Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209961
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:6614209961.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 1. B. XX, prechodne

bytom M. ul. XXX, B., proti : 1/ maloleté dieťa: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, 2/muž, ktorého otcovstvo má byť
určené: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, U., o určenie otcovstva, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje počiatok vyživovacej povinnosti W. D. voči maloletému X. S., nar. XX.XX.XXXX od
XX.XX.XXXX.

Zročné výživné za obdobie od 30.04.2010 do 31.08.2016 vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa za ten ktorý mesiac zročného obdobia je
W. D. povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom domáhala určenia otcovstva domnelého otca k mal. X.,

nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu od 26.04.2013 a úhrady výdavkov
počas gravidity. S domnelým otcom sa zoznámila v roku 2008 a po desiatich mesiacoch súžitia zistila,
že je tehotná. Domnelý otec prisľúbil pomoc, navštevoval ju. Po pôrode sa už nevideli.

2.Do prvého rozhodnutia súd zistil tento skutkový a právny stav: Navrhovateľka sa s domnelým otcom
spoznalivmáji2008.Druhýpolrok2008žilispolunaubytovniaintímnesastýkali.Vdecembri2008zistila
navrhovateľka, že je tehotná. Informovala domnelého otca, ktorý sa tešil, potom ju posielal na potrat, a

potom sa tešil a ubezpečoval navrhovateľku, že sa o nich postará. Ostala na rizikovom tehotenstve a
domnelý otec ju navštevoval u rodičov, kde bývala. Počas tehotenstva sa tiež intímne stýkali. Prestal ju
navštevovať tesne pred pôrodom a po pôrode prerušili kontakt. Domnelý otec jej na dieťa nič neplatil,
ani počas tehotenstva. Otec navrhovateľky uviedol, že ich domnelý otec s navrhovateľkou navštevoval
aj počas tehotenstva navrhovateľky. Dieťa sa podobá na domnelého otca. H. O. písomne uviedla, že
navrhovateľka a domnelý otec spolu žili a následne ostala navrhovateľka tehotná. Návrh bol podaný
dňa 30.04.2013 a od 26.04.2013 žiadala navrhovateľka výživné na dieťa od domnelého otca a zverenie

dieťaťa, pričom zjavne nemohlo ísť o preklep, ale o špecifikovanú požiadavku.

3. Okresný súd určil otcovstvo, zveril dieťa matke, určil výživné od 26.04.2013 a určil zročné výživné. Na
základe odvolania navrhovateľky Krajský súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu v časti počiatkuvyživovacej povinnosti, zročného výživného a trov konania s poukazom na vyjadrenie navrhovateľky zo
dňa 24.01.2014 v zápisnici OS Lučenec ( č.l. 59).

4. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti domnelého otca podľa § 180 CSP. Doručenie mali
vykázané. Navrhovateľka uviedla, že chce výživné od narodenia dieťaťa pričom určený otec neplatí
výživné. Ona aj skôr podávala návrh ako tento, nevie to však zdokladovať.

5. Opatrovníčka maloletého návrh akceptovala. Súhlasí s návrhom keď však poukazuje na to, že spätne

je možné priznať tri roky od podania návrhu výživné na maloleté dieťa.

6. Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to :
odvolaním z čl. 230, uznesením KS Nitra z čl. 241 a zistil tento skutkový a právny stav :

7. Podľa vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 24.01.2014 z č.l. 59 uviedla, že v návrhu je preklep a výživné

žiada od narodenia dieťaťa.

8.Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

9.Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10.Podľa § 28 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11.Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

12.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

15.Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.18.Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

19.Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

20.Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

21.Súd právoplatne určil, že domnelý otec je otcom maloletého dieťaťa, zveril dieťa navrhovateľke a určil
výšku výživného. V predchádzajúcom rozhodnutí súd vychádzal z posledného vyjadrenia navrhovateľky
zo dňa 02.06.2016 kde sa pridržiavala podaného návrhu. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu ma
prvostupňový súd brať do úvahy vyjadrenie navrhovateľky podľa ktorého žiadala výživne od narodenia

dieťaťa, teda od 22.09.2009. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine pri maloletom dieťati je možné žiadať
výživne spätne tri roky od podania návrhu. Návrh bol podaný dňa 30.04.2013, súd tak určil vyživovaciu
povinnosť otca od 30.04.2010, keďže muž na dieťa nijako neprispieval pričom dieťa malo od narodenia
nárok na výživné. Súd nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa na iné určenie počiatku vyživovacej
povinnosti ako podľa zákona. Navrhovateľka skoršie podanie žaloby nepreukázala. Vo zvyšku tak návrh

na určenie počiatku vyživovacej povinnosti pred 30.04.2010 zamietol. Zročné výživné vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenej za ten ktorý príslušný rok za obdobie
od 30.04.2010 do 31.08.2016 súd zaviazal muža v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd neurčil na zročné výživné splátky vzhľadom na to, že muž si svoju povinnosť nijako neplní a splátky
tak nie sú spravodlivé a dôvodné.

22.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov prvostupňového a odvolacie konania. V zásade súd v mimosporovom konaní náhradu trov
nepriznáva a nebol žiaden dôvod pre iný postup. Stranám ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.