Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212336
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714212336.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcov 1/ Z. O., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XX, XXX XX L. G. a 2/ Z. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
E. XX, XXX XX L. G., obidvoch právne zastúpených JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom
Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: I/ S.. S. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom

XXX XX N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Námestie SNP 70/36,
960 01 Zvolen a II/ S. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX Y. E. XX, právne zastúpenej
JUDr. Lindou Straňákovou, advokátkou so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej I/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22.
septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 22. 09.
2016 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.
XX Okresného úradu L., katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie L. G. ako C-KN parc. č.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, C-KN parc. č. XXX, záhrady o výmere XXX
m2 a rodinný dom súpisné č. XX stojaci na C-KN parc. č. XXX/X, ktoré prikázal do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcov (prvý výrok). Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovanej I/ sumu 3.772,72 Eur a žalovanej II/ sumu 3.777,72 Eur, každej v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku (druhý a tretí výrok) a priznal im nárok na náhradu trov konania vo výške 100
% (štvrtý výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalované ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností (každá s
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/10) súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva aj s

jeho vyporiadaním prikázaním nehnuteľností žalobcom; nesúhlasili s navrhovanou výškou náhrady za
spoluvlastnícky podiel (každej po 3.110 Eur). Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku
č. 86/2015 F.. Z.F., ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 40.200 Eur a písomným
podaním z 30. 03. 2016, ktorým sa vyjadril k námietkam žalovanej I/ k znaleckému posudku, navýšil
všeobecnú hodnotu rodinného domu o hodnotu odpadového potrubia 53,93 Eur na 25.684,24 Eur.
Súd prvej inštancie pri ustálení výšky odplaty za spoluvlastnícky podiel každej žalovanej odpočítal

hodnotu príslušenstva stavby vyhotoveného v roku 2014 žalobcami, a to prístrešok - závetrie 923,91 Eur,
kanalizačnú prípojku 175,03 Eur a domovú čističku odpadových vôd 1.369,82 Eur. Dospel k záveru, že
hodnota rodinného domu spolu s pozemkami predstavuje 37.777,19 Eur, jedna desatina zodpovedajúca
spoluvlastníckemu podielu každej žalovanej je potom 3.777,72 Eur a v takejto výške každej z nich priznal
náhradu za spoluvlastnícky podiel (všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom
40.192,02 Eur - 923,91 Eur za prístrešok - závetrie - 173,03 Eur za kanalizačnú prípojku - 1.369,82

Eur za domovú ČOV = 37.723,26 Eur + 53,93 Eur v zmysle vyjadrenia znalca z 13. 05. 2016). Vdôvodoch rozsudku (bod 23) súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná strana súhlasila s prikázaním celej
nehnuteľnosti do sčasti výlučného a sčasti bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1, § 262

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspechom žalobcov v konaní v plnom rozsahu, ktorým
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti druhému a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalovaná
I/ odvolanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej I/
sumu 4.025,39 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal jej má nárok na náhradu trov celého
konania, alternatívne rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvej inštancie sa zaoberal len niektorými výhradami
žalovaných, rozhodujúce hodnoty odvodil od znaleckého dokazovania po odpočítaní hodnoty tzv.

nového príslušenstva a svoj postup v tomto smere náležitým spôsobom nezdôvodnil. Poukázala na to,
že investujúci spoluvlastník si môže uplatniť nárok na zaplatenie náhrady z titulu investícií do spoločnej
veci aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v
širšom zmysle, ktoré žalobcovia nenavrhli. Je vylúčené vykonať zohľadnenie širšieho vyporiadania v
rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie mal preto vychádzať z

hodnoty 40.253,93 Eur predstavujúcej všeobecnú hodnotu nehnuteľností zistenú znaleckým posudkom
č. 86/2015 v spojení s vyjadrením znalca z 13. 05. 2016.
Tvrdila, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nákladov, ktoré mali
vynaložiť na vybudovanie domovej čističky odpadových vôd, kanalizačnej prípojky a prístrešku v roku
2014.Niejemožnévychádzaťzcenyurčenejznalcomvroku2015,resp.2016.ŽalovanáI/uskutočnenie

výstavby týchto vecí nepovažuje za nevyhnutné investície do nehnuteľností. Navyše spolu so žalovanou
II/ by mali znášať náklady na ich vybudovanie len do výšky ich spoluvlastníckych podielov (1/10).
Žalovaná I/ súhlas s ich výstavbou nedala a dozvedela sa o nej až zo znaleckého posudku.
Na zdôvodnenie odvolania proti výroku o nároku na náhradu trov konania uviedla, že od začiatku
bola ochotná pristúpiť k mimosúdnemu vyriešeniu veci, ale žalobcovia ponúkali za vyporiadanie jej

spoluvlastníckeho podielu nízku sumu. Z dôvodu blízkeho vzťahu k žalobcom znalkyne F.. E. nebolo
možné akceptovať žalobcami predložený znalecký posudok. V parciálnej základnej časti konania
týkajúcej sa samotného zrušenia podielového spoluvlastníctva nemožno hovoriť o výlučnom úspechu
žalobcov a o neúspechu žalovaných. Žalobcovia bránili žalovaným uplatňovať ich užívacie a vlastnícke
práva (užívajú aj ideálny podiel patriaci žalovaným bez zaplatenia primeranej náhrady). Výrok o priznaní

nároku na náhradu trov konania vo výške 100 % pôsobí podľa odvolateľky neurčito a nepreskúmateľne s
prihliadnutímnato,ženastranežalobcovajžalovanýchvystupujúdvefyzickéosobydisponujúceurčitým
spoluvlastníckym podielom. Nie je preto zrejmá povaha záväzku žalovaných znášať trovy konania
ani povaha práva žalobcov na tento nárok; v tejto časti namietla nedostatok odôvodnenia rozsudku.
Poukázala na možnosť aplikácie § 257 CSP so zdôraznením, že každý zo spoluvlastníkov súhlasil

so zrušením podielového spoluvlastníctva aj so spôsobom jeho vyporiadania, takže sporná zostala
iba hodnota nehnuteľnosti a s tým súvisiaca výška odplaty za spoluvlastnícke podiely odstupujúcich
spoluvlastníkov (najmä pre nemožnosť žalovanej I/ oboznámiť sa so stavom a hodnotou nehnuteľnosti
pred znaleckým dokazovaním v dôsledku odmietavého správania žalobcov). Odňatie možnosti konať
pred súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. b) ako predpokladá § 420 písm. f) CSP žalovaná

I/ videla v tom, že súd prvej inštancie napádaný rozsudok nezdôvodnil spôsobom rešpektujúcim právo
strany na spravodlivý proces. Nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie odvolateľka videla v tom,
že okresný súd si nesplnil svoju procesnú povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku(ďalejiba„O.s.p.“)oboznámiťstranusporunapojednávaníspredbežnýmzhrnutímspornýcha
nespornýchskutkovýchokolnostíajpredbežnýmnáhľadomnato,ktoréznavrhnutýchdôkazov(ne)treba

vykonať, čím má byť strane sporu vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu, a tomu prispôsobiť
uplatňovanie procesných oprávnení. Po zmene procesnoprávnych predpisov prešla táto právna úprava
pod § 181 ods. 2 CSP. Aj tieto okolnosti je potrebné brať na zreteľ pri hodnotení otázky trov konania.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie. Zdôraznili, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v
ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, dôsledkom
čoho je s poukazom na § 367 ods. 2 CSP to, že napadnutý rozsudok nenadobúda právoplatnosť ako
celok a v zmysle § 379 písm. c) CSP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.Uviedli, že právne posúdenie súdom prvej inštancie je správne, pretože nevykonával širšie vyporiadanie
spoluvlastníctva, nezohľadňoval investície do spoločnej veci, ale iba stanovil rozsah predmetu konania,
t. j. toho, čo je predmetom spoluvlastníctva a predmetom vyporiadania. Žalobcovia nepodali návrh na

širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Tzv. nové príslušenstvo bolo presne špecifikované cenou, umiestnením a technickým stavom.
Žalovaná I/ nerozlišovala medzi súčasťou veci a jej príslušenstvom. Novým príslušenstvom sporných
nehnuteľností sú stavby, ktoré sú samostatnou vecou a nestali sa súčasťou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom súdneho konania. S odkazom na § 4 ods. 6 prvú vetu zák. č. 442/2002 Z. z. uviedli,

že vlastníkom vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá ju zriadila na vlastné
náklady spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Medzi
stranami nebolo sporné vybudovanie nového príslušenstva žalobcami. Neexistuje právny titul pre vznik
spoluvlastníctva žalovanej I/ k novému príslušenstvu.
K výške odplaty za spoluvlastnícke podiely žalovaných poukázali na to, že na prvom pojednávaní
ponúkali výplatu po 4.000 Eur každej zo žalovaných oproti ich požiadavke na vyplatenie 7.000 Eur.

Z týchto súm je potrebné merať pomer úspechu a neúspechu sporových strán. Neopodstatnená je
námietka žalovanej I/, že žalobcovia jej neumožnili ohliadku predmetných nehnuteľností za účelom
určenia ich hodnoty. Žalobcovia nikdy neboli o takúto ohliadku žalovanou I/ požiadaní. Celý tento spor
vznikol na základe neprimeraných požiadaviek žalovanej I/, ku ktorej sa pridala aj žalovaná II/, na
výplatu z predmetných nehnuteľností. V konaní bolo potvrdené stanovisko žalobcov, je preto zákonné

a spravodlivé, aby náhradu jeho trov znášala žalované.
Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní oznámil všetkým prítomným, že spornou je jedine otázka
hodnoty nehnuteľností a za tým účelom bude nariadené znalecké dokazovanie. Nebola znemožnená
realizácia procesných práv žalovanej I/ do miery porušujúcej jej právo na spravodlivý proces.
Nové príslušenstvo nehnuteľností bolo zhotovené žalobcami preto, že v nehnuteľnostiach žije XX-

ročná stará matka žalovanej I/, ktorá ešte mala suchý záchod. O tom by mala žalovaná I/ vedomosť,
keby sa aspoň sporadicky o starú matku zaujímala, avšak dlhé roky ju nenavštívila a neprejavila o ňu
akýkoľvek záujem. Žalovaná I/ sa sústreďuje na dosiahnutie maximálneho výnosu z nehnuteľností, nie
však na starostlivosť o ne ani o starú matku, na ktorej sa nikdy nepodieľala. Zo zvýšenia hygienického
štandardu starej matky žalovaná I/ spravila aj odvolací dôvod. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní voči žalovanej I/.

4. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok napadnutý odvolaním
žalovanej I/ (§ 379 písm. c), § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto celý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a), b) CSP). Odvolací súd pripomína,
že s podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je zo zákona spojený suspenzívny
účinok spočívajúci v tom, že podaním odvolania sa do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
odkladá právoplatnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 367 CSP, do 30. 06.

2016 § 206 ods. 1 O. s. p.). Suspenzívny účinok dopadá aj na vykonateľnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia. V odvolacom konaní platí dispozičná zásada ovládajúca občianske súdne konanie, z ktorej
vyplýva, že účinky odvolania nastávajú zásadne len v miere, v akom rozsahu bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie napadnuté. Ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie, pri ktorom z právneho predpisu
vyplývaurčitýspôsobvyporiadaniavzťahustránsporu,nastávajúúčinkyodvolaniaajvovzťahukvýroku,

ktorý odvolaním napadnutý nebol (§ 367 ods. 2 veta druhá CSP, do 30. 06. 2016 § 206 ods. 2 druhá
veta O. s. p.). Typickým príkladom sporu, pri ktorom spôsob vyporiadania vzťahu jeho strán vyplýva z
právneho predpisu je práve konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Správna
bola argumentácia žalobcov, že hmotnoprávna povaha riešeného sporu neumožňuje napriek tomu,
že odvolateľka vymedzila rozsah odvolania len proti druhému a štvrtému výroku, aby ostatné výroky

rozsudku súdu prvej inštancie nadobudli právoplatnosť oddelene.

6. V prípade postupu podľa § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) musia byť stranami sporu
všetci spoluvlastníci, čo vyplýva z ich hmotnoprávneho postavenia vo väzbe na ich postavenie nútenýchspoločníkov v zmysle § 78 CSP (nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p.). Následkom
núteného spoločenstva je, že ak podá odvolanie čo len jeden zo spoluvlastníkov, rozhodnutie ani voči
ostatným nenadobudne právoplatnosť.

7. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (v ktorom sú riešené vnútorné
vzťahy spoluvlastníkov) je návrhové. Súd je však viazaný len návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie
navrhovanýmspôsobomjehovyporiadania.Akreálnerozdelenieveciniejemožné,môžesúdvyporiadať
spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva alebo viacerým

spoluvlastníkom do spoluvlastníctva. V prípade prikázania veci do podielového spoluvlastníctva
dochádza k zmene veľkosti spoluvlastníckych podielov pôvodných vlastníkov, čo vyžaduje majetkové
vyporiadanie s tými, ktorí vlastníkmi (spoluvlastníkmi) prestávajú byť. Z výpisu z listu vlastníctva č.
XX Okresného úradu L., katastrálneho odboru vyplýva stranami sporu nespochybnená skutočnosť, že
žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na prejednávaných
nehnuteľnostiach 3/10, žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1/2, žalované I/ a II/ sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, každá s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/10. Predmetom konania, ako vyplýva zo skutkových tvrdení uvedených
v žalobe aj na pojednávaniach, bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva žalobcov vo vzťahu k
žalovaným a jeho následné vyporiadanie, nie (aj) zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
medzi žalobcami navzájom. Žalobcovia vo svojich prednesoch prejavili vôľu nebyť v budúcnosti

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností so žalovanými, bez vplyvu na vzájomný spoluvlastnícky
pomer žalobcov (podiel 3/10 vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ a 1/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov 1/ a 2/). Prikázanie nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov podľa
žalobného petitu a vyjadrené v enunciáte rozsudku súdu prvej inštancie v tomto súdnom konaní nebolo
jeho predmetom, lebo nebolo navrhnuté zrušenie (a vyporiadanie) podielového spoluvlastníctva medzi

žalobcaminavzájom.Súdprvejinštanciepritomvodseku23nastrane5.odôvodneniarozsudkuuvádza,
že žalované súhlasili s prikázaním celej nehnuteľnosti do sčasti výlučného a sčasti bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov, výrokom rozsudku však celé nehnuteľnosti prikázal do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov. Odvolaciemu súdu preto nezostalo iné, ako odvolaním napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie

odstráni toto pochybenie.

8. Z hľadiska správnosti namietanej výšky odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovanej I/ odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 15. 12. 1994 sp. zn. III.ÚS 102/94, v zmysle ktorého
zákonom stanovená možnosť zrušenia podielového spoluvlastníctva predstavuje pre spoluvlastníka,

ktorého spoluvlastnícky podiel je prikázaný ostatným spoluvlastníkom, nútené odobratie vlastníckeho
práva, ktoré musí spĺňať ústavné podmienky v zmysle článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd.Medzinepatríajpovinnosťposkytnutiaprimeranejnáhrady,ktorújenutnéchápaťakohodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie veci, aká bola
predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení nového rozsudku vzhľadom na argumentáciu odvolateľky
a tvrdenia žalobcov vysvetlí dôvody, pre ktoré zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zistenej
znaleckým dokazovaním odpočítal hodnotu nákladov na vybudovanie domovej čističky odpadových vôd,
kanalizačnej prípojky a prístrešku - závetria, ktoré mali byť žalobcami zhotovené v priebehu roku 2014 a

či týmto spôsobom vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. V tejto súvislosti
bude v prvom rade potrebné zodpovedať otázku, či ide o súčasť alebo o príslušenstvo hlavnej veci v
zmysle § 120 ods. 1 a § 21 ods. 1 OZ.

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vyjadrí vo výroku rozhodnutia

povahu procesného spoločenstva strán sporu tak, aby v prípade priznania nároku na náhradu trov
konania bolo zrejmé, ktorá strana sporu má hradiť trovy konania a kto je na takéto plnenie oprávnený,
pričom z výroku musí vyplývať aj hmotnoprávna povaha nároku na plnenie. Pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania sa súd prvej inštancie vzhľadom na argumentáciu odvolateľky a vyjadrenie
žalobcov k odvolaniu vysporiada aj s tým, či zistil alebo nezistil existenciu dôvodov pre aplikáciu § 257

CSP.

11. Súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania.12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).