Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/456/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203616
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5808203616.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B.
XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom K., Z. K.. XXX, proti odporcovi: R.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Ul. B. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom,
so sídlom K., B. XXX/XX, v konaní o zaplatenie mzdy 7.100,84 eur, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/176/2008-206 zo dňa 16. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh zamietol, II. rozhodnutie o trovách konania si vyhradil po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok sa opiera o ust. § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, 2 Zákonníka práce.

Na základe vyššie ustáleného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená ústna
pracovná zmluva, ktorou by bol založený pracovný pomer zakladajúci nárok žalobcu na mzdu za
vykonanú prácu, ktorú mu dosiaľ žalovaný nezaplatil. Získane dôkazy nepotvrdili dohodu o podstatných
náležitostiach pracovnej zmluvy. Znaky dohody podľa názoru súdu nespĺňa žalobcova iniciatíva na

zostavovanie partie a pred dojednaním so žalovaným vedomosť o výkone práce v Taliansku. V tomto
smere žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno. Až náležitým spôsobom preukázaný
skutočne reálny výkon práce, t. j. konkrétny rozsah vykonaných prác s evidenciou dochádzky by zakladal
dôvodnosť žalobného návrhu. V priebehu konania nebol predložený k dispozícii záznam, ktorým by
sa v tomto konaní jednoznačne preukázal skutočný rozsah žalobcom odpracovaného času a druhu
vykonanej práce u žalovaného. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že záznam o odpracovanom čase sa

predkladal žalovanému a mal by slúžiť ako podklad pre vyplatenie mzdy (peňazí) poukazovaných
objednávateľom V. D., čo by nasvedčovalo faktickému pracovnému pomeru žalobcu u žalovaného. Tiež
nebolo preukázané, ako žalobca dospel k vyúčtovaniu mzdy. Z týchto všetkých dôvodov súd jeho žalobu
zamietol.

V súdenej veci nemožno hovoriť ani o vzniku faktického pracovného pomeru, na vznik ktorého

právneho vzťahu sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to, že zamestnanec začne de facto pre
zamestnávateľa vykonávať prácu a že sa tak stane s vedomím zamestnávateľa. Zo žiadnych dôkazov sa
nepodarilo ustáliť splnenie týchto podmienok. Nepotvrdili to ani výsluchy svedkov. Keďže nárok žalobcu
nebol dôvodný, žalovaným vznesená námietka premlčania voči nepriznanému nároku je bez právnej
relevancie.

S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazuje na to, že Krajský
súd v Žiline nerozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči zákonnej sudkyni, ktorú

vzniesol v písomnom podaní zo dňa 27.03.2014. Výzva súdu zo dňa 20.05.2014, ktorú prevzal dňa
29.05.2014, nemala byť doručená jeho osobe, ale mala byť doručená advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi.
Tejto výzve nerozumel, a preto na ňu nereagoval. Jeho advokát podaním zo dňa 14.07.2014 reagoval
na výzvu súdu, súd sa vôbec nezaoberal doplnením námietky, ktoré došlo súdu pred pojednávaním, na
ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Za takéhoto právneho stavu samosudkyňa JUDr. Gabriela

Kyseľová nemala vyhlásiť rozsudok.

Súd si nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. Ak by si túto povinnosť splnil, muselo by to
byť uvedené v zápisnici. Na žiadnom pojednávaní sudkyňa neuviedla, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia ostali
sporné a tak navrhovateľovi nedala možnosť upraviť jeho ďalší procesný postup v konaní. Napadnutý

rozsudok nespĺňa náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čo je potrebné považovať
za porušenie práva na tzv. spravodlivé súdne konanie, pričom poukazuje na viaceré rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Skutkové a právne
názory súdu sú nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností
a dôkazov súd dospel k týmto názorom. Konanie je postihnuté viacerými procesnými vadami, čo je

odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a takýmto postupom bola navrhovateľovi odňatá
možnosť konať pred súdom.

Súd vo veci rozhodol predčasne bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci, pretože nevykonal
všetky potrebné dôkazy, a to výsluch svedka A. B., výsluch svedkov J. O. a D. F., neuložil odporcovi

povinnosť predložiť dôkazy o zmluvnom vzťahu v Taliansku a o pracovnoprávnom vzťahu s jeho osobou,
zamietol jeho návrhy na vykonanie dokazovania, pričom v odôvodnení rozsudku sa týmito návrhmi
nezaoberal a neodôvodnil, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Má tiež za to, že odôvodnenie rozsudku
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil ho Okresnému súdu Námestovo na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení uvádza, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať
navrhovateľananáhradutrovkonania.Odvolaniepovažujevcelomrozsahuzanedôvodné.Okresnýsúd
vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne
rozhodol. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom navrhovateľom, čo je dostačujúce pre

zistenie skutkového stavu, teda na posúdenie, či medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu
pracovnej zmluvy a k vzniku pracovného pomeru. Ak súd nevykonal ďalšie dôkazy, súd musí zohľadniť
aj hospodárnosť konania. Výsluch ďalších svedkov by na zistenom skutkovom stave nič nezmenil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. s poukazom na ust. §
212 ods. 3 O. s. p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Konanie pred okresným súdom vykazuje viaceré vady konania, na ktoré je krajský súd povinný prihliadať

z úradnej povinnosti a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd zároveň
svojím postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie okresného súdu bolo
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto právne posúdenie možno
pokladať za predčasné.

Postup okresného súdu pri odstraňovaní vád námietky zaujatosti podanej navrhovateľom nebol správny.
Okresný súd postupoval správne, keď vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov námietky
zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorú navrhovateľ podal na Okresný súd Námestovo dňa 27.03.2014.
Námietka neobsahovala náležitosti v zmysle ust. § 15 ods. 3 O. s. p., a to uvedenie, kedy sa účastník
podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Pokiaľ však okresný súd doručil túto

výzvu samotnému navrhovateľovi, takýto postup nebol správny a nevyvolal účinky riadneho doručenia.
Povinnosťou okresného súdu bolo doručiť túto výzvu právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle
ust. § 49 ods. 1 prvá veta O. s. p. Pokiaľ tak okresný súd nepostupoval, nešlo o riadne doručenie
výzvy. Okresný súd potom nemal oprávnenie konštatovať, že odporca nedostatok náležitosti námietkyneodstránil v stanovenej lehote a po doručení faxového podania navrhovateľa dňa 15.07.2014, kedy
navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu doplnil chýbajúcu náležitosť, bolo povinnosťou okresného
súdu predložiť vec postupom v zmysle ust. § 16 ods. 1 O. s. p. nadriadenému súdu na rozhodnutie o

námietkezaujatosti.Nepredloženievznesenejnámietkyzaujatostizostranynavrhovateľanadriadenému
súdu pred vydaním meritórneho rozhodnutia predstavuje takú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§16 ods.3 O.s.p.).

V konaní okresného súdu však krajský súd zistil ďalšie procesné pochybenie.

Občianske súdne konanie sa začína na návrh. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 79 ods. 1 O. s. p.
Súd môže konať a rozhodnúť len o takom návrhu, ktorý má predpísané náležitosti. Ak návrh predpísané
náležitosti nemá, je povinnosťou okresného súdu postupom v zmysle ust. § 43 ods. 1, 2 O. s. p. vyzvať
účastníka na doplnenie alebo opravu podania. V prípade, ak účastník podanie v lehote ustanovenej
súdom nedoplní alebo neopraví a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie

odmietne.

Jednou z obligatórnych náležitostí návrhu je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností.

Opis rozhodujúcich skutočností je mimoriadne dôležitou súčasťou návrhu. Povinnosť navrhovateľa

uviesť rozhodné skutočnosti vyplýva nielen z ust. § 79, ale aj z ust. § 120 O. s. p., z ktorých je zrejmá
povinnosť tvrdenia účastníkov konania. Znalosť rozhodujúcich skutočností je významná aj napr. pre
posúdenie podmienok konania. Vymedzenie rozhodujúcich okolností určuje spolu s petitom žaloby
predmet konania.

Osobitne dôležité je dostatočné skutkové vymedzenie návrhu v prípade uplatnenia peňažnej
pohľadávky, ktorá je v súhrne vyjadrená v petite žaloby. Ak však táto peňažná pohľadávka pozostáva z
viacerých dielčich nárokov, je potrebné ju v návrhu individualizovať, t. j. uviesť jej špecifikáciu, z akých
plnení, na základe akých dôvodov a za aké časové obdobia pozostáva. V súdenej veci práve toto chýba.

Z návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ si uplatňuje odmenu za vykonanú prácu za obdobie od
13.05.2005dodňa22.08.2005.Hociuvádza,žeboladohodnutáhodinováodmena,zožalobnéhonávrhu
nevyplýva, ako došiel k súhrnnej sume 213.920,- Sk (7.100,84 eur), pričom vzhľadom na jeho ostatné
tvrdenia je dôležitá špecifikácia, t.j. uvedenie, za aké konkrétne dni a za aký odpracovaný počet hodín
v jednotlivých dňoch si ktoré plnenie uplatňuje. Takéto údaje sú nevyhnutné aj na určenie prípadnej

splatnosti pohľadávky a posúdenie námietky premlčania.

Bez vyššie uvedenej špecifikácie nároku trpí žaloba vadou, pre ktorú súd nemohol vo veci konať a
rozhodnúť. Povinnosťou okresného súdu bolo navrhovateľa postupom v zmysle ust. § 43 ods. 1, 2 O. s.
p. vyzvať na odstránenie tejto vady s poučením, ako má tak urobiť pod sankciou odmietnutia podania.

Dôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa o nesplnení si povinnosti zo strany prvostupňového
súdu v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. uviesť po vykonaní úkonov podľa § 118 ods. 1, ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd

nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Citované ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zakotvené z dôvodu predvídateľnosti
postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ si okresný súd túto zákonnú
poučovaciu povinnosť nesplnil, odňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, ktorý v prípade

splnenia tejto povinnosti zo strany súdu mohol na procesnú situáciu reagovať procesnými návrhmi.

Pokiaľ okresný súd nevykonal všetky dôkazy navrhované navrhovateľom, bolo jeho povinnosťou takéto
návrhy na vykonanie dokazovania zamietnuť a v odôvodnení vydaného rozsudku uviesť, prečo takéto
dôkazy nevykonal. V tomto smere je odôvodnenie rozsudku okresného súdu nedostačujúce.

Nevykonanie dôkazov zo strany prvostupňového súdu samo o sebe neznamená odňatie možnosti
účastníkovikonaťpredsúdom,keďžesúdniejepovinnývykonaťvšetkydôkazynavrhovanéúčastníkom,
najmä pokiaľ vykonanie týchto dôkazov nie je potrebné pre zistenie skutkového stavu veci.Nevykonanie dôkazov navrhovaných účastníkom však môže znamenať nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci. Okresný súd doposiaľ neuviedol, prečo navrhované dôkazy, najmä výsluchy

svedkov, nevykonal. Krajský súd však konštatuje, že najmä pokiaľ ide o výsluch svedkov J. O. a D. F.,
ide o osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na vzniku a trvaní vzťahov súvisiacich aj s právnym vzťahom
medzi navrhovateľom a odporcom a zrejme disponujú bezprostrednými informáciami, ktoré môžu byť
pre zistenie skutkového stavu dôležité. Okresný súd preto musí riadne zvážiť, či tieto dôkazy v ďalšom
konaní vykoná alebo nevykoná, aby bol dostatočne zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre

právne posúdenie veci.

Vzhľadom na vyššie zistené vady konania, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci sa
akékoľvek právne posúdenie v súčasnom štádiu konania javí ako predčasné. Z dôvodu hospodárnosti
konaniavšakodvolacísúddávadopozornostiokresnéhosúduviaceréskutočnosti,naktorébudemusieť
okresný súd upriamiť svoju pozornosť.

Navrhovateľjepovinnýnávrhskutkovoodôvodniť.Niejevšakpovinnýnávrhprávnekvalifikovaťvzmysle
zásady„súdpoznáprávo“.Jepretopotrebné,abysúdskutkovétvrdenianavrhovateľa,ktorésapreukážu
vykonaným dokazovaním, subsumoval pod všetky právne normy, ktoré sa na danú vec vzťahujú a bez
ohľadunaprávnukvalifikáciuuvedenúnavrhovateľom(ktorousúdniejeviazaný)vyhodnotiluplatňovaný

nárok.

Okresný súd doposiaľ nechal bez povšimnutia tú skutočnosť, že je tu daný medzinárodný prvok, a
to miesto výkonu práce, ktoré je v Taliansku. Túto skutočnosť bude preto potrebné v ďalšom konaní
vyhodnotiť z hľadiska zistenia, aký právny poriadok sa na danú vec bude aplikovať.

Pokiaľ by do úvahy, po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností, prichádzala aplikácia Zákonníka
práce platného v Slovenskej republike, bude treba dokazovanie zamerať na okolnosť, či medzi
účastníkmi vznikol pracovný pomer. Pracovný pomer je záväzkovým právnym vzťahom, na základe
ktorého sa zamestnanec zmluvne zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa prácu určitého druhu, za

odplatu a podľa jeho pokynov. Najtypickejším rysom pracovného pomeru, ktorý ho odlišuje od iných
napr. obchodnoprávnych vzťahoch (zmluva o dielo), je výkon závislej práce, keď zamestnanec na
rozdiel od účastníka obchodnoprávneho vzťahu pracuje podľa pokynov zamestnávateľa, ktorý riadi
priebeh pracovného pomeru a znáša aj hospodárske riziko výkonu práce. Zamestnanec v pracovnom
pomere podľa pokynov svojho zamestnávateľa vykonáva prácu v určitom čase a na vopred dohodnutom

pracovnom mieste, pričom medzi základné povinnosti zamestnanca je okrem osobného výkonu práce
dodržiavanie pracovnej disciplíny. Bude preto úlohou súdu vyvodiť zo skutkových zistení právny záver, či
navrhovateľ vykonával práce pre odporcu ako závislú prácu a či boli splnené obsahové náležitosti vzniku
pracovného pomeru (keďže nedodržanie písomnej formy zmluvy zákon nesankcionuje neplatnosťou),
medzi ktoré patrí druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, resp.

či medzi navrhovateľom a odporcom vznikol iný právny vzťah, za ktorý by prináležala navrhovateľovi
odplata alebo žiadny právny vzťah medzi účastníkmi nevznikol. Takýto záver môže okresný súd urobiť
až po riadne vykonanom dokazovaní, keď skutkové zistenia, ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania,
podriadi pod príslušnú právnu normu.

Úvahy okresného súdu o tzv. faktickom pracovnom pomere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď sa súd dostatočne nevyporiadal s výpoveďou navrhovateľa a vypočutých svedkov. Za faktický
pracovný pomer považuje teória pracovného práva neplatný pracovný pomer. Ide o pracovný pomer, pri
ktoromnebolidodržanézákonnépodmienkyprejehozaloženie.Vychádzajúczteoretickéhovymedzenia
faktického pracovného pomeru, jeho právne následky sa posudzujú rozdielne v závislosti od toho, či

na strane zamestnanca bola dobrá vôľa. Existencia alebo absencia bona fide podstatne determinuje
rozdielnosť právnych následkov neplatného pracovného pomeru vo vzťahu k zamestnancom. Ak
zamestnaneczámernespôsobífaktickýpracovnýpomer,trebamuposkytnúťlenmzdu,platzavykonanú
prácu bez ďalších pracovnoprávnych nárokov, ktoré sú späté s platným pracovným pomerom. Ak
vychádzame z predpokladu bona fide na strane zamestnanca, je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu

nielen mzdu za vykonanú prácu, ale aj iné plnenia (viď Zákonník práce - komentár, autorky Heleny
Barancovej vydaný vydavateľstvom Sprint, október 2005, strana 79, 80).Na základe vyššie uvedených zistených vád prvostupňového konania, ako aj pochybení pri zisťovaní
skutkového stavu veci a právnom posúdení krajský súd napadnutý rozsudok zrušil.

V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu vyporiadať sa s vyššie uvedenými procesnými
nedostatkami konania, predovšetkým predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o námietke
zaujatosti,následnevyzvaťnavrhovateľanaodstránenievádnávrhu.Povinnosťouokresnéhosúdubude
vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom zváži, či vykoná navrhované dôkazy, posudzujúc, či môžu
mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, vychádzajúc z predmetu konania, ktorý určuje aj predmet

dokazovania. Pokiaľ okresný súd niektoré dôkazy nevykoná, návrhy na ich vykonanie zamietne, pričom
nepripustenie týchto dôkazov musí odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd na základe výsledkov dokazovania vyvodí skutkové a právne závery, pričom uvedie svoje
myšlienkové postupy, ktorými sa spravoval pri ich vyhodnocovaní tak, aby účastníkom konania, ako aj
odvolaciemu súdu bolo zrejmé, prečo vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

Zároveň prvostupňový súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.