Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/338/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116217769
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4116217769.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v zastúpení JUDr. Ján Šoltés - advokát, so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: B.. X. I., bytom C., Q. XX, o zaplatenie sumy vo výške
106,71 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca žalobný návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 106,71 eur, pričom v žalobe uviedol, že právny predchodca
žalobcu ako vlastník a prevádzkovateľ plynárenskej distribučnej siete vykonal dňa odbernom mieste

kontrolu meradla zemného plynu. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že v období uvedenom vo
vyúčtovacej faktúre dochádzalo na odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu
žalovaným bez zmluvy o dodávke zemného plynu v zmysle v tom čase platného a účinného ust § 59
ods. 1 písm. a), z. č. 656/2004 Z.z. o energetike o zmene niektorých zákonov.
Právny predchodca žalobcu vo faktúre č. XXXXXXXXXX, s lehotou splatnosti do 25.08.2010 vyúčtoval
žalovanému ako odberateľovi cenu zemného plynu odobratého a spotrebovaného žalovaným bez platne
uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu na odbernom mieste. Žalovaný právnym predchodcom

žalobcu v poskytnutej lehote vyúčtovanú cenu spotreby zemného plynu nezaplatil.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, faktúru č. X./.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4./ V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 17C XXX/XXXX - XX, zo dňa
12.12.2016, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd predmetnú žalobu zamietol
prihliadnuc na ustanovenie § 5b zák. č. 250/207 o ochrane spotrebiteľa.Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany právneho zástupcu žalobcu , ktorý vo
svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že nimi uplatnený nárok nie je premlčaný.

5./Krajský súd v Nitre Uznesením č.k. XXCo XXX/XXXX - XX, zo dňa 05.09.2018 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého uplatnený
nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy .

Podľanázoruodvolaciehosúdubezzmluvynemoholmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným
vzniknúť spotrebiteľský vzťah, založený na rozličnom postavení dodávateľa, ako osoby, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a spotrebiteľa, ako osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy,
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ďalej vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že súd prihliadol na s poukazom na §5b zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a žalobu zamietol, pričom vzhľadom na nález Ústavného súdu už
podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a z
úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie uplatneného nároku.

6./ Súd prvej inštancie viazaný podľa § 391 ods. 2 CSP právnym názorom odvolacieho súdu a nariadil
pojednávanie.

7./ Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil, pričom
súhlasil s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti a preto súd v

predmetnej veci postupoval v zmysle § 180 Csp.

8./ Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že členský podiel k bytu zdedil po svojej matke,
v rámci dedičského konania sa jeho traja súrodenci zriekli dedičstva a on sa stal vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti, ktorú obýval až do roku 1999 a po rozvode zostala v byte bývať jeho bývalá manželka
s tromi deťmi.
V danom prípade opätovne vznáša námietku premlčania, nakoľko splatnosť faktúry bola 05.08.2010 a
žaloba bola podaná na súd až 30.6.2016.
S rozsudkom Krajského súdu sa nestotožňuje, ale stotožňuje sa s rozsudkom Okresného súdu, náhradu

trov konania si neuplatňuje.

9./ Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že zo strany žalovaného došlo k
neoprávnenému odberu zemného plynu, teda žalovaný odoberal zemný plyn bez zmluvy o dodávke

zemného plynu.
Na základe neoprávneného odberu bola žalovanému právnym predchodcom žalobcu vystavená dňa
22.07.2010 faktúra č. XX.XX.XXXX s lehotou splatnosti do 05.08.2010 na sumu vo výške 106,71 eur.
Žalovaný predmetnú faktúru v lehote splatnosti neuhradil, a faktúra do rozhodnutia v predmetnej veci
zo strany žalovaného nebola uhradená.

Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného, právny predchodca
žalobcu vyčíslil škodu za obdobie od 29.10.2008 do 08.07.2010 v celkovej výške 106,71 eur.

10./ Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 106,71 € s

príslušenstvom.

11./ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12./ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).13./ Podľa § 18 ods. 1, 3 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len
Zákon o energetike) predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a
prístup do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prenos elektriny

a distribúcia elektriny na vymedzenom území, preprava plynu a distribúcia plynu na vymedzenom
území, uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve,
poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny
a plynu do sústavy alebo do siete. Účastníkom trhu s plynom je výrobca plynu, b) prevádzkovateľ
prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka, dodávateľ plynu [§ 2

písm. c) 18. bod], odberateľ plynu[§ 2 písm. c) 23. bod].

14./ Podľa § 2 písm. c) bod 13 Zákona o energetike je odberným miestom miesto odberu plynu vybavené
určeným meradlom. Podľa bodu 25 je odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje
plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

15./ Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Zákona o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ
distribučnej siete určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje,
udržiava a pravidelne overuje správnosť jeho merania. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe

uzatvorenej zmluvy o doprave plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom o dodávke plynu.
Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke
plynu.

16./ Podľa § 59 ods. 1 písm. a), vyššie cit. zákona, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej
zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou.

17./Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 155/2005 Z. z., k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú

náklady plynárenského podniku, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä
náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého
plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu
a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov.

18./ Podľa § 100 ods. 2 OZ , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

19./ Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20./ Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (1) Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

21./ Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

22./ Z vykonaného dokazovania ako aj prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania zo strany

právneho zástupcu žalovaného, súd prihliadol na námietku premlčania a vyhodnotil ju ako dôvodnú
poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný môže uplatniť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu
konania až do právoplatného skončenia veci a vyhodnotiac námietku premlčania ako dôvodnú, žalobu
na tomto základe v celom rozsahu zamietol.

23./ Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje.Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych
občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po
časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.

24./ V konaní ide o právo žalobcu na náhradu škody spôsobnej neoprávneným odberom zemného plynu,
ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe.
Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu škodnej udalosti (§ 106 ods. 2 OZ),

v prejednávanej veci počiatkom neoprávneného odberu zdokladovaného na základe faktúry č.
XXXXXXXXXX, vyhotovenej dňa 22.07.2010 a splatnej dňa 05.05.2010 predloženej žalobcom ( č.l. 5), z
čoho je zrejmé, že ak bola žaloba podaná na súde dňa 30.06.2016, bola podaná po uplynutí objektívnej
premlčacej doby.
Dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá (§106 ods. 1 OZ).

Súd má za to, že právny predchodca žalobcu sa o škode ako aj o škodcovi dozvedel najskôr dňa, kedy
bola vykonaná na namieste samom kontrola meradla zemného plynu.
Vykonanou kontrolou bolo zistené, že v období uvedenom vo vyúčtovacej faktúre dochádzalo na
odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu žalovaným bez zmluvy o dodávke zemného
plynu v zmysle v tom čase platného a účinného ust § 59 ods. 1 písm. a) z.č. 656/2004 Z.z. o energetike

a o zmene niektorých zákonov, pretože v tento deň bola zistená výška škody a kto je ňu zodpovedný.
Z uvedeného je zrejmé, že žaloba podaná na súde dňa 30.06.2016 bola podaná po márnom uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pričom súd podporne poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn.
2M Obdo 6/2010 zo dňa 29.11.2011, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre
začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený

dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody
tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú výšku
škody.“.
Poškodený Distribúciou SPP v tom čase, teda ešte pred postúpením pohľadávky sa o výške vzniknutej
škody dozvedel na základe faktúry vystavenej dňa 22.07.2010, pričom predmetná faktúra nadobudla

splatnosť dňa 05.08.2010.

25./ Zároveň súd uvádza, že čo sa týka splatnosti záväzku, splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň
po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto momente má veriteľ po prvýkrát možnosť
uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/. Určenie času splatnosti pohľadávky má význam

najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia
práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.
Súd uvádza, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy mohol uplatniť na súde nasledujúci
deň po splatnosti vystavenej faktúry, pričom ide o dvojročnú premlčaciu dobu a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od

"mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda
keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať
žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.

26./ V danom prípade na základe kontroly meradla zemného plynu vykonanej právnym predchodcom
žalobcu bolo zistené, že zo strany žalovaného došlo v období od 29.10.2008 do 08.07.2010 k
neoprávnenému odberu zemného plynu čo znamená, že žalovaný odoberal plyn bez riadne uzavretej
zmluvy o dodávke zemného plynu, v dôsledku čoho došlo k vyčísleniu sumy právnym predchodcom
žalobcu vo výške uplatnenej sumy a to vo výške 106,71 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy z titulu neoprávneného odberu
zemného plynu a to, na základe faktúry vystavenej dňa 22.07.2010, č. XXXXXXXXXX, s lehotou
splatnosti do 05.08.2010, bol súd povinný prihliadnuť na uplatnenú námietku premlčania zostupný
žalovaného .
Na túto skutočnosť prihliadol, pričom dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo

možné mu uplatnený nárok priznať a preto súd žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo
pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud hlavnéhozáväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej
dobe ako hlavný peňažný záväzok.

27./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania nežiadal, žalobca na náhradu trov konania
nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.