Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200841
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416200841.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o
zaplatenie 945,50 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.02.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu sumu 945,50 eura s príslušenstvom, z titulu neuhradenia refundácie, ktorú mal žalovaný
uhradiť žalobcovi. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.08.2015 došlo k dopravnej nehode - poistnej
udalosti tak, že vodič motorového vozidla M.: X narazil do motorového vozidla M.: B Držiteľ poškodeného
motorového vozidla M.: B si uplatnil z havarijného poistenia u žalobcu nárok na poistné plnenie, ktoré mu
žalobca vo výške 7.699,04 eura poukázal dňa 06.10.2015. Žalobca následne listom zo dňa 14.10.2015
požiadal žalovaného o refundáciu z povinného zmluvného poistenia vo výške 7.699,04 eura. Žalovaný
žalobcoviuhradillenčasťuplatnenejsumyvovýške6.753,54eura.Sumuvovýške945,50euražalovaný

žalobcovi neuhradil.

2. Proti platobnému rozkazu č.k. 10Cb/21/2016-36 zo dňa 17.03.2016 podal žalovaný odpor, ktorý
odôvodnil tým, že podľa relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, účastníkom nehody
bolo aj motorové vozidlo Škoda superb, M.: B ktorého vlastníkom bola obchodná spoločnosť B., s.r.o.
Z popisu vzniku škody uvedeného v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia
motorového vozidla, ktoré dňa 25.08.2015 vyplnila a dňa 27.08.2015 žalobcovi doručila spoločnosť

B., s.r.o. vyplýva, že účastníkom dopravnej nehody bolo motorové vozidlo M.: B teda iné ako bolo
uvedené v žalobe a v relácii dopravnej polície. Podľa listinných dôkazov pripojených žalobcom k žalobe
vyplýva, že predmetom likvidácie bola škoda na motorovom vozidle M.: B Žalovaný pritom poukázal
na skutočnosť, že z poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXX havarijné poistenie vozidiel - súbor, ktorú dňa
30.11.2014 uzavreli žalobca a obchodná spoločnosť B., s.r.o. vyplýva, že predmetom poistenia je súbor
motorových vozidiel, a to najmenej 5 ks. Ktoré konkrétne vozidlá boli poistené však v zmluve uvedené
nebolo. Podľa žalovaného tak žalobca jednoznačne nepreukázal, ktoré vozidlo bolo poškodené a ani to,

či pri nehode poškodené motorové vozidlo bolo u neho havarijne poistené.

Žalovaný ďalej uviedol, že pri výpočte plnenia vychádzal z podkladov žalobcu, voči ktorým nemal
námietky a nerozporoval ich. Vychádzal teda z východiskovej hodnoty vozidla vo výške 13.334,25 eura,ktorú znížil o hodnotu použiteľných zvyškov vo výške 5.230,- eur. Rozdiel vo výške 8.104,25 eura
znížil následne o 20 % DPH, t.j. 1.350,71 eura, keďže spoločnosť B., s.r.o. je platiteľom DPH. Sumu
6.753,54 eura následne žalovaný poukázal na účet žalobcu. Podľa žalovaného pri výpočte výšky škody

postupoval správne a chyba nastala u žalobcu, keď spoločnosti B., s.r.o. poskytol poistné plnenie vo
výške 7.699,04 eura vrátane DPH. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti zo dňa 25.08.2015, ktoré
spoločnosť B., s.r.o. doručila žalobcovi dňa 27.08.2015, ako aj z poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXX je
zrejmé, že B., s.r.o. je platiteľom DPH. Podľa čl. XI ods. 3 prvá veta poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXX
pritom vyplýva, že pokiaľ je poistený platcom DPH, poisťovňa vždy pri poskytnutí plnenia DPH odpočíta.

Vzhľadom na uvedené, mal žalobca podľa žalovaného poskytnúť poistné plnenie bez DPH. Pokiaľ tak
neurobil a pri vyplávaní poistného pochybil, toto pochybenie nemôže znášať žalovaný.

Žalovaný poukázal aj to, že pod škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa pritom rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba

vynaložiť, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Podľa žalovaného tak v danom prípade je možný
vznik škody len na majetku poškodeného, a preto sa náhrada škody nemôže týkať zmenšenia iných ako
majetkových hodnôt poškodeného. Keďže DPH nie je súčasťou majetku poškodeného, žalobca sa voči
žalovanému neoprávnene domáhal refundácie sumy, ktorú mu žalovaný neposkytol práve z dôvodu, že
žalobcom poskytnuté plnenie krátil o DPH.

3. V následných vyjadreniach žalovaný poukázal na odborné vyjadrenie, ktoré si žalovaný nechal
vypracovať za účelom stanovenia základu pre výpočet poistného plnenia pri totálnej škode na
motorovom vozidle a z ktorého vyplýva, že v prípadoch, kedy je základom pre výpočet poistného
plnenia suma motorového vozidla s DPH, pričom poškodený je platiteľom DPH, ktorý si uplatnil nárok

na odpočet DPH na vstupe v plnej výške, dochádza k poskytnutiu plnenia, ktoré môže prevýšiť skutočnú
majetkovú ujmu poškodeného. Môže tak dôjsť k porušeniu tzv. odškodňovacej zásady, ktorá je jednou zo
základných zásad neživotného poistenia. Plnenie poskytnuté nad rámec škody zistenej z účtovníctva je
pre poškodeného výnosom. V zmysle odborného vyjadrenia v prípade poškodeného, ktorý je platiteľom
DPH, ktorý má nárok na odpočet DPH v plnej výške, má byť základom pre výpočet poistného plnenia v

prípade totálnej škody suma motorového vozidla bez DPH, nakoľko poškodený si uplatnil odpočet DPH
na vstupe, a tento nie je v súvislosti s totálnou škodou povinný dodatočne upraviť. Podľa odborného
vyjadrenia v prípade vzniku totálnej škody na motorovom vozidle nejde o transakciu, ktorá je dodaním
tovaru a nevzniká tak povinnosť odviesť DPH na výstupe.

Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal, žeby poškodený nebol platcom
DPH v čase nadobudnutia poškodeného vozidla, pričom sám poškodený v oznámení o vzniku škodovej
udalosti uviedol, že platiteľom DPH je.

Žalovaný zároveň poukázal na to, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z toho, že všeobecná

hodnota poškodeného vozidla bola bez DPH 11.111,87 eura (13.334,25 eura s DPH). Zvyšky vozidla
bez DPH boli 4.358,33 eura (5.230,- eur s DPH). Poistné plnenie bolo vo výške 6.753,54 eura bez DPH
(8.104,25 eura s DPH). Žalobca si v rámci refundácie nárokoval sumu 8.104,25 eura s tým, že suma vo
výške 7.699,04 eura mala byť poukázaná žalobcovi a zvyšná suma 405,21 eura (spoluúčasť) mala byť
poukázaná priamo poškodenému. Keďže však skutočná škoda bola nižšia ako vyplatené poistné, nárok

na úhradu spoluúčasti nebolo možné vysporiadať, o čom bol samotný poškodený informovaný listom zo
dňa 07.12.2015. Vzhľadom na uvedené bolo žalobcovi vyplatené poistné z nárokovanej sumy 7.699,04
eura. Skutočná škoda vyplatená žalovaným teda bola 6.753,54 eura. Rozdiel tak vytvára žalovaná
suma vo výške 945,50 eura. Vyčíslená DPH vo výške 1.350,71 eura predstavuje sumu, ktorú žalovaný
nevyplatil (405,21 eura + 945,50 eura = 1.350,71 eura).

4. Na pojednávaniach žalobca uviedol, že je nepochybné, že došlo k poistnej udalosti, stretu motorových
vozidiel, pričom poškodené vozidlo, ktoré nezapríčinilo dopravnú nehodu bolo havarijne poistené u
žalobcu, ktorý aj vyplatil z titulu havarijného poistenia poškodenému vyčíslenú škodu. V zmysle zákona
má žalobca nárok na regres voči škodcovi, ktorý bol poistený PZP u žalovaného. Z uvedeného dôvodu

mal žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia voči PZP poisťovni škodcu.
Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, nakoľko plnil poškodenému poistné plnenie aj s DPH.5. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že podľa neho sa spor týka len DPH, na ktorú v tomto prípade
žalobcovi nevznikol nárok a žalobca pri likvidácii poistnej udalosti postupoval nesprávne, keď vyplatil
DPH poškodenej strane. Podľa žalovaného bolo pritom preukázané, že v rámci refundácie žalovaný

plnil celé poistné plnenie, ktoré nie je sporné, avšak bez DPH, pričom tento postup likvidácie poistných
udalostí pri totálnych škodách je jediný správny.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a
to: poistná zmluva č. XX-XXXXXXX (č.l. 7 spisu), relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej

nehody (č.l. 19), oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla
(č.l. 22), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 06.10.2015 (č.l. 25), oznámenie o ukončení likvidácie
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (č.l. 29), žiadosť o vyplatenie refundácie zo dňa 14.10.2015 (č.l.
30), oznámenie škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zo dňa 24.08.2015 (č.l. 44), výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla zo dňa 27.08.2015 (č.l.
45), likvidačná správa žalovaného k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (č.l. 48), odborné vyjadrenie

spoločnosti KPMG Slovensko Advisory, k.s. (č.l. 66), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.10.2015
(č.l. 80), oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške skutočnej škody
zo dňa 07.12.2015 (č.l. 82).

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 22.08.2015 došlo v obci A. k poistnej udalosti - dopravnej nehode, keď vodič motorového vozidla M.:
X poisteného u žalovaného, narazil do motorového vozidla M.: B poisteného u žalobcu. Žalobca vyplatil
poškodenému z havarijného poistenia sumu 7.699,04 eura. Žalobca si následne u žalovaného listom
zo dňa 14.10.2015 uplatnil refundáciu poistného plnenia vo výške 7.699,04 eura. Žalovaný žalobcovi

dňa 11.12.2015 zaplatil sumu 6.753,54 eura, pričom sumu vo výške 945,50 eura žalobcovi neuhradil,
čo odôvodnil tým, že táto suma predstavuje DPH, na ktoré poškodenému ako platcovi DPH nevznikol
nárok a žalobca postupoval nesprávne, keď mu vyplatil poistné plnenie aj s DPH.

8. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov Občianskeho práva.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

9. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba nebola žalobcom podaná dôvodne.

Medzi stranami bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie časti refundácie vo výške 945,50
eura, predstavujúci DPH, ktorý žalobca poškodenému vyplatil v rámci poistného plnenia.

10. Súd mal z vyjadrení sporových strán a predložených listinných dôkazov preukázané, že dňa
22.08.2015 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej motorové vozidlo M.: X poistené u žalovaného, narazilo

do motorového vozidla M.: B poisteného u žalobcu. Škoda vzniknutá na motorovom vozidle poistenom u
žalobcu bola žalobcom z havarijného poistenia nahradená vo výške 7.699,04 eura dňa 06.10.2015. Túto
sumu si žalobca následne listom zo dňa 14.10.2015 uplatnil u žalovaného ako refundáciu z povinného
zmluvného poistenia. Žalovaný žalobcovi uhradil len časť uplatnenej sumy vo výške 6.753,54 eura,
pričom neuhradenie sumy vo výške 945,50 eura odôvodnil tým, že táto suma predstavuje DPH, na

ktoré poškodená spoločnosť B., s.r.o., ako vlastník motorového vozidla M.: B a platca DPH, nemala
nárok. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalovaného, nakoľko zo samotnej poistnej zmluvy
č. XX-XXXXXX zo dňa 30.11.2014, čl. XI ods. 3 prvá veta vyplýva, že pokiaľ je poistený platcom
DPH, podľa udania v poistnej zmluve, poisťovňa vždy pri poskytnutí plnenia DPH odpočíta. To, žespoločnosť B., s.r.o. je platiteľom DPH mal súd preukázané zo samotného oznámenia o vzniku škodovej
udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 25.08.2015, kde v kolonke platiteľ DPH
bolo uvedené áno, ako aj zo zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejnených na

portáli www.financnasprava.sk. Skutočnosť, že DPH nebolo pri výpočte poistného plnenia žalobcom
odpočítané mal súd preukázanú z výpočtu výšky plnenia a zo záverečnej tabuľky vypočítaných hodnôt,
z ktorej vyplýva, že všeobecná cena vozidla bola s DPH stanovená na sumu 13.334,25 eura a od tejto
sumy sa následné výpočty poistného plnenia odvodzovali.

11. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z odborného vyjadrenia vypracovaného za účelom stanovenia
základu pre výpočet poistného plnenia pri totálnej škode na motorovom vozidle zo dňa 27.10.2016
vypracovanom spoločnosťou KPMG Q. Advisory, k.s., podľa ktorého v prípadoch, kedy je základom
pre výpočet poistného plnenia suma motorového vozidla s DPH, pričom poškodený je platiteľom DPH,
ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH na vstupe v plnej výške, dochádza k poskytnutiu plnenia, ktoré
môže prevýšiť skutočnú majetkovú ujmu poškodeného. Môže tak dôjsť k porušeniu tzv. odškodňovacej

zásady, ktorá je jednou zo základných zásad neživotného poistenia. Plnenie poskytnuté nad rámec
škody zistenej z účtovníctva je pre poškodeného výnosom. Z tejto správy vyplýva tiež záver, s ktorým
sa súd stotožňuje: z podstaty totálnej škody vyplýva, že pri nej nedochádza k dodaniu tovaru na účely
DPH, pretože vlastník vozidla neprevádza na nikoho dispozičné právo k vozidlu. V prípade vzniku
totálnej škody na motorovom vozidle teda nejde o transakciu, ktorá je dodaním tovaru (predmetom

dane) a nevzniká povinnosť odviesť DPH na výstupe. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval
správne, keď žalobcovi uhradil refundáciu len vo výške 6.753,54 eura a neuhradil mu sumu 945,50 eura,
predstavujúcu DPH, a to aj napriek tomu, že žalobca poškodenému túto sumu ako súčasť poistného
plnenia uhradil. Žalobca pritom v žiadnom zo svojich vyjadrení predmetné odborné vyjadrenie, ako aj
skutočnosť, že suma 945,50 eura predstavuje výšku DPH, nerozporoval. Samotné tvrdenie žalobcu, že

poistné plnenie poškodenému plnil aj s DPH v danom prípade na úspech v konaní nie je postačujúce.

12. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žaloba žalobcom nebola podaná dôvodne, a preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.