Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 1Cb/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915201643
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6915201643.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci žalobcu SPP -

distribúcia, a. s. so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovaným 1) T.
a 2) M. obaja žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná
Strieborná 4, Banská Bystrica o zaplatenie sumy 131.888.49 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1) a 2) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 85.942,94 eura s
5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 85.942,94 eura od 22. 4. 2015 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 30,32%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 23. 2. 2015 domáhal na žalovaných 1) a 2) spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 131.888,49 eura spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy
131.888,49 eura od 23. 2. 2015 do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že žalovaní 1) a 2)
sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - stavieb zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Hnúšťa. V
nehnuteľnostiach žalovaných na Jesenského ulici 102, Hnúšťa (v priestoroch nemocnice) dochádzalo
v období od 8. 5. 2012 do 24. 6. 2013 k odberu zemného plynu bez platne uzavretej zmluvy o jeho

dodávke. Zamestnanci žalobcu uskutočnili dňa 3. 12. 2012 a 26. 6. 2013 kontroly objektov v areáli
nemocnice v Hnúšti. Vzhľadom na to, že v nehnuteľnostiach žalovaných sa prevádzkovalo zdravotnícke
zariadenie, nebolo možné v decembri 2012 (aj kvôli zimnému obdobiu) odber zemného plynu prerušiť.
Žalobca sa neúspešne pokúšal zistiť, či za neoprávnený odber plynu v danom prípade zodpovedá
GEMERCLINIC, nezisková organizácia, o ktorej mal žalobca vedomosť, že objekty žalovaných využíva
a poskytuje v nich zdravotnícku starostlivosť. Negatívne stanovisko v tomto smere obdržal žalobca od
Štátnej energetickej inšpekcie. Za obdobie od 8. 5. 2012 do 24. 6. 2013 bolo z distribučnej siete žalobcu

odobratých 243.436 m3 zemného plynu, ktorého hodnota predstavuje sumu spolu 131.628,04 eura. V
dôsledku neoprávneného odberu plynu vznikli žalobcovi aj náklady v celkovej výške 260,45 eura, ktoré
by inak nevznikli. Nakoľko žalobca nemal vedomosť o osobe, ktorá by bola za konanie, v dôsledku
ktoréhodošlokodberuplynubezzmluvyojehododávkeprávoplatneodsúdená,nároknanáhraduškody
si uplatňoval proti vlastníkom nehnuteľností, v ktorých k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. V
tomto smere poukazoval na závery zaujaté Krajským súdom v Banskej Bystrici v jeho rozhodnutiach
sp. zn. 41Cob/258/2011 a 41Cob/122/2013, podľa ktorých za neoprávnený odber plynu bez uzavretej

zmluvy o odbere plynu primárne zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, ktorej sa neoprávnený odber týka.

2. Žalovaní žiadali návrh zamietnuť predovšetkým z dôvodu absencie ich pasívnej vecnej legitimácie.
Za nositeľa pasívnej hmotnoprávnej legitimácie považovali neziskovú organizáciu Nemocnica Hnúšťa.V trestnom konaní bol likvidátor Nemocnice Hnúšťa n. o. Q. už v minulosti odsúdený za umožnenie
neoprávneného odberu plynu. Žalovaní majú vedomosť aj o tom, že proti Q. boli podané dve ďalšie
obžaloby, ktoré sa majú týkať neoprávneného odberu plynu aj za ďalšie obdobie, ktoré pravdepodobne

zasahuje do obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje svoje nároky v tomto konaní. Povinní žiadali
preskúmať aj prípadnú existenciu prekážky začatého konania, keďže žalobca si ako poškodený
uplatňuje nárok na náhradu škody aj v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská
Sobota pod sp. zn. 3T/10/2016. Žiadali prihliadnuť aj na to, že žalobca si škodu zavinil sám, keďže o
neoprávnenom odbere upovedomil žalovaných len po ukončení neoprávneného odberu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Hnúšťa, zápisu
zo dňa 3. 12. 2012, zápisu zo dňa 26. 6. 2013, listu Štátnej energetickej inšpekcie na čl. 8, výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu na čl. 9 a čl. 10, zmluvy o dodávke plynu zo dňa 31. 5. 2010,
nájomnej zmluvy č. 101/2010, zmluvy o poskytovaní služieb, nájomnej zmluvy č. 101/2011, obžaloby zo
dňa 11. 3. 2015 sp. zn. 11T/20/2015, rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 1. 7. 2014 sp.

zn. 2T/23/2013, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/111/2014 zo dňa 11. 12. 2014,
vyjadrenia SPP a. s. zo dňa 16. 7. 2015, zápisníc o výsluchu svedkov T. a Q. obžaloby vo veci sp. zn.
3T/10/2016, zápisnice o trestnom oznámení čl. 160 spisu, zápisnice o výsluchu svedka poškodeného na
čl. 162 spisu s pripojeným splnomocnením, zápisnice o výsluchu svedka poškodeného na čl. 167 spisu
s pripojeným splnomocnením, uznesenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 6. 5. 2015 na

čl. 172 spisu, zápisnice o výsluchu svedka poškodeného na čl. 175 spisu a nasl, ako aj zápisnice o
výsluchu svedka Q. zo dňa 10. 9. 2015, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX k.atastrálne územie Hnúšťa súd zistil, že vlastníkom pozemkov
a stavieb zapísaných na tomto liste vlastníctva sú žalovaní 1) a 2), pričom nehnuteľnosti patria do

ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní nebolo sporné, že predmetné stavby boli v
rozhodnomobdobí(t.j.od8.5.2012do26.6.2013)využívanénaposkytovaniezdravotnejstarostlivosti.

5. Z vyjadrenia spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., zo dňa 16. 7. 2015 súd zistil,
že na odberných miestach č. 4100036815 - Nemocnica Hnúšťa, n. o. - kuchyňa a č. 4101457905 -

Nemocnica Hnúšťa, n. o. bol dňa 31. 5. 2011 ukončený zmluvný vzťah s odberateľom Nemocnica
Hnúšťa, n. o. Na uvedené odberné miesta boli uzavreté samostatné zmluvy na dobu určitú, a to od 1.
6. 2010 do 31. 5. 2011. Zmluva na dobu určitú bola uzavretá na základe predchádzajúcich skúseností
s plnením zmluvných podmienok aktuálnymi a predchádzajúcimi odberateľmi na odberných miestach,
hlavne neplnením si povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu. Nakoľko

odberateľ za dodávku plynu do uvedených odberných miest neplatil alebo platil len čiastočne, zmluva
o dodávke plynu na ďalšie obdobie s ním nebola uzavretá. Po 31. 5. 2011 ohľadne týchto odberných
miest nebola uzavretá zmluva o dodávke plynu ani so žiadnym iným odberateľom.

6. Zo zápisu zo dňa 3. 12. 2012 súd zistil, že zamestnanci žalobcu v tento deň pri vykonaní kontroly na

odbernom mieste Jesenského 102, Hnúšťa zistili porušenie plomby - zabezpečovacej značky žalobcu,
hlavného uzáveru plynu a zaslepenie prírubového spoja. Stredný kotol číslo 2 bol teplý a na tlakomery
bol tlak 10 kPa. Na zápise je ako odberateľ uvedená Nemocnica Hnúšťa, n. o. Zápis bol predložený na
vyjadrenie aj odberateľovi, za ktorého vystupovala pani Petroková označená ako asistentka, ktorá sa
vyjadrila tak, že zápis nepodpisuje, nakoľko nesúhlasí s vyššie uvedenými tvrdeniami. Na druhej strane

zápisu sa nachádza pokračovanie opisu, podľa ktorého ventil na obtoku bol otvorený, páčka bola v
uzavretom stave a montážne značky boli neporušené. Uvedený dodatok bol podpísaný pani Petrokovou,
pričom v zátvorke je uvedené "v zastúpení Ing. Molnára".

7. Zo zápisu zo dňa 26. 6. 2013 zistil, že na odbernom mieste Jesenského 102, Hnúšťa bol v tento deň

zistený odber zemného plynu z platnej zmluvy v objeme 163120 m2. Ako odberateľ je v zápise uvedený
Nemocnica Hnúšťa, n. o. - GEMERCLINIC n. o. Za odberateľa sa vyjadrila pani O. ako zamestnanec
Nemocnice Hnúšťa, n. o. tak, že nesúhlasí, nakoľko nemá vedomosť o písomnom ukončení zmluvy.

8. Z výpočtu škody za obdobie od 8. 5. 2012 do 3. 12. 2012 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že v tomto období

došlokneoprávnenémuodberuzemnéhoplynuvobjeme80316m3.Podľa vyčísleniaškodyzaobdobie
od 4. 12. 2012 do 26. 6. 2013 (č.l. 10 spisu) bol neoprávnene odobratý zemný plyn v objeme 163.120
m3. Referenčná cena zemného plynu v tomto období činila 0,2640 € na 1 kWh energie (prepočítanejkoeficientom 10,679 kWh/m3). Správnosť skutkových údajov, na základe ktorých bola výška náhrada
škody vyčíslená, žalovaní v konaní nerobili spornou.

9. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. 9. 2012 neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

10. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

11. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

12. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v znení účinnom od 1. 1. 2013 škoda
spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva
neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene

odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a
a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1)
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,

zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je
1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia,
2. zariadením sociálnych služieb,
3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

4. školou,
c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu
plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu
podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie
neoprávneného odberu plynu.

14. Podľa odseku 12 citovaného ustanovenia v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom

má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu
z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom
distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.

15. Podľa odseku 14 citovaného ustanovenia k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu.

16. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

17. Povinní sa domáhali zastavenia konania z dôvodu existencie prekážky prebiehajúceho konania
(litispendencie) poukazujúc na skutočnosť, že žalobca si nároky zahrnuté v žalobe súčasne uplatňuje ajv rámci trestného konania vedeného proti Q.. S týmto ich názorom sa súd nestotožnil, nakoľko prekážka
začatého konania je daná len v tom prípade, ak sa súbežné konania vedú medzi tými istými účastníkmi
ohľadne toho istého nároku. Pokiaľ žalobca si svoje nároky vyplývajúce z neoprávneného odberu plynu

uplatňuje v rôznych konaniach voči rôznym subjektom, tento postup nemožno považovať za rozporný
so zákonom. Z pohľadu prejednávanej veci bola významnou výlučne otázka, či žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie uplatnenej náhrady škody voči povinným 1) a 2) ako vlastníkom nehnuteľností, ktorých
sa odber týkal.

18. Prekážka začatého konania nie je daná ani v súbehu s konaním vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 3T/10/2016. Predmetné trestné konanie je vedené na základe obžaloby podanej na T. na
tom skutkovom základe, že "od 4. 12. 2012 do 26. 6. 2013 v Hnúšti v Nemocnici, n. o. ako riadiaci
pracovník rozhodujúci o všetkých otázkach prevádzky Nemocnice, n. o. Hnúšťa o použití finančných
prostriedkov a jej vlastník napriek opakovaným výzvam zo strany SPP distribúcia a.s. Bratislava
nezabezpečil uzavretie zmluvy o dodávke zemného plynu s niektorým z dodávateľov, i napriek tomu,

že vykurovanie objektu bolo zabezpečované zemným plynom, v dôsledku čoho bez zmluvy došlo
k neoprávnenému odobratiu 163 120 m3 zemného plynu, čím spôsobil spoločnosti SPP distribúcia
a.s. Bratislava škodu vo výške 69 055,09 eura". Predmetné trestné konanie neskončilo meritórnym
rozhodnutím, preto žiadosti žalovaných o pripojenie tohto spisu nebolo možné vyhovieť. Po nahliadnutí
do tohto spisu súd zabezpečil z fotokópie dokladov, ktoré umožnili posúdiť opodstatnenosť námietky

prekážky litispendencie vznesenej žalovanými. Súd takto zistil, že trestné konanie bolo začaté na
základe trestného oznámenia predstaviteľa v spoločnosti žalobcu Q. zo dňa 24. 7. 2013. Spoločnosť
žalobcu si uplatňovala od počiatku trestného konania nárok na náhradu škody vo výške 69055,09 eura.
Uznesením okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 6. 5. 2015 , č. k. 1Pv 449/13/6609-45 bola
zamietnutásťažnosťobvinenéhoT.protivzneseniuobvineniaakonedôvodná.Poškodenýsipovznesení

obvinenia po prvý krát uplatnil v adhéznom konaní nárok na náhradu škody voči Ing. Molnárovi dňa 10.
9. 2015. Keďže žaloba v civilnom sporovom konaní bola podaná dňa 23. 2. 2015, ostáva konštatovať,
že niet prekážky pred rozhodnutím o uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu v konaní sp. zn. 1Cb/18/2015, ktoré sa začalo skôr.

19. Citované ustanovenie zákona o energetike zaručuje mimo iných subjektov aj prevádzkovateľovi
prepravnej siete nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Z pohľadu
prejednávanej veci bolo určujúce, či žalovaným 1) a 2) svedčí pasívna legitimácia v zmysle hmotného
práva. Súd prvej inštancie pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovaných vychádzal zo záväzného
právneho názoru súdu druhej inštancie, ktorý skorší rozsudok súd prvej inštancie o zamietnutí žaloby v

celom rozsahu zrušil uznesením zo dňa 28. 12. 2016, č. k. 13Co/971/2015-138. Súd prvej inštancie v
tomto smere skúmal, či žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a uniesol dôkazné bremeno v otázke, že
došlo k neoprávnenému odberu plynu formou odberu bez uzavretej zmluvy do nehnuteľnosti patriacej
do vlastníctva žalovaných a či uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že neoprávneným odberom plynu
mu vznikla škoda vo výške žalovaného nároku. Žalobca uplatnil nárok voči žalovaným ako vlastníkom

nehnuteľnosti, keďže do predmetnej nehnuteľnosti bol dodávaný plyn za účelom prevažne vykurovania
nehnuteľnostiatedabenefitzískanýdodávkouplynusaprejavovalnamajetkuvovlastníctvežalovaných.
Bolo potom na žalovaných, aby preukázali, že tento benefit nevznikol na ich strane a to napr. tým, že by
preukázali, že predmetné priestory na základe nájomných zmlúv (resp. iného) využívali iné subjekty a
tieto boli povinné uhrádzať okrem nájmu aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti,

(tj. vrátane dodávky plynu). Súd prvej inštancie v ďalšom skúmal aj eventuálne spoluzavinenie žalobcu
na vzniku spôsobenej škody.

20. Žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorej sa neoprávnený odber týkal, mali z odberu plynu bez
uzavretej zmluvy benefit v podobe vykurovania ich nehnuteľnosti. Žalovaní na výzvu súdu, aby doplnili

svoje skutkové tvrdenia a predložili dôkazy na podporu svojich tvrdení, poukázali na nájomnú zmluvu
č. 101/2010 datovanú dňa 12. 4. 2010, ktorá mala byť uzavretá medzi žalovanými a Nemocnicou
Hnúšťa n. o., Jesenského 102, Hnúšťa, IČO: 45 732 701. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaní
1) a 2 mali poskytnúť Nemocnici Hnúšťa n. o. ako nájomcovi nebytové priestory v nehnuteľnostiach
žalovanýchvedenýchnalistevlastníctvačísloXXXX(bezoznačeniakatastrálnehoúzemia)naparcelách

číslo 183, 184, 185/2, 1429/2 - 23 o celkovej výmere 9099 metrov (zrejme štvorcových). Nájomca
mal prenajaté nebytové priestory užívať na účely "poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti,
špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosť, jednodňovej zdravotnej
starostlivosti a SVaLZ,DOS a stacionárov v špecializačných v odboroch". Zmluva bola uzavretá nadobu neurčitú a mala nadobudnúť platnosť a účinnosť dňom podpisu oprávnených osôb zmluvných
strán a to dňom 1. 5. 2010. Zmluvné strany sa dohodli, že za užívanie predmetu nájmu uhradí
nájomca prenajímateľovi celkové ročné nájomné vo výške 77 255,53 eura. V dohodnutom nájomnom

nebol zahrnutý poplatok za odber elektrickej energie, plynu, vody, odvoz odpadu a teplo. Tieto mali
byť riešené samostatnými odberateľskými zmluvami s dodávateľmi týchto služieb. Zmluva v tejto
súvislosti neurčovala, či takúto zmluvu uzavrie prenajímateľ alebo nájomca. Účinnosť samostatných
odberateľských zmlúv s dodávateľmi týchto služieb bola viazaná na účinnosť nájomnej zmluvy. Nájomnú
zmluvu v mene prenajímateľov mal podpísať žalovaný 1) IG. Žalovaný 1) pri svojom výsluchu na

pojednávaní dňa 27. 3. 2017 uviedol, že túto zmluvu vlastnoručne nepodpísal, podpis umiestnený
pri jeho mene nie je jeho podpisom. Ak aj v predmetnej zmluve boli vymedzené podmienky platenia
nájomného, nájomné mu nikdy nebolo vyplatené a so svojimi nárokmi bol odkázaný na prebiehajúce
konanie o likvidácii Nemocnica Hnúšťa, n. o. Na základe výpovede žalovaného 1) súd predloženú
nájomnú zmluvu číslo 101/2010 nepovažuje za platne uzavretý právny úkon s ohľadom na v § 40
ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva nebola podpísaná konajúcou osobou. Zároveň sa žiada

dodať, že zmluvnou stranou nájomnej zmluvy mala byť aj žalovaná 2), ktorá uvedenú zmluvu taktiež
nepodpísala, pričom podľa záhlavia zmluvy osobou splnomocnenou vo veciach zmluvných v mene
prenajímateľov mal byť žalovaný 1). Z výpovede žalovaného 1) ako svedka v trestnom konaní sp.
zn. ČVS:ORP-379/OEK-RS-2013 zo dňa 12. 3. 2014 bolo ďalej zistené, že zmluva č. 101/2010 bola
vyhotovená len "pro forma" pre potreby vyššieho územného celku na vydanie povolenia na prevádzku

nemocnice. Z výpovede žalovaného 1) takto vyplýva, že nebol daný úmysel zmluvných strán považovať
uzavretú nájomnú zmluvu za záväznú, preto by bolo potrebné uzavretý právny úkon považovať za
neplatný aj vzhľadom na absenciu skutočnej vôle uzavrieť nájomnú zmluvu s dojednaným obsahom (§
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na záver o neplatnosti nájomnej zmluvy treba zároveň
konštatovať, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že škodu spôsobenú žalobcovi nespôsobili oni,

ale iný subjekt, ktorý by oprávnene užíval nehnuteľnosti žalovaných s povinnosťou uhrádzať platby
za odber zemného plynu. V konaní neboli preukázané ani iné (žalovanými netvrdené) skutočnosti, v
dôsledku ktorých by za osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom bolo potrebné
považovať tretiu osobu. Nájomná zmluva č. 101/2011 zo dňa 25. 11. 2011 (č. l. 36) spisu, ktorá mala
byť dňa 25. 11. 2011 uzavretá medzi žalovanými ako prenajímateľmi a spoločnosťou Gemerclinic, n. o.

ako nájomcom ohľadne tých istých nehnuteľností, je taktiež neplatným právnym úkonom pre absenciu
skutočnej vôle zmluvných strán uzavrieť zmluvu. Žalovaný 1) na pojednávaní dňa 29. 6. 2015 vypovedal
tak, že o uzavretí tejto zmluvy nemá vedomosť. V trestnom konaní sa o tejto zmluve vyjadril tak, že
na túto zmluvu sa nepamätá, išlo len o "pro forma" vyrobenú zmluvu pre potreby vyššieho územného
celku, z ktorej nikdy neobdržal žiadne nájomné. Len pre úplnosť súd uvádza, že podľa uvedenej zmluvy

nájomné za užívanie predmetu nájmu v sume 142.200,- eur ročne malo zahŕňať aj prevádzkové náklady.
Z tohto zmluvného ustanovenia by potom vyplývalo, že osobou zodpovednou za zabezpečenie služieb
spojených s užívaním nehnuteľnosti (vrátane dodávky zemného plynu) by boli prenajímatelia, ktorý by
tak niesli aj zodpovednosť za odber plynu v súlade so zákonom.

21. Vzhľadom na to, že nájomnú zmluvu č. 101/2010 uzavretú medzi žalovanými s Nemocnicou Hnúšťa,
n. o. z vyššie uvedených dôvodov nemožno považovať za platný právny úkon, pre právne posúdenie
veci je bez významu aj následne uzavretá zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 31. 5.2012, ktorou sa
Nemocnica Hnúšťa, n. o. ako poskytovateľ touto zmluvou zaviazal poskytovať GEMERCLINIC n. o.
ako objednávateľovi viaceré služby, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti, administratívne služby,

ako aj služby súvisiace s prevádzkou firmy - spravovanie jeho údržbu prevádzky - zabezpečenie
stravovania pacientov a zamestnancov, upratovanie na všetkých úsekoch, údržbu areálu a spravovanie
energetickýchzariadeníu"PZS".Predmetnázmluvasaprávnehopostaveniažalovaných1)a2)žiadnym
spôsobom nedotýka.

22. Žalobca v snahe zistiť subjekt zodpovedný za neoprávnený odber plynu sa s dopytom
obrátil aj na Štátnu energetickú inšpekciu, krajský inšpektorát Banská Bystrica, ktorý vo svojej
odpovedi zo dňa 15. 4. 2013 uviedol, že po jeho kontrole boli zistené nasledovné skutočnosti :
GEMERCLINICn.o,Ul.Jesenského102,Hnúšťaposkytujevšeobecneprospešnéslužby,atozdravotnú
starostlivosť, sociálnu pomoc a humanitárnu starostlivosť. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne

kontrolovanéhosubjektubolislužbyspojenésprevádzkouzabezpečovanénazákladezmlúv.Energiesú
zabezpečované podľa zmluvy o poskytovaní služieb s Nemocnicou Hnúšťa, n. o. v likvidácii. Podľa tejto
zmluvy má zabezpečené aj spravovanie energetických zariadení a ďalšie služby spojené s prevádzkou,
preto nie je potrebné, aby odoberala plyn. Nevlastní a aninemá v prenájme zariadenie, ktoré by pre svojuprevádzku potrebovalo zemný plyn. Na základe uvedených skutočností zastávala inšpekcia stanovisko,
že zo strany neziskovej organizácie GEMERCLINIC nedošlo k neoprávnenému odberu plynu. Uvedený
listinný dôkaz súd hodnotí tak, že jeho obsahom je právny názor na otázku, ktorý subjekt je zodpovedný

za neoprávnený odber plynu. Vyriešenie tejto právnej otázky prislúcha jedine súdu v rámci konania o
žalobe žalobcu.

23. Pokiaľ žalovaní v konaní namietali, že relatívne dlhé obdobie trvania neoprávneného odberu
odôvodňuje záver o tom, že dodávateľ plynu a žalobca konkludentne akceptovali pokračovanie v

pôvodnom zmluvnom vzťahu, resp. že došlo k uzavretiu bližšie neurčených dohôd v tomto smere, tieto
domnienky neboli podložené žiadnym dôkazom, preto súd nepovažoval za preukázané, že odber plynu
sa uskutočnil na základe (čo i len konkludentne) uzavretej zmluve o dodávke plynu.

24. V zmysle uvedeného súd má za to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že
benefit získaný neoprávneným odberom plynu nevznikol na ich strane, ale na strane tretej osoby,

ktorá nehnuteľnosť využívala na základe platného právneho vzťahu a ktorá mala povinnosť popri
nájomnom uhrádzať okrem iných služieb aj úhrady za dodávku zemného plynu. Za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu takto zodpovedajú žalovaní 1) a 2) ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorej sa
neoprávnený odber plynu týkal. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v období neoprávneného odberu
v nehnuteľnosti žalovaných vykonávalo činnosť zdravotnícke zariadenie, keďže nebolo preukázané, že

tejto tretej osobe v rozhodnom období vznikla povinnosť uhrádzať cenu odoberaného plynu.

25. Neoprávnený odber plynu počas obdobia od 8. 5. 2012 do 26. 6. 2013 je potrebné hodnotiť (použijúc
analógiu z trestného práva v podobe tzv. trvajúcich trestných činov) ako trvajúce protiprávne konanie
(civilný delikt), ktoré trvá až do ukončenia neoprávneného odberu. V tomto zmysle ide o jedinú škodovú

udalosť, ktorej dôsledky sa právne posudzujú podľa právnej úpravy účinnej k 26. 6. 2013. Z hľadiska
podmienok vzniku nároku na náhradu škody je bez významu, že neoprávnený odber sa vnútorne sa dá
rozčleniť na dve obdobia: od 8. 5. 2012 do 3. 12. 2012, kedy bol žalobcom zistený neoprávnený odber a
následne od 4. 12. 2012 do 26. 6. 2013, v ktorom neoprávnený odber pokračoval. Takéto rozčlenenie má
význam jedine z pohľadu skúmania spoluzavinenia poškodeného na vzniku (náraste) spôsobenej škody.

26. Žalobca mal za to, že výšku spôsobenej škody v období od 8. 5. 2012 do 3. 12. 2012 je potrebné
ustáliťvovýškesúčinuodobratéhoobjemuplynuadvojnásobkureferenčnejceny,atovsúlades§1ods.
1 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu v spojení s § 34 ods. 8 písm. b) nariadenia vlády č. 409/2007. Súd sa s týmto jeho

názorom nestotožňuje, keďže ku dňu zistenia neoprávneného odberu (3. 12. 2012) vyhláška č. 155/2005
Z. z. už nebola účinná - zrušená bola zákonom č. 251/2012 Z. z. s účinnosťou k 1. 9. 2012. V období od 1.
9. 2012 až 1. 1. 2013, t. j. do nadobudnutia účinnosti vyhlášky č. 449/2012 Z. z. neexistoval podzákonný
alebo iný predpis, ktorý by upravoval spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Aj keď obdobie neoprávneného odberu čiastočne spadá do obdobia, kedy bola vyhláška č. 155/2005 Z.

z. účinná (od 8. 5. 2012 do 31. 8. 2012), podmienky vzniku nároku na náhradu škody je potrebné posúdiť
podľa právneho stavu k 26. 6. 2013, keďže ide o trvajúci civilný delikt, ktorý bol ukončený v tento deň.
Výška škody sa nedá určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto sa určí postupom
podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2013. Vyhláška nárok na náhradu škody
odvodzujeodsúčinumnožstvaneoprávneneodobratéhoplynu,ktorésabuďvypočítavapostupompodľa

§ 1 ods. 3 až 11 vyhlášky, alebo je určené stavom na určenom meradle inštalovanom prevádzkovateľom
distribučnej siete a cenou podľa § 1 ods. 1 vyhlášky (§ 1 ods. 12 vyhlášky). Žalobca so svoj nárok
na náhradu škody vyčíslil za obdobie od 4. 12. 2012 do 26. 6. 2013 vychádzajúc z jedenapolnásobku
referenčnej ceny plynu, zrejme postupujúc podľa § 1 ods. 1 písm. b) bodu 1 vyhlášky, podľa ktorého
sa takáto jednotková cena uplatní v prípade odberateľa, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie. V

konanísícenebolopreukázané,naakomprávnomzákladeboloprevádzkovanézdravotníckezariadenie
(nemocnica) v nehnuteľnosti žalovaných, použitie tejto sadzby je však pre daný prípad najpriliehavejšie.

27. V konaní nebolo sporné, že v období od 8. 5. 2012 do 3. 12. 2012 došlo k odberu plynu v objeme
80316 m3. Škoda spôsobená v tomto období je určená súčinom energetickej hodnoty zemného

plynu (857694,56 kWh pri koeficiente 10,679 kWh/m3) a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu
0,0396 €/kWh (podľa § 61 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. účinnej od 1. 2. 2013), t. j. v sume 33.964,70
eura. Výška škody v podobe nákladov na prerušenie distribúcie plynu, montáž a demontáž meradla anákladov na dopravu predstavuje sumu 186,92 eura (§ 1 ods. 14 vyhlášky). Celková škoda spôsobená
neoprávneným odberom plynu za obdobie od 8. 5. 2012 do 3. 12. 2012 činí sumu 34.151,62 eura.

28.Spôsobvýpočtunáhradyškodyzaobdobieod4.12.2012do26.6.2013jepotrebnéustáliťpostupom
podľa§1ods.12a14vyhláškyč.449/2012Z.z.,t.j.akosúčinmnožstvaneoprávneneodobratéhoplynu
určeného meradlom a ceny podľa odseku 1 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Odber zemného plynu za uvedené
obdobie bol meraný meradlom a preukázateľne predstavoval 163 120 m3. Výšku spôsobenej škody je
takto potrebné určiť vynásobením energetickej hodnoty odobratého zemného plynu (1741958,48 kWh

pri koeficiente 10,679 kWh/m3) s jedenapolnásobkom referenčnej cenou plynu 0,0396 €/kWh (podľa
§ 61 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. účinnej od 1. 2. 2013), t. j. v sume 69.981,56 eura. K tejto sume sa
pripočítavajú náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu v sume 73,53
eura. Výšku týchto nákladov (ktoré žalovaní nerobili sporným) žalobca preukázal cenníkom externých
služieb žalobcu a interným listom žalobcu z 20. 12. 2011. Škoda za obdobie od 4. 12. 2012 do 26. 6.
2013 vznikla v sume 69.055,09 eura.

29. Pri skúmaní miery spoluzavinenia žalobcu bolo potrebné osobitne posúdiť okolnosti spojené so
zistením neoprávneného odberu plynu v jednotlivých obdobiach. Čo sa týka obdobia od 8. 5. 2012
do 3. 12. 2012, v tomto období žalobcovi nemožno pripísať žiadne spoluzavinenie. Dňa 7. 5. 2012 bol
na tomto odbernom mieste uzatvorený hlavný uzáver plynu a bol odmontovaný plynomer. Uvedená

skutočnosť vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu z 1. 7. 2014, č. k. 2T/23/2013 (č.l. 46 spisu). Žalobca
takto nemal dôvod predpokladať, že v objekte žalovaných bude odoberaný zemný plyn. Na druhej
strane žalobca po zistení neoprávneného odberu zemného plynu neurobil opatrenia na znemožnenie
odberu a dňa 3. 12. 2012 dokonca namontoval meradlo plynu, a to z dôvodu, že v objekte bolo
prevádzkované zdravotnícke zariadenie. Svoj postup v konaní odôvodnil tým, že prerušením dodávky

plynu by došlo k ohrozeniu života a zdravia pacientov nemocnice v danom objekte, pričom tento
záujem prevyšuje záujem na ochrane majetkových práv žalobcu. Namontovaním meradla súčasne
sledoval cieľ čo najobjektívnejšie zistiť množstvo neoprávnene odoberaného plynu. Jeho argumenty
súd hodnotí ako racionálne. Vzhľadom na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v nehnuteľnosti
s osobitným ohľadom na skutočnosť, že išlo o zimné obdobie, nebolo možné od žalobcu spravodlivo

požadovať, aby znemožnil odber plynu v ďalšom období. V tejto skutočnosti súd nevidí okolnosť, ktorá
by zakladala spoluzavinenie poškodeného na vzniku škody. Na druhej strane je potrebné prihliadnuť
na to, že od zistenia neoprávneného odberu žalobca vykonal opätovnú kontrolu len po vyše šiestich
mesiacoch, dňa 26. 6. 2013, t. j. dlhšiu dobu po ukončení vykurovacieho obdobia. V konaní žalobca
netvrdil vykonanie iných opatrení, ktoré mohli smerovať k ukončeniu protiprávneho vzťahu. Súd za

vhodné opatrenie považuje napríklad upozornenie žalovaných ako vlastníkov nehnuteľnosti, že v ich
nehnuteľnosti dochádza (hoci aj s možným pričinením tretej osoby) k neoprávnenému odberu plynu
s výzvou na zjednanie nápravy. Ak žalobca je toho názoru, že za neoprávnený odber plynu je daná
zodpovednosť primárne na strane vlastníkov nehnuteľnosti, bolo by rozumné predpokladať, že svoje
výzvy a inú komunikáciu bude adresovať práve týmto osobám. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré

by svedčili o tom, že by boli žalovaní 1) a 2) akýmkoľvek spôsobom kontaktovaní s cieľom umožniť
vlastníkom vykonať opatrenia smerujúce k ukončeniu neoprávneného odberu plynu v ich nehnuteľnosti.
Žalovaní 1) a 2) boli po prvý krát relevantným spôsobom upovedomení o neoprávnenom odbere
doručením faktúry na náhradu škody v bližšie neurčenom období, avšak nepochybne po ukončení
doby neoprávneného odberu. Žalobca uskutočnenie iných výziev nepreukázal napriek tomu, že podľa

zápisníc z výsluchu predstaviteľov žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní sp. zn. 3T 10/2016
vyplýva, že vlastníci mali byť opakovane vyzvaní na zjednanie nápravy. Bez preukázateľného doručenia
týchto výziev ich súd nemôže považovať za uskutočnené vzhľadom na popretie ich doručenia zo strany
žalovaných.

30. Súd za dôkaz o tom, že žalovaní 1) a 2) vedeli o neoprávnenom odbere, nemôže považovať samotnú
skutočnosť, že v osobe žalovaného 1) ide o člena správnej rady Nemocnice Hnúšťa, n. o., pretože
táto skutočnosť nepreukazuje, že žalovaný 1) z titulu tejto funkcie o neoprávnenom odbere vedel. To
isté platí o žalovanej 2), ktorá podľa tvrdení žalobcu mala byť zakladateľkou neziskovej organizácie
GEMERCLINIC,n.o.SúdvtomtozasmerodajnúnepovažovalanivýpoveďsvedkaQ.vtrestnomkonaní,

ktorý tvrdil, že žalovaný 1) ovládal problematiku odberu plynu v Nemocnici Hnúšťa, n. o. lepšie ako
svedok a aj predošlá zmluva o odbere plynu uzavretá touto neziskovou organizáciou bola uložená u
T.. Tak žalovaný 1), ako aj svedok Q. boli v minulosti obžalovaní za skutky spočívajúce v umožnení
neoprávneného odberu plynu v areáli nemocnice v Hnúšti, preto výpoveď svedka, ktorý mal evidentnýzáujem vyviniť svoju osobu v trestnom konaní, nemožno považovať za objektívnu. Jeho výpoveď je
navyše nekonkrétna, nevyplýva z nej, že by mal mať žalovaný 1) vedomosť o neoprávnenom odbere
plynu v období od 8. 5. 2012 do 26. 6. 2013.

31. V skutočnosti, že žalobca bez akýchkoľvek opatrení adresovaných žalovaným 1) a 2) umožnil
pokračovanie neoprávneného odberu až do 26. 6. 2013, súd vidí spoluzavinenie poškodeného, v
dôsledku ktorého je potrebné náhradu škody za obdobie od 4. 12. 2012 do 26. 6. 2013 primerane znížiť.
V tejto súvislosti súd zároveň prihliadol na to, že žalobca nechcel ohroziť život a zdravie pacientov

prerušením dodávky plynu vo vykurovacom období, ako aj na skutočnosť, že žalovaní 1) a 2) účelovým
vystavením nájomných zmlúv prispeli k vytvoreniu neprehľadného stavu, kedy žalobca mal podstatne
sťaženú možnosť identifikovať subjekt, ktorý by mal byť zodpovedný za neoprávnený odber plynu. S
prihliadnutím na charakter a význam spoluzavinenia žalobcu preto súd nárok na náhradu škody za
uvedené obdobie priznal po krátení o 25%, t.j . v sume 51.791,32 eura.

32.Žalobusúdvyhodnotilzadôvodnúspoluvrozsahusumy85.942,94eura(34.151,62eura+51.791,32
eura za jednotlivé čiastkové obdobia neoprávneného odberu). Úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo žalovaného nároku si žalobca uplatňoval počnúc dňom 23. 2. 2015 (deň podania žaloby) až do
zaplatenia. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané doručenie skoršej výzvy na plnenie, súd mal
za to, že žalovaní boli po prvý krát relevantne vyzvaní na plnenie doručením žaloby, k čomu došlo dňa

20. 4. 2015. Keďže svoj dlh nesplnili v nasledujúci deň, dňom 22. 4. 2015 sa dostali do omeškania. Súd
ich preto spolu s istinou zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne
(t. j. vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 5 percentuálnych bodov podľa § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z ., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) zo sumy
85.942,94 eura od 22. 4. 2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v
ďalšom len "CSP") vychádzajúc z miery úspechu strán v spore. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu
65,16 % a žalovaný v časti 34,84 %. Žalobcovi, ktorého úspech v spore prevažuje, súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu, t. j. v rozsahu 30,32 % (65,16 - 34,84). O výške

trov súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s.
p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.