Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27Csp/229/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204744
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418204744.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.ŠtefanomJuhásomvprávnejvecižalobkyne:

BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika,
zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod. č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713, Bratislava, Karadžičova 2, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: N. B. H., nar. XX. X. XXXX,
trvalý pobyt: S. Ž. Č.. XXX, o zaplatenie 169,23 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 39,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %

p. a. zo sumy 19,79 € od 16. 11. 2015 do zaplatenia a zo sumy 19,79 € od 16. 12. 2015 do zaplatenia,
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“) 8. 11. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 169,23 € spolu s úrokom

vo výške 5,05 % p .a. zo sumy 151,33 € od 16. 12. 2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobkyňa preukazuje výpisom Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 2435/B, z ktorého vyplýva, že 30. 6. 2016 došlo
k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so
žalobkyňou, v dôsledku čoho pôvodný veriteľ zanikol bez likvidácie a žalobkyňa sa stala univerzálnym
právny nástupcom pôvodného veriteľa.

3. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným 13. 12. 2014,
zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 220 € na financovanie spotrebného tovaru zakúpeného u predajcu. Žalovaný sa zaviazal
vrátiť úver v 12. mesačných splátkach vo výške 19,79 €, vrátane úroku. Celková výška sumy, ktorú mal
žalovaný vrátiť, predstavovala 237,48 € a splatnosť prvej splátka bola 15. 1. 2015. Pôvodný veriteľ úver
poskytol žalovanému tak, že ho vyplatil predajcovi so súhlasom žalovaného, čo potvrdzuje aj výpis z

úverového účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prílohu
žaloby.4. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto sa dostal do omeškania a doposiaľ uhradil len 98,95 €.
Dňom 15. 12. 2015 nastala zročnosť poslednej mesačnej splátky, čím sa fakticky stal zročným celý dlh
žalovaného, keďže ostatné splátky už boli skôr splatné. Voči žalovanému pôvodný veriteľ evidoval dlh

vo výške 169,23 € (143,59 € z titulu nezaplatenej istiny, 7,74 € z titulu neuhradeného poistného, 17,90
€ z titulu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky). Okrem toho si žalobkyňa uplatňuje aj zákonný
úrok z omeškania zo sumy 151,33 €, a to od 16. 12. 2015 do zaplatenia.

5. K žalobe boli ako prílohy pripojené: zmluva, výpis z obchodného registra a úradný preklad č. 120/2016

výpisu z obchodného registra vedeného Registratúrou obchodného súdu v Paríži, výpisy z úverového
účtu žalovaného a potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, predžalobná upomienka z 14.
1. 2016 s kópiu vrátenej poštovej obálky, prehľad splátok a úhrad za obdobie od 15. 1. 2015 do 15.
12. 2015.

6. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 27Csp/229/2018-39, z 22. 11. 2018, voči ktorému

žalovanýpodalvčasodporz18.12.2018,pretobolnásledneuznesenímz20.12.2018(č.l.45)zrušený.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobkyne je premlčaný, vznáša námietku
premlčaniaazmluvaobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,pričomžalovanýobsahzmluvynemohol
nijako ovplyvniť.

7. K odporu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa vo vyjadrení z 2. 1. 2019, doručenom okresnému súdu 3.
1. 2019. Vo svojom vyjadrení žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol vopred oboznámený
sovšetkýmipodstatnýmináležitosťamizmluvy,prijejuzatváranížiadneskutočnostinerozporoval. Podľa
bodu 21. časť 3. zmluvy žalovaný pri podpise zmluvy potvrdil svojim podpisom, že si zmluvu prečítal,
porozumel jej zneniu a súhlasil s jej znením. Nárok žalobkyňa nepovažuje za premlčaný, pretože

zročnosť poslednej splátky nastala 15. 12. 2015 a nasledujúci deň mohla žalobkyňa uplatniť svoje právo
po prvý raz, pričom žaloba bola podaná na súd 7. 11. 2018, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote.

8. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listín,
z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.

9. Pôvodný veriteľ uzavrel zo žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúročného úveru vo výške 220 € na nákup spotrebného tovaru na splátky (mobilný telefón
Z. W. F.). Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 12. mesačných splátkach vo výške 19,79 €.
Celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný ako dlžník uhradiť, predstavovala sumu 237,48 €, v ktorej bolo

zahrnuté dojednané poistenie úveru s výškou poplatku 6,99 % z mesačnej splátky úveru (časť 3. bod
1.2 zmluvy). Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) za úver v zmluve predstavovala
13,39 %, ročná úroková sadzba 0 % a priemerná hodnota RPMN 37,27 %. Termín konečnej splatnosti
bol uvedený ako 15. 12. 2015, termín prvej splátky 15. 1. 2015 a splatnosť každej splátky do 15. dňa
v mesiaci.

10. Z výpisov z úverových účtov súd zistil, že žalovaný uhradil žalobkyni doposiaľ celkovo sumu 98,95
€ (5. splátok vo výške 19,79 €). Predmetný úver pôvodný veriteľ so súhlasom žalovaného vyplatil
predajcovi, u ktorého si žalovaný zakúpil spotrebný tovar.

11. Pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nesplatenej časti úveru v predžalobnej upomienke z
14. 1. 2016 v lehote 14 dní od doručenia upomienky, ktoré si žalovaný neprevzal v odbernej lehote, preto
bolo vrátené pôvodnému veriteľovi.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o

úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere,
ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom poskytujúcim úvery v rámci
podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetné zmluvy vzťahujú aj

ustanovenia ZSU, pretože spĺňajú všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré
zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj
z ustanovení predmetných štandardných zmlúv, ktoré odkazujú na predmetný zákon.

21. Vzhľadom na uvedené, súd pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú

zmluvnú podmienku, resp. či zmluvy obsahujú všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSU, absenciou
ktorých by bol úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 ZSU, pričom dospel k záveru, že v
obsahu predmetných zmlúv nevzhliadol žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani absenciu zákonom
vyžadovaných náležitostí. Žalobkyňa si uplatňuje úhradu zvyšnej časti istiny bezúročného úveru, ktorý
žalovaný doposiaľ neuhradil, nezaplateného poistného, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky

a zákonného úroku z omeškania.

22. Žalobkyňa si uplatnila aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 17,90 € podľa § 121
ods. 3 OZ (príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením). Svoj nárok žalobkyňa ohľadom nákladov uplatňuje s poukazom na bod 3.2

časti 3. zmluvných podmienok oboch zmlúv. Uvedené podmienky však neupravujú výšku nákladov, ani
spôsob ich výpočtu.

23. Okresný súd nárok žalobkyne v tejto časti zamietol, pretože v danom konaní neuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu reálnych nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením

pohľadávky v celkovej výške 17,90 €. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane
sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu
sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 38/2015, z 21. 1. 2015). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ,predstavujú reálne vynaložené náklady, ktorých účelnosť vynaloženia a ich skutočnú výšku je žalobkyňa
povinná preukázať. Tieto náklady nie je možné uplatňovať ako kvázi paušál v podobe svojvoľne určenej
výšky zo strany žalobkyne, resp. pôvodného veriteľa, pretože takto určená suma neodráža skutočné

náklady žalobkyne spojené s uplatňovaním pohľadávky v predsúdnom štádiu. Žalobkyňa sa odvoláva na
zmluvné podmienky, na ktorých sa dohodli so žalovaným, čo však súd považuje za irelevantné, pretože
žalobkyňa si tieto náklady uplatňuje podľa § 121 ods. 3 OZ a na skutočnosti, že vynaloženie reálnych
výdavkov je povinná žalobkyňa preukázať, nič nemení ani dohoda zmluvných strán o povinnosti dlžníka
uhradiť náklady s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky.

24. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bol okresný súd povinný skúmať, či nárok žalobkyne
bol uplatnený na súde včas, t. j. pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty.

25. Na predmetný spotrebiteľský vzťah súd aplikoval ustanovenia OZ o premlčaní. V danom prípade
išlo o plnenie v splátkach, pričom žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala, že vyhlásila predčasnú

splatnosť poskytnutého úveru v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, preto plynula všeobecná
trojročná premlčacia lehota pre každú splátku zvlášť odo dňa ich zročnosti v súlade s § 103 prvá veta OZ.
Podľa zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť poskytnutý úver v 12. mesačných splátkach vo výške 19,79
€, splatnosť ktorých bola 15. kalendárny deň mesiaci. Splatnosť prvej splátky tak bola určená do 15. 1.
2015 a poslednej 15. 12. 2015.

26. Žaloba bola doručená okresnému súdu 8. 11. 2018. Splátky, pri ktorých uplynula trojročná premlčacia
lehota pred doručením žaloby, nie je možné v tomto konaní priznať z dôvodu uplatnenej námietky
premlčania. Pri posledných 2. splátkach, ktorých splatnosť nastala po 8. 11. 2015, neuplynula trojročná
premlčacia lehota pred uplatnením práva na súde, preto nárok vo výške 39,58 € (splátky splatné 15. 11.

2015 a 15. 12. 2015) bol uplatnený dôvodne. Z uvedeného dôvodu je žaloba dôvodná iba v uvedenej
časti istiny a poistného a zvyšok uplatneného nároku je premlčaný resp. v uhradenej časti úveru vo
výške 98,95 € zanikol dlh žalovaného splnením. Súd preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie 39,58
€ a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú pre premlčanie uplatneného nároku.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 151,33

€ od 16. 12. 2015, ktorý je dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru. Súd
však zohľadnil, že žalovanému priznal nárok na dve mesačné splátky, ktorých splatnosť nastala 15. 11.
2015 a 15. 12. 2015, a preto prvý deň omeškania žalovaného pri jednotlivých splátkach úveru bol 16.
11. 2015 a 16. 12. 2015. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % (5
% + 0,05 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie

podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) platná k prvému
dňu omeškania bola 0,05 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.
a. zo sumy 19,79 € od 16. 11. 2015 do zaplatenia a z tej istej dlžnej sumy od 16. 12. 2015 do zaplatenia.

30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

32. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 169,23 € s príslušenstvom, priznaná jej bola suma 39,58
€ s príslušenstvom. V konaní mala teda žalobkyňa úspech v rozsahu 23 %, jej neúspech predstavuje77 %. Žalovaný teda vo veci dosiahol celkový pomerný úspech vo výške 54 % (77 %- 23 %). Vzhľadom
na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich v konaní neuplatňoval, súd rozhodol tak,
že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné
doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho

doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.