Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Csp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207158
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716207158.2

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Y. W., N..H.. H. H. J.Á.
XXX/A, Y., M.: XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. H., P.. X.XX.XXXX, X.
Y. I. XXXX/XX, E., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, Košice - Šaca, v
konaní o zaplatenie 1.964,90 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 875,36 eur, úroky a úroky z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 371,68 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 49,15 eur, to všetko v lehote troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 2 875,36 eur, poplatkov vo výške 49,15 eur, úroky vo výške 371,68 eur, úroky z

omeškania vo výške 889,18 eur, zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo zostatku nesplatenej
istiny, t. j. zo sumy 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 2 875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým,
že dňa 2.4.2013 uzatvorila Poštová banka, a. s. so žalovaným zmluvu o úvere č. 0243426113, na
základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške podľa zmluvy a žalovaný sa zaviazal
v stanovenej lehote vrátiť istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia a plniť ostatné

povinnosti.Žalovanýneplnilúverriadneavčas,pretovdôsledkuomeškaniažalovanéhosplnenímúveru
vyhlásil žalobca dňa 28.11.2014 úver za predčasne splatný. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti bol
žalovaný povinný zaplatiť nezaplatenú istinu, úrok z istiny a bankové poplatky za upomienky a poistné.
V súlade s obchodnými podmienkami si žalobca uplatňuje aj úroky za poskytnutý úver vo výške 16,5
% ročne poukazujúc na ustanovenie § 497,499, 502 ods. 1, 503 ods.2 a 506 Obchodného zákonníka,
zároveň si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2.Súd doručoval žalobu žalovanému na vyjadrenie spolu s uznesením, ktorým mu uložil povinnosť
vyjadriť sa k žalobe v lehote 15 dní a poučil ho o procesných právach a povinnostiach. Súdu doručoval
zásielku do ÚVTOS Košice-Šaca pre žalovaného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody. Žalovaný sa
však k doručenej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

3.Podaním doručeným 9.8.2017 Poštová banka, a. s. oznámila, že bola uzatvorená Zmluva o postúpení
pohľadávok dňa 13.6.2017 medzi spoločnosťou Poštová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťouY. W., N.. H.. ako postupníkom. Súdu bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávok č. III. /2017.
Uznesením z 12.9.2017 súd rozhodol o pripustení vstupu spoločnosti Y. W., N.. H.. do konania namiesto
doterajšiehožalobcu.Uznesenienadobudloprávoplatnosť18.9.2017.Navýzvusúdusavyjadrilaprávna

zástupkyňa žalobcu podaním doručeným 16.10.2017 v ktorom sa vyjadrila k uzavretiu zmluvy o úvere,
vyhláseniu predčasnej splatnosti ku dňu 28.11.2014, pričom zo strany žalovaného nedošlo k úhrade
pohľadávky po vyhlásení predčasnej splatnosti. Žalovaný uhradil na úver celkovo sumu vo výške 732,90
eur, ktorá bola v zmysle Zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná vo výške
32,90 eur na poplatky vo výške 475,36 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 224,64 eur

na istinu. Uvedené vyplýva z listiny aktuálny stav úveru, ktorý súdu bol doručený a ide vlastne o výpis
z bankovej knihy, ktorý je považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Vo svojom podaní sa
vyjadrila aj k otázke nároku na úrok a to až do splatenia úveru pričom si je vedomá, že v tomto smere
na pôde Okresných súdov neexistuje ustálená súdna prax pri ich uznávaní.

4.Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.4.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny

zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Žalovaný splnomocnil na zastupovanie v predmetnom konaní advokáta JUDr. Petra Balášku, ktorý sa
dostavil na pojednávanie, ktoré sa v súlade s § 180 CSP sa pojednávanie konalo v neprítomnosti
žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného.

5.Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými sú Zmluva o úvere č.
0243426113, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Všeobecné obchodné podmienky,
Sadzobník poplatkov, výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 12.11.2014, doručenky, aktuálny stav
úveru ku dňu 30.4.2016, lustrácia adresy pobytu žalovaného v dostupných registroch na základe čoho
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 2.4.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere Dostupná pôžička č.
0243426113,nazákladektorejžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške3100euraktorýsažalovaný
zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 19,50 % ročne v 72 mesačných splátkach vo výške
77,29 eur splatných vždy do 7. dňa v mesiaci s dátumom prvej mesačnej splátky 7.5.2013 a dátumom
konečnej splatnosti 7.4.2019. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca dňa 28.11.2014

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky. Žalovaný dlžnú
pohľadávku doposiaľ neuhradil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky je možné dohodnúť odplatu, pokiaľ je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.“6.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 platí, že „Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné...“, pričom toto ustanovenie bolo následne novelou - zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou
od 1.4.2015 precizované o tretiu vetu, v zmysle ktorej „Z odôvodnenia doplnenia ustanovenia § 52 ods.
2 OZ, ktoré bolo vykonané formou návrhu výboru NR SR vyplýva, že zákonodarca má bezpochyby za
to, že na všetky spotrebiteľské záväzky, a teda aj na spotrebiteľské záväzky, ktoré sú svojou povahou

tzv. absolútnym obchodom sa má prednostne použiť právny režim Občianskeho zákonníka, a nie
Obchodného zákonníka...Na druhej strane však bez pochyby, a to aj s účinkami retrospektívnymi, platí
a musí platiť, že právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, a ktorý má svoj základ v
Obchodnom zákonníku sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka“.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva[resp. v znení novely účinnej
od 1.3.2010 ktoré mu priznávajú tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa], alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“.
7.Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými v
zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže veriteľ postupovať len v súlade a za
podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička, úver, odložená platba a iné).
Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.12.2014 spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.12.2014 na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa článku 6 6.2 Obchodných podmienok pre úver ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej
splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta
bol vyhlásený konkurz, alebo existencia, alebo klient zomrel je banka oprávnená požadovať predčasné

splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

Podľa článku 6 6.3 Obchodných podmienok pre úver v prípade ak je klient v omeškaní so splácaním
splátok banka je oprávnená úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a
sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to až do času úplného splatenia

omeškaných splátok.

Podľa článku 6 6.4 Obchodných podmienok pre úver v prípade ak sa úver stane predčasne splatným
v zmysle bodu 6.2 banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a
sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení a to od dátumu predčasnej splatnosti až

do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke.

Podľa článku 6 6.5 Obchodných podmienok pre úver klient je povinný zaplatiť banke i príslušenstvo
pohľadávky a to vrátane poplatkov spojených s upomínaním klienta v zmysle Sadzobníka a nákladov
banky vynaložených na úhradu poistného podľa článku 11 OP.

8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že žaloba
je v prevažujúcej časti dôvodná. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3 100eur, ktoré sa žalovaný spolu s dohodnutým úrokom vo výške 19,50 % ročne zaviazal splácať v 72
pravidelných mesačných splátkach vo výške 77,29 eur splatných vždy do 7. dňa toho ktorého mesiaca
s dátumom prvej splátky 7.5.2013 a dátumom poslednej splátky 7.4.2019. Žalovaný však nesplácal

úver riadne a včas, preto žalobca dňa 28.11.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovaného
vyzval na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný na
úhradu predmetného úveru zaplatil sumu 732,90 eur, ktorá bola započítaná v súlade s Obchodnými
podmienkamitakakosúdvyššieuvádzalpričomcelkováúrokovásadzbaboladohodnutávovýške19,50
% a výška úroku z omeškania bola určená podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Mesačná splátka

vo výške 77,29 eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 74 eur a z poplatku za poistenie
úveru vo výške 3,29 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. V súvislosti s
výškou poistenia úveru súd odkazuje na ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie
vo forme doplnkovej služby, kedy sa do celkových nákladov poplatok za postenie úver započíta len ak je
poistenie povinné na získanie úveru. A preto sa v tomto prípade nezapočítavajú poplatky za nepovinné

poistenie úveru do celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 7.5.2013 keď túto splátku uhradil až 23.5.2013. Suma zmluvných
úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa tvrdení žalobcu predstavovala sumu 835,28 eur a
sumaúrokovzomeškaniadovyhláseniapredčasnejsplatnostiúverupredstavovala11,79eur,tedaspolu
847,07eurodktorejbolaodpočítanáúhradažalovanéhovovýške475,36eur.Výslednásumazmluvných

úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje 371,68 eur,
ktoré je povinný žalovanému zaplatiť. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru predstavuje sumu 674,61 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej
splatnostiúverupredstavujesumu214,65eurspolu889,26eurodktorejsumynebolaodpočítanážiadna
úhrada žalovaného a teda výsledná suma zmluvných úrokov a z úrokov z omeškania po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru bola vo výške 889,26 eur, ktoré si žalobca uplatňuje. Z takto uplatnenej
sumy súd však priznal iba 371,68 eur, čo predstavuje kapitalizované úroky a úroky z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

9.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, keď vzťah

medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom. Aj na zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ustanovenia § 497 a nasl. ObZ s výnimkou takých
zmluvných podmienok aké má na mysli ust. § 54 ods. 1 OZ. Pri aplikácii Obchodného zákonníka
na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku
kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d) - absolútne obchody, sa práva a povinnosti spravujú Obchodným

zákonníkom. Ak je účastný týchto vzťahov spotrebiteľ, na takéto úvery sa aplikuje aj zák. č. 129/2010 Z.
z.. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako
bezúročná, pričom záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere, je jeho podstatnou
náležitosťou. Obdobne aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským
úveromniejeúverbezúrokuabezďalšíchpoplatkov.Podstatnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskom

úvere je aj ročná úroková sadzba. V zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ sú úroky a úroky z omeškania
príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V ust. § 506 ObZ je upravený právny režim, podľa ktorého ak
je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri
mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.

Veriteľ má tak možnosť uplatniť proti dlžníkovi, ktorý si neplní svoj záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, právny prostriedok, že môže požadovať
spolu s odstúpením od zmluvy o úvere vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Toto ustanovenie upravuje účinky
odstúpenia od zmluvy o úvere odlišným spôsobom než je tomu v ust. § 351 ObZ alebo v ust. § 48

ods. 2 OZ. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu. Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s
úrokmi aj po odstúpení od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok ale záväzok pôvodný,
ktorý sa odstúpením od zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. §
506 ObZ zaplatiť úroky a dlžnú sumu nezaniká. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských
úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do

úvahy ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti môže
veriteľ postupovať len v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru (pôžička,
úver, odložená platba a iné). Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená.10.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka a tvrdí, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmenou
termínu splatnosti na ktorú má veriteľ nárok. Ak dlžník je povinný platiť zmluvné úroky v prípade ak platí

úver v splátkach odporuje logickému výkladu, aby bol od tohto oslobodený v prípade oprávnenej zmeny
termínu splatnosti. Poukázal aj na znenie bodu 6.4 Obchodných podmienok kedy je nepochybné , že
úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom
žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. K vráteniu celej poskytnutej
istiny doposiaľ nedošlo a tak nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného podľa, ktorého

je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípade zmluvného úroku ide de facto o
odmenu veriteľa za poskytnutie úveru pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany
žalovaného doposiaľ nedošlo a preto žalobca je naďalej oprávnený aj na zaplatenie úrokov z úveru.
11.Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
istinu a (platiť) úroky (resp. celkové náklady) na základe zmluvy s veriteľom. Obsahom tejto zmluvy je
tiež dohoda strán o výške úrokovej sadzby (§ 9 ods. 2 písm. i) Zákona) a tiež vymedzenie výšky, počtu

a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (ust. § 9 ods. 2 písm. l) Zákona). Ak výška úrokovej
sadzby nie je v zmluve uvedená, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Povinnosť platiť úroky, ako aj ich výška, teda vyplýva priamo zo
zmluvy, z dohody strán, a nie z právneho predpisu. Bez zmluvy niet spotrebiteľského úveru. Bez zmluvy
niet záväzku spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky. Bez dohody strán o výške úrokovej

sadzby veriteľ na úroky nemá nárok, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ust. §
11 ods. 1 písm. b) Zákona).
12.V § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“. Keď berieme do úvahy ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 502 ods. 1 0bchodného
zákonníka nie je možné aplikovať pre prípad zmlúv o spotrebiteľských úveroch, nakoľko absencia

stanovenia úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru nespôsobí povinnosť platiť obvyklé
úroky tak, ako to predpokladá citované ustanovenie Obchodného zákonníka, ale spotrebiteľský úver sa
budepovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov(§11ods.1písm.b)Zákona),nakoľkonebudeobsahovať
náležitosť požadovanú zákonom a to úrokovú sadzbu (§ 9 ods. 2 písm. l) Zákona). Dohoda o úrokoch
má pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (bez ohľadu na konkrétnu formu spotrebiteľského úveru)

výlučne zmluvný charakter, a to aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Dohodnuté
(zmluvné) úroky (napr. podľa § 685 alebo § 779 OZ) predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti
tomu,úrokyzomeškaniasúsankciouzaporušeniepovinnosti?nedodržaniedohodnutejdobysplatnosti.
Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo
v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so

splnením dlhu. Úroky sú vecou dohody účastníkov právneho úkonu ( viď komentár k ustanoveniu § 517
Občianskeho zákonníka z vydavateľstva C.H.Beck 2015 Števček a kolektív autorov).
13.Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka
zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský

úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve
dohodnuté) úroky. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok; pretrváva len povinnosť
nahradiť už splatné úroky. Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z
omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za

užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade
by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky,
jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo
požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti

pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa
ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky,
pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal
mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktickéhovrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale
aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do
omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas

omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné ( viď komentár
k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z vydavateľstva C.H.Beck 2015 Števček a kolektív autorov).
14.Zo zákona (§ 565 Občianskeho zákonníka) však spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť
- „zaplatiť celú pohľadávku“, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky,
výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. „Zákon

pritom otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši. Je preto
nevyhnutné aplikovať § 563 OZ a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo
dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak“. Nakoľko zmluva zaniká
vyhlásením predčasnej splatnosti a práve týmto okamihom nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa,
práve k tomu okamihu sa zastavuje (zmluvne dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne
dohodnuté) úroky a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v

zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V prípade, že spotrebiteľ túto svoju novú peňažnú povinnosť (vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné
úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná) nesplní (riadne) a
včas, dostáva sa do omeškania s plnením svojej novej peňažnej povinnosti voči veriteľovi (§ 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Úroková sadzba, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s plnením

splátok sa bude aplikovať len v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a len do vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa pričom požadovaná
suma sa zafixuje k účinnosti tohto zosplatnenia a pre prípad omeškania spotrebiteľa s vrátením takto
zafixovanej sumy pristúpi k tomuto fixnému záväzku spotrebiteľa nová povinnosť a to povinnosť platiť
úroky z omeškania.

15.Tak ako uvádzal právny zástupca žalobcu vo svojom podaní a ktorú citáciu uviedol súd v bode 8
tohto rozsudku § 503 Obchodného zákonníka upravuje otázku splatnosti úrokov pre úvery a to aj pre
spotrebiteľské úvery, pričom ust. ods. 1 a 2 upravujú otázku riadneho splácania úrokov dohodnutých v
zmluve a ust. ods. 2 upravuje toto riadne splácanie pre prípad, že sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach. Pre otázku splatnosti úrokov je podstatná prvá a posledná veta ust. ods. 1

citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého „Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. ... V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov,
sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.“. Práve prvá a posledná veta citovaného ustanovenia ustanovujú,
že veriteľ je oprávnený na (riadne) úroky len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný
zákonník expressis verbis v prvej vete citovaného ustanovenia upravuje, že „záväzok platiť úroky je

splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný
v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia
veta citovaného prvého odseku § 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „v
čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“
zvyšok poskytnutých prostriedkov. Toto citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je

koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden iný výklad. Ust. ods. 3 upravuje otázku splácania úrokov
výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Toto ustanovenie zakotvuje, ak sa
naplní hypotéza prvej vety (dlžník skutočne vráti) peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve,
dlžník nebude povinný platiť úroky pre celé úverové obdobie dohodnuté v úverovej zmluve, ale len do
obdobia, kedy peniaze vrátil ( viď článok Mgr. Antona Pavúka s názvom „Neexistencia nároku veriteľa

na riadne - zmluvne dohodnuté úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru“).
16.Veritelia často svoje nároky na riadne úroky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru
po vyhlásení predčasnej splatnosti podporujú práve ust. § 503 ods. 3, druhou vetou Obchodného
zákonníka, a síce že „úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov“, tak je tomu aj v tomto prípade, keď v článku 6 bod 6.4 Obchodných podmienok, ktoré sú

súčasťou zmluvy o úvere je uvedené, že banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou
úrokovou sadzbou a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku
klienta voči banke. Vzhľadom na vyššie uvedené sa jedná o nesprávnu argumentáciu, nakoľko citované
ustanovenie upravuje len splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka, a
Obchodnýzákonníksplatnosťúrokovupravujevustanoveniach§503ods.1a2,ktoréveriteľaoprávňujú

na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu
ich skutočného vrátenia.
17.V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa zmluva o
spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nejuvedené. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa
ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania
spotrebiteľasvrátenímtýchtoprostriedkovjespotrebiteľpovinnýplatiťvýlučneúrokyzomeškania,avšak

nie riadne úroky. Povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky po tom, čo sa veriteľ vykonaním
jednostranného právneho úkonu rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so spotrebiteľom, nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu, naopak, ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje túto otázku pre spotrebiteľské úvery vo forme úveru, vyslovene ustanovuje splatnosť
úrokov k času vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu.

18.V rozsudku Krajského súdu Prešov z 30.6.2015 sp. zn. : 6Co/190/2014 sa okrem iného uvádza: stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.

V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav v ktorom má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata
straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Ak teda nastal stav

kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom.
19.Z vyššie uvedených dôvodov súd preto nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvného úroku za
obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda od 29.11.2014 do 30.4.2017 vo výške 889,18

eur a za toto obdobie bol priznaný len kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 371,68 eur. Rovnako
súd nepriznal úroky zo zostatku nesplatenej istiny t. j. zo sumy 2 875,36 eur vo výške 16,50 % ročne
od 1.5.2016 do zaplatenia, ale len úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 875,36 eur od
1.5.2016 do zaplatenia a to v súlade s nižšie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5

percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy úveru vo výške 2
875,36 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného.

21.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní čiastočne uznal nárok

uplatnený žalobcom . V tomto smere súd poukazuje na ustanovenia § 282 CSP kedy sporová strana
disponujúca konaním v rámci svojich dispozičných úkonov môže uznať žalobcom uplatnený nárok a to
tak v celosti, alebo aj jeho časť. Z dôvodu, že z strany žalovaného došlo k čiastočnému uznaniu nároku
uplatneného žalobcom rozhodol súd rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku. V zostávajúcej
časti v ktorej žalovaný nárok neuznával a súd žalobcov nárok zamietol písomné vyhotovenie rozsudku

obsahuje podrobné odôvodnenie rozhodnutia.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou
v spore, kým nie je spor skončený. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov.
V danom prípade mal v prevažnej miere úspech v spore žalobca a jeho neúspech bol len v časti ozaplatenie úrokov zo sumy 2 875,36 eur za obdobie od 1.5.2016 do zaplatenia a kapitalizovaných úrokov
za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti do 30.4.2016, preto mu súd priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých súd

rozhodne v zmysle nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti I. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné. Odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku sa

pripúšťa z jediného dôvodu, ktorým je, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Proti II. a III. výroku
rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.