Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/234/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207213650
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4207213650.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcu: L.. N. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Z. č.XX, XXX XX D., zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7,
940 01 Nové Zámky proti žalovanej: SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 166073, Župné nám. 13,
813 11 Bratislava v konaní o náhradu škody, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu zamieta.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcavosvojompodaní,ktoréoznačilako:„Vec:D.-Vzájomnýnávrhpodľapar.97OSPnanáhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom /dvojmo/“ z dňa 29.11.2007, ktoré doručil súdu dňa

03.12.2007, sa domáhal náhrady škody a náhrady trov konania.

2. Splnomoc. práv. zást. žalobcu počas konania na pojednávaní predniesla žalobu zhodne s písomne
podanou žalobou, podľa ktorej žiadala, aby súd zaviazal žalovanú stranu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spolu v sume 1.425,748 SKK, po prepočte 47.326,16 EUR na tom základe, že
žalobcovi mala vzniknúť ujma podľa zák. č. 514/2003 v súdnom konaní vedenom na OS G. pod sp. zn.
D. tým, že predmetné konanie bolo zahájené v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami Obč.

súd. por. na podnet starostu obce D.. Podľa žaloby malo dôjsť k zneužitiu jeho právomoci a postavenia,
ďalej odkázal na to, že svoj nárok zdôvodní skutočnosťami, ktoré budú predmetom dokazovania na
pojednávaní, rovnako poukázal na to, že jeho návrh na predbežné prerokovanie návrhu nebol zo strany
štátu MS SR uspokojený. Ďalej na pojednávaní žiadala zaviazať žalovanú stranu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spolu v sume 1.425,748 SKK, po prepočte 47.326,16 EUR a to na č. l. 180 a nasl.
k podanej žalobe ešte dodala, že žalobca utrpel ujmu na svojich právach tým, že došlo v konaní D. k
obnove konania na podnet starostu, podrobne sa zapodievala s tým, že ako v konaní D. súd postupoval,

čím malo dôjsť k porušeniu vymedzených článkov Ústavy SR, a to čl. 13, 19, ako aj čl. 48. Vyjadrila
nesúhlas s opravou dátumu smrti nezvestnej starej matky žalobcu. Toto žalobca považuje za zásah
do práv žalobcu, a preto žiada uvedené pochybenie odškodniť podľa zák. č. 514/2003, aj podľa zásad
spravodlivosti zakotvených v uvedených ustanoveniach. Rovnako poukázala na to, že spochybňuje
konanie o obnove konania, a to oprave dňa smrti... Poukázala na to, že konanie malo prebiehať po
dobu 5 rokov bez predpokladu na jeho začatie, a rovnako poukázala na to, že počas konania došlo k
rozhodnutiam KS NR, ktorými rozhodnutiami do právoplatnosti rozhodnutia bolo či už zmenené, resp.

zrušené rozhodnutie OS G. vo vzťahu k rozhodnutiu D. z 26.10.1998, vo vzťahu ku ktorému konaniu
nebol uplatnený nárok v tomto konaní. Na základe uvedených žalobca mal za to, že boli porušené jeho
práva o narušení dôvery v objektívne rozhodnutie súdu. Ďalej na č. l. 192 súdneho spisu poukázala nato, že predseda OS G. mal v nejakom písomnom podaní tvrdiť a poukázať na nadbytočné procesné
úkony a na množstvo relevantných súdnych konaní.

3. Žalobca v podanej žalobe ako aj na pojednávaní sa svojím vyjadrením pripojil k vyjadreniu svojej
právnej zástupkyne a poukázal na to, že súd rozhoduje v rozpore so zákonom, kde odkázal na § 103
OSPainéustanovenia,podľanehosúdprekračujesvojuprávomocvrozporesčl.2ods.2,čl.154Ústavy
SR, poukázal na to, že podľa zák. č. 514/2003 sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti. Rovnako poukázal
na to, že súdne konanie D. bol zahájené na podnet starostu obce D. ako osoby na to neoprávnenej, kedy

explicitne na č. l. 188 uviedol, že sa malo jednať o pomstu za to, že vo voľbách do obecnej samosprávy
kandidoval na funkciu starostu a súdy jeho objednávku mali vykonať bez splnenia zákonných podmienok
po uplynutí prekluzívnych lehôt, súdy mali rozhodovať svojvoľne, bez skúmania základných podmienok
konania, s prekročením vlastných kompetencií.

4. Pover. zást. žalovanej strany vo svojich podaniach, ako aj na pojednávaní uviedla, že žiada podanú

žalobu zamietnuť v súlade so skôr doručeným písomným podaním z dňa 26.07.2013 na č. l. 38-42
súdneho spisu, nakoľko majú za to, že v prejednávanom prípade sa žaloba javila ako zmätočná, ďalej sa
vyjadrili k tomu, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, namietli neexistenciu príčinnej
súvislosti s nemajetkovou ujmou, resp. škodou a na pojednávaní pover. zást. zotrvala na tomto svojom
písomnom podaní.

5. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu alebo oznámi jej obsah a zároveň konštatuje, že v súdnom
spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol, a
to podaná žaloba žalobcu na č. l.1-2, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku z dňa 15.11.2007 na

č. l. 3, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 4, písomné podanie súdu na č. l. 5, ÚZ na č. l. 6, žaloba zo
spisu XC/XX/XX na č. l. 7-10, ZP z dňa 15.6.2011 zo spisu XC/XX/XXXX na č. l. 11-17, uznesenie o
zastavení konania na č. l. 18-19, ÚZ na č. l. 20-21, odvolanie žalobcu z dňa 13.7.2011 na č. l. 22-23,
ÚZ na č. l. 24, písomné podanie súdu na č. l. 25, predkladacia správa na KS NR na č. l. 26, písomné
podanie KS NR z dňa 30.4.2012 na č. l. 27-28, písomné podanie súdu na č. l. 29-30, predkladacia

správa na KS NR na č. l. 31, uznesenie KS NR z dňa 31.1.2013 na č. l. 32-35, písomné podanie súdu
na č. l. 36-37, písomné podanie žalovanej - vyjadrenie z dňa 26.7.2013 na č. l. 38-42, poverenie na č.
l. 43, chronológia úkonov vo veci D. na č. l. 44-45, písomné podanie súdu na č. l. 46, písomné podanie
žalobcu - žiadosť o odročenie pojednávania z dňa 3.10.2013 na č. l. 47, písomné podanie súdu na č.
l. 48-51, e-mailové podanie žalovaného - žiadosť o odročenie pojednávania z dňa 3.12.2013 na č. l.

52-54, písomné podanie súdu na č. l. 55-56, ÚZ na č. l. 57-58, písomné podanie súdu na č. l. 59-60,
e-mailová komunikácia súdu so stranami sporu na č. l. 61-62, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 63,
písomné podanie súdu na č. l. 64-66, písomné podanie žalobcu - žiadosť o odročenie pojednávania z
dňa9.3.2015nač.l.67-68,e-mailovépodaniežalobcuzdňa10.3.2015nač.l.69,ZPzdňa11.3.2015na
č. l. 70, písomné podanie súdu na č. l. 71-73, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 74, e-mailové podanie

žalobcu - žiadosť o doručenie opravného uznesenia z dňa 4.5.2015 na č. l. 75-77, písomné podanie
súdu na č. l. 78-80, písomné podanie žalobcu - oznámenie z dňa 11.7.2015 na č. l. 80a, plnomocenstvo
na č. l. 81, ZP z dňa 16.9.2015 na č. l. 82-84, e-mailové podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu - návrh
na prerušenie konania z dňa 28.9.2015 na č. l. 85-105, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu
- návrh na prerušenie konania z dňa 27.9.2015 na č. l. 106-126, písomné podanie súdu na č. l. 127,

uznesenie - výzva na č. l. 128, listiny zo spisu XC/XX/XXXX na č. l. 129-137, ÚZ na č. l. 138, uznesenie o
zamietnutí návrhov žalobcu na č. l. 139-144, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu - odvolanie
proti uzneseniu z dňa 29.6.2016 na č. l. 145-155, písomné podanie súdu na č. l. 156-157, predkladacia
správa na č. l. 158, uznesenie KS NR na č. l. 159-171, písomné podanie súdu na č. l. 172-174, poučenie
na č. l. 175, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 176, ÚZ na č. l. 177, poverenie na č. l. 178,

žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie .... z dňa 15.11.2007 na č. l. 179, ZP z dňa 08.09.2017
na č. l. 180-193, e-mailová komunikácia súdu so stranami sporu na č. l. 194-197, e-mailové podanie
splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 24.9.2017 na č. l. 198, zoznam súdnych konaní vedených zo strany
žalobcu a jeho manželky na OS G. na č. l. 199-202, odpoveď predsedu OS G. - vyjadrenie OS G. vo
veci sťažnosti žalobcu z dňa 20.03.2017 na č. l. 203-205, oznámenie žalobcu a jeho manželky z dňa

17.09.2017 (Spr 161/17) na č. l. 206-207, úradný záznam zák. sudcu z dňa 18.09.2017 na č. l. 208-209,
e-mailové podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu z dňa 2.10.2017 na č. l. 210-226, oznámenie žalobcu
a jeho manželky z dňa 17.09.2017 (Spr 161/17) na č. l. 227 a nasl. Oboznámil pripojený spis OS G. sp.
zn. D. dôrazom na § 204 CSP, súd opätovne nebude čítať, nakoľko už boli oboznámené. Súd oboznámilpodanie starostu Obce D.. j. 346/96 z dňa 21.7.1996, doručené súdu dňa 30.07.1996, s čím sa súd
podrobne oboznámil.

6. Podľa § 46 ods. 3 ú.z. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy,
alebo nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych

orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.

8. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinnom do 31.6.2004, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde
o rozhodnutie o väzbe, alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá

taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri
plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

10. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/203 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi.

11. Nakoľko žalobca tvrdí, že ku škode malo dôjsť pred 1.7.2004, bolo potrebné postupovať podľa zák. č.
58/1969 Zb. zodpovednosť štátu podľa tohto zákona na nezákonný alebo nesprávny postup pri výkone
štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti.

12. V zmysle § 18 ods. 1,2 zák. č. 58/1969 Zb. základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škody sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za tento druh škody podľa vyššie
uvedeného sú nesprávnosť úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a existenciou škody.

13. V zmysle § 1 písm. a, písm. c zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí,
že tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci a rovnako upravuje podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu.

14. Na účely citovaného zákona podľa § 2 platí, že výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
V zmysle ods. 2 sa zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku nemožno zbaviť.
V ustanovení § 4 uvedeného zákona sú vymedzené orgány konajúci v mene štátu.16. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

17. Na základe § 6 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa

odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

18. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky....

19. V zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona platí, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

20. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

21. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

22. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

23. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

24. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

25. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. Rovnako súd poučil strany sporu podľa § 182 CSP o tom, aby tieto osoby na záver zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.27. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

28. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná

a preto súd túto žalobu zamietol.

29. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a to ešte za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote

30. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že v

súdnom konaní, ktoré bolo zahájené dňa 30.07.1996 na základe písomného podania starostu obce D.
za účelom zosúladenia dňa smrti matky žalobcu v zmysle rozhodnutia sudu v konaní o vyhlásení za
mŕtveho a to dňa 31.12.1945, ktoré bolo vedené na OS KN pod sp. zn.: Nc 960/1993 so skutočným
dňom jej smrti. Na základe uvedených OS G. v súdnom konaní vedenom pod spis. znač. Nc XXXX/XX
určil za deň smrti 15.03.1965 svojim rozhodnutím z dňa 06.12.2007 pod čís. kon.: D. ktoré rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2008 v spojení s rozhodnutím KS D.s. kon.: XCoXX/XXXX z dňa
31.03.2008.

31. Uvedenému konaniu predchádzalo súdne konanie vedené na OS G. pod sp. zn. D., kde súd svojím
rozhodnutím z dňa 16.07.1993 vyhlásil za mŕtvu a deň jej úmrtia určil dátum 31.12.1945.

32. Žalobca doručil žalovanej SR, zast. Min. spravodlivosti SR svoje podanie: „Žiadosť poškodenej o
predbežné prerokovanie nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z.“ a o doručení súdu predložila xerox-kópiu
podacieho lístka o podaní zásielky z dňa 15.11.2007 ako je zrejmé z č. l. 3 v spojení s č. l. 179 súdneho
spisu, ktoré bolo adresované Min. spravodlivosti SR, ktoré nárok žalobcu neuspokojilo.

33. Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím št. orgánu,
alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme
zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) zákonným

obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

34. Podľa súdu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. v spojení s citovaným rozhodnutím ÚS SR (II. ÚS
SR 467/2008) platí, že štát zodpovedná za za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc,
musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto

zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).
Ad a) Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej

moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie
vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci.
Zodpovedným subjektom môžu byť preto i verejnoprávne inštitúcie, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (napr. notári, exekútori), pokiaľ uvedené subjekty
vykonávajú verejnú moc (rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb).
Ad b) Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy
uvedenej v ustanovení § 17 zákona. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania podľa § 18 zákona.
Vznik škody musí preukázať poškodený. Relutatívne zadosťučinenie plní predovšetkým satisfakčnú
funkciu, aj keď úlohu preventívneho významu zo zákona nemožno vylúčiť. V súdnom konaní práve

na žalobcovi je dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla, a táto musí existovať najneskôr v čase
rozhodnutia súdu, žalobca v súdnom konaní vedenom na OS KN pod sp. zn. 7C/234/2007 nepreukázal
vznik škody, aspoň označením, tvrdením, ktoré by súd mohol verifikovať v konaní a takto z tohto
preukázať výšku škody.Ad c) Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná
súvislosť.

35. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu
svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto

zodpovednosti (výkon verejnej moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 zákona,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou).

36. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti
za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným)
rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená
zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona), väzbe, treste alebo ochrannom
opatrení (§ 8 zákona).

37. Zákon pojem „nezákonné rozhodnutie“ explicitne nedefinuje. Otázka, či bolo vydané nezákonné

rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa súdu
v prejednávanom prípade nebolo preukázané zo strany žalobcu, že právoplatné rozhodnutie súdu
bolo zrušené resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Počas konania Nc 1005/96
došlo k niekoľkým rozhodnutiam, ktoré však neboli neodôvodnené, v rozpore so zákonom, alebo
dokonca svojvoľné, ktoré by mohli nadobudnúť právoplatnosť. Nakoľko nárok na náhradu škody, resp.

nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 môže vyvolať nezákonné rozhodnutie, ktoré však bolo
potrebné zrušiť, t. j. nie tak, ako to žalobca uviedol, rozhodnutie, ktoré v rámci odvolania bolo zmenené,
resp. zrušené, nakoľko tieto rozhodnutia v súdnom konaní Nc 1005/96, resp. v konaní 7C/234/2007
neboli právoplatné, a ako také zrušené.

38. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých

dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny
úradný postup“.

39.Okolnosťouvylučujúcouzodpovednosťzaškodujezavineniesamotnéhopoškodeného.Vniektorých
prípadoch nemožno vylúčiť ani podporné použitie ustanovenia § 441 OZ o zavinení poškodeného (pozri

§ 25 ods. 1 zákona).

40. Zákonom č. 412/2012 Z. z. došlo k novele § 9 zák. č. 514/2003 Z. Z. v nadväznosti na možnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo
iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivéhoprípadu,atonajmäpodľatýchtotrochzákladnýchkritérií:zložitosťveci,správanieúčastníka
a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).

41. Súdne konanie na základe uvedených nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, jednak že by
existovalo niekoľko orgánov, ako Ústavný súd SR tak aj všeobecné súdy, čo samozrejme nemôže platiť,

ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska v zákone
nedefinovaného obsahu pojmu do najmenších podrobností, avšak podľa súdu treba správnosť úradného
postupu posudzovať i z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.42. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu
náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní
bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred

Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR.

43. Vo vzťahu k zdôvodneniu nesprávneho úradného postupu, vedenia konania D. založeného na tej
skutočnosti, že žalobca Ing. Baltazár Harisa, ktorý doručil súdu písomného podanie, ktoré označil ako:
" Vec: D. - Vzájomný návrh podľa par. 97 OSP na náhradu škody spôsobenej úradným postupom /

dvojmo/" z dňa 29.11.2007 (bol kalendárny deň štvrtok), ktoré doručil súdu dňa 03.12.2007 a podľa
označenia sa podanie malo založiť do spisu D. - Vzájomný návrh podľa par. 97 OSP ... je potrebné
uviesť, že žalovaná strana si neuplatnila žiaden sporový nárok v konaní D.. Preto nebolo možné hovoriť
o vzájomnom sporovom návrhu a vo vzťahu k námietke, že im nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení
tejto žaloby na samostatné konanie, ako aj k tej skutočnosti, že v konaní Nc sa nenachádza rozhodnutie
súdu, ktorým by tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie. K uvedenému je potrebné uviesť z

hľadiska časovej chronológie nasledovné skutočnosti.

44. Súd už v minulosti sa vysporiadal s podaním žalobcu " Vec: D. - Vzájomný návrh podľa par. 97
OSP na náhradu škody spôsobenej úradným postupom / dvojmo/" z dňa 29.11.2007, a to podľa § 41
ods. 2 Obč. súd . por. podľa obsahu doručeného písomného podania žalobcu, ktoré označil ako: "

Vec: D. XXXX/XXXX - Vzájomný návrh podľa par. 97 OSP na náhradu škody spôsobenej úradným
postupom / dvojmo/" z dňa 29.11.2007 (bol kalendárny deň štvrtok), ktoré doručil súdu dňa 03.12.2007
(bol kalendárny deň pondelok) a uvedený deň bol spis zaradený do senátu 7C ako je zrejmé z potvrdenia
na strane 4. spisu. Súd k spisu vykonal lustráciu s negatívnym výsledkom nasledovný deň ako je zrejmé
z č. l. 1 súdneho spisu. Neskôr žalobca doručil identický návrh v prílohe svojho podania: „Oznámenie“

z dňa 21.1.2008, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.01.2008 a je založené v súdom spise D. XXXX/XX
na č. l. 423, ako aj citované podanie vzájomný návrh... z 29.11.2007 na č. l. 424-425 a ako je zrejmé
z úradného záznamu z č. l. 426, je zrejmé, že toto podanie L. je zapísané medzi sporové návrhy do
senátu 7C a je vedené pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

45. Na základe uvedených súd jednak zohľadnil požiadavku L., kedy samostatné podanie, ktoré bolo
doručené súdu dňa 03.12.2007,a to podanie žalobcu z 29.11.2007 zapísal do senátu 7C a je vedené pod
sp. zn. XC/XXX/XXXX a zohľadnil aj neskoršiu požiadavku L., kedy do spisu D. založil jeho podanie, ale
už ako prílohu k oznámeniu z dňa 21.01.2008, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.01.2008 na č. l. 423-5,
ale nie ako sporové konanie, ale ako nesporové konanie a tak sa aj zapísalo do príslušného registra OS

G. a z uvedených dôvodov súd nemusel rozhodnúť o vylúčení nároku na samostatné konanie.

46.Ďalejsúdvovzťahuknesprávnemuúradnémupostupuztituludĺžkysúdnehokonaniachcepoukázať
na to, že v rozhodnom období (v čase vedenia súdneho konania D. súd postupoval podľa Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. zák. v platnom znení ) podľa súdu existovala aj zákonnú povinnosť z

ktorej možno odvodiť tzv. spoluzodpovednosť strán sporu za priebeh a tým aj trvanie súdneho konania
a to zvlášť v nesporovom konaní o vyhlásení za mŕtveho D., kedy z charakteru konania (bol súd
odkázaný na informácie o pobyte nezvestnej z bezprostredného okolia, obce, príbuzných .....a ak sa tieto
informácie neposkytli) ešte viac platil § 6 Obč. súd por. podľa ktorého, by súdy mali v konaní postupovať v
súčinnostisovšetkýmiúčastníkmikonaniatak,abyochranaprávbolarýchlaaúčinná,akonatopoukázal

o. i. ÚS SR vo svojom náleze čís. kon.: III. ÚS 69/20111-25. Z uvedeného rozhodnutia ÚS SR vyplýva,
že na jednej strane je tu povinnosť súdu postupovať v konaní tak aby ochrana práv a mohla byť rýchla
a účinná, ale zrejme nie je možné neprihliadať ku skutočností, že túto zákonná povinnosť si súd mohol
splniť podľa § 6 Obč. súd. por., (ktoré ustanovenie predstavuje generálnu povinnosť) len v súčinnosti so
všetkými subjektmi zúčastnenými na konaní, tak aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Z uvedených

vyplýva, že žalobca významnou mierou ovplyvnil dĺžku konania na jednej strane aktívne využíval svoje
procesné práva (rôzne opakované podania.....). Na druhej strane žalobca bol pasívny - niekoľkokrát sa
žalobca ospravedlnil z účasti na pojednávaní a žiadali o jeho odročenie, ako to konštatoval aj predseda
súdu vo svojej odpovedi ÚS SR z dňa 20.03.2017 na č. l. 203-205 súdneho spisu.

47. Podľa súdu nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov v konaní, zdĺhavosť konania a
rozhodovania súdu je sankcionovateľná len v tom prípade, keď sa o tomto návrhu nerozhodne do doby,
ktorá ešte nie je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a s účelom ústavného práva na súdnu ochranu
ako je zrejmé z publikácie bývalého predsedu ÚS SR Doc. JUDr. Jána Mazáka: „Základy občianskehoprocesného práva“ vydaného vydavateľstvom IURA EDITION z roku 2002, str. 122-123. Z rozhodnutia
Ústavného súdu SR nález z 7.11.2002 - PL. ÚS 25/01 jednoznačne vyplýva, že je prieťahom aj to,
ak v konaní súd veľmi rýchlo rozhodne a odvolací súd spis vráti z dôvodu, že je potrebné vec ešte

došetriť a teda súd síce môže rozhodnúť v takto určenej lehote, ale nerozhodol by so znalosťou všetkých
skutočností, ktoré si mal zistiť. Súd zo zákona predpokladá určitú dobu konania o vyhlásení za mŕtveho,
keď v dobovom predpise, podľa § 196 ods. 1 Obč. súd por. platilo, že vyhláškou alebo iným vhodným
spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom
podal v tej istej lehote správu súdu ..... Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.

Preto podľa súdu možno len súhlasiť s rozhodnutím ústavného súdu i v tom, že v snahe maximálne
urýchliť súdne konanie nemožno ísť tak ďaleko, aby rýchlosť konania mala alebo mohla mať za následok
porušenie základných zásad obč. práva a to práva na spravodlivý proces. Preto v zmysle čl. 6 Dohovoru
má právo na spravodlivý proces v demokratickej spoločnosti také významné miesto, že ho nemožno
obetovať účelu, ktorý posväcuje zákonné ustanovenie maximálnej lehoty na rozhodnutie súdu.

48. Súd podanú žalobu vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu z titulu dĺžky súdneho konania
vedeného na OS G. pod spis. značkou D. zamietol s poukazom na to, že žalobca v podanej
žalobe nepreukázal splnenie zákonných podmienok na priznanie uvedeného nároku a to, že došlo ku
konštatovaniu nesprávnosti úradného postupu zo strany súdu v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003,
podľa ktorého možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

49. Rovnako súd žalobe nemohol vyhovieť s poukazom na nesprávny úradný postup z dôvodu
uvedeného v podanej žalobe žalobcu a to v súvislosti s činnosťou starostu obce podľa zákona o
matrikách č. 154/1994 Zb. zák., podľa ktorého, a to § 4 platí, že obec vedie matriku (v obci D. bol vždy

matričný úrad, nakoľko táto obec už dlhodobo vykazuje viac ako 5.000 obyv.), a s touto činnosťou súvisí i
podľa § 15 cit. zákona vedenie knihy úmrtí. V zmysle uvedených súd mal za to, že podľa zák. č. 154/1994
aj s odkazom na § 35 bol starosta povinný oznámiť súdu skutočnosti, ktoré mu boli známe z jeho činnosti
v tomto prípade o nesúlade medzi dátumom úmrtia podľa skoršieho rozhodnutia OS G. sp. zn. D. z
dňa 16.07.1993, ktorým rozhodnutím súd vyhlásil M. za mŕtvu a deň jej úmrtia bol určený 31.12.1945 a

skutočnosťou známou OÚ D. z jeho činnosti, nakoľko menovaná po 2. svetovej vojne v roku 1948 bola
vysídlená do MĽR. Podľa uvedeného podania sa nemohlo tvrdenie žalobcu N. v návrhu na vyhlásenie za
mŕtveho zakladať na pravde. Na základe uvedených súd mal za to, že starosta obce žiadnym spôsobom
nemohol zasiahnuť pri vyššie uvedenom plnení si svojich povinností do práv žalobcu, resp. právneho
predchodcu žalobcu, jeho otca, nakoľko si len plnil svoju zákonnú povinnosť a z takto iniciovaného

súdneho konania, podľa súdu nemohlo dôjsť k vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy.

50. Ďalej súd žalobu zamietol aj na tom základe, že súdne konanie OS G. pod sp. zn. D. bolo
nesporovýmkonaním,kdesúdbolvešteväčšejmiereakovsporovýchkonaniachodkázanýnazákonom
predpokladanú súčinnosť žalobcu (§ 6 Obč. súd. por.), resp. rodinných príslušníkov nezvestnej M.,

a to otca žalobcu v tomto konaní (XC/XXX/XXXX) L., a keďže táto súčinnosť, ako to vyplynulo aj z
návrhu starostu obce D., nebola reálne poskytnutá, preto ťažko možno hovoriť o tom, že súd mohol
reálne odstrániť pochybnosti vo vzťahu k potomkom žalobcu a musel viesť dokazovanie v tom smere,
že vlastne kde nezvestná J.. sa fakticky zdržiavala a zomrela (i v MR mala meniť miesto trvalého
pobytu). Nepochybne postup súdu sťažovali aj otázky súvisiace s označením osoby žalovanej v jazyku

maďarskom, maďarský ekvivalent mena a priezviska odvodzujúci sa od mena a priezviska manžela.

51. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení nakoľko nepreukázal škodu ako ani
nemajetkovú ujmu označovanej aj ako morálnu ujmu a to v priamej príčinnej súvislosti s namietaným
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom predovšetkým z hľadiska intenzity,

trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré mali nastať v súvislosti so súdnym konaním vedeným
na OS G. pod sp. zn. D. v jeho živote s poukazom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne.52. Žalobca, ktorý sa domáhal uplatneného nároku uvedeného v tomto konaní musí nielen konštatovať
porušenie práva, ktoré nebolo preukázané, musí uniesť nielen dôkazné bremeno tvrdenia, ale
aj dôkazné bremeno že nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim

zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, nakoľko
v tomto prípade sa jedná o až také závažné porušenie jeho práv, ktoré je možné napraviť len priznaním
finančného zadosťučinenia. Pri tom všetkom musel žalobca preukázať v rámci satisfakčnej funkcie
finančnej náhrady, že ním požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej a
vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, tak aby to nebolo zdrojom

bezdôvodného obohatenia sa na strane žalobcu.

53. Súdu z jeho činnosti je zrejmé, že žalobca je zabezpečený dôchodkom, ktorá skutočnosť
predstavuje pre neho na jednej strane zdroj pravidelného príjmu na zabezpečenie si svojich potrieb,
avšak na druhej strane žalobca ani len neoznačil skutočnosti na základe ktorých napríklad mal jeho
spoločenský život utrpieť ujmu vedením súdneho konania D.X, počas konania nebolo preukázané

zníženie jeho spoločenskej angažovanosti sa na verejnosti v dôsledku vedenia súdneho konania na OS
G. pod sp. zn. D.. Ďalej nepreukázal, že ním namietané nezvolenie za starostu obce, že akokoľvek
súvisí s vedením vyššie uvedeného súdneho konania, napr. v dôsledku minimálneho rozdielu v počte
odovzdaných hlasov po voľbách pri ich sčítaní pre jednotlivých kandidátov na starostu v porovnaní s
ním atď.

54. Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z., ktorá vo svojich
prechodných a záverečných ustanoveniach explicitne neupravila, ale ani nevylúčila aplikáciu citovaného
ustanovenia zákona po novele zák. č. 412/2012 Z. Z. (účinného od 01.01.2013) ako podmienky, podľa
ktorej pri posúdení nesprávneho úradného postupu možno vychádza len z výsledkov vybavovania

sťažností..., z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, z rozhodnutia ESPĽP o
tom, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. rozhodnutia ÚS SR
o ústavnej sťažnosti. Záverom podľa súdu aj bez tejto úpravy (9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z. po novele)
platilo, že bolo objektívne vylúčené, aby všeobecné súdy mohli rozhodnúť o vlastnom nesprávnom
postupe ak sa tohto dopustili okresné súdy a už vonkoncom bolo vylúčené aby sa všeobecné súdy

vysporiadali pred svojim rozhodnutím napr. v konaní, ktoré bolo zahájené na OS, následne bolo podané
odvolanieazapredpokladu,žesapodaloajdovolanianaNSSRabyposudzovalipostupvšetkýchtýchto
súdov a v závislosti od svojich zistení, priznali či už náhradu škody tak aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy čo by bolo porušením princípu inštančnosti.

55. Vo vzťahu k námietke zo strany žalobcu súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti.

56. Súd nesúhlasil so vznesenou námietkou žalobcu na pojednávaní dňa 8.9.2017, ako je zrejmé z
č. l. 192 súdneho spisu, kde sa žalobca vyjadril v tom smere, že nesúhlasí s tým, že by mal podávať
množstvo procesných úkonov, množstvo relevantných súdnych konaní,... Súdu z jeho činnosti je známe,

že žalobca s blízkou osobou, a to s manželkou ( s ktorou podávajú aj spoločné námietky zaujatosti ako je
zrejmé z . č. l. 206-7 súdneho spisu) , do súčasnosti viedli, resp. vedú väčšie množstvo súdnych konaní,
ako je zrejmé z č. l. 199-200 súdneho spisu. Z uvedeného rozpisu súd mal za to, že nepochybne napĺňajú
obsah odpovede predsedu OS G. z dňa 20.03.2017 Ústavnému súdu SR na č. l. 203-5 súdneho spisu a
ďalej je na uváženie, či takéto množstvo súdnych konaní už nespĺňa kritérium zneužitia práva na prístup

k súdu, ako to vo svojej ustálenej judikatúre súd členského štátu EÚ, a to NS ČR 30 Cdo 2681/2014 (s
ktorým mala SR dlhodobú spoločnú právnu kultúru) už v minulosti judikoval právny názor, podľa ktorého
je možné aj právo na prístup k súdu zneužiť. Zneužitie práva podľa citovaného rozhodnutia znamená
vykonať ho k neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo k ujme spoločnosti ako je to zrejmé z rozpisu
množstva súdnych konaní, v ktorých je žalobca, resp. osoba blízka manželka stranou sporu, s dôrazom

na uplatnené nároky na náhradu škody, podľa zákonov 58/69, resp. 514/2003.

57. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

58. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str. 8).

59. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

60. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

62. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody ako aj na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní

žalobu zamietol a preto procesne úspešnou stranou sporu sa stala žalovaná strana, ktorej priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.