Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208479
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214208479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa,

a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava proti žalovanému G. Ľ. - Y., nar. XX.X.XXXX, Š.H. Č. XX,
XXX XX Š. Č., o zaplatenie 43,72 Eur s prísl., dňa 18.7.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % od
10.7.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Zmluvná podmienka uvedená v článku 4 odsek 7 Všeobecných poistných podmienok pre povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Wüstenrot
poisťovňa,a.s.,ktorénadobudliúčinnosťdňom1.10.2010včasti:„...resp.vprípadeplateniapoistnéhov
štvrťročnýchsplátkach,dojednéhomesiacaodsplatnosticeléhopoistného...“jeneprijateľnouazároveň
neplatnou zmluvnou podmienkou.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 48 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doplnenou písomným podaním zo dňa 14.6.2016 žiadal žalovanému uložiť
povinnosť zaplatiť žalobcovi 43,72 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % z dlžnej sumy ročne odo
dňa 10.7.2012 až do zaplatenia.

2. Žalobca dňa 7.9.2011 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia 7.9.2011.
Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím.

3. Žalovaný v zmysle poistnej zmluvy sa zaviazal platiť žalobcovi štvrťročné platby poistného v sume
32,25 Eur splatné vždy k 7.9., 7.12., 7.3. a 7.6. v roku.

4. Žalovaný uhradil žalobcovi štvrťročný predpis poistného splatný dňa 7.9.2011 a 7.12.2011 v sume
dvakrát 32,25 Eur. Neuhradil štvrťročný predpis poistného splatný 7.3.2012 a 7.6.2012.

5. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti, podľa ktorých je celé poistné splatné v deň splatnosti poslednej splátky poistného,poistná zmluva zanikla dňa 9.7.2012 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote
(storno pre neplatenie).

6. Žalobca v konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie do zániku poistnej zmluvy, t. j. do 9.7.2012
vo výške 43,72 Eur, po započítaní platieb zo strany žalovaného.

7. Žalovaný na výzvu súdu vyjadriť sa k žalobe žalobcu oznámil, že nárok žalobcu uznáva a svoj záväzok
je ochotný splácať v splátkach.

8. Ak nie je ustanovené inak, na konanie začaté pred 1.7.2016 platí zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred týmto dňom,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 C.s.p.).

9. Na prejednanie spotrebiteľského sporu súd nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur (§ 297 C.s.p.).

10. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie
sú sporné, keď žalovaný napriek výzve súdu ich nepoprel. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti

prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez
nariadenia ústneho pojednávania. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu
a jeho webovej stránke dňa 8.7.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.7.2016 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Žalobca ako poisťovateľ (§ 2 písm. d/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a doplnení niektorých zákonov)
dňa 7.9.2011 uzavrel so žalovaným ako poisteným poistnú zmluvu číslo XXX/XXXXXX-X, z obsahu
ktorej vyplýva, že na jej základe žalovaný uzatvára povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenskej značky OPEL ASTRA s tam uvedeným
výrobným číslom vozidla s počiatkom dňa 7.9.2011 na dobu neurčitú s ročným poistným 129,- Eur a

výslednou štvrťročnou splátkou 32,25 Eur.

12. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na

výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré

sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

13. Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo
právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

14. Takým osobitným predpisom, ktorý fyzickým a právnickým osobám ustanovil povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od
1.10.2001 doposiaľ.15. Podľa § 3 citovaného zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, /6a/ v ostatných

prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu má nájomca. V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. Osoba, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň

prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského
motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

16. Podľa § 6 toho istého zákona poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného
predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa

osobitného predpisu /10/ alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových
vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze. Súčasťou poistnej zmluvy
súvšeobecnépoistnépodmienky.Všeobecnépoistnépodmienkymusiaobsahovaťnajmenejpodmienky
podľa § 4, 5, 7 až 12 a § 15. Poisťovateľ je na návrh poistníka povinný uzavrieť poistnú zmluvu, ak nie je v
rozpore s týmto zákonom. Ak poisťovateľ odmietne uzavrieť s poistníkom poistnú zmluvu, určí Národná

banka Slovenska na žiadosť poistníka poisťovateľa, ktorý je povinný s ním poistnú zmluvu uzavrieť. Ak je
uzavretá poistná zmluva, poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia na území všetkých
členských štátov; poistenie zodpovednosti platí počas trvania tohto poistenia aj na území tých štátov,
ktoré poisťovateľ označil v zelenej karte.

17. Podľa § 8 uvedeného zákona poistné pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona sa stanovuje
vo výške zabezpečujúcej splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovateľa vyplývajúcich z poistenia
zodpovednosti vrátane tvorby rezerv podľa osobitného predpisu. Poistným obdobím je spravidla jeden
kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a
splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

18. Podľa § 9 ods. 4 zákona poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do
jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej
zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne
uplynutím tejto lehoty.

19. Žalobca tvrdí, že poistný vzťah medzi ním a žalovaným zanikol podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001
Z.z. a článku 4 ods. 7 v spojení s čl. 5 ods. 5 Všeobecných poistných podmienok (ďalej iba „VPP“) dňom
9.7.2012. Platenie poistného bolo dohodnuté v štvrťročných splátkach splatných vždy k 7.9., 7.12., 7.3.
a 7.6. bežného kalendárneho roka po 32,35 Eur. Žalovaný uhradil prvé dve splátky poistného splatné

ku 7.9.2011 a 7.12.2011 dvakrát po 32,25 Eur. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001
Z.z. a čl. 4 ods. 7 a čl. 5 ods. 5 žalobca má zato, že k zániku poistenia došlo do jedného mesiaca od
nezaplatenia poslednej splátky v poistnom období, t. j. celého poistného, teda ku dňu 9.7.2012 (žalovaný
nezaplatil splátky poistného splatné ku dňu 7.3.2012 a 7.6.2012). S týmto záverom žalobcu však nie
je možné súhlasiť.

20. Predovšetkým je nutné uviesť, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, z ktorého si žalobca svoj nárok vyvodzuje a ktoré je, a aj v čase
tvrdeného vzniku nároku bolo upravené zákonom č. 381/2001 Z.z. na základe zmocnenia daného
ustanovením § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tak je občianskoprávnym záväzkovým vzťahom a

to aj v prípade, že zmluvnými stranami sú právnické osoby. Súdna prax pritom poistný vzťah založený
poistnou zmluvou uzatvorenou podľa § 788 a násl. považuje za vzťah spotrebiteľský, pokiaľ na strane
poistenéhovystupujefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnenízmluvynekonávrámcipredmetusvojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a to s odkazom na ustanovenie § 52 Občianskeho
zákonníka. Z rovnakých záverov čo do charakteru zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

7.9.2011 vychádzal aj súd v tomto konaní.

21. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení k 7.9.2011, t. j. ku dňu uzavretia poistnej zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v rovnakom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené

sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak
spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa

osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia
výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.

Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,

b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa

osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže
bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne

podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,

c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

23. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v už uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľov každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.25. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba Smernice) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery,
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.

26. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca
alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom
podať dôkaz.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

28. Podľa § 298 C.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29.Nietsporuotom,žežalobcapriuzatváranízmluvysožalovanýmvystupovalakododávateľtak,akoto
má na mysli ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o čom svedčí predmet jeho činnosti podľa

zápisu v obchodnom registri (žalobca je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sa, vložka číslo: 757/B) a na druhej strane nemôžu byť ani pochybnosti o tom, že žalovaný v tom
istom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ tak, ako to má na mysli ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, lebo je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. V dôsledku uvedeného a podľa už citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľov
žalovaný ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred prípadnými neprijateľnými podmienkami zmluvy,
ktorá podľa žalobcu zakladá jeho nárok na zaplatenie dlžného poistného. Súd preto zisťoval, či zmluva
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.9.2011 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú motorovými vozidlami neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
už citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/
EHS. Tento postup súd bol povinný zvoliť napriek tomu, že žalovaný nárok žalobcu uznal, keďže ide o

spor, v ktorom žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana v spore požíva zvýšenú ochranu, ktorú mu je
súd povinný poskytnúť zo zákona.

31. Ako už súd naznačil vyššie, základnou právnou úpravou zmluvného vzťahu medzi stranami
založeného zmluvou uzavretou dňa 7.9.2011, je zákon č. 381/2001 Z.z. vydaný na základe zmocnenia

daného zákonodarcovi ustanovením § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

32. Tento zákon samostatne rieši aj otázku zániku zmluvného vzťahu, a to čiastočne odlišne od
všeobecnej úpravy zániku poistenia obsiahnutej v ustanoveniach § 800 a násl. Občianskeho zákonníka,keď prípady zániku poistenia rozširuje (zrejme s prihliadnutím na určité osobitosti tohto typu poistenia),
ako o tom svedčí odsek 1 § 9 zákona.

33. Skutočnosťou majúcou za následok zánik poistenia zo zákona je rovnako ako v prípade
všeobecnéhopredpisu,takajvprípadezákonač.381/2001Z.z.nezaplateniepoistného,akotovyplývaz
ustanovenia § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.

34. Aj keď pre zánik poistenia „zo zákona“ sú v týchto právnych úpravách stanovené odlišné lehoty (v

prípade úpravy v Občianskom zákonníku je určená lehota v trvaní troch mesiacov, v prípade zákona
o povinnom zmluvnom poistení je určená lehota jedného mesiaca), začiatok plynutia tejto lehoty je v
oboch právnych predpisoch viazaný na deň splatnosti poistného.

35. Splatnosť poistného v prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla určujú všeobecné poistné podmienky (§ 8 ods. 2 zákona).

36. Podľa článku 5 odsek 4 Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vydaných žalobcom, poistné je
splatné prvého dňa poistného obdobia.

37. V poistnej zmluve, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným bolo dohodnuté ročné poistné obdobie s
ročným poistným vo výške 129,- Eur so začiatkom poistenia, teda so začiatkom poistného obdobia
od 7.9.2011. Žalovanému na základe uvedeného dňom 7.9.2011 vznikla povinnosť zaplatiť zmluvne
dohodnuté poistné vo výške 129,- Eur.

38. Žalobca v žalobe, resp. v písomnom podaní zo dňa 14.6.2016, ktorým na výzvu súdu doplnil žalobu,
tvrdí, že žalovaný poistné sa zaviazal zaplatiť v štyroch splátkach po 32,25 Eur so splatnosťou k 7.9.,
7.12., 7.3. a 7.6. bežného kalendárneho roka. Súd toto tvrdenie žalobcu akceptoval, aj keď priamo v
zmluve a ani vo VPP deň splatnosti tej ktorej štvrťročnej splátky dohodnutý nebol, ale ak malo ísť o
štvrťročné splátky, potom deň ich splatnosti vychádza na dni tvrdené žalobcom.

39. Žalovaný podľa žalobcu však zaplatil iba prvé dve splátky poistného po 32,25 Eur splatné k 7.9.2011
a 7.12.2011. Aj toto tvrdenie žalobcu súd považoval za nesporné, lebo skutočnosti, ktoré by toto tvrdenie
spochybňovali, preukázané v konaní neboli.

40. Žalovaný nezaplatil splátky poistného, ktoré boli splatné dňa 7.3.2012 a 7.6.2012.

41. Žalobca z toho vyvodzuje záver, že došlo k zániku poistenia do jedného mesiaca od nezaplatenia
poslednejsplátkyvpoistnomobdobí,t.j.k9.7.2012(žalobcanevysvetlilprečokzánikupoistenianedošlo
k 7.7.2012, ktorý deň sa zhoduje číslom s dňom splatnosti poslednej splátky).

42. Pri určení zániku poistenia žalobca sa odvoláva na § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. a články 4 ods. 7
VPP „Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu
jeho splatnosti, resp. v prípade platenia poistného v štvrťročných splátkach, do jedného mesiaca od
splatnosti celého poistného, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre

zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty“ a článok 5 ods.
5 VPP „Ak je v poistnej zmluve dohodnuté, že poistné bude platené vo forme štvrťročných splátok, prvá
splátka poistného je splatná v deň začiatku poistenia. Každá ďalšia splátka poistného je splatná v deň,
ktorýsačíslomzhodujesdňomzačiatkupoistenia,atotretiehokalendárnehomesiacanasledujúcehopo
splatnosti predchádzajúcej splátky poistného. Celé poistné je splatné v deň splatnosti poslednej splátky

poistného“.

43. So záverom žalobcu o dni skončenia poistenia nie je možné súhlasiť, aj keď tento záver je navonok
súladný s článkom 4 odsek 7 VPP.

44. Predovšetkým je nutné uviesť, že zánik povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pre nezaplatenie poistného upravuje samotný zákon č.
381/2001 Z.z. a to v jeho § 9 ods. 4. Pre zánik v takomto prípade určuje lehotu jedného mesiaca počítajúc
od dátumu splatnosti poistného. Právna úprava obsiahnutá v citovanom zákonnom ustanovení sícepripúšťa výnimku so zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty, keď pripúšťa dohodu zmluvných strán,
ktorou by v poistnej zmluve lehotu zániku poistenia predlžili, avšak maximálne na dobu troch mesiacov
s tým, že poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Úprava zániku poistenia obsiahnutá v

článku 4 odsek 7 VPP žalobcu je však s touto zákonnou úpravou v rozpore.

45. Nemôžu byť pochybnosti v tom, že v zmysle platnej právnej úpravy, a to či už v zmysle ustanovení §
788Občianskehozákonníkaalebovzmyslezákonačíslo381/2001Z.z.,počiatoklehotyzánikupoistenia
zodpovednosti pre nezaplatenie poistného, je nutné vždy počítať odo dňa splatnosti poistného.

46. Zákon č. 381/2001 Z.z. vo svojom ustanovení § 8 ods. 2 určenie splatnosti poistného ponechal na
všeobecné poistné podmienky, pričom žalobca túto právnu skutočnosť v článku 5 ods. 4 VPP upravuje
tak, že poistné je splatné prvého dňa poistného obdobia.

47. V súlade s touto úpravou bola splatnosť poistného dohodnutá aj v poistnej zmluve. Prvý deň

poistného obdobia bol v poistnej zmluve dohodnutý na deň 7.9.2011 a tak, ako to súd už uviedol vyššie,
v tento deň sa stalo splatným aj poistné, ktoré bolo dohodnuté ako ročné vo výške 129,- Eur.

48. V zmysle § 8 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a čl. 5 ods. 4 VPP žalobcu v znení platnom v čase
uzavretia poistnej zmluvy zmluvne dohodnuté poistné bolo splatné prvého dňa poistného obdobia, t.

j. dňa 7.9.2011 a bolo právom zmluvných strán uzavrieť v zmluve dohodu v tom zmysle, či žalovaný
bude povinný celé poistné zaplatiť v deň jeho splatnosti, alebo zaplatenie poistného bude rozložené do
viacerých splátok (tzv. lehotné poistné).

49.Vprípaderozloženiaplateniapoistnéhodosplátok,zmluvouuzavretoumedzižalobcomažalovaným

do štvrťročných splátok, nedochádza síce k zmene poistného obdobia, ale dochádza k úprave splatnosti
poistného, keď tzv. lehotné poistné je splatné v prvý deň zmluvne dohodnutého štvrťroka tak, ako to
vyplýva z článku 5 odsek 5 VPP.

50. V zmysle už citovaného ustanovenia § 9 ods. 4 zákona číslo 381/2001 Z.z. v prípade nezaplatenia

poistnéhopoistenýmvlehotejednéhomesiacaodjehosplatnostipoistnývzťahzaniká.Aktedapoistníka
poistený platenie poistného dohodnú v splátkach, poistné vo forme splátky sa stáva splatným začiatkom
(v prvý deň) dohodnutého časového obdobia a poistenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
zanikne v lehote jedného mesiaca odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky, pokiaľ nebude zaplatená
najneskôr v tejto lehote.

51. Zmluva o poistení zodpovednosti uzavretá stranami dňa 7.9.2011, je zmluvou spotrebiteľskou, ako
to súd už opakovane v predchádzajúcej časti rozsudku zdôraznil. Vzhľadom na súdom konštatované
skutočnosti vo vzťahu k článku IV. odsek 10 Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vydaných žalobcom, na

ktorý sa žalobca pri odôvodňovaní dňa skončenia poistenia odvoláva, súd zisťoval, či toto ustanovenie
VPP, ktoré z dôvodu, že VPP ako celok tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy a teda sú jej
imanentnou obsahovou súčasťou, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia §
53 Občianskeho zákonníka.

52. Úvodom je nutné uviesť, že neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa
nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania.
Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou

podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, pritom môže byť
nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob
jeho formálneho vyjadrenia.

53. Súd konštatuje, že článok 4 odsek 7 VPP žalobcu v časti, v ktorej žalobca vyjadruje dĺžku lehoty, v
ktorej dochádza k zániku poistenia pre nezaplatenie poistného je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4
zák. č. 381/2001 Z.z. Toto ustanovenie VPP je ale tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo nejde
o individuálne dohodnutú podmienku zániku poistenia, keďže je súčasťou formulára pripraveného bezúčasti spotrebiteľa dodávateľom a je pritom v porovnaní s už citovanou zákonnou úpravou v neprospech
spotrebiteľa, keď predlžuje lehotu pre zánik poistenia a tým navyšuje poistné, ktoré je spotrebiteľ
(poistený) povinný zaplatiť do konca poistenia.

54. Z poistnej zmluvy, ale ani z tvrdení žalobcu v konaní nie je zrejmé, na základe akých skutočností
poistený v prípade nezaplatenia poistného, platenie ktorého nie je rozložené na splátky a zániku tohto
poistenia, zaplatí alikvotnú časť z dohodnutého poistného rovnajúcu sa poistnému za jeden mesiac,
resp. maximálne za tri mesiace a v prípade dohody o platení poistného v splátkach, zaplatí poistné za

niekoľkonásobne dlhšie obdobie.

55. Ak by žalovaný mal zmluvne dohodnuté poistné zaplatiť naraz dňom počiatku poistného obdobia, v
danom prípade dňa 7.9.2011 a nebol by ho zaplatil do jedného mesiaca, t. j. do 7.10.2011, týmto dňom
by došlo ku skončeniu poistenia a žalobcovi by vznikol nárok na zaplatenie alikvotnej časti poistného
rovnajúcej sa poistnému za jeden mesiac. V prípade rozloženia poistného do štvrťročných splátok by pri

nezaplatení už prvej splátky splatnej dňa 7.9.2011 a najneskôr do 7.10.2011, je povinný zaplatiť poistné
za desať mesiacov, čo je 107,50 Eur. Nemôže tak byť žiadna pochybnosť, že takto určená zmluvná
podmienka v článku 4 odsek 7 VPP je pre žalovaného ako spotrebiteľa nevýhodná a vzhľadom na rozdiel
vo vyčíslení dlžného poistného (10,75 Eur oproti 107,50 Eur) aj spôsobujúca značnú nerovnováhu. Tento
rozdiel v určení dňa skončenia poistenia v prípade, ak na zaplatenie poistného sú dohodnuté splátky,

oproti prípadu, keď poistený výhodu splátok poistného nemá, nie je zákonný ani racionálny podklad a
nesporne je pre poisteného ako spotrebiteľa nevýhodný.

56. Vzhľadom na uvedené, zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 4 odsek 7 VPP žalobcu vytvára značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a výrazným spôsobom poškodzuje žalovaného

ako spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka je preto neprijateľná a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

57. Pre neplatnosť zmluvnej podmienky vyjadrenej v čl. 4 odsek 7 žalobcu, ktoré upravuje zánik
poistenia a na ktorú sa žalobca pri odôvodňovaní v spore uplatňovaného nároku odvoláva, súd by musel

konštatovať, že zánik poistenia medzi žalobcom a žalovaným sa riadi ustanovením § 9 ods. 4 zák. č.
381/2001 Z.z. Za daného stavu k zániku poistenia došlo dňa 7.4.2012 a nie ako to tvrdí žalobca dňa
9.7.2012.

58. Podľa § 11 ods. 11 zák. č. 381/2001 Z.z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného

obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť
poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ
povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 1,66 Eur.

59.Zadobutrvaniapoistnéhovzťahumedzižalobcomažalovaným,t.j.zadobuod7.9.2011do7.4.2012

t. j. do skutočného skončenia poistenia, žalovaný na poistnom bol povinný zaplatiť 75,25 Eur (ročné
poistné 129,- Eur, rok 360 dní, každý mesiac 30 dní). Za obdobie poistenia od 7.9.2011 do 7.4.2012
žalovaný zaplatil poistné v sume 64,50 Eur a tak žalobcovi je povinný zaplatiť 10,75 Eur ako rozdiel
medzi poistným, ktoré za dobu trvania poistného mal zaplatiť a ktoré zaplatil. Súd preto žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné vo výške 10,75 Eur.

60. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

61. Žalovaný dlžné poistné bol povinný zaplatiť v deň splatnosti tretej splátky poistného, ktorým bol deň
7.3.2012. Žalovaný túto svoju povinnosť nielen v uvedený deň, ale ani doposiaľ nesplnil, preto počnúc
dňomnasledujúcim,t.j.dňom8.3.2012sadostaldoomeškaniaavzniklamupovinnosťžalobcovizaplatiť
úroky z omeškania vo výške určenej vykonávacím predpisom.

62. Žalobca úroky z omeškania ale žiadal priznať až dňom 10.7.2012. Súd je viazaný žalobným návrhom
žalobcu (§ 216 ods. 1 C.s.p.). Počiatok omeškania žalovaného určil a úroky z omeškania žalobcovi
priznal preto od ním žiadaného v žalobe dňa, t. j. odo dňa 10.7.2012.63. Vykonávacím predpisom, ktorým je určená výška úrokov z omeškania je nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

64. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 10.7.2012 výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

65. Ku dňu počiatku žalobcom určeného a súdom akceptovaného počiatku omeškania žalovaného so
zaplatením poistného bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 % ročne, preto žalovaný je
povinný žalobcovi okrem poistného vo výške 10,75 Eur zaplatiť aj úroky z omeškania z uvedenej sumy
vo výške 8,25 % ročne a to počnúc dňom 10.7.2012.

66. Podľa § 298 C.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

67. Zmluvná podmienka uvedená v článku 4 bod 7 Všeobecných poistných podmienok poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcu, ktoré nadobudli účinnosť
dňa 1.10.2010 v znení: „Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného

mesiaca od dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade platenia poistného v štvrťročných splátkach,
do jedného mesiaca od splatnosti celého poistného, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím
tejto lehoty“ v časti „ ... resp. v prípade platenia poistného v štvrťročných splátkach, do jedného mesiaca
od splatnosti celého poistného ...“ je z dôvodov uvedených skôr, neprijateľná, preto súd podľa § 298

odsek 2 C.s.p. jej neprijateľnosť vyslovil vo výroku svojho rozsudku, lebo z dôvodu tejto podmienky
žalobcovi nepriznal plnenie (poistné) v ním požadovanej výške.

68. Zároveň súd vyslovil, že žalobu žalobcu, v časti prevyšujúcej poistné vo výške 10,75 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 8,25 % ročne z uvedenej sumy od 10.7.2012 do zaplatenia, zamieta.

69. K prípadnej argumentácii, podľa ktorej neskorší zánik poistenia určovaný podľa zmluvnej podmienky,
ktorú súd vyslovil za neprijateľnú, síce na strane žalovaného ako poisteného, znamená, že poistné
platí po dlhšiu dobu, ale po rovnakú dobu má poistné krytie a tak táto zmluvná podmienka nie je v
jeho neprospech, súd uvádza, že aj keď formálne po dobu, po ktorú je poistený v omeškaní s platením

poistného, trvá poistenie zodpovednosti, ale v prípade poistného plnenia poisťovateľom tretej osobe
(poškodenému), poisťovateľ má právo na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zák. č.
381/2001 Z.z. od poisteného.

70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Každá zo strán mala v konaní

čiastočný úspech. Úspech žalobcu bol vo výške 26 % (prisúdených 14,30 Eur, z toho 10,75 Eur na istine
a 3,55 Eur na úrokoch z omeškania za dobu do rozhodnutia súdu oproti žiadaným 58,15 Eur, z toho
43,72 Eur na istine a 14,43 Eur na úrokoch z omeškania do rozhodnutia súdu) a žalovaný vo výške 74
%. Vzhľadom na pomer, v akom boli strany v konaní úspešné, súd žalovanému priznal voči žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 48 % jeho skutočných trov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti
uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,

odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.