Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200161
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117200161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: I. F., Z.. XX.X.XXXX, B.

V. C. XXXX/XX, XXX XX X. proti žalovanému: F. F., Z.. XX.X.XXXX, B. V. C. XXXX/XX, XXX XX X., o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í spoločný nájom strán k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na XX. poschodí na ul. V.. C. XXXX/XX
V. X. s tým, že uvedený byt bude naďalej užívať ako výlučná nájomkyňa žalobkyňa.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý byt vypratať bez bytovej náhrady.

III. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa2.1.2017domáhalazrušeniaspoločnéhonájmu
strán sporu k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na XX. poschodí na ulici V. C. XXXX/XX V. X. s tým, že
uvedenýbytbudenaďalejužívaťakonájomkyňabezpovinnostizabezpečiťbytovúnáhradužalovanému.

2. Súd v rámci prípravy pojednávania doručoval žalovanému žalobu na vyjadrenie na adresu trvalého
bydliska, odtiaľ sa však zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote s tým, že podľa lustrácie v Sociálnej
poisťovni, žalovaný má uvedenú adresu trvalého bydliska tak, ako uviedla žalobkyňa v žalobe. Podľa

lustrácie v Registri obyvateľov jeho trvalý pobyt je taktiež na predmetnej adrese. Podľa oznámenia
Obvodného súdu pre Prahu 7, však žalovaného adresa trvalého pobytu je N. XXXX/X, XXX XX Ž. Z.
Q. X a doručovacia adresa X. O. XXX, XXX XX O. B., okres O. B. platná od 27.10.2010., a preto súd
doručoval žalovanému súdne písomnosti aj na tieto adresy, avšak zásielka sa vrátila z adresy O. B.
neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy a z adresy tvrdeného trvalého pobytu sa zásielka vrátila
s tým, že adresát zásielku neprevzal.

3. Keďže v slovenskom Registri obyvateľov žiadna zmena trvalého bydliska zaznamenaná nebola, súd
považoval údaje uvedené v slovenskom Registri obyvateľov za vierohodné a rozhodujúce a v zmysle
ustanovenia § 116 ods. 2 CSP verejne oznámil, že dňa 2.1.2017 došlo k podaniu žaloby v predmetnej
veci a to oznámením zo dňa 11.1.2018, ktoré bolo zvesené dňa 26.1.2018.

4. Na nariadené pojednávanie sa žalovaný nedostavil, pričom súd mu doručoval predvolanie na adresu
trvalého bydliska v Slovenskej republike.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením zmluvy o nájme bytu zo dňa 7.6.1993
a obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/188/93 a zistil tento skutkový stav:6. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred MSNV v Prešove a boli manželmi v čase, keď
dňa X.X.XXXX uzavreli Mestský bytový podnik Prešov a žalovaný s účinnosťou od 1.1.1993 Zmluvu o
nájme bytu č. XX na XX.poschodí, domu číslo 16 na ulici V. C. V. X. na dobu neurčitú. Byt pozostáva z

dvoch obytných miestností vrátane obytnej kuchyne. Príslušenstvom bytu je aj pivnica č. XX.

7. Dňa 16.7.1993 podal žalovaný na tunajšom súde návrh o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletým deťom, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn. 11C/188/93. V tomto konaní do
zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.9.1993 žalovaný uviedol, že žalobkyňa od neho odišla aj s deťmi

1.8.1990 a odvtedy neprejavila záujem o obnovenie spolužitia. Poukázal, že podrobnejšie ohľadom
týchto skutočností vypovedal v konaní ohľadom bytu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/189/93.
Žalobkyňauviedla,žepríčinarozvratumanželstvaačastýchnezhôdvmanželstva,akoajskutočnosti,že
bola nútená z trvalého bydliska s deťmi odísť, bola skutočnosť, že sa k nej žalovaný správal povýšenecky
a dopúšťal sa voči nej fyzického násilia, preto aj od neho odišla 1.8.1990 aj s deťmi.

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.2.1994 č.k. 11C/188/93-64 bolo manželstvo
právoplatne rozvedené dňom 26.4.1994.

9. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24.10.1996 č.k. 11C/189/93-131, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.2.1998, súd zamietol žalobu žalovaného o určenie výlučného nájmu bytu s

príslušenstvom, keďže žalovaný sa v tomto konaní domáhal určenia, že od 1.8.1990 je jediným
nájomcom predmetného bytu a svoj nárok odôvodnil tým, že týmto dňom žalovaná trvale opustila
spoločnú domácnosť.

10. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplynulo, že v danom prípade uzavretím manželstva

vzniklo účastníkom právo spoločného užívania predmetného bytu a je nesporné, že hoci v tomto spore
žalobkyňa aj s deťmi odišla od žalovaného 1.8.1990, bola k tomuto odchodu donútená agresívnym
chovaním svojho manžela a snahou zabrániť tomu, aby deti prežívali stresové situácie v rodine, ktoré sa
už negatívne prejavili na zdraví mal. V.. Nedošlo teda k zisteniu, aby došlo k zániku spoločného užívania
bytu účastníkov v dôsledku trvalého opustenia spoločnej domácnosti v tomto spore žalobkyňou.

11. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že boli so žalovaným manželmi a ich spolužitie nebolo dobré, a preto
sa pre domáce násilie uchýlila k svojej matke aj s dcérami. V čase rozhodovanie o určení žalovaného
za výlučného nájomcu bytu, žalovaný už nebýval na adrese V. C. XX, pretože ešte pred rozvodom
manželstva dal byt do nájmu svojmu kamarátovi D.. F. V., a preto keď sa po rozvode manželstva chcela

do bytu vrátiť, musela ho predtým vyzvať, aby byt opustil. O žalovanom nemajú s dcérami žiadne
informácie, nakoľko z bytu odišiel ešte v roku 1993, odvtedy sa o nič nezaujíma, neplatí nájom, ani
poplatky, všetko je síce na jeho mene, pretože zmluva bola uzavretá s ním aj na inkasnom lístku figuruje
jeho meno, ale on už byt 23 rokov neužíva. Keďže v tomto vchode sú všetky byty odkúpené, iba jej byt
je ešte v nájme, požiadala mesto Prešov o odpredaj bytu, pričom až následne sa dozvedela, že tento

byt je v spoločnom nájme a musí mať rozhodnutie o zrušení práva spoločného nájmu, inak s ňou mesto
nemôže uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu. Ohľadom trvalého pobytu žalovaného jej bola na polícii podaná
informácia, že ho polícia z trvalého pobytu odhlásila, avšak naďalej figuruje v registri občanov s trvalým
pobytom na adrese V. C. XX v Slovenskej republike.

12. Svedkyňa L. F., dcéra strán sporu uviedla, že je mladšou dcérou a v podstate si pamätá, že keď
sa rodičia rozvádzali, istý čas bývali u starých rodičov na Q., kde to bolo veľmi zlé a mali stiesnené
podmienky. Potom sa vrátili do bytu, v ktorom doteraz žijú. Nepamätá si, aby tam po tom rozvode býval
s nimi otec, v podstate si ho vôbec nepamätá. Pozná ho len z fotografie. Žalovanému stále chodí na
adresu trvalého bydliska rôzna pošta z úradov.

13. Na základe takto zisteného stavu súd právne uzatvára:

14. Predmetom konania je nárok na zrušenie práva spoločného nájmu bytu, ktorý nárok sa riadi
ustanoveniami § 703 a nasl. Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 703 Občianskeho zákonníka (OZ), ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.16. Podľa § 705 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich
rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej
užívať ako nájomca.

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko
prenajímateľa.

17. Podľa § 712c OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu
a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.

18. V danom prípade súd konštatuje, že ku dňu právoplatnosti rozvodu boli strany sporu spoločnými
nájomcami predmetného bytu, pričom je evidentné, že žalovaný už pred rozvodom manželstva v tomto
byte nebýval., a napriek tomu podal žalobu o určenie, že výlučným nájomcom tohto bytu v snahe získať
byt výlučne pre seba hoci mu bolo známe, že žalobkyňa je odkázaná na tento byt spolu aj s maloletými
dcérami pochádzajúcimi z manželstva.

Keďže žalovaný od rozvodu manželstva v tomto byte nebýva, tento byt nepotrebuje a sú aj rozporuplné
informácie o tom, kde sa v podstate zdržiava a je zrejmé, že po rozvode neprejavil žiaden záujem o
predmetnýbyt,keďžepotom,čobolajehožalobaourčenievýlučnéhonájomcubytuzamietnutá,saobyt
nezaujímal, súd nemal pochybnosti o tom, že spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi oboma bývalými
manželmi po rozvode manželstva ohľadom tohto spoločného nájmu bytu, že výlučnou nájomkyňou bytu

zostane žalobkyňa a žalovanému žiadna bytová náhrada nepatrí, pretože by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi aj v rozpore s podstatou vyporiadavania spoločného nájmu bytu, pokiaľ by akúkoľvek bytovú
náhradu mal žalovanému súd priznať.
Keďže žalobkyňa svoje právo osvedčila dostatočne, súd nepovažoval za potrebné žiadať o stanovisko
prenajímateľa a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch

alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

20. Keďže žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a jej ako úspešnej strane sporu
trovy konania nevznikli, ani ich neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania
stranám sporu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).