Rozsudok · Obchodné záväzkové vzťahy · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/269/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222003
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1208222003.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v spore žalobcu:

E Foto s.r.o., Vodičkova 682/20 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO: 264 15 488, vo veci
organizačnej zložky: E Foto s.r.o., organizačná zložka, Bradáčova 7 Bratislava, IČO: 31 813 224,
zastúpeného advokátom JUDr. Evou Cubinkovou konajúcou v mene spoločnosti Advokátska kancelária
Cubinková, s.r.o., Mickiewiczova 2 Bratislava, IČO: 47 246 910 proti žalovanému: AUPARK a.s.,
Einsteinova 18 Bratislava, IČO: 47 240 377, zastúpenému advokátom Mgr. Igorom Švábym konajúcim v
mene spoločnosti Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A Bratislava, IČO: 35 929 049 o zaplatenie istiny
6.124,64 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 29.10.2008 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 877.661,50 Sk (29.133,02 eura) s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania v
sadzbe15%ročnezosumy171.793,-Skod1.11.2004dozaplatenia,zosumy600.000,-Skod1.11.2004
do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 14% ročne zo sumy 105.868,50 Sk od 23.2.2005 do
zaplatenia z titulu nájomnej zmluvy a z titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.2.2009
namietal predovšetkým premlčanie uplatňovaných nárokov.

3. Písomným podaním zo dňa 19.2.2010, doručeným súdu faxom dňa 18.2.2010 a podaným na súd
dňa 18.2.2010, zobral žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobu čiastočne späť v časti
o zaplatenie 20.378,61 eura s príslušenstvom s tým, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na

zaplateniesumy8.754,41euraspoluspríslušenstvom,t.j.súrokomzomeškaniavsadzbe15%ročnezo
sumy 5.702,48 eura od 1.11.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 14% ročne zo sumy
3.051,93 eura od 23.2.2005 do zaplatenia. Ku čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu
pred začatím pojednávania vo veci samej. Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu uplatneného
nároku z titulu zhodnotenia predmetného nebytového priestoru vo výške 19.916,35 eura (600.000,-
Sk) bez uvedenia dôvodu späťvzatia žaloby a v časti 462,26 eura zo žalobcom uplatneného nároku
v celkovej výške 3.514,19 eura (105.868,50 Sk) z titulu plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému

vopred za užívanie predmetného nebytového priestoru za obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005, a to v
tejto časti z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok urobeným jednostranným úkonom žalobcu dňa
10.7.2009.4. Písomným podaním zo dňa 2.7.2010, podaným na súd dňa 8.7.2010, žalobca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne zobral žalobu späť čiastočne v časti uplatňovaných úrokov z omeškania s tým, že v
ďalšom konaní žalobca trval na nároku na zaplatenie istiny 8.754,41 eura spolu s 10% ročným úrokom z

omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia, čo žalobca odôvodnil tým, že žaloba bola doručená žalovanému
dňa 12.2.2009, splatnosť žalobcom uplatnených pohľadávok tak nastala dňom 13.2.2009 a žalovaný
sa dostal do omeškania dňom 14.2.2009. K tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany
žalobcu po začatí pojednávania vo veci samej a súd následne vyzval právnu zástupkyňu žalovaného,
aby písomne oznámila súdu, či žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v časti uplatňovaných

úrokov z omeškania, avšak právna zástupkyňa žalovaného sa k tejto výzve súdu nevyjadrila.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav
nasledovným spôsobom.

6. Medzi právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou AUPARK a.s. Bratislava, IČO:
35 781 939 ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou SLOV-KAUFRING spol. s r.o. Bratislava,
IČO: 31 345 000 ako nájomcom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme zmluva o nájme
nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov s označením 178 o celkovej
výmere 38,25 m? nachádzajúcich sa na prvom nadzemnom podlaží (prízemí) Bratislava Shopping

Center (ďalej len BSC). Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to 15 rokov, pričom táto doba mala
začať plynúť dňom zahájenia prevádzky BSC pre verejnosť. Termín zahájenia bol stanovený na deň
14.11.2001. Nájomca mal právo predĺžiť dobu nájmu o 5 rokov za podmienok, ktoré mali byť dohodnuté
dodatkom k tejto zmluve s tým, že nájomca musel prenajímateľovi písomne oznámiť uplatnenie opcie
najneskôr 18 mesiacov pred uplynutím doby nájmu, inak toto právo nájomcovi zaniká. Článok 4

predmetnej zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán o nájomnom, pričom základné nájomné za celý
predmet nájmu bolo dohodnuté vo výške 4.174,80 eura za každý štvrťrok nájmu (t.j. 3 mesiace) a bolo
splatné v slovenských korunách podľa podmienok uvedených ďalej v zmluve. Základné nájomné za
obdobie odo dňa zahájenia do konca prvého kalendárneho štvrťroka trvania nájmu, určené v eurách,
malo predstavovať súčin denného nájomného (jedna deväťdesiatina štvrťročného nájomného) a počtu

kalendárnych dní tohto plateného obdobia, pričom prenajímateľ mal vystaviť a doručiť nájomcovi faktúru
na základné nájomné za prvé obdobie nájmu do siedmich dní od zahájenia a nájomca ju mal uhradiť
v slovenských korunách do termínu splatnosti tejto faktúry prevodom na účet prenajímateľa uvedený
vo faktúre. Základné nájomné za ďalšie obdobie nájmu mal nájomca platiť štvrťročne v slovenských
korunách na účet prenajímateľa vždy do pätnásteho kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho

platenému štvrťročnému obdobiu na základe faktúry vystavenej prenajímateľom s tým, že prenajímateľ
mal doručiť nájomcovi faktúru vždy do siedmeho kalendárneho dňa mesiaca predchádzajúceho
platenému obdobiu. Predmetná zmluva obsahovala tiež dohodu zmluvných strán o nájomnom z obratu.

7. Podľa článku 5, ods. 5.1. predmetnej zmluvy nájomca zložil (odovzdal) prenajímateľovi (na účet číslo

XXXXXXXXXX/XXXX v Tatra banke) na základe bodu 1 Záverečných ustanovení Zmluvy o budúcej
zmluve o nájme nebytových priestorov v slovenských korunách preddavok na nájomné vo výške
4.174,80 eura, to jest podľa kurzu NBS platného v deň podpísania Zmluvy o budúcej zmluve o nájme
nebytových priestorov sumu 178.222,- Sk.

8. Podľa článku 5, ods. 5.2. predmetnej zmluvy preddavok spolu s príslušenstvom je určený na
úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu. Zmluvné strany sa dohodli, že preddavok
bude súčasne v celej svojej výške (aj s príslušenstvom) slúžiť na zabezpečenie všetkých peňažných
pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi, a to nižšie uvedeným spôsobom.

9. Podľa článku 5, ods. 5.3. predmetnej zmluvy v prípade, ak nájomca nesplní včas svoje záväzky
prevzaté touto zmluvou, alebo ich splní iba čiastočne, je prenajímateľ oprávnený (nie však povinný)
uspokojiť jednostranným úkonom svoju pohľadávku zo zloženého preddavku, a to do výšky nájomcovho
nesplneného záväzku (vrátane príslušenstva). Použitie preddavku (jeho časti) takýmto spôsobom (a to
najmä na úhradu akejkoľvek zmluvnej pokuty, nájomného alebo prevádzkových nákladov, ktoré nájomca

prenajímateľovi včas neuhradil) oznámi prenajímateľ nájomcovi písomne.

10. Podľa článku 5, ods. 5.4. predmetnej zmluvy vždy keď preddavok (alebo jeho časť) bude použitý
prenajímateľom na uspokojenie jeho pohľadávky v zmysle predchádzajúceho bodu, alebo vždy keďsuma nájomcom (v Sk) zloženého (prípadne i doplneného v zmysle nižšie uvedeného) preddavku (bez
príslušenstva) pri prepočítaní na eurá podľa aktuálneho kurzu NBS klesne o viac ako o desať percent
oproti sume 4.174,80 eura, nájomca je povinný automaticky a bezodkladne doplniť v slovenskej mene

zložený preddavok. Preddavok nájomca dopĺňa v Sk v takej výške, aby sa celá suma preddavku (bez
príslušenstva)vSkpodoplnenírovnalasume4.174,80eurapodľakurzuNBSplatnéhovdeňpoukázania
doplnku.

11. Podľa článku 5, ods. 5.5. predmetnej zmluvy preddavok na nájomné (aj s príslušenstvom) sa použije

na úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu za predpokladu, že preddavok (bez
príslušenstva) pri prepočítaní na eurá podľa kurzu NBS platného v deň skončenia nájmu predstavuje
4.174,80 eura a pokiaľ má nájomca splnené všetky záväzky voči prenajímateľovi. V takomto prípade
základné nájomné za posledný štvrťrok nie je určené vo výške podľa čl. 4 a čl. 7 zmluvy, ale vo výške
riadne doplneného preddavku a jeho príslušenstva.

12. Podľa článku 6, ods. 6.1. predmetnej zmluvy prevádzkové náklady znášajú nájomcovia v BSC
a uhrádzajú ich prenajímateľovi, prípadne správcovi alebo priamo tretím osobám nižšie uvedeným
postupom.

13. Podľa článku 6, ods. 6.2. predmetnej zmluvy nájomca bude platiť svoj podiel na prevádzkových

nákladoch v BSC (Príloha č. 5) v režime podľa nájomcovej skutočnej spotreby a/alebo podľa pomeru
plochy predmetu nájmu voči celkovej úžitkovej ploche budovy BSC prenajatej tými nájomcami, ktorí
platiaprevádzkovénákladyvtomtorežime,pričomzazákladprevýpočetprevádzkovýchnákladovtýchto
nájomcovjepovažovanácelkovásumaprevádzkovýchnákladovvBSC,zníženáoprevádzkovénáklady
platené tými nájomcami, ktorí platia prevádzkové náklady v osobitnom režime.

14.Podľačlánku7,ods.7.1.,vetaprváavetadruhápredmetnejzmluvyaksanájomcaocitnevomeškaní
s akoukoľvek platbou alebo preddavkom v prospech prenajímateľa v zmysle tejto zmluvy, prináleží
prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS (dennej) a
zmluvná pokuta vo výške jedna desatina percenta z dlžnej sumy (pokiaľ výška zmluvnej pokuty nie je

v osobitných prípadoch určená inak), a to za každý deň omeškania. Tým nie sú dotknuté prípadné iné
nároky prenajímateľa voči nájomcovi z titulu uvedeného omeškania, napríklad na náhradu škody.

15. Zo znenia článku 8, ods. 8.6.1. predmetnej zmluvy vyplýva, že nájomca je povinný na vlastné
náklady do dňa skončenia nájmu z akéhokoľvek dôvodu a akýmkoľvek spôsobom vypratať predmet

nájmu - odstrániť z predmetu nájmu akýkoľvek hmotný majetok nájomcu, odstrániť z predmetu nájmu
všetky úpravy nájomcu a odborným spôsobom opraviť a odstrániť akékoľvek škody na predmete nájmu
spôsobené nájomcom alebo vyprataním majetku nájomcu a odstraňovaním jeho úprav, a to tak, aby
predmet nájmu v deň skončenia nájmu zodpovedal stavu (s prihliadnutím na bežné opotrebenie) pri
odovzdaní predmetu nájmu do užívania nájomcovi.

16. Podľa článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v prípade, ak nájomca nesplní včas svoje povinnosti
vyplývajúce pre nájomcu z predchádzajúceho bodu 8.6.1., zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu
vo výške posledného fakturovaného základného nájomného a prenajímateľ má právo (nie povinnosť)
vypratať predmet nájmu, odstrániť úpravy, vykonať opravy a uviesť predmet nájmu do takého stavu, v

akom bol ku dňu odovzdania nájomcovi, a to všetko na náklady nájomcu. Ak tak prenajímateľ neučiní,
platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že všetok takto (v zmysle bodu 8.6.1. tohto článku nájomcom
včas neodstránený) majetok nájomcu v predmete nájmu sa stal zaplatením 1.000,- Sk na účet nájomcu
kúpou majetkom prenajímateľa.

17. Podľa článku 9, ods. 9.3., písm. d) predmetnej zmluvy prenajímateľ môže písomne vypovedať túto
zmluvu, ak nájomca viac ako tridsať dní mešká s platením nájomného alebo za služby (prevádzkové
náklady) alebo s preddavkami z tohto titulu, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.

18. Podľa článku 10, ods. 10.1. predmetnej zmluvy právne vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom

vyplývajúce zo zmluvy sa riadia zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov a právnymi
normami platnými na území Slovenskej republiky, pokiaľ nie je v zmluve ustanovené inak.19. Dodatkom č. 2 k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 7.1.2002 zmluvné
strany okrem iného upravili článok 2, ods. 2.1., ods. 2.2. predmetnej zmluvy tým spôsobom, že
na základe dohody zmluvných strán sa základné nájomné bude platiť raz mesačne spôsobom

uvedeným v tomto článku. Základné nájomné dohodnuté v zmysle čl. 4 a čl. 7 zmluvy sa bude
platiť raz mesačne vždy vopred za nasledovný kalendárny mesiac, a to vo výške jednej tretiny
zmluvou dohodnutého štvrťročného základného nájomného. Nájomca sa zaväzuje zaplatiť základné
nájomné v súlade s predchádzajúcou vetou najneskôr do štrnásteho dňa mesiaca predchádzajúceho
príslušnému platenému mesačnému obdobiu na základe faktúry prenajímateľa. Prenajímateľ doručí

faktúru nájomcovi vždy do siedmeho dňa mesiaca predchádzajúceho platenému mesačnému obdobiu.

20. Predmetným dodatkom bol upravený aj článok 6, ods. 6.1 predmetnej zmluvy tým spôsobom, že
v prípade, ak je nájomca v omeškaní viac ako 15 dní s plnením akéhokoľvek peňažného záväzku
voči prenajímateľovi (resp. správcovi BSC), ktorý súvisí s užívaním predmetu nájmu, prenajímateľ je
oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom účinnosť odstúpenia a zánik nájmu je daný dňom doručenia

písomného odstúpenia nájomcovi; pokiaľ prenajímateľ v písomnom odstúpení určí účinnosť odstúpenia
a zánik nájmu na neskorší termín (po doručení), nájom zaniká v tomto určenom neskoršom termíne.

21. Dňa 1.2.2003 boli medzi právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom, obchodnou
spoločnosťou SLOV-KAUFRING spol. s r.o. Bratislava ako pôvodným nájomcom a žalobcom ako

novým nájomcom uzavreté v písomnej forme dohoda o prevzatí dlhu a dodatok č. 3 k predmetnej
zmluve o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorých bola okrem iného dohoda o zmene subjektu
zmluvného vzťahu na strane nájomcu s tým, že na miesto pôvodného nájomcu nastupuje nový nájomca
- žalobca, ktorý na seba preberá všetky záväzky, povinnosti, záruky, zabezpečenia a zodpovednosť
nájomcu vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Všetky ustanovenia zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 v znení jej zmien a dodatkov, ktoré neboli dotknuté týmto
dodatkom, zostali v platnosti.

22. Faktúrou č. 640040 vystavenou dňa 31.3.2003, splatnou dňa 31.3.2003 a znejúcou na sumu
171.793,- Sk vyúčtovala obchodná spoločnosť SLOV-KAUFRING s.r.o. Bratislava, t.j. pôvodný nájomca

žalobcovi dohodnutý depozit, pričom žalobca túto sumu pôvodnému nájomcovi v celosti uhradil dňa
16.5.2003.

23. Faktúrou č. 414 0632 vystavenou dňa 2.9.2004, splatnou dňa 15.9.2004 a znejúcou na sumu
257.518,- Sk právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobcovi základné nájomné upravené v súlade

s čl. 7 bod 7.7. za obdobie 4. štvrťrok 2004 vo výške 178.131,60 Sk a dodatočné nájomné za obdobie
4. štvrťrok 2004 v sume 38.270,10 Sk, t.j. spolu 216.401,70 Sk + DPH.

24. Z predmetnej faktúry uhradil žalobca právnemu predchodcovi žalovaného dňa 16.9.2004 časť
fakturovanej sumy vo výške 85.840,- Sk a zároveň sa podľa svojho vyjadrenia obsiahnutého v žalobe

písomne ospravedlnil právnemu predchodcovi žalovaného, že z dôvodu udržania likvidity namiesto
trojmesačného nájomného zaplatil právnemu predchodcovi žalovaného jednomesačné nájomné s tým,
že ďalšie splátky nájomného uhradí právnemu predchodcovi žalovaného k 15. dňu nasledujúceho
mesiaca, t.j. do 15.10.2004. Na predmetný list právny predchodca žalovaného reagoval listom zo dňa
27.9.2004, doručeným žalobcovi dňa 5.10.2004, v ktorom právny predchodca žalovaného uviedol, že

list žalobcu obdržal dňa 23.9.2004, jeho obsah berie na vedomie, ale zároveň právny predchodca
žalovaného upozornil žalobcu, že s termínom plnenia žalobcovho záväzku nesúhlasí.

25. Listom zo dňa 4.10.2004, doručeným žalobcovi dňa 7.10.2004, právny predchodca žalovaného
odstúpil od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 s poukazom na čl. 6, bod 6.1.

Dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov, nakoľko napriek uplynutiu dohodnutej lehoty
nedošlo zo strany žalobcu k splneniu záväzku z faktúry č. 4140632 splatnej dňa 15.9.2004, a to vo výške
171.678,-Sk.Vzmyslepredmetnéholistuprávnypredchodcažalovanéhoodstúpilodpredmetnejzmluvy
ku dňu 31.10.2004 a zároveň vyzval žalobcu, aby nebytové priestory odovzdal právnemu predchodcovi
žalovaného najneskôr do 31.10.2004.

26. Dňa 19.10.2004 žalobca uhradil právnemu predchodcovi žalovaného zostávajúcu časť faktúry č.
4140632 vo výške 171.678,- Sk z titulu nájomného za mesiace november a december 2004.27. Medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca predmetné priestory k dátumu
31.10.2004 nevypratal, ale užíval ich naďalej, a to až do 22.2.2005. Bez akéhokoľvek podnetu zo strany
právneho predchodcu žalovaného žalobca dňa 16.12.2004 uhradil právnemu predchodcovi žalovaného

sumu 257.518,- Sk, ktorá podľa jeho vyjadrenia mala slúžiť ako nájomné za prvý štvrťrok roku 2005.

28. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca v danom konaní domáhal určenia povinnosti žalovaného
na zaplatenie istiny vo výške 8.754,41 eura pozostávajúcej zo sumy 5.702,48 eura (171.793,- Sk)
zloženej právnemu predchodcovi žalovaného ako preddavok na nájomné podľa článku 5, ods. 5.1.

zmluvy o nájme nebytových priestorov a zo sumy 3.051,93 eura (pôvodne žalobcom uplatňovaná suma
3.514,19 eura, s ktorou žalobca započítal protipohľadávku žalovaného vo výške 462,26 eura) z titulu
plnenia poskytnutého žalobcom právnemu predchodcovi žalovaného vopred za užívanie predmetného
nebytového priestoru za obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005, počas ktorého žalobca predmetný priestor
neužíval, t.j. časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk.

29. Návrhom na začatie konania podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 20.10.2004 sa žalobca
v procesnom postavení navrhovateľa domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného v procesnom
postavení odporcu určenia, že nájomný vzťah medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom
ako prenajímateľom založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 v znení
Dodatku č. 1 k nej, v znení Dodatku č. 2 k nej zo dňa 7.1.2002 a v znení Dodatku č. 3 k nej zo

dňa 1.2.2003, k nebytovému priestoru č. 178 o celkovej výmere 38,25 m? nachádzajúcom sa na
prvom nadzemnom podlaží (prízemí) obchodného komplexu Bratislava Shopping Center v Bratislave -
Petržalke na Einsteinovej ulici č. 18 trvá aj po 31.10.2004.

30. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 13.12.2007 pod č. k. 32C/225/2004-301 návrh ako

nedôvodný zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2009, a to v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.5.2009 pod č. k. 2Co/118/2008-332, ktorým odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

31. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.2.2009 žalovaný prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne namietal premlčanie uplatneného nároku v celosti s tým, že žalovaný má za to, že zmluva o
nájme nebytových priestorov dňom 31.10.2004 zanikla. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka právo žalobcu na súdnu vymáhateľnosť časti nároku, t.j. na vrátenie časti plnenia dňom
7.10.2006 zaniklo, v dôsledku uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, nakoľko žalobca si už v čase
doručenia odstúpenia od zmluvy, t.j. dňa 7.10.2004 mohol uplatniť svoje právo na prípadné vrátenie

plnenia, resp. jeho časti. V prípade poslednej platby vo výške 257.518,- Sk zrealizovanej dňa 17.12.2004
z titulu nájomného za mesiace január, február, marec 2005 žalobca už v čase zaplatenia vedel o zániku
zmluvyonájmenebytovýchpriestorov,avšaknajneskôrdňomvypratania,t.j.22.2.2005simoholžalobca
uplatniť svoje právo na vrátenie plnenia, resp. jeho časti, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného je
žalobcom uplatnený nárok aj v tejto časti premlčaný s tým, že k premlčaniu došlo najneskôr uplynutím

dňa 22.2.2007.

32. Na pojednávaní konanom dňa 23.2.2010 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že po čiastočnom
späťvzatí žaloby sa žalobca domáha zaplatenia istiny 8.754,41 eura s príslušenstvom predstavujúcim
zákonné úroky z omeškania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Medzi žalovaným a právnym

predchodcom žalobcu bola uzavretá zmluva o nájme, ku ktorej boli uzavreté tri písomné dodatky, pričom
na základe dodatku č. 3 došlo ku zmene v osobe nájomcu, ktorým sa stal žalobca. Žalovaný listom
zo dňa 4.10.2004 od zmluvy o nájme odstúpil, a to s účinnosťou k dátumu 31.10.2004. Žalobca na
Okresnom súde Bratislava V podal žalobu o určenie trvania nájmu, ktorá však bola v plnom rozsahu
zamietnutá právoplatným rozsudkom. Žalobca sa v danom konaní domáha vydania bezdôvodného

obohatenia vo výške 5.702,48 eura, nakoľko táto suma ešte v slovenských korunách vo výške 171.793,-
Sk bola zložená ako preddavok na nájomné v zmysle článku 5, ods. 5.1. nájomnej zmluvy, pričom po
zmene v osobe nájomcu predchádzajúci nájomca túto sumu prefakturoval žalobcovi. Predmetná suma
nebola žalovaným použitá na započítanie jeho prípadných pohľadávok z predmetnej zmluvy o nájme a
nebola žalobcovi ani vrátená. Dňa 16.12.2004 žalobca previedol na účet žalovaného sumu 257.518,-

Sk ako nájomné za prvý kvartál roku 2005. Na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným
súdom Bratislava V žalobca predmetné priestory mal k dispozícii do 22.2.2005, kedy boli priestory
žalovaným vypratané, a to na základe zmeňujúceho rozhodnutia krajského súdu a z toho dôvodu
žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho výške nájomného zaobdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005, čo predstavovalo celkovú sumu 3.514,19 eura, ktorá bola znížená
v dôsledku jednostranného započítania v časti 462,26 eura voči pohľadávke žalovaného z titulu trov
konania priznaných právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004,

v dôsledku čoho predstavuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti sumu
3.051,93 eura.

33. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.2.2010 uviedla, že žalovaný nárok
uplatnený žalobou neuznáva, a to jednak z dôvodu doterajšej obrany založenej na námietke premlčania

vo vzťahu k uplatňovanej istine vo výške 3.051,93 eura, nakoľko je nesporné, že predmetná žaloba
bola na súd podaná dňa 29.10.2008, pričom od 20.10.2004 prebiehalo na Okresnom súde Bratislava
V konanie o určenie trvania nájomného vzťahu. Suma, ktorej vydania sa žalobca v danom konaní
domáha, bola uhradená až dňa 16.12.2004, t.j. po skončení nájomného vzťahu z titulu predmetnej
zmluvy o nájme, ktorý zanikol v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy zo dňa 4.10.2004, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 7.10.2004. Z uvedeného je zrejmé, že k plneniu zo strany žalobcu došlo až

po odstúpení od zmluvy, čo vylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka na daný prípad, ale je potrebné
aplikovať výlučne Občiansky zákonník, keďže v danom prípade išlo o plnenie bez právneho dôvodu.
S poukazom na tieto skutočnosti je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko nebol súdu doručený v rámci
plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o uplatnenú sumu
5.702,48 eura, ktorá bola žalobcom uhradená ešte pred odstúpením od zmluvy ako preddavok na

nájomné, voči tejto žalovaný započítal svoje nároky z titulu zmluvnej pokuty s odkazom na článok 8.6,
odseky 8.6.1. a 8.6.2., ako aj nároky z titulu prevádzkových nákladov.

34. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2010, podanom na súd dňa 25.3.2010, právna zástupkyňa
žalovaného bližšie špecifikovala obranu žalovaného z titulu započítania, pričom uviedla, že listom zo dňa

4.10.2004 v súlade s príslušným ustanovením Zmluvy právny predchodca žalovaného ako prenajímateľ
odstúpil od Zmluvy a súčasne vyzval žalobcu na odovzdanie užívaných nebytových priestorov najneskôr
do 31.10.2004. Zmluva zanikla a v zmysle bodu 8.6.1. Zmluvy žalobca bol povinný na vlastné náklady
do dňa skončenia nájmu vypratať predmet nájmu - odstrániť z predmetu nájmu akýkoľvek svoj hmotný
majetok, odstrániť z predmetu nájmu všetky úpravy nájomcu a taktiež odborným spôsobom opraviť a

odstrániťakékoľvekškodynapredmetenájmuspôsobenénájomcomalebovypratanímmajetkunájomcu
a odstraňovaním jeho úprav, a to tak, aby predmet nájmu v deň skončenia nájmu zodpovedal stavu
(s prihliadnutím na bežné opotrebenie) pri odovzdaní predmetu nájmu do užívania nájomcovi. Nakoľko
žalobca odstúpenie od Zmluvy neakceptoval a predmet nájmu právnemu predchodcovi žalovaného
dobrovoľne nevrátil a nevypratal, podľa ustanovenia bodu 8.6.2. Zmluvy žalobca bol povinný zaplatiť

prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške posledného fakturovaného základného nájomného vo výške
5.912,89 eura (pôvodne 178.131,60 Sk). Predmetnú sumu v zmysle bodu 5.3. Zmluvy žalovaný
jednostranne uspokojil zo zaplateného preddavku vo výške 5.702,48 eura a započítal v rozsahu, v
akom sa vzájomne kryli, t.j. vo výške 5.702,48 eura (pôvodne 171.793,- Sk). Ďalej právna zástupkyňa
žalovaného v predmetnom písomnom vyjadrení uviedla ďalšie nároky žalovaného proti žalobcovi, ktoré

vznikli v súvislosti so Zmluvou, a to:
a) výška podielu žalobcu ako nájomcu na vyúčtovaní spoločných prevádzkových nákladov za rok
2005 alikvótne od 1.1.2005 do 22.2.2005 v sume 759,- eur (pôvodne 22.867,- Sk) - pričom výpočet
je nasledovný: náklady na 1 m?/365 dní predstavovali sumu 4.116,- Sk; žalobca v roku 2005 užíval
nebytový priestor o rozlohe 38,25 m? v trvaní 53 dní, t.j. 4.116=11,28 x 53 x 38,25=22.867,- Sk

b) vlastné prevádzkové náklady za obdobie od 1.11.2004 do 22.2.2005 v sume 878,21 eura pôvodne
26.457,- Sk) za skutočný odber dodávaných médií (elektrina + voda)
c) náklady vynaložené v súvislosti s vyprataním predmetu nájmu (notárske poplatky) v sume 245,63
eura (pôvodne 7.400,- Sk)
d) nezaplatená (nezapočítaná) časť zmluvnej pokuty vo výške 210,40 eura (pôvodne 6.338,60 Sk)

e) ďalšie náklady spojené s vyprataním a náklady vynaložené na právne zastúpenie počas súdnych
konaní vyvolaných žalobcom k dátumu písomného vyjadrenia vyčíslené vo výške 2.000,- eur.

35. Na preukázanie opodstatnenosti obrany žalovaného právna zástupkyňa žalovaného k predmetnému
písomnému vyjadreniu zo dňa 23.3.2010 pripojila faktúru č. 414 0632 na preukázanie výšky posledného

fakturovaného základného nájomného v sume 178.131,60 Sk (5.912,89 eura), list právneho predchodcu
žalovanéhozodňa23.2.2005nadpísanýako"Oznámenie-započítaniepohľadávok",avšakbezdokladu
preukazujúceho doručenie tohto listu žalobcovi, doklad nadpísaný ako "Sumár prevádzkových nákladov
za rok 2005", avšak bez dokladov preukazujúcich jednotlivé položky v ňom uvádzané a faktúru č.50007/2005, ktorou JUDr. Peter Kriško - notár fakturoval právnemu predchodcovi žalovaného sumu
7.400,- Sk ako odmenu za notárske úkony, vrátane náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu
času + DPH v sume 1.406,- Sk, t.j. spolu 8.806,- Sk, avšak bez dokladu preukazujúceho zaplatenie

predmetnej faktúry právnym predchodcom žalovaného, pričom je potrebné tiež uviesť, že z predmetnej
faktúry nie je zrejmé, osvedčenia akej právne významnej skutočnosti sa predmetná faktúra týkala.

36. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 2.7.2010, podanom na súd dňa 8.7.2010,
k obrane žalovaného týkajúcej sa nárokov žalovaného uplatnených vo forme započítania uviedla, že

žalobca vznáša námietku premlčania práva žalovaného domáhať sa od žalobcu zaplatenia (úhrady)
zmluvnej pokuty podľa čl. 8, bod 8.6, ods. 8.6.2. nájomnej zmluvy zo dňa 14.11.2001 v znení dodatkov
č. 1, č. 2 a č. 3, práva žalovaného vyzvať žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyššie uvedenej
a z opatrnosti žalobca vznáša aj námietku premlčania práva žalovaného započítať svoju pohľadávku
voči žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty vyššie uvedenej s akoukoľvek protipohľadávkou žalobcu voči
žalovanému. Žalobca popiera, že by mu žalovaný písomne (alebo akoukoľvek inou formou) oznámil

prípadné použitie ním zloženého preddavku na zápočet s protipohľadávkou žalovaného na úhradu
zmluvnej pokuty podľa čl. 8, bod 8.6, ods. 8.6.2. predmetnej nájomnej zmluvy, skutočnosť ktorá je
zrejmá už z návrhu žalobcu zo dňa 29.10.2008. Oznámenie - započítanie pohľadávok datované dňom
23.2.2005, ktoré žalovaný priložil ako listinný dôkaz k svoju vyjadreniu zo dňa 25.3.2010, bolo prvýkrát
doručené až advokátke žalobcu dňa 28.6.2010 spolu s vyššie uvedeným vyjadrením žalovaného zo dňa

25.3.2010. Zo zmluvného dojednania obsiahnutého v čl. 8, bod 8.6, ods. 8.6.2. predmetnej nájomnej
zmluvy je jasné, kedy vzniká žalovanému ako prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu (nájomca
nesplní včas svoje povinnosti podľa bodu 8.6.1.), zmluvné strany sa však v predmetnej nájomnej
zmluve nedohodli, kedy (dokedy) nájomca túto zmluvnú pokutu zaplatí, t.j. nedohodli si čas plnenia
zmluvnej pokuty/jej splatnosť. Keďže zákon nijako neobmedzuje veriteľa v tom, kedy môže žiadať

splnenie dlhu, je veriteľ oprávnený vyzvať dlžníka na plnenie ihneď po vzniku záväzku a dlžník sám
môže plniť kedykoľvek aj bez výzvy veriteľa a veriteľ je povinný plnenie prijať. Žalovaný doposiaľ
žalobcu nevyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 8, bod 8.6., ods. 8.6.2. predmetnej nájomnej
zmluvy a žalobca ju žalovanému dobrovoľne neuhradil, čím splatnosť účastníkmi konania dohodnutej
zmluvnej pokuty doposiaľ nenastala. Na žalovaného zápočet datovaný dňom 23.2.2005, doručený

žalobcovi dňa 28.6.2010, nemožno preto podľa právnej zástupkyne žalobcu aplikovať ustanovenie
§ 358 Obchodného zákonníka a žalovaným zrealizovaný zápočet je tak podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 359 Obchodného
zákonníka. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu v predmetnom písomnom vyjadrení uviedla, že žalobca
vznáša námietku premlčania práva žalovaného domáhať sa od žalobcu zaplatenia (úhrady) všetkých

pohľadávok uplatňovaných žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 25.3.2010.

37. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 12.1.2011, doručenom súdu dňa
14.1.2011, okrem iného uviedla, že žalobca vo svojom písomnom vyjadrení popiera skutočnosť
započítania, avšak napriek jeho tvrdeniam žalovaný poukazuje na fakty, že v Zmluve bola jednoznačne

dojednaná možnosť započítania a v zmysle ustanovenia § 364 Obchodného zákonníka "na základe
dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky". Žalovaný nebol povinný vyzvať
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko podľa Zmluvy bol oprávnený si svoju pohľadávku
jednostranne započítať a ani žiadny právny predpis mu takúto povinnosť neukladal. Obchodný zákonník
neobsahuje ustanovenia ohľadne zaslania prejavu smerujúceho k započítaniu, avšak Zmluva v druhej

vete bodu 5.3 na základe dohody zmluvných strán hovorí, že "použitie Preddavku takýmto spôsobom (a
to najmä na úhradu akejkoľvek zmluvnej pokuty, pričom právna zástupkyňa žalovaného podotkla, že aj
prípadne premlčanej, nájomného alebo Prevádzkových nákladov, ktoré nájomca prenajímateľovi včas
neuhradí) oznámi prenajímateľ nájomcovi písomne". Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného
iba z opatrnosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že na jednej strane je možné započítať aj prípadne

premlčanú pohľadávku (zmluvnú pokutu) a na druhej strane je jednostranné započítanie účinné aj
následným oznámením, t.j. aj za predpokladu námietky žalobcu, že vraj oznámenie o započítaní im bolo
doručené až dňa 28.6.2010.

38. Rozsudkom zo dňa 11.5.2011 pod č. k. 24Cb/269/2008-213 súd žalobu v časti o zaplatenie

sumy 8.754,41 eura s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia zamietol z
dôvodu akceptácie opodstatnenosti námietky premlčania uplatnenej žalovaným, v zostávajúcej časti súd
konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatia žaloby, priznal žalobcovi právo na vrátenie krátenej
časti súdneho poplatku v sume 1.210,41 eura a určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovykonania v sume 2.121,24 eura. Predmetný rozsudok v časti výrokov o zastavení konania a vrátení
súdneho poplatku nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2011. Proti výroku o zamietnutí žaloby v časti o
zaplatenie sumy 8.754,41 eura s príslušenstvom a proti výroku o náhrade trov konania boli podané v

zákonnej lehote odvolania.

39. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.12.2012 pod č. k. 3Cob/334/2011-242 zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava II, č. k. 24Cb/269/2008-213 zo dňa 11.5.2011 v napadnutej zamietajúcej
časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že dospel k záveru, že právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa v obchodných veciach premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch
rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka. Vzťah medzi účastníkmi konania má nepochybne záväzkový
charakter, pretože záväzky podľa § 489 Obchodného zákonníka vznikajú aj z bezdôvodného obohatenia
a má obchodnoprávnu povahu, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týka ich podnikateľskej
činnosti, lebo obidvaja účastníci sú podnikatelia. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, prenájom

nehnuteľností patrí medzi predmet činnosti žalovaného a spor sa týka nebytového priestoru, v ktorom
žalobca vykonával jeho podnikateľskú činnosť.

40. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2013, podanom na súd dňa 1.5.2013,
uviedla, že žalobca sa v predmetnom konaní domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávok s

príslušenstvom z právneho titulu bezdôvodného obohatenia, a to v časti 5.702,48 eura ako odpadnutie
pôvodného právneho dôvodu plnenia (zloženie preddavku na nájomné podľa nájomnej zmluvy) a v časti
3.051,93 eura ako plnenie bez právneho dôvodu (plnenie poskytnuté vopred za užívanie nebytového
priestoru za obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005). V prípade, ak žalovaný chce byť v konaní úspešný,
nesie dôkazné bremeno čo do zániku vyššie uvedených pohľadávok žalobcu, a to preukázaním všetkých

podstatnýchskutočností:čodoexistencieprotipohľadávok,čodovznikusplatnostijehoprotipohľadávok,
vzniku jednostranných právnych úkonov (napr. výziev na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka
k pohľadávkam riadiacim sa Občianskym zákonníkom / podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného
zákonníka k pohľadávkam riadiacim sa Obchodným zákonníkom, kompenzačných prejavov, vrátane
doručenia týchto prejavov vôle do dispozičnej sféry žalobcu, nastania účinkov kompenzácie (§ 581 ods.

2 druhá veta Občianskeho zákonníka) a podobne.

41. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2013, doručenom súdu dňa
24.10.2013 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne podanom na súd dňa
25.10.2013, uviedla, že medzi stranami je nesporné a je preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania

so zaplatením štvrťročného nájomného fakturovaného faktúrou č. 414 0632. Faktúra bola vystavená
žalovaným na sumu 257.518,- Sk dňa 2.9.2004, doručená žalobcovi dňa 7.9.2004 a splatná dňa
15.9.2004. Dňa 16.9.2004 žalobca poukázal na účet žalovaného čiastku 85.840,- Sk, pričom zvyšnú
časť fakturovaného nájomného v sume 171.678,- Sk uhradil až dňa 19.10.2004. V zmysle dohodnutých
ustanovení Zmluvy žalovanému prináleží úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby

4,50% (určenej NBS ku dňu omeškania), t.j. 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie
od 16.9.2004 do 15.10.2004 (v trvaní 30 dní), čo predstavuje sumu 40,75 eura. Okrem uvedeného
nároku žalovanému prináleží aj zmluvná pokuta vo výške jedna desatina percenta (0,1%) z dlžnej
sumy (5.698,67 eura), a to za každý deň omeškania (30 dní), (t.j. 5.698,67 x 0,1% = 5,7 x 30 =
171), čo predstavuje sumu 171,- eur. Z doterajšieho dokazovania je medzi stranami nesporné, že

žalobca ako nájomca svoj záväzok zaplatiť faktúru č. 414 0632 na sumu 257.518,- Sk so splatnosťou
15.9.2004 riadne a včas nesplnil. Žalovaný ako prenajímateľ z uvedeného dôvodu od Zmluvy účinne
odstúpil (právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 32C/225/2004) a vyzval žalobcu
na odovzdanie priestorov do 31.10.2004. Nájomný vzťah zo Zmluvy medzi stranami dňom 31.10.2004
zanikol. Žalobca predmet nájmu však napriek výzve žalovaného nevypratal a naďalej ich užíval až

do 22.2.2005, následne bol žalovaným z predmetu nájmu vyprataný. Nakoľko žalobca svoj zmluvný
záväzok - vypratať predmet nájmu a pod. podľa bodu 8.6.1. Zmluvy - nesplnil, žalovanému podľa
bodu 8.6.2. Zmluvy vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške posledného fakturovaného základného
nájomného, t.j. vo výške 5.912,89 eura (pôvodne 178.131,60 Sk). V zmysle Zmluvy žalobca sa zaviazal
uhrádzať žalovanému prevádzkové náklady spôsobom dohodnutým v čl. 6 Zmluvy. V zmysle bodu

6.2. Zmluvy žalobca bol povinný platiť svoj podiel na prevádzkových nákladoch v AUPARKU v režime
podľa nájomcovej skutočnej spotreby a/alebo pomeru plochy predmetu nájmu voči celkovej úžitkovej
ploche budovy AUPARK. Vlastné prevádzkové náklady žalobcu za predmet nájmu za obdobie od
1.11.2004 do 22.2.2005, pod čím sa rozumie skutočný odber dodávaných médií (elektrina a voda),predstavuje sumu 878,21 eura. Výška podielu žalobcu na spoločných prevádzkových nákladoch za
obdobie od 1.1.2005 do 22.2.2005 je stanovená v sume 759,- eur (výpočet: náklady na 1 m? / 365
dní predstavovali sumu 4.116,- Sk, žalobca užíval priestor o rozlohe 38,25 m? v trvaní 53 dní v roku

2005, t.j. 4.116/365=11,28; 11,28x38,25=22.867,- Sk). Žalovaný listom zo dňa 4.10.2004 účinne odstúpil
od Zmluvy, nájomný vzťah dňom 31.10.2004 zanikol a žalovaný už nevystavil pre žalobcu v zmysle
Zmluvy ďalšiu faktúru. Žalobca má k dispozícii faktúry za prevádzkové náklady za predchádzajúce
obdobia nájmu (t.j. obdobie pred 31.10.2004 a spätne), z uvedeného dôvodu sa vie relevantne vyjadriť
k ich výške a spôsobu účtovania. Nakoľko však užívanie predmetu nájmu žalobcom trvalo nepretržite

aj po skončení nájomného vzťahu, žalobca aj po skončení nájomného vzťahu odoberal energie (voda +
elektrina), a to až do dňa vypratania nebol obmedzovaný v užívaní nájomných práv, žalovanému vzniklo
právo na uhradenie nákladov s nájmom spojených. Žalobca toto právo žalovaného nikdy nespochybnil,
doteraz však tieto náklady žalovanému preukázateľne neuhradil. Žalobca napriek skončeniu nájomného
vzťahu a výzve žalovaného odovzdať predmet nájmu, priestory nevypratal a naďalej užíval až do dňa
22.2.2005. Následne žalovaný pristúpil k vyprataniu predmetu nájmu a u notára JUDr. Petra Kriška

zabezpečil osvedčenie právne významnej skutočnosti. Náklady za osvedčenie predstavujú sumu 245,63
eura (8.806,- Sk). Žalobca cestou svojej právnej zástupkyne JUDr. Evy Cubinkovej podal návrh na
Okresný súd Bratislava V na určenie trvania nájomného vzťahu a na nariadenie predbežného opatrenia.
Okresný súd Bratislava V uznesením pod sp. zn. 32C/225/04 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
svojpomocného konania smerujúceho k vyprataniu žalobcu z prenajatých priestorov a uložil žalovanému

znášať výkon nájomného práva až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný podal proti
uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietol.
Právna zástupkyňa žalovaného má za to, že žalovaný bol nútený sa brániť a vynaložiť náklady na právne
zastupovanie vo veci, a to za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby
vrátane prvej porady s klientom) a písomné podanie na súd (odvolanie) a taktiež na zaplatenie súdneho

poplatku v sume 33,20 eura (1.000,- Sk). Žalobca napriek výzvam predmet nájmu nevypratal a žalovaný
následne bol nútený podať návrh na vypratanie nebytového priestoru na Okresný súd Bratislava V
sp. zn. 11C/226/04. Žalovanému takto vznikli ďalšie náklady za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a
príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom - rok 2004) a písomné podanie na
súd (späťvzatie - rok 2005). Súdny poplatok bol súdom zrazený v sume 3,32 eura. Podľa ustanovenia

§ 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ak nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami, základná sadzba tarifnej odmeny je jedna desatina výpočtového základu,
pričom výpočtový základ na rok 2004 bol stanovený vo výške 13.602,- Sk, t.j. 1.360,20 SK za jeden
úkon právnej pomoci (3x) plus režijný paušál 136,- Sk (3x). Za 3 úkony právnej pomoci v roku 2004

žalovaný si nárokuje sumu 4.080,60 Sk + 408,- Sk = 4.488,60 Sk, čo predstavuje sumu 149,- eur.
Podľa ustanovenia § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina
výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno
zistiť len s nepomernými ťažkosťami, pričom výpočtový základ na rok 2005 bol stanovený vo výške

15.008,- Sk, t.j. 1.154,46 Sk za jeden úkon právnej pomoci (1x) plus režijný paušál 150,- Sk (1x). Za
jeden úkon právnej pomoci v roku 2005 žalovaný si nárokuje sumu 1.304,46 Sk, čo predstavuje sumu
43,30 eura. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalovaného voči žalobcovi v zmysle vyššie uvedených
skutočností sú vo výške 8.236,30 eura. Medzi stranami je nesporné, že v zmluve bola dohodnutá
povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému preddavok v slovenských korunách vo výške 171.793,- Sk

(čl. 5 zmluvy), t.j. podľa prepočtu konverzným kurzom sumu 5.702,48 eura. Zo zmluvy jednoznačne
vyplýva účel možného použitia preddavku, osobitne však právna zástupkyňa žalovaného poukázala na
ustanovenie bodu 5.3 zmluvy, v zmysle ktorého "V prípade, že nájomca nesplní včas svoje záväzky
prevzaté touto zmluvou alebo ich splní len čiastočne, je prenajímateľ oprávnený (nie však povinný)
uspokojiť jednostranným úkonom svoju pohľadávku zo zloženého preddavku (jeho časti), a to do výšky

nájomcovho nesplneného záväzku (vrátane príslušenstva).". V zmysle bodu 5.3 zmluvy žalovaný mal
právopredmetnúsumuztituluzmluvnejpokutyuspokojiťjednostrannezozloženéhopreddavku.Vďalšej
časti predmetného písomného vyjadrenia právna zástupkyňa žalovaného poukázala na ustanovenie §
388 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedla, že na základe uvedených skutočností má žalovaný za to,
že nároky žalovaného zo zmluvy do výšky nároku žalobcu z titulu preddavku v sume 5.702,48 eura (v

akej sa vzájomne kryjú s nárokom žalobcu z titulu zaplateného preddavku) sú uplatnené v zmysle § 388
ods.2Obchodnéhozákonníka.Vozvyšnejčastisižalovanýuplatňujesvojenárokyvočisume3.051,-eur
zaplatenej žalobcom z titulu užívania predmetu nájmu v roku 2005 v zmysle § 388 ods. 2 Obchodného
zákonníka, avšak pre opatrnosť žalovaná strana oznamuje súdu, že v prípade nemožnosti aplikácieustanovenia § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka pri obrane alebo započítaní nárokov žalovaného
prevyšujúcich sumu 5.702,48 eura tieto nároky žalovaného treba považovať za protinárok v zmysle
ustanovenia § 404 Obchodného zákonníka.

42. K predmetnému písomnému vyjadreniu právna zástupkyňa žalovaného opätovne priložila faktúru
právneho predchodcu žalovaného č. 414 0632, ktorou bolo fakturované posledné základné nájomné a
faktúru č. 50007/2005 vystavenú notárom JUDr. Petrom Kriškom na sumu 8.806,- Sk, avšak opätovne
bez dokladu preukazujúceho zaplatenie predmetnej faktúry právnym predchodcom žalovaného a bez

dokladov relevantne preukazujúcich osvedčenia akej právne významnej skutočnosti sa predmetná
faktúra týkala. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 31.1.2005 pod č. k. 4Co 373/04-143, ktorým odvolací súd rozhodoval o odvolaní
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.10.2004 pod č. k. 32C 225/04-100 a
rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.12.2007 pod č. k. 32C 225/04-301, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 9.7.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Co

118/08 a ktorý obsahoval okrem iného aj rozhodnutie súdu o trovách konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/04. O trovách konania bolo konajúcim súdom rozhodnuté aj
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 11C/226/04, čo nesporne vyplýva z
uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.8.2005 pod č. k. 11C/226/04-124. Právna zástupkyňa
žalovaného predložila súdu tiež list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004 nadpísaný ako

"Odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001", na ktorom je potvrdené
jeho prevzatie žalobcom dňa 7.10.2004, prehľad úrokových sadzieb NBS a doklad o zaplatení súdneho
poplatku.

43. Ako prílohu podania zo dňa 31.10.2013, podaného na súd dňa 31.10.2013, právna zástupkyňa

žalovaného predložila súdu notársku zápisnicu napísanú dňa 24.2.2005 notárom JUDr. Petrom Kriškom
pod sp. zn. N 23/2005, Nz 8316/2005, NCRls 8288/2005.

44. Ako prílohu podania zo dňa 12.11.2013, podaného na súd dňa 12.11.2013, právna zástupkyňa
žalovaného predložila súdu vyúčtovanie vlastných prevádzkových nákladov a vyúčtovanie spoločných

prevádzkových nákladov, avšak opätovne bez relevantných dokladov preukazujúcich opodstatnenosť
jednotlivých položiek uvádzaných žalovaným v predmetných vyúčtovaniach.

45. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2013, doručenom súdu dňa
3.12.2013 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne doručenom súdu poštou dňa

4.12.2013, opätovne namietala premlčanie nárokov uplatňovaných žalovaným v danom konaní vo forme
obrany a ďalej uviedla, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca v čase od 1.11.2004
do 22.2.2005 predmetný nebytový priestor užíval bez právneho dôvodu (bez uzatvorenej nájomnej
zmluvy), že predmetná zmluva o nájme zanikla dňom 31.10.2004 z dôvodu odstúpenia žalovaného od
nej a že predmetné prevádzkové náklady žalovaný žalobcovi nikdy nefakturoval. Prípadná pohľadávka

žalovaného voči žalobcovi z dôvodu vynaloženia prevádzkových nákladov za užívanie predmetného
priestoru v čase od 1.11.2004 do 22.2.2005, tak žalovanému mohla vzniknúť len z právneho titulu
bezdôvodného obohatenia, ktoré je samostatným právnym nárokom; mimo tohto konania v rámci
vznesenej procesnej obrany žalovaný úhradu pohľadávky z titulu predmetných prevádzkových nákladov
od žalobcu nikdy nežiadal. Nárok z titulu prevádzkových nákladov v tvrdenej výške, ani to, že by

žalovaný žalobcu vyzýval na úhradu predmetných prevádzkových nákladov, žalovaný v konaní dodnes
nepreukázal; žalovaným predložené prehľady o výške vynaložených prevádzkových nákladov nie sú
listinnými dôkazmi a sú bez akejkoľvek dôkaznej váhy, pričom podľa právnej zástupkyne žalobcu
vzhľadom k vznesenej námietke premlčania je nehospodárne vykonávať dokazovanie čo do vzniku
týchto nákladov čo do ich výšky. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že medzi účastníkmi konania

nie je sporné, že žalovaný žalobcu z predmetného priestoru dňa 22.2.2005 svojpomocne vypratal.
V danom prípade nešlo o dovolenú (legálnu) svojpomoc v zmysle ustanovenia § 6 Občianskeho
zákonníka, pretože právo žalovaného ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti nebolo bezprostredne
ohrozené jeho užívaním žalobcom, aj keď sa neskôr ukázalo, že išlo o protiprávne užívanie (t.j. že
išlo o užívanie bez právneho dôvodu). Žalobca odmietol dobrovoľne vypratať predmetný nebytový

priestor z dôvodu v tom čase sporného odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy, pričom svoje
práva riadne a včas uplatnil na príslušnom súde podaním žaloby o určenie trvania nájomného vzťahu
k predmetnému nebytovému priestoru, v konaní ktorom riadne pokračoval. Dôvod, pre ktorý žalovaný
priebeh svojpomocného vypratania žalobcu z predmetného nebytového priestoru osvedčoval notárskouzápisnicou, spočíval v zabezpečení dôkazu pre prípad vedenia konania o náhradu škody, ktorou je
sankcionovaný exces zo zákonných podmienok dovolenej svojpomoci. Žalovaným uplatnený nárok v
tejto časti by mu nebolo možné priznať ani z dôvodu, že údajne vynaložené náklady na tento účel

(vyhotovenie notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh vypratania) nie sú nákladmi vypratania, za ktoré
je potrebné považovať najmä sťahovacie náklady a náklady uskladnenia vyprataných vecí a ďalej, ani s
poukazom na § 265 Obchodného zákonníka, keďže predmetná notárska zápisnica osvedčovala priebeh
výkonu nedovolenej svojpomoci. V ďalšom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaným uplatnený
nárok z titulu nákladov na právne zastupovanie a na iné trovy je procesným nárokom, ktorý vzniká

až rozhodnutím súdu o priznaní náhrady trov konania. Námietka započítania s protipohľadávkou na
náhradu trov konania môže byť úspešne vznesená až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým
sú tieto náklady priznané.

46. Ako prílohu podania podaného na súd dňa 12.12.2013 právna zástupkyňa žalovaného predložila
súdu dvadsať faktúr, ktorými právny predchodca žalovaného vyúčtoval žalobcovi cenu za spotrebované

médiá v období od 1.2.2003 do 31.10.2004, avšak opätovne neboli zo strany žalovaného predložené
žiadne doklady relevantne preukazujúce žalovaným uplatňované výšky vlastných prevádzkových
nákladov a spoločných prevádzkových nákladov za obdobie od 1.11.2004 do 22.2.2005.

47. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 7.3.2014, podanom na súd dňa 10.3.2014,

uviedla, že podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka sa odstúpenie od zmluvy nedotýka
okrem iného zmluvných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu
majú trvať aj po ukončení zmluvy. Citované zákonné ustanovenie dáva stranám možnosť ponechať v
platnosti niektoré ustanovenia zmluvy aj po jej zániku, podmienkou je však súhlas obidvoch strán, t.j. ich
dohoda. Povahu veci podľa predmetného zákonného ustanovenia je potrebné posudzovať objektívne

bez použitia rozširujúceho výkladu, keďže sa jedná o výnimku zo základného pravidla. Slovenský
právny poriadok nepozná inštitút preddavku (kaucie) v nájomných vzťahoch a tento nemá povahu
zákonného zabezpečovacieho prostriedku. V prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na preddavku
(kaucii) v súvislosti s nájmom, musia sa dohodnúť aj na jeho účele a spôsobe použitia, inak by takéto
zmluvné ustanovenie bolo neplatné pre neurčitosť. Je preto na vôli konkrétnych zmluvných strán, či

sa v nájomnom vzťahu dohodnú na preddavku (kaucii) a akú dohodu uzatvoria čo do jeho určenia
a použitia. V danom prípade sa zmluvné strany predmetnej nájomnej zmluvy nedohodli, že zmluvné
ustanovenia upravujúce preddavok, jeho určenie a použitie majú trvať aj po ukončení zmluvy (prejavy
vôle zmluvných strán boli urobené písomne a k ich zmene mohlo dôjsť len dohodou urobenou v
písomnej forme - čl. 10 bod 10.2 predmetnej nájomnej zmluvy). V danom prípade bol preddavok

prioritne určený na úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu - čl. 5 prvá veta bodu
5.2, bod 5.5 a bod 5.6 predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa druhej vety bodu 5.2 čl. 5 predmetnej
nájomnej zmluvy preddavok slúžil aj na zabezpečenie všetkých peňažných pohľadávok prenajímateľa
(žalovaného) voči nájomcovi (žalobcovi), a to cit.: "nižšie uvedeným spôsobom". Nižšie uvedený spôsob
použitia preddavku ako zabezpečenia bol dohodou zmluvných strán upravený jednak v bode 5.3 čl. 5

predmetnej nájomnej zmluvy, ktorý upravoval právo, nie však povinnosť žalovaného ako prenajímateľa
uspokojiť jednostranným úkonom svoju pohľadávku zo zloženého preddavku do výšky nesplneného
záväzku nájomcu vrátane príslušenstva a ďalej povinnosť žalovaného písomne oznámiť žalobcovi ako
nájomcovi každé použitie preddavku (jeho časti) takýmto spôsobom (a to najmä na úhradu akejkoľvek
zmluvnej pokuty, nájomného alebo prevádzkových nákladov, ktoré žalobca žalovanému včas neuhradil)

a jednak v bode 5.4 čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy, ktorý upravoval povinnosť nájomcu preddavok
doplniť do výšky 4.174,80 eura vždy po jeho použití na uspokojenie pohľadávok žalovaného podľa bodu
5.3 čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu vzhľadom k vyššie
uvedenému čl. 5 predmetnej nájomnej zmluvy nie je zmluvným ustanovením, ktoré by malo trvať aj po
skončení predmetnej nájomnej zmluvy. Sporovými stranami uplatňované nároky, a to nárok žalovaného

na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura a nárok žalobcu na vydanie majetkového
prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vo výške 5.702,48 eura nie sú tak
nárokmi vzniknutými z tej istej zmluvy. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
5.912,89 eura je nárokom zo zmluvy (bod 8.6.2 predmetnej zmluvy o nájme), ktorý má trvať aj po
skončení predmetnej zmluvy o nájme (ustanovenia § 351 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka,

ustanovenie § 302 Obchodného zákonníka), t.j. je nárokom vzniknutým z predmetnej nájomnej zmluvy.
Naproti tomu nárok žalobcu na vydanie majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol vo výške 5.702,48 eura je nárokom, ktorý vznikol ako dôsledok odstúpenia žalovaného
od predmetnej nájomnej zmluvy, t.j. nárokom, ktorý vznikol zrušením predmetnej nájomnej zmluvy.48. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 na otázku súdu ohľadom
prípadných námietok žalobcu vo vzťahu k uplatňovanej výške vlastných prevádzkových nákladov a

spoločných prevádzkových nákladov uplatňovaných zo strany žalovaného vo forme obrany uviedla, že
touto výškou sa doposiaľ nezaoberala a stanovisko v tejto súvislosti vie súdu poskytnúť len v spolupráci
s klientom. Okrem toho má právna zástupkyňa žalobcu za to, že doposiaľ zo strany žalovaného neboli
predložené žiadne relevantné dôkazy týkajúce sa uplatňovanej výšky prevádzkových nákladov.

49. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 uviedla, že má za to, že zo
strany žalovaného boli predložené dostatočné dôkazy preukazujúce výšku spoločných prevádzkových
nákladov v podobe dvadsiatich faktúr za predchádzajúce obdobie, ktoré nikdy neboli zo strany žalobcu
rozporované a boli z jeho strany uhradené. Pokiaľ ide o vlastné prevádzkové náklady, t.j. náklady
súvisiace s dodávkou vody a elektrickej energie na otázku súdu právna zástupkyňa žalovaného uviedla,
že odpočty energií sa robili priebežne, pričom však právna zástupkyňa žalovaného nemá k dispozícii

doklady preukazujúce vykonanie týchto odpočtov a vlastné prevádzkové náklady boli z jej strany
vyčíslené na základe podkladov od osôb, ktoré boli zamestnancami žalovaného a ktoré prípadne
navrhuje ako svedkov, prípadne právna zástupkyňa žalovaného navrhuje, aby súd rozhodol vo veci na
základe tých listinných dôkazov, ktoré sú doposiaľ súčasťou spisu.

50. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 záverom k veci uviedla, že sa v
plnom rozsahu pridržiava písomnej žaloby a navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým,
že v prípade, ak súd obranu žalovaného alebo jej časť bude považovať za relevantnú a bude žalobu
zamietať, či už v plnom rozsahu alebo čiastočne, aby súd v odôvodnení rozsudku náležite odôvodnil

svoju právnu kvalifikáciu a dôvody rozhodnutia.

51. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 záverom k veci uviedla, že
sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení s tým, že navrhuje, aby súd žalobu v časti, v ktorej
sa nároky žalovaného kryjú s nárokmi žalobcu, zamietol.

52. Rozsudkom zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 2.629,77 eura istiny s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do
zaplatenia, v časti o zaplatenie 6.124,64 eura s príslušenstvom súd žalobu zamietol a o náhrade trov
konania súd rozhodol tak, že určil povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.648,70 eura titulom

náhrady trov konania.

53. V odôvodnení rozsudku zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 súd uviedol, že po
vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom
žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom bola dňa 14.11.2001

uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú je potrebné posudzovať
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov. Na základe platne uzavretého dodatku č. 3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe
nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho nájomcu vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného
rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004 súd považoval

za nesporné, že zo strany právneho predchodcu žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu
od zmluvy, pričom s poukazom na znenie článku 6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve má súd
za to, že ku skončeniu daného zmluvného vzťahu došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu
žalovaného zo dňa 4.10.2004 dňom 31.10.2004, čo bol posledný deň trvania nájmu. Nasledujúci deň, t.j.
1.11.2004 bol prvým dňom, kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z

titulu preddavku zloženého na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok
na zaplatenie sumy 5.702,48 eura (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93
eura (pred čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 eura) ako časť sumy zaplatenej žalobcom
dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania

voči nárokom uplatneným žalobcom, na ktorú však súd neprihliadol, a to vzhľadom na právny názor
odvolacieho súdu. Skutkovú a právnu opodstatnenosť nároku uplatňovaného žalobcom v danom konaní
po čiastočných späťvzatiach žaloby v sume 8.754,41 eura okrem námietky premlčania žalovaný ako
takú nerozporoval, zo strany žalovaného však boli vo forme procesnej obrany uplatnené na započítanienároky žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 8.236,30 eura, voči ktorým uplatnil žalobca námietku
premlčania, ktorú však súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, a to vzhľadom na potrebu uplatňovania
právneho režimu Obchodného zákonníka v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a s poukazom

na znenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal doručenie
jednostranného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu realizovaného listom právneho predchodcu
žalovaného zo dňa 23.2.2005 žalobcovi v čase pred začatím predmetného konania pred súdom,
avšak žalovaný aj bez toho môže svoje nároky voči žalobcovi uplatňovať na započítanie v rámci
súdnehokonaniavoformeprocesnejobrany.Vdôsledkunesplneniazmluvnýchpovinnostívyplývajúcich

žalobcovi z článku 8, ods. 8.6.1. predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 eura.
V dôsledku omeškania žalobcu s úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného
nesporne vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004
do 19.10.2004 zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok
na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j.

za 30 dní v sume 40,75 eura, pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy
171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie 30 dní je v sume 42,15 eura, t.j. žalovaný uplatnil obranu z
titulu tohto nároku v nižšej výške. Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania
žalobcu s úhradou predmetnej faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,1% denne z dlžnej sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004,

pričom však žalovaný v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len
za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 v sume 171,- eur. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu
zmluvných pokút a úroku z omeškania v celkovej výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura +
171, eur) súd uznal skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. V zostávajúcej časti súd
kvalifikovalobranužalovanéhoakonedôvodnúanepreukázanú,nakoľkožalovanýžiadnymrelevantným

spôsobom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania vlastných a spoločných prevádzkových nákladov
v uplatňovaných výškach, žalovaný nepreukázal reálne vynaloženie nákladov predstavujúcich náklady
za osvedčenie právne významnej skutočnosti a pokiaľ ide o uplatňované náklady na trovy konania, v
tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že o týchto trovách dotknutých súdnych konaní právoplatne
rozhodli konajúce súdy.

54. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 podali v
zákonnej lehote odvolanie obidve sporové strany, t.j. žalobca i žalovaný.

55. Žalobca podal včas odvolanie do zamietajúcej časti a proti súvisiacemu výroku o náhrade trov

konania navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania,
pričom vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalobcom k
žalovaným uplatneným protipohľadávkam v celkovej sume 6.124,64 eura s poukazom na § 404 ods. 1
Obchodného zákonníka, pričom v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v napadnutom rozhodnutí riadne a určito
neodôvodnil, ktoré z priznaných vzájomných pohľadávok považuje za vzťahujúce sa k tej istej zmluve,

prípadne k závislým zmluvám, hoci zodpovedanie tejto otázky má pre vec podstatný význam. Namietal,
že ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.702,48 eura nie je nárokom zo zmluvy, ale majetkovým
prospechom získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a nárok na zaplatenie sumy 3.051,93
eura taktiež nie je nárokom zo žiadnej zmluvy, ale táto pohľadávka vznikla dňa 16.12.2004 poskytnutím
plnenia zo strany žalobcu bez právneho dôvodu. Vyslovil názor, že v danom prípade nie je možné

aplikovať § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko účastníkmi uplatnené nároky sa nevzťahujú
k tej istej zmluve, ani k viacerým zmluvám, ktoré by mali povahu závislých zmlúv. Ďalej namietal, že
premlčacia doba žalobcom uplatnených pohľadávok začala plynúť u pohľadávky v sume 5.702,48 eura
dňom 31.10.2004 v zmysle § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka a u pohľadávky v sume 3.051,93 eura
dňom 17.12.2004, pričom nárok vznikol dňa 16.12.2004 a beh premlčacej lehoty sa riadi § 391 ods.

1 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že splatnosť obidvoch žalovaných pohľadávok nastala dňom
13.2.2009 (deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému), keďže žaloba na zaplatenie pohľadávky je
kvalifikovanou žiadosťou veriteľa o plnenie v súlade s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorým sa
riadi splatnosť žalobcových pohľadávok. Napokon konštatoval, že u obidvoch žalobcových pohľadávok
premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008, t.j. v deň uplatnenia predmetných pohľadávok na

súde. V súvislosti s priznanou náhradou trov konania uviedol, že všetky priznané trovy nepovažuje za
účelne vynaložené a žiadal použiť pri rozhodovaní o trovách § 150 ods. 1 O.s.p..56. Proti vyhovujúcej časti rozsudku, a to do sumy 1.637,21 eura podal včas odvolanie žalovaný, navrhol
v tejto časti rozsudok zmeniť a priznanú sumu 2.629,77 eura znížiť o túto sumu, ktorá predstavuje
uplatnené prevádzkové náklady. Poukázal, na to, že žalobca aj po platnom a účinnom odstúpení zo

strany žalovaného od zmluvy o nájme naďalej užíval nebytové priestory (pôvodný predmet nájmu), t.j. od
1.11.2004do22.2.2005.Konštatoval,žeajpočastejtodobyužívaniaboližalobcovizostranyžalovaného
poskytované všetky služby, ktoré sa mu poskytovali počas trvania nájmu. Uviedol, že dodanie služieb
je nesporné, nakoľko bez nich by žalobca nemohol prevádzkovať podnikateľskú činnosť v priestoroch.
Zdôraznil, že jednoznačným až laickým porovnaním uplatneného návrhu a fakturovaných súm je jasné,

že žalovaným uplatňovaná suma vlastných prevádzkových nákladov, ako aj spoločných prevádzkových
nákladov plne zodpovedá doterajším fakturovaným hodnotám, ktoré boli žalobcom uhradené pred
skončením nájmu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevypočul svedkov, ktorí mohli objasniť skutočnosti
ohľadne prevádzkových nákladov spojených s užívaním priestorov.

57. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 rozsudok

Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/269/2008-365 zo dňa 2.4.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti
potvrdil a v napadnutej zamietajúcej časti spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave
nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016, v dôsledku čoho rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 vo vyhovujúcej časti, t.j. v časti, ktorou súd určil povinnosť

žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.629,77 eura s príslušenstvom, nadobudol právoplatnosť dňa
10.3.2016 a vykonateľnosť dňa 14.3.2016 a predmetom sporu zostal žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie istiny 6.124,64 eura s príslušenstvom.

58. V odôvodnení rozsudku zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 odvolací súd uviedol,

že pokiaľ ide o vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto v tejto časti (o zaplatenie
1.637,21 eura, v ktorej žalovaný rozsudok napadol) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval obranu žalovaného

v časti týkajúcej sa vlastných a spoločných prevádzkových nákladov za nepreukázanú, keď ani podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaný spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal reálne
vynaloženie nákladov v rozsahu, v akom ich uplatňoval proti žalobcovi. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom žalobcu, že žalovaným predložený dôkaz označený ako sumár prevádzkových nákladov,
ani rozpis vlastných prevádzkových nákladov nemožno považovať za dôkaz preukazujúci žalovaným

uplatňované nároky, keď z obsahu týchto listín nie je zrejmé, kto ich vyhotovil, nie sú podpísané
a nie je preskúmateľné, z čoho jednotlivé položky reálne vychádzajú a overiť tak, že zodpovedajú
skutočnosti. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 2.4.2014 vyjadril, že doklady preukazujúce vykonanie
odpočtov, na základe ktorých boli vyčíslené vlastné prevádzkové náklady nemá k dispozícii, ale boli
vyhotovené na základe podkladov od osôb, ktoré boli zamestnancami žalovaného a týchto navrhol

vypočuť.Aniodvolacísúdnepovažujedoplneniedokazovaniatýmtosmeromzaúčelné,keďžesanároky
žalovaného týkajú obdobia od 1.11.2004 do 22.2.2005, od obdobia ktorého uplynulo vyše 10 rokov a je
nanajvýšnepravdepodobné,abysizamestnancižalovanéhopotakdlhýčaspamätalihodnotynamerané
v rokoch 2004 a 2005. So zreteľom na uvedené ani odvolací súd návrhu žalovaného na doplnenie
dokazovanie nevyhovel. Ďalej odvolací súd v predmetnom rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa

považoval za dôvodnú obranu žalovaného z titulu zmluvných pokút a úroku z omeškania v celkovej
výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura + 171,- eur) a z toho dôvodu vzhľadom na započítanie
vzájomných pohľadávok žalobu v časti zamietol. Žalobca sa k obrane žalovaného podrobne vyjadril
prípisom zo dňa 3.12.2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa vyhodnotil
námietkupremlčaniaakonedôvodnúatentosvojzáverstrohoodôvodnillenpotrebnouaplikáciouúpravy

premlčania v Obchodnom zákonníku a odkazom na § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací
súd sa stotožnil so žalobcom, že záver súdu prvého stupňa o včasnom uplatnení jednotlivých nárokov
žalovaného a o zániku pohľadávok žalobcu v dôsledku započítania nemožno pre nedostatočnosť
odôvodnenia preskúmať, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy presne začala
plynúť premlčacia lehota pri jednotlivých žalovaným uplatnených nárokoch, či ich žalovaný uplatnil

pred skončením uplynutia premlčacej doby, prečo bolo potrebné v danom prípade aplikovať § 404
ods. 1 Obchodného zákonníka a aký mala dopad jeho aplikácia na posudzovanú vec. Za tohto stavu
nemožno dospieť k bezpečnému záveru, že pohľadávky žalobcu zanikli započítaním v rozsahu, v akom
ho konštatoval súd prvého stupňa. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňav napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné sa
obranou žalovaného opätovne zaoberať.

59. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2016, doručenom súdu dňa
20.4.2016, uviedol, že so záverom prvostupňového súdu v rozsudku zo dňa 2.4.2014 sa žalovaný
stotožňuje. Suma 6.124,64 eura pozostávala z pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré zanikli
vzájomným započítaním proti pohľadávke žalobcu voči žalovanému. Nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty vo výške 5.912,89 eura vznikol žalovanému z titulu porušenia zmluvnej povinnosti podľa
ods. 8.6.1 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 (ďalej len "nájomná zmluva").
Keďže nájomná zmluva zanikla odstúpením ku dňu 31.10.2004, žalovaný mohol vyzvať žalobcu na
jej zaplatenie najskôr 1.11.2004. Splatnosť zmluvnej pokuty mohla teda vzniknúť najskôr 2.11.2004 a
žalovaný si nárok na jej zaplatenie mohol prvýkrát uplatniť na súde dňa 3.11.2004. Nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podľa ods. 8.6.1 nájomnej zmluvy by sa teda mohol premlčať

najskôr dňa 3.11.2008. Dňa 29.10.2008 podal žalobca na súde žalobu, ktorou inicioval toto konanie.
Keďže žalovaný si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podľa ods. 8.6.1
nájomnej zmluvy uplatnil v rámci tohto konania vo forme protinároku, premlčacia doba prestala vo
vzťahu k tomuto nároku plynúť dňa 29.10.2008 a k dnešnému dňu ešte neuplynula podľa § 404 ods. 1
Obchodného zákonníka. Nárok žalobcu v tomto konaní sa týkal zaplatenia sumy vo výške 8.754,41 eura.

Z toho 5.702,48 eura predstavoval preddavok na nájomné podľa čl. 5 nájomnej zmluvy. Okrem toho, že
preddavok bol určený na úhradu základného nájomného za posledný štvrťrok nájmu, v zmysle druhej
vetyods.5.2nájomnejzmluvymalpreddavokslúžiťajnazabezpečenievšetkýchpeňažnýchpohľadávok
žalovaného voči žalobcovi. V zmysle ods. 5.3 nájomnej zmluvy bol žalovaný oprávnený jednostranným
úkonom uspokojiť svoju pohľadávku zo zloženého preddavku, a to do výšky žalobcovho nesplneného

záväzku. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka následkov
porušenia zmluvy, ku ktorému došlo pred odstúpením. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka
sa odstúpenie nedotýka ani iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Keďže akcesorické záväzkové vzťahy sledujú osud
hlavného záväzkového vzťahu a zaplatený preddavok mal slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok

žalovaného vrátane pohľadávky na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, ktoré ostali odstúpením
nedotknuté, rovnako sa odstúpenie nedotklo ani ustanovení zabezpečujúcich zaplatenie zmluvnej
pokuty a úroku z omeškania. To znamená, že všetky ustanovenia čl. 5 nájomnej zmluvy týkajúce
sa preddavku ako zabezpečovacieho prostriedku zostali v účinnosti aj po zániku nájomnej zmluvy
dňa 31.10.2004 odstúpením. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.702,48 eura nie je preto

nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože plnenie preddavku ako zabezpečovacieho
prostriedku nebolo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z hore uvedeného podľa názoru
právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 5.702,48 eura,
ako aj protinárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura sa vzťahujú na
tú istú zmluvu, a síce nájomnú zmluvu a teda uplatňuje sa ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Žalobcov nárok sa v zostávajúcej časti, čiže v časti zaplatenia sumy vo výške 3.051,93
eura týka sumy, ktorú žalobca poskytol žalovanému za užívanie nebytových priestorov. Podľa žalobcu
ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V ďalšej časti predmetného písomného vyjadrenia
právny zástupca žalovaného citoval ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že
citované ustanovenie nehovorí o nároku a protinároku vyplývajúcich z tej istej zmluvy, ale o nároku a

protinároku vzťahujúcich sa na tú istú zmluvu. Protinárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
sa nepochybne vzťahuje na nájomnú zmluvu. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3.051,93
eura je podľa žaloby bezdôvodným obohatením spočívajúcim v plnení bez právneho dôvodu. Dňa
16.12.2004, keď žalobca previedol na účet žalovaného sumu 257.518,- Sk ako nájomné za prvý štvrťrok
2005, robil tak vo vlastnom presvedčení, že nájomná zmluva je ešte účinná a vo výške, ktorá bola

v nájomnej zmluve dohodnutá. Svoje plnenie uskutočnil podľa nájomnej zmluvy a teda vrátenie časti
tohto plnenia, predstavujúcej bezdôvodné obohatenie, možno preto považovať za vzťahujúce sa na
nájomnú zmluvu. Navyše v zmysle predchádzajúcej judikatúry (rozsudok Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 24Cb/100/2005 potvrdený Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 3Cob/33/2014) nárok jedného
účastníkakonanianavydaniebezdôvodnéhoobohateniasamôževzťahovaťnatúistúzmluvuakonárok

druhého účastníka konania na zaplatenie úrokov z omeškania podľa zmluvy (podľa OS BA II aj KS v BA
nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a protinárok žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vychádzali z toho istého právneho základu, ktorým bola neplatná kúpna zmluva). Žalovaná
strana má teda za to, že aj nárok žalobcu v časti zaplatenia sumy vo výške 3.051,93 eura sa vzťahujena tú istú zmluvu ako protinárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eura, a
teda že sa uplatní ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej právny zástupca žalovaného
v predmetnom písomnom vyjadrení uviedol, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej

pokutyzaomeškanievznikolžalovanémupodľaods.7.1nájomnejzmluvyavtomtokonaníboluplatnený
rovnako ako zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej časti tohto vyjadrenia vo forme protinároku. Aj v
tomto prípade prestala premlčacia doba plynúť podaním žaloby zo strany žalobcu. Pre prípad, že by
súd považoval nárok žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za omeškanie
za premlčaný, uplatní sa § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj po uplynutí

premlčacejdobymôževšakoprávnenástranauplatniťsvojeprávopriobranealeboprizapočítaní,akobe
práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania
alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 5.702,48 eura sa
nepochybne vzťahuje na nájomnú zmluvu. Rovnako sa na nájomnú zmluvu vzťahuje aj jeho nárok na
zaplatenie sumy vo výške 3.051,93 eura. Protinárok žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania a
zmluvnej pokuty za omeškanie podľa nájomnej zmluvy sa bez ďalšieho vzťahuje na nájomnú zmluvu.

Vzájomné započítanie tohto protinároku žalovaného voči nároku žalobcu bolo teda v tomto konaní
možné bez ohľadu na to, či sa protinárok žalovaného premlčal alebo nie. Keďže tak nárok žalobcu,
ako aj protinárok žalovaného v tomto konaní sa v celom rozsahu a vo všetkých častiach vzťahujú na
nájomnú zmluvu, nárok žalobcu zanikol do výšky 6.124,64 eura započítaním za aplikácie § 404 ods. 1
Obchodného zákonníka, prípadne aj § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka.

60. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20.4.2016, podanom na súd dňa 21.4.2016,
uviedla,žežalobcasavcelomrozsahupridŕžasvojichdoterajšíchstanovísk,atovzhľadomksúčasnému
predmetu konania najmä svojich vyjadrení zo dňa 8.7.2013 a zo dňa 3.12.2013 s tým, že žalobca nemá
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

61. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2016, podanom na súd dňa
17.5.2016, uviedla, že podľa názoru žalobcu sa sporové strany v predmetnom konaní vyčerpávajúcim
spôsobom vyjadrili ku skutkovému stavu a k právnemu posúdeniu veci a v tomto štádiu konania už
nie sú schopní vo svojich vyjadreniach poskytnúť súdu nové, doposiaľ neuvádzané vyjadrenia alebo

skutočnosti. V tomto štádiu konania je len na súde, aby vo veci samej rozhodol a svoje rozhodnutie
vzhľadom k zistenému skutkovému stavu a vzneseným námietkam (o.i. aj k vznesenej námietke
premlčania) riadne zdôvodnil. V konaní bolo preukázané, že medzi právnymi predchodcami sporových
strán bola uzatvorená len jedna zmluva, a to zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001
v znení dodatku č. 1 k nej, dodatku č. 2 k nej zo dňa 7.1.2002 a dodatku č. 3 k nej zo dňa 1.2.2003

(ďalej len "zmluva o nájme"), k zániku ktorej došlo dňom 31.10.2004 z dôvodu odstúpenia právneho
predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalobca užíval priestor,
ktorý bol predmetom zmluvy o nájme po zániku nájmu, t.j. od 1.11.2004 do 22.2.2005 bez právneho
dôvodu-bezkonsenzuobochstrán(bývaléhoprenajímateľaažalobcu).Právnypredchodcažalovaného
nesúhlasil s užívaním priestoru, ktorý bol predmetom zmluvy o nájme žalobcom po 1.11.2004, čím

k uzatvoreniu zmluvy o nájme / užívaní predmetného priestoru po 1.11.2004 nemohlo dôjsť medzi
sporovými stranami ani konkludentne; na návrh právneho predchodcu žalovaného bolo voči žalobcovi
od 30.11.2004 vedené konanie pred Okresným súdom Bratislava V o vypratanie nehnuteľnosti pod
sp. zn. 11C/226/2004. Žalobca si v tomto štádiu konania uplatňuje voči žalovanému dve pohľadávky v
celkovej výške 6.124,64 eura, obe z titulu bezdôvodného obohatenia, z toho vo výške 5.702,48 eura

vzniknutú odstúpením od zmluvy o nájme (pôvodne na základe zmluvy o nájme zložený preddavok
na nájomné), premlčacia doba u ktorej začala plynúť dňom 31.10.2004 (podľa ustanovenia § 394
ods. 1 Obchodného zákonníka) a vo výške 422,16 eura vzniknutú poskytnutím plnenia právnemu
predchodcovi žalovaného dňa 16.12.2004 bez právneho dôvodu (titulu), keďže v tom čase medzi
sporovými stranami neexistoval žiadny konsenz (dohoda, zmluva) o užívaní predmetného priestoru,

suma ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou z tohto titulu vo výške 3.051,93
eura a sumou 2.629,77 eura právoplatne priznanou žalobcovi rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 právoplatnom vo vyhovujúcej časti dňa 10.3.2016. Premlčacia
doba u pohľadávky toho času vo výške 422,16 eura začala plynúť dňom 17.12.2004 (nárok vznikol

dňa 16.12.2004, beh premlčacej doby sa riadi ustanovením § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Splatnosť obidvoch žalobcových pohľadávok nastala dňom 13.2.2009 (deň nasledujúci po doručení
žaloby žalovanému), keďže žaloba na zaplatenie pohľadávky je kvalifikovanou žiadosťou veriteľa o
plnenie v súlade s ustanovením § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákonným ustanovením ktorým sariadi splatnosť žalobcových pohľadávok. U obidvoch žalobcových pohľadávok premlčacia doba prestala
plynúť dňom 29.10.2008 (deň uplatnenia predmetných pohľadávok na súde). Žalovaný si v tomto štádiu
konania uplatňuje voči žalobcovi protipohľadávky v celkovej výške 6.124,64 eura, protipohľadávky, ktoré

mali žalovanému v celom rozsahu vzniknúť zo zmluvy o nájme. Protipohľadávka vo výške 5.912,89 eura
z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 8 bod 8.6.2 zmluvy o nájme, protipohľadávku ktorú v časti 5.702,48
eura žalovaný započítal s preddavkom na nájomné zloženom právnym predchodcom žalobcu podľa
zmluvy o nájme (vo výške 5.702,48 eura) úkonom mimo tohto konania, skutočnosť ktorú žalovaný
preukazoval súdu oznámením - započítaním pohľadávok zo dňa 23.2.2005; žalobca predmetný zápočet

neuznáva z dôvodov podrobne uvedených v jeho vyjadrení zo dňa 8.7.2010 (z dôvodu jeho nedoručenia
do dispozičnej sféry žalobcu a ďalej z dôvodu, že v čase datovania predmetného právneho úkonu
započítania, t.j. dňa 23.2.2005 pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 8 ods. 8.6.2 nebola splatná).
Premlčacia doba u tejto pohľadávky žalovaného podľa názoru žalobcu začala plynúť dňom 1.11.2004
(podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka) a uplynula dňom 1.11.2008, jej splatnosť
však s poukazom na ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka nastala až dňom 29.6.2010

(deň nasledujúci po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.3.2010 žalobcovi). Protipohľadávka vo
výške 40,75 eura z titulu zákonných úrokov z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 5.698,67 eura
(pohľadávka z titulu nájomného za IV. kvartál roku 2004 vzniknutá zo zmluvy o nájme) za obdobie od
16.9.2004 do 15.10.2004 a protipohľadávka vo výške 171,- eur z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 7 ods.
7.1 zmluvy o nájme vo výške 0,1% denne zo sumy 5.698,67 eura (pohľadávka z titulu nájomného za

IV. kvartál roku 2004) za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, pohľadávky ktoré si žalovaný uplatnil
voči žalobcovi formou protinároku podľa § 97 O.s.p.. Premlčacia doba u týchto žalovaným uplatnených
pohľadávok začala plynúť za každý deň omeškania samostatne počnúc dňom 16.9.2004 až 15.10.2004.
Právo na zaplatenie úrokov z omeškania (viď rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo/319/1999) vzniká a
premlčuje sa za každý deň omeškania samostatne, čím v danom prípade by premlčacia doba uplynula

najneskôr dňa 15.10.2008, t.j. 14 dní pred začatím tohto konania; to isté platí pre zmluvnú pokutu určenú
percentom z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný si tieto obidve svoje pohľadávky uplatnil
voči žalobcovi po uplynutí premlčacej doby, až vo vyjadrení zo dňa 25.10.2013, doručenom žalobcovi
dňa 18.11.2013, t.j. splatnosť obidvoch týchto pohľadávok žalovaného s poukazom na ustanovenie §
340 ods. 2 Obchodného zákonníka nastala dňom 19.11.2013. Nakoľko v čase stretnutia pohľadávok

sporových strán žalovaným uplatnené protipohľadávky boli premlčané, žalobcom vznesená námietka
premlčania je dôvodná. Ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a ustanovenie § 404
ods. 1 Obchodného zákonníka v danom prípade nie je možné použiť vzhľadom k tomu, že žalobcom
uplatňované nároky sa nevzťahujú ku zmluve o nájme.

62. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridržiava doterajších písomných vyjadrení s tým, že v celosti poukazuje predovšetkým na písomné
vyjadrenie, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 10.3.2014, v ktorom sa strana žalobcu podrobne
vyjadrovala ku skutočnosti, že podľa názoru žalobcu bod 5.2 predmetnej zmluvy o nájme vzhľadom
na v ňom prejavenú vôľu zmluvných strán nebol ustanovením, ktoré malo trvať aj po zániku zmluvy,

čo vylučuje argumentáciu žalovaného o tom, že preddavok uhradený žalobcom na nájomné za kvartál
bol plnením, ktoré súviselo so zmluvou o nájme a malo trvať aj po jej zániku. Vzhľadom na doterajšie
podrobné písomné vyjadrenia realizované stranou žalobcu v danej veci právna zástupkyňa žalobcu
neuviedla na pojednávaní ďalšie skutočnosti a navrhla, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného
na úhradu sumy 6.124,64 eura s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania. Súčasne právna

zástupkyňa žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedla, že v prípade, ak súd žalobu žalobcu zamietne,
navrhuje, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu
má za to, že pri prisudzovaní náhrady trov konania by mal súd prihliadať aj na dôvodnosť a účelnosť
a v tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu poukázala na skutočnosť, že žalobca sa musel dvakrát
odvolať, aby mu bola priznaná suma vo výške 2.629,77 eura, pričom žalovaný v priebehu konania svoju

obranu niekoľkokrát menil, nebol schopný predkladať na pojednávaní doklady a žiadal o poskytnutie
dodatočných lehôt a taktiež sa neúspešne bránil námietkou premlčania.

63. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.4.2016, na ktoré

v celosti odkazuje a navrhuje žalobu zamietnuť s tým, že podľa názoru žalovaného žalovaný započítal
voči pohľadávkam žalobcu svoje nároky oprávnene, a to s poukazom na ustanovenia § 404 ods. 1 a §
388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa náhrady trov konania
uvádzané na predmetnom pojednávaní právnou zástupkyňou žalobcu, žalovaný v prípade zamietnutiažaloby uplatňuje nárok na náhradu trov konania, pričom má za to, že skutočnosť, že žalovaný v priebehu
konania menil svoju obranu a v určitej časti sa bránil neúspešne, nemá vplyv na náhradu trov konania,
pričom žalovaný má právo zvoliť si obranu v určitých štádiách konania a toto nemôže byť na jeho škodu

vo vzťahu k náhrade trov konania.

64. Zo znenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že tento zákon upravuje
postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

65. Podľa § 1 ods. 2 OZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

66. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

67. Podľa § 3 ods. 3, veta prvá zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov

zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

68. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je
dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na

dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne
plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

69. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je
oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

70. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je
povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

71. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného

alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

72. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

73. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

74. Podľa § 302 OZ odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty

75. Podľa § 324 ods. 1 OZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

76. Podľa § 324 ods. 2 OZ záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením
záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

77. Podľa § 324 ods. 4 OZ ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na
zmluvnú pokutu.

78. Podľa § 340 ods. 1 OZ dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

79. Podľa § 340 ods. 2 OZ ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom,
čo ho veriteľ o plnenie požiadal.80.Podľa§365OZ(vzneníúčinnomvčaseuzavretiapredmetnejzmluvyonájmenebytovýchpriestorov
jedlžníkvomeškaní,aknesplníriadneavčassvojzáväzok,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplnenia

alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže
plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

81. Podľa § 369 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o nájme nebytových
priestorov) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá

sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v
zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

82. Podľa § 344 OZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

83. Podľa § 349 ods. 1 OZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

84. Podľa § 351 ods. 1 OZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

85. Podľa § 351 ods. 2 OZ strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana,
toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad,
inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

86. Podľa § 358 OZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilými na započítanie.

87. Podľa § 387 ods. 1 OZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

88. Podľa § 387 ods. 2 OZ premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou
práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

89. Podľa § 388 ods. 1 OZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho

však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

90. Podľa § 388 ods. 2 písm. a) OZ aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť
svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké
zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

91. Podľa § 391 ods. 1 OZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

92. Podľa § 392 ods. 1 OZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal

záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v
povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

93. Podľa § 392 ods. 2 OZ pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové

plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok,
plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.94. Podľa § 393 ods. 1 OZ pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba
plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava.

95. Podľa § 394 ods. 1 OZ pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba
odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

96. Podľa § 397 OZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

97. Podľa § 404 ods. 1 OZ ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo
rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa
začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak
nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe
jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

98. Podľa čl. 16 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v konaní o opravnom prostriedku a
v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

99. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

100. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle rozsudku zo dňa 10.2.2016 pod č. k.
3Cob/194/2014-409, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2016, nenariadil súdu prvej inštancie
doplnenie dokazovania, ale nariadil opätovne sa zaoberať obranou žalovaného s tým, že z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy presne začala plynúť premlčacia lehota pri jednotlivých
žalovaným uplatnených nárokoch, či ich žalovaný uplatnil pred skončením uplynutia premlčacej doby,
prečo bolo potrebné v danom prípade aplikovať § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a aký mala dopad
jeho aplikácia na posudzovanú vec. Po opätovnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania
dospel súd k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom

žalovaného ako prenajímateľom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme
nebytových priestorov, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe platne uzavretého
dodatku č. 3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho
nájomcu vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004 súd považoval za nesporné, že zo strany právneho
predchodcu žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, pričom s poukazom na
znenie článku 6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve má súd za to, že ku skončeniu daného
zmluvného vzťahu došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004
dňom 31.10.2004, čo bol posledný deň trvania nájmu. Nasledujúci deň, t.j. 1.11.2004 bol prvým dňom,

kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu preddavku zloženého
na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy
5.702,48 eura (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93 eura (pred čiastočným
späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 eura) ako časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo
výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania voči nárokom
uplatneným žalobcom, na ktorú však súd neprihliadol, a to vzhľadom na právny názor odvolacieho
súdu. V danom štádiu konania predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 6.124,64
eura pozostávajúci z dvoch pohľadávok, a to z pohľadávky vo výške 5.702,48 eura a z pohľadávky
vo výške 422,16 eura. Pohľadávka vo výške 5.702,48 eura predstavuje nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia v dôsledku platného a účinného odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových
priestorov, pričom ide o plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu vo forme preddavku na
nájomné zloženého v zmysle predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. plnenie poskytnuté
právnym predchodcom žalobcu jednoznačne vo vzťahu k predmetnej zmluve o nájme nebytových
priestorov. Pri pohľadávke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.702,48 eura

začala premlčacia doba plynúť dňom 1.11.2004, t.j. nasledujúcim dňom po dni účinnosti odstúpenia
od predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pohľadávka vo výške 422,16 eura predstavuje
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého poskytnutím plnenia právnemu
predchodcovi žalovaného dňa 16.12.2004 bez právneho dôvodu, keďže plnenie bolo zo strany žalobcuposkytnuté právnemu predchodcovi žalovaného až po účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o
nájme nebytových priestorov, pričom išlo o plnenie, ktoré malo aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu
slúžiť ako nájomné za prvý štvrťrok roku 2005, t.j. išlo o plnenie, ktoré žalobca poskytol právnemu

predchodcovi žalovaného síce bez právneho dôvodu, ale jednoznačne vo vzťahu k predmetnej zmluve o
nájmenebytovýchpriestorovavobdobí,kedyžalobcapovažovalpredmetnúzmluvuonájmenebytových
priestorov za platnú a účinnú a v tomto smere aj viedol voči žalovanému súdne konanie na Okresnom
súde Bratislava V. Suma 422,16 eura predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou z tohto
titulu vo výške 3.051,93 eura a sumou 2.629,77 eura právoplatne priznanou žalobcovi rozsudkom

tunajšieho súdu zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 právoplatnom vo vyhovujúcej časti dňa
10.3.2016. Premlčacia doba u pohľadávky v súčasnosti uplatňovanej žalobcom vo výške 422,16 eura
začalaplynúťdňom17.12.2004,t.j.nasledujúcimdňompodnijejúhrady.Spoukazomnavyššieuvedené
skutočnosti dospel súd k jednoznačnému, záveru, že obidve pohľadávky žalobcu predstavujúce istinu
v celkovej sume 6.124,64 eura sú napriek ich uplatňovaniu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia

pohľadávkamivzťahujúcimisakpredmetnejzmluveonájmenebytovýchpriestorov. Zvyššieuvedeného
aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 5.12.2012 pod č. k. 3Cob/334/2011-242 je zrejmé, že žalobca svoje pohľadávky v celkovej výške
6.124,64 eura uplatnil na súde pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného
zákonníka, pričom u obidvoch pohľadávok žalobcu premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008,

t.j. dňom podania predmetnej žaloby na súd. Skutkovú a právnu opodstatnenosť nároku uplatňovaného
žalobcom v danom štádiu konania v sume 6.124,64 eura žalovaný nerozporoval čo do dôvodu a
výšky, avšak vo forme procesnej obrany boli zo strany žalovaného uplatnené na započítanie nároky
žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 6.124,64 eura. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal
doručenie jednostranného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu realizovaného listom právneho

predchodcu žalovaného zo dňa 23.2.2005 žalobcovi v čase pred začatím predmetného konania pred
súdom, avšak žalovaný aj bez toho môže svoje nároky voči žalobcovi uplatňovať na započítanie v rámci
súdnehokonaniavoformeprocesnejobrany.Vdôsledkunesplneniazmluvnýchpovinnostívyplývajúcich
žalobcovi z článku 8, ods. 8.6.1. predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 eura.

V dôsledku omeškania žalobcu s úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného
nesporne vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004
do 19.10.2004 zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok
na zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j.
za 30 dní v sume 40,75 eura, pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy

171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie 30 dní je v sume 42,15 eura, t.j. žalovaný uplatnil obranu z
titulu tohto nároku v nižšej výške. Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania
žalobcu s úhradou predmetnej faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 0,1% denne z dlžnej sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004,
pričom však žalovaný v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len

za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 v sume 171,- eur. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu
zmluvnýchpokútaúrokuzomeškaniavcelkovejvýške6.124,64eura(5.912,89eura+40,75eura+171,
eur) súd uznal skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. Voči protinárokom uplatneným
žalovaným v danom konaní vo forme procesnej obrany žalobca uplatnil námietku premlčania. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k jednoznačnému záveru, že všetky tri protinároky

žalovaného uplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura sú pohľadávkami
vzťahujúcimi sa k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, a teda tak pohľadávky žalobcu
uplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura, ako aj protinároky žalovaného
uplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura sú pohľadávkami a protinárokmi
vzťahujúcimi sa k tej istej zmluve, a to k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, v dôsledku

čoho prichádza v danom prípade do úvahy aplikácia ustanovenia § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka
a ustanovenia § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ktoré obidve upravujú pojem "sa vzťahujú
na tú istú zmluvu", t.j. pojem so širším významom než by mal pojem "vyplývajúce z tej istej zmluvy"
alebo "na základe tej istej zmluvy" a pod.. Premlčacia doba pri protinároku vo výške 5.912,89 eura z
titulu zmluvnej pokuty začala plynúť dňom 1.11.2004, t.j. dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo

k porušeniu povinnosti, na ktorú sa predmetná zmluvná pokuta vzťahuje a v zmysle § 404 ods. 1
Obchodného zákonníka prestala premlčacia doba pri tomto protinároku plynúť dňom 29.10.2008, t.j.
dňom podania predmetnej žaloby na súd, v dôsledku čoho je námietka premlčania uplatnená žalobcom
pri tomto protinároku skutkovo i právne irelevantná. Premlčacia doba u ďalších dvoch protinárokochžalovaného, a to pri protinároku vo výške 40,75 eura z titulu zákonných úrokov z omeškania v sadzbe 9%
ročne zo sumy 5.698,67 eura za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 a pri protinároku vo výške 171,-
eur z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o nájme vo výške 0,1% denne zo sumy 5.698,67

eura za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 začala plynúť za každý deň omeškania samostatne počnúc
dňom 16.9.2004 až 15.10.2004, čím v danom prípade by premlčacia doba uplynula najneskôr dňa
15.10.2008, t.j. ešte pred podaním predmetnej žaloby na súd. V prípade týchto dvoch protinárokov súd
aplikoval z vyššie uvedených dôvodov ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, v
dôsledku čoho súd uznal oprávnenie žalovaného na uplatnenie predmetných protinárokov v danom

konaní vo forme započítania v rámci procesnej obrany a námietku premlčania uplatnenú žalobcom pri
týchto dvoch protinárokoch vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantnú.

101. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

102. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

103. Dôvody uvádzané právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní konanom dňa 8.11.2016 vo
vzťahuknepriznaniunáhradytrovkonaniažalovanémuatýkajúcesaspôsobuvedeniakonaniaaobrany

v konaní zo strany žalovaného podľa názoru súdu nie sú kvalifikovanými dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa odôvodňujúcimi výnimočnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov konania.

104. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

105. Prevažný úspech v danej veci mal žalovaný, pričom procesný úspech žalovaného súd ustálil vo
výške 26.040,99 eura, čo predstavuje 89% (6.124,64 eura + 19.916,35 eura - čiastočné späťvzatie
žaloby bez uvedenia dôvodu tohto späťvzatia) a procesný úspech žalobcu súd ustálil vo výške 3.092,03
eura, čo predstavuje 11% (2.629,77 eura + 462,26 eura). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd

aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého náhradu trov konania pomerne rozdelil
tak, že od 89%-ného úspechu žalovaného odpočítal 11%-ný úspech žalobcu, v dôsledku čoho priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 8. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016