Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15C/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515206874
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2515206874.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: S. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Q. X, XXXX Q., S., zastúpený: JUDr. Jozef Gajdoš, advokát, so sídlom 951 95 Obyce 307
proti žalovaným: 1/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom NÁ.. I. G. XXX/X, XXX XX Ž. T. R., 2/ Z. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Grell, s.
r. o., so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 47 244 569 o určenie neplatnosti právneho úkonu
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva na
nehnuteľnostizodňa27.10.2014medziúčastníkmiI.G.,rod.N.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomC.Í.
XX, C. ako darca a U. G., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX spoločne ako
obdarovaní, ktorou previedla na obdarovaných spoluvlastnícke podiely, každému v 1/4 nehnuteľnosti v
kat.úz.Piešťanys.č.XXXXnaparc.č.XXXX/apozemkovparcelyregistra"C"evidovanénakatastrálnej
mape ako parc. č. XXXX/X o výmere 246 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere
116 m2 - záhrady zapísané na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor v LV č. XXXX pre Obec

C., kat. úz. C., ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálny odbor dňa
19.11.2014 pod číslom D. XXXX/XX, je neplatná. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je syn I. G., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, C.,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX v F. I., ktorá mala na základe darovacej zmluvy podpísanej dňa 27.10.2014
ako darca previesť na žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne ako obdarovaných spoluvlastnícke
podiely, každému v 1/4 nehnuteľnosti v kat. úz. C. a to dom s. č. XXXX na parc. č. XXXX/ a pozemky

parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X o výmere 246 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 116 m2 -záhrady, zapísané na Okresnom úrade Piešťany,
katastrálny odbor v LV č. XXXX pre Obec C.Š., kat. úz. C.. Na základe takejto zmluvy Okresný
úrad Piešťany, katastrálny odbor pod číslom vkladu D. XXXX/XX na návrh žalovaného 2/ zo dňa
27.10.2014 rozhodnutím zo dňa 19.11.2014 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
uvedeným spoluvlastníckym podielom matky žalobcu, čím sa žalovaní stali spoluvlastníci celej domovej
nehnuteľnostispriľahlýmipozemkami,vpodiele1/2každý.Otýchtoskutočnostiachsažalobcadozvedel

až po pohrebe matky dňa 23.01.2015, keď sa chcel pred odchodom do Dánska ubytovať v rodičovskom
dome v Piešťanoch na O.. C. XX, kde mal svoje osobné veci a kde býval pri návšteve Slovenskej
republiky. Tu mu žalovaní oznámili, že oni sú výlučnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, on
tam nemá žiadne práva a vyzvali ho, aby vypratal z domu všetky svoje osobné veci, ktoré tam mala viac do domu nechodil. Následne žalobca zistil, že jeho matka I. G. trpela duševnými poruchami a
už najneskôr od mája 2012 bola liečená u psychiatra I.. Ľ. B. v Nemocnici Z.. P. T..B.. C. na viaceré
poruchy duševného stavu. Naposledy bola vyšetrená v psychiatrickej ambulancii I.. B., kedy ju na

vyšetrenie priviezol syn Ľ. G.Á. dňa 14.10.2014, keď tohto privolala k matke do Piešťan opatrovateľka
z dôvodu vážnych duševných porúch matky. Po vyšetrení psychiatrička zistila v tento deň závažné
duševné poruchy (stredne ťažký stupeň demencie a iné) a nariadila stály dohľad a opateru 24 hodín
denne druhou osobou alebo inštitúciou. I. G. trpela vážnou duševnou poruchou, že nebola schopná robiť
ani základné životné úkony a už vôbec nie právne úkony. Je nesporné, že I. G. ako darkyňa a teda

účastníčka právneho úkonu, ktorým nadobudli vlastnícke práva k jej podielu nehnuteľností žalovaní,
konala v stave duševnej poruchy, ktorá ju na tento právny úkon robila neschopnou, teda podľa § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka je tento právny úkon, darovacia zmluva, ktorou previedla svoje podiely
nehnuteľností na žalovaných neplatný. Listina o tomto úkone nemá náležitosti stanovené zákonom
a z toho dôvodu správa katastra nemala rozhodnúť o povolení vkladu listiny, ktorá nemá zákonom
predpísané náležitosti. Nakoľko žalovaní nie sú ochotní dobrovoľne vec vysporiadať, je žalobca nútený

v záujme ochrany svojich práv ako dedič po matke podať túto žalobu.

3. Žalovaný 2/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 08.04.2016. Vo
vyjadrení uviedol, že žalobca vedel už pred smrťou matky o tom, že dom sa prepisuje na vnukov Z.
a U.. O tomto ho informoval okrem zosnulej matky aj jeho brat Ľ. G. a v podstate sa už pred smrťou

matky dohodli na tom, že deti, teda žalovaní 1/ a 2/ dostanú rodinný dom v Piešťanoch na O.. C. XX,
nakoľko tam aj pred smrťou ich otca bývali, poschodie domu si matka a zosnulý otec žalovaných sami
zrekonštruovali.Ľ.G.dostaldvadomyazáhradyvmiestebydliska-U.aS.G.dostalpozemkyapeniaze,
čo mala jeho zosnulá matka a otec nasporené. Je pravda, že po smrti matky si bol žalobca zobrať veci z
domu, nakoľko mal od domu svoje kľúče. Nikto mu v zotrvaní v dome nebránil a bolo mu umožnené aby

sa tam zdržal ako dlho bude chcieť. Žalobca z bytu odniesol všetko, čo chcel, nikto mu v tom nebránil.
So žalobcom sa z rodiny nechce nikto baviť, nakoľko je alkoholik. I. G. bola síce liečená, ale ako každý
starší človek má takéto diagnózy. O tom, že daruje svoju časť domu žalovaným, bola rozhodnutá už po
smrti jej syna C. G., teda otca žalovaných. Pri podpise darovacej zmluvy sa sám notár, resp. prítomný
pri podpise pýtal nebohej I. G., či vie, čo ide podpisovať a či obsahu rozumie, zakaždým odpovedala, že

vie čo podpisuje a súhlasí s tým. O tom, že dom prepíše na vnukov bola rozhodnutá už niekoľko rokov.
Svedkom tohto tvrdenia je U. G., M. U. a matka žalovaných.

4. Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2016.
Vo vyjadrení uviedol, so žalobou nesúhlasí. I. G., ktorá nebola nikdy zbavená svojprávnosti, konala

dobrovoľne s plným vedomím svojho rozhodnutia. Samotná pracovníčka notárskeho úradu, ktorá
overovala darovaciu zmluvu sa jej pýtala, či si je vedomá čo podpisuje, na čo odpovedala kladne a
mohla by dosvedčiť, že babka nebola uvedená do omylu alebo inak zmanipulovaná a bola si úplne
vedomá svojho konania. Ohľadom katastrálneho úradu odmietol tvrdenie, že darovacia zmluva nemala
náležitosti stanovené zákonom, lebo by vklad nepovolil. Ďalej odmietol tvrdenie, že žalobca o danom

úkonenevedel.Žalovanímupôvodnedalitýždeňnavypratanie,čomôžedosvedčiťžalobcovadvokátN..
K., ktorý bol prítomný. K samotnej darovacej zmluve uviedol, že babkin zámer prepísať na žalovaných
1/ a 2/ polovicu domu bol jednoznačne dlhodobý a nebolo to nejaké zneužitie. Jediný, kto sa o babku
reálne staral minimálne posledných 10 rokov okrem žalovaných 1/ a 2/, bola ich matka Z. G., nezávislá
osoba M. U., a ich bratranec Z. G. (syn svedka Ľ. G.). Žalovaný 1/ zároveň navrhol dané osoby prizvať

ako svedkov. Žalobca sa podľa žalovaného 1/ snažil dlhodobo získať babkin majetok. Listom žiadal I.
G. o zaslanie peňazí, z dôvodu, že je v ekonomickej kríze, pričom
žalobca vlastní poschodový rodinný dom v Dánsku, bol úspešný podnikateľ a predal svoj pražský byt,
čo môže dosvedčiť jeho exmanželka. Žalovaný 1/ má vedomosť, že babka dávala žalobcovi peniaze,
by vyrovnala rozdiel prepisu jej polovice domu výlučne na žalovaných.

5. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP na pojednávaní
uviedol, že čo sa týka skutkových okolností prípadu, pridržiava sa písomných vyjadrení žalovaných.
Žalovaní považujú žalobu za nedôvodnú, darovaciu zmluvu zo dňa 27.10.2014 považujú za platne
uzavretú.Ichstarámama,ktorádarovalažalovanému1/ažalovanému2/nazákladeuvedenejdarovacej

zmluvy svoj spoluvlastnícky podiel každému po 1/2, bola pri uzatváraní tejto zmluvy spôsobilá na
právne úkony, spôsobilosť na právne úkony jej nebola obmedzená ani nebola spôsobilosti pozbavená.
Nedostatky, ktoré vytýkala žaloba, považujú za účelové. Zmluva podľa ich názoru obsahovala všetky
zákonné náležitosti a bola katastrálnym úradom zapísaná a žalovaní boli v tom čase uvedení naLV č. XXXX k. ú. C. ako vlastníci tam uvedených nehnuteľností, každý v podiele 1/2 a následne
uvedené nehnuteľnosti previedli na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zapísaná katastrálnym úradom
pod číslom vkladu D. XXXX/XX a nový vlastník tých nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. C.Š. je zapísaný

dodnes v 1/1. Čo sa týka bližších podrobností k zdravotnému stavu pani I.M. G. v čase uzatvárania
predmetnej darovacej zmluvy, navrhol vypočuť žalovaných 1/ a 2/. Pokiaľ ide o právnu stránku veci,
žaloba nespĺňa základné náležitosti. Konkrétne vytkol nesprávnu vecnú legitimáciu, keď podľa názoru
právneho zástupcu žalovaných boli nesprávne označení účastníci konania s poukazom na zmenu
vlastníctva, ktorú uviedol k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. C.. Ďalej vytkol nesprávny

petit, nakoľko pri žalovaní neplatnosti právneho úkonu nie je možné dosiahnuť odstránenie vzniknutého
stavu a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

6. Na pojednávaní dňa 17.01.2018 súd podľa § 181 ods. 2 CSP prítomným uviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci, v zmysle ktorého u žalobcu absentuje naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Právny zástupca žalovaných uviedol, že na výsluchu

žalovaných netrvá.

7. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Predvolanie na
pojednávanie mu bolo riadne doručené dňa 13.10.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, darovacou zmluvou zo dňa 27.10.2014 a
úmrtným listom, ako aj ďalším obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

9. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaní 1/ a 2/ ako

obdarovaní s I. G., nar. XX.XX.XXXX - ich starou mamou ako darkyňou dňa 27.10.2014.

10. V konaní nebolo sporné, že dňa 27.10.2014 bola uzatvorená darovacia zmluva, a to medzi I. G., nar.
XX.XX.XXXX ako darkyňou a žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými - vnukmi darkyne, predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckeho podielu darkyne v podiele 1-ica na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa

v k. ú. C., zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 246 m2, pozemku parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 116 m2 a rodinného domu súp. č.
XXXX. Vklad bol povolený Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, pod číslom D. XXXX/XX dňa
19.11.2014. Žalovaní v súčasnosti nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto previedli
kúpnou zmluvou, právoplatnou dňa 26.11.2015 na tretiu osobu.

11. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Predmetom konania je žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý
právny záujem, preto je povinnosťou súdu sa v prvom rade vysporiadať s tým, či žalobca má na
vyhlásení takéhoto určovacieho rozsudku naliehavý právny záujem. Ak súd zamieta určovaciu žalobu
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne
žalobu preskúmal po vecnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa

30.06.2009).

13. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, okrem vecnej legitimácie žalobcu, je existencia
naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je procesným predpokladom prípadnej
úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny
záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by
sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009). Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím

petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu
(rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 04.03.2015, sp. zn. 9CoPr/1/2014).14. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre

zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).

15.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP, je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona

kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a aj dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. K tomu, či je právny záujem na určení súd prihliada
z úradnej povinnosti a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Súdna prax za určovaciu žalobu považuje aj
návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp.

právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná
otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe o určenie neplatnosti zmluvy
zásadne daný naliehavý právny záujem (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, l Cdo
91/2006). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí
totiž znamenať, že strana je nositeľom práva, ktoré jej malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie

je nositeľom práva, ktoré mala zmluvou nadobudnúť, pretože právo jej mohlo zaniknúť na základe inej
právnej skutočnosti, príp. ho mohla nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o
prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia
všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Keďže
právne otázky v súvislosti s neplatnosťou zmluvy môže riešiť zásadne iba súd, je zrejmé, že určením

neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a teda iba žaloba na určenie
vlastníckeho práva, prípadne žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi
povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.

16. V prejednávanej veci bola podaná žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi

I. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX ako darkyňou a žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými. Ide
o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, ktorú považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na
požadovanom určení naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na
určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. V danom prípade
žalobca naliehavosť právneho záujmu na žalobe vyvodzoval zo skutočnosti, že je synom darkyne, keď

žalobca tvrdil, že v čase spisovania predmetnej darovacej zmluvy trpela I. G. duševnou poruchou, ktorá
ju robila na tento právny úkon neschopnou. Vzhľadom na to, že I. G., darkyňa predmetnej nehnuteľnosti
zomrela, určením neplatnosti darovacej zmluvy sa spor medzi žalobcom a žalovanými úplne nevyrieši, z
ktoréhodôvodunemôžemaťžalobca,ktorýnebolúčastníkompredmetnejdarovacejzmluvy,naurčeníjej
neplatnosti naliehavý právny záujem, nakoľko v prípade vyhovenia žalobnému návrhu nebude vyriešená

otázka vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Za danej situácie možno dosiahnuť stav želaný
žalobcom, t. j. aby darovaná nehnuteľnosť (resp. spoluvlastnícky podiel k nej) mohla byť predmetom
dedenia po darkyni, úspešne žalobou na určenie, že nehnuteľnosť, resp. spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti, patrí do dedičstva po darkyni Márii Stolárovej. V konaní o takomto určení sa potom
otázka neplatnosti darovacej zmluvy zo žalobcom tvrdeného dôvodu rieši prejudiciálne (ako predbežná

otázka). Nesplnenie predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vedie k
zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa zisťovala dôvodnosť žaloby o veci samej. Ústavný súd SR vyslovil
právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti
určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu,
porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšej strany konania, spravidla žalovaného (II. ÚS

382/2010).

17. Vzhľadom na absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanej určovacej žalobe,
súd primárne z tohto dôvodu žalobu zamietol, a to bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. V súlade
s uvedeným súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, nakoľko vykonanie tohto

dôkazu by bolo nadbytočné a nehospodárne s poukazom na právny záver súdu o nepreukázaní
naliehavého právneho záujmu.18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

21.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.