukazuje na odborné vyjadrenie predložené zo strany žalovaného v zmysle ktorého
vyplynula všeobecná hodnota veci spolu s DPH v sume 5836,80 EUR, pričom protiplnenia zo strany
žalovaného bolo úpadcovi poskytnuté vo výške 7874,40 EUR tým súd nemal preukázané a nikto, že by
došlo zo strany úpadcu k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia.

44. Nakoľko súd zamietol žalobcu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov,
nemohlo byť vyhovené ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže
úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255

ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%).

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

47. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

48. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.