Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201118
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201118.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: A.. O. Ď. Z.., Š.
XXX, XXX XX I., v zastúpení: Mgr. Monika Martonová, advokátka, so sídlom AK Vajnorská 8/A, 831 04
Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášiková 46,
832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/40048-
ZAV zo dňa 29.05.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a
bytovejpolitikyč. OU-BA-OVBP2-2018/40048-ZAVzodňa29.05.2018zrušuje avecvraciažalovanému

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote na tunajší súd podanou žalobou dňa 08.08.2018 sa domáhala žalobkyňa
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2018/40048-ZAV
vydaného dňa 29.05.2018 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia Mestskej časti
Bratislava - Nové Mesto - prvostupňového orgánu verejnej správy č. 9538/2017/UKSP/86/2016-1

(ÚkaSP-2013-16/2062/MYM) zo dňa 22.08.2017 (ďalej len tiež prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Spolu
so žalobou sa žalobkyňa domáhala priznania odkladného účinku podanej žalobe, čomu správny súd
vyhovel uznesením č. k. 6S/125/2018-41 zo dňa 02.10.2018.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 27.11.2013
došlo žalovanému oznámenie občana o podozrení na čiernu stavbu. Spis tiež obsahuje zápisnicu
prvostupňového orgánu verejnej správy zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13.06.2013 a zo dňa
18.10.2013sfotodokumentáciou,výpiszLVč.XXXX,kat.územieK.,výzvuorgánuštátnehostavebného
dohľadu zo dňa 18.09.2013 adresovanú stavebníkom o predloženie stavebného povolenia danej stavby,
výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 18.10.2013 na zastavenie stavebných prác,
žiadosť žalobkyne o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 04.11.2013, rozhodnutie prvostupňového

orgánu verejnej správy zo dňa 04.12.2013 o zastavení stavebného konania vo veci povolenia danej
stavby, rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 07.04.2014 o zastavení všetkých
stavebnýchprácnadanejstavbe,záväznéstanoviskaHlavnéhomestaSRBratislavyzodňa19.08.2014,
výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 24.09.2014 na uskutočnenie stavebnýchúprav danej stavby na jej zabezpečenie pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, oznámenie
prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 12.05.2015 o začatí konania o odstránenie stavby,
zápisnicu prvostupňového orgánu verejnej správy z ústneho pojednávania spojeného s miestnym

zisťovaním zo dňa 27.10.2015 s fotodokumentáciou, úradný záznam žalovaného zo dňa 19.04.2018
o ohliadke danej stavby, záväzné stanoviská Hlavného mesta SR Bratislavy obe zo dňa 06.04.2018 k
chate A a k chate B, projektovú dokumentáciu stavby 02/2014.

3. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto (prvostupňový orgán verejnej správy) vydala dňa 22.08.2017

preskúmavané prvostupňové rozhodnutie č. 9538/2017/UKSP/86/2016-1 (ÚkaSP-2013-16/2062/MYM),
ktorým nariadila v súlade s § 88 ods. 1 písm. b), § 88a ods. 2, § 89 a § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon)
žalobkyni ako stavebníkovi odstránenie stavby Rekreačný dom s celoročným bývaním a garáž vrátane
oplotenia, oporného múru a prípojok na inžinierske siete na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.
ú. K., v lokalite G. Ž. a zároveň určila technické podmienky na odstránenie stavby.

4. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania zo dňa 11.10.2017 vo veci rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/40048-ZAV zo dňa 29.05.2018, odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

5. V úvode odôvodnenia rozhodnutia žalovaný podrobne opísal celý priebeh správneho konania
predchádzajúci vydaniu prvostupňového rozhodnutia a konštatoval, že nepredloženie žiadosti o
dodatočné povolenie stavby ako aj nepredloženie požadovaných dokladov je zákonným dôvodom na
nariadenie odstránenia stavby. V čase vydania prvostupňového rozhodnutia z aktuálneho LV č. XXXX
vyplývalo, že vlastníčkou parciel, na ktorých je postavená stavba bola žalobkyňa, ktorej bolo nariadené

odstránenie stavby. Žalovaný poukázal na to, že vykonal dňa 19.04.2018 rekognoskáciu terénu a zistil,
že stavba je dokončená a obývaná.

6. Zaujal stanovisko k tvrdeniu žalobkyne uvedenom v odvolaní zo dňa 11.10.2017 o prebudovaní
pôvodne garáže na chatu a k prebudovaniu pôvodného rekreačného domu na dve chaty v zmysle

výkresu v prílohe jej odvolania s tým, že v prípade garáže nebola zaznamenaná žiadna stavebná
činnosť, ktorá by nasvedčovala zmenu v porovnaní s predchádzajúcou fotodokumentáciou. V prípade
rekreačného domu uviedol, že na základe ohliadky bolo jasne vidieť, že na 1 nadzemnom podlaží sa
voľne pohyboval pes, a to z chaty A do chaty B, čo by v prípade ich stavebnotechnického rozdelenia
podľa predloženého výkresu nebolo možné.

7. Za účelom spoľahlivo zisteného skutkového stavu okrem vykonanej ohliadky žalovaný uviedol, že si
vyžiadal informáciu od Hlavného mesta SR Bratislavy o tom, či je predmetná stavba v súlade s územným
plánom a podľa zaslaného vyjadrenia zistil, že boli na stavbu vydané nesúhlasné záväzné stanoviská.

8. Záverom žalovaný skonštatoval, že neboli predložené doklady k preukázaniu, že nelegálna stavba
nie je v rozpore s verejnými záujmami, čím boli naplnené zákonné dôvody pre vydanie rozhodnutia o
jej odstránení.

Žaloba.

9. Žalobkyňa považovala preskúmavané rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, mala za to, že zistený skutkový stav bol v rozpore s administratívnym
spisom a nemal v ňom oporu, a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobkyňa uznala, že predmet napadnutého rozhodnutia bol postavený bez stavebného povolenia
a po zistení tohto faktu sa obrátila na projektanta so žiadosťou o vypracovanie úprav za účelom
zosúladenia reálneho stavu s požadovaným stavom definovaným právnymi predpismi. Projektant
vypracoval projekt, v dôsledku ktorého malo prísť k zosúladeniu vybudovaného s príslušnými právnymi
predpismi vrátane záväznej časti územného plánu. K samotnej realizácii prichádzalo postupne a v čase

vydanianapadnutéhorozhodnutiastavbybolivúplnomsúladesúzemnýmiplánmiaprávnymipredpismi.
Sporný objekt (rekreačný dom) bol prebudovaný na dva samostatné objekty, čo potvrdzuje súhrnná
technická správa chaty A a chaty B k projektu pre dodatočné stavebné povolenie. Skutočnosť, že by sa
jednalo o dva samostatne stojace objekty žalovaný spochybnil ohliadkou, pričom žalobkyňa si nebolavedomá, že by malo byť zo strany žalovaného nariadené ústne pojednávanie spojené s ohliadkou,
čo by sama privítala. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, kedy sa daná ohliadka
uskutočnila a kto jej bol prítomný a prečo na ňu nebola prizvaná.

11. Žalobkyňa spochybnila závery uvedené v nesúhlasnom stanovisku Bratislavy, ktoré vo vzťahu
k chate A konštatovalo prekročenie územného plánu zóny, bez uvedenia toho v čom tkvie dané
prekročenie. Poukázala na to, že podľa projektovej dokumentácie je zastavaná plocha chaty A 39,80
m2, avšak stanovisko uvádza zastavanú plochu 59,65 m2, pričom žalovaný sa s touto skutočnosťou

v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Stanovisko Bratislavy k chate B uvádza bližšiu reguláciu
vyplývajúcuzpríslušnéhoúzemnéhoplánuzónysnáslednýmkonštatovaním,žedošlojehoprekročeniu,
avšak bez uvedenia v čom tkvie toto prekročenie.

12. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ako aj
prvostupňového rozhodnutia) reálny stav rozdelenia pozemkov nezodpovedal výroku preskúmavaného

prvostupňového rozhodnutia a rodinný dom, ktorého odstránenie bolo nariadené sa na predmetných
pozemkoch nenachádzal a preto obe rozhodnutia pokladala za zmätočné a nevykonateľné. Mala za
to, že aj keď pôvodné stavby boli postavené bez stavebného povolenia, v čase vydania napadnutého
rozhodnutia stavby spĺňali všetky právnym poriadkom stanovené regulatívy a ak by došlo k ich zbúraniu
neprišlo by k účelu zamýšľaného právnymi predpismi.

13.Žalobkyňa písomnýmpodanímzodňa29.01.2019zaslalasprávnemusúduvyjadreniekveci,ktorým
zotrvala na dôvodoch podanej žaloby a zároveň rozviedla námietku (zákonnosti) vydaného záväzného
stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy z hľadiska ako posúdil predmetnú stavbu - chatu A a chatu
B, ako aj konania ohliadky objektu správnym orgánom.

Vyjadrenie žalovaného.

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.09.2018 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.

15. K podaným žalobným námietkam uviedol, že ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním
vykonal prvostupňový správny orgán a on nemal povinnosť ústne pojednávanie nariadiť. Poukázal
na to, že v zmysle ustanovení stavebného zákona v prípade, ak stavebný úrad zistí existenciu stavby
realizovanúbezstavebnéhopovolenia,mápovinnosťvždyskúmať,čitakútostavbunemožnododatočne
povoliť. Dôkazné bremeno o tom, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejným

záujmom spočíva na stavebníkovi a ak tento v určenej lehote nepredloží doklady o tom, že dodatočné
povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami je stavebný úrad oprávnený nariadiť odstránenie
stavby. Nepredloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby ako aj nepredloženie požadovaných
dokladov je zákonným dôvodom na nariadenie odstránenia stavby.

16. Žalovaný uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa (aj s pôvodným druhým
stavebníkom - U.. F. Ď.) zriadila predmetnú stavbu bez stavebného povolenia. Taktiež poukázal na
vykonanú ohliadku dňa 19.04.2018, ktorá vyvrátila tvrdenie žalobkyne o prebudovaní pôvodného
rekreačného domu s celoročným bývaním na dve chaty A a B, ako to bolo uvedené na výkrese
vypracovaného U.. Z. Ž. 06/2017, nakoľko pri ohliadke bolo jasne vidieť, že na prvom nadzemnom

podlaží sa voľne pohybuje pes z chaty A do chaty B, čo by v prípade stavebnotechnického rozdelenia
stavby nebolo možné. Žalovaný síce nespochybňuje možnosť rozdelenia stavby podľa predloženej
projektovej dokumentácie, avšak ak by k tomu došlo nebol by možný prechod tak ako to bolo zistené
na ohliadke.

17. Za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci si vyžiadal informáciu od Hlavného mesta SR
Bratislavy, ktoré vydalo nesúhlasné záväzné stanovisko a ktoré na tomto svojom stanovisku zotrvalo.

18. Záverom žalovaný po vykonaní ohliadky, preverení súladu s územným plánom a na základe
stanoviska Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, dospel k záveru o tom, že prvostupňový správny

orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a stavebníci nepredložili doklady potrebné k preukázaniu, že
predmetná nelegálna stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.19. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a
ospravedlneného žalovaného v súlade s § 114 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali jeho zrušenie.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby
odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného
oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa
nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

24. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,

stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

25. Podľa § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v
určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad

nariadi odstránenie stavby.

26. Podľa § 88a ods. 6 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v
prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

28. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.31. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri
vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

32. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho

orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne

príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (stavebný zákon).

33. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

34. Správny súd musí úvodom konštatovať, že žalobkyňa ako staviteľka (pôvodne so svojím manželom)

začala realizovať predmetnú stavbu bez toho, aby požiadala príslušný stavebný úrad o vydanie
stavebného povolenia, čo je v zjavnom rozpore so stavebným zákonom. Až v priebehu posudzovaného
správneho konania žalobkyňa podala žiadosť o dodatočné stavebné povolenie (04.11.2013) predmetnej
stavby.

35. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy ukladajúce účastníkovi (aj stavebného konania) určité
povinnosti musí byť formulované tak, aby bolo vykonateľné. V prípade, ak sa ukladá správnym
rozhodnutím odstránenie stavby, musí uložená povinnosť zodpovedať aktuálnemu stavu zápisu v
katastri nehnuteľností. Odstraňovaná stavba musí byť presne špecifikovaná, a to aj jej presným
umiestnením na konkrétnom pozemku. Správny súd podrobil súdnemu prieskumu tak napadnuté

rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a zistil, že výrok
prvostupňového rozhodnutia (bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím), ktorým bola uložená žalobkyni
ako staviteľke povinnosť - odstrániť stavbu (pôvodne rekreačný dom a garáž/ chaty A, B a chata) je
nevykonateľný, nakoľko označuje odstraňované stavby nachádzajúce sa na pozemkoch p. č. XXXX/X
výmery 700 m2 a p. č. XXXX/X výmery 122 m2 podľa stavu na LV č. XXXX zo dňa 15.01.2016, pričom

z obsahu administratívneho spisu (príloh k odvolaniu žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu)
vyplýva, že už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia sa stavby (rekreačný dom/chaty A,
B), ktorých odstránenie bolo nariadené na týchto pozemkoch nenachádzali. Podľa LV č. XXXX
vyhotoveného dňa 24.01.2017 predloženého žalobkyňou k jej odvolaniu a kópie katastrálnej mapy
vyplýva, že odstraňované stavby - rekreačný dom/chaty A a B sú umiestnené na pozemkoch p. č. XXXX/

X výmery 301 m2 a p. č. XXXX/XX výmery 299 m2. Iba garáž/chata sa nachádza na pozemku p. č.
XXXX/X výmery 122 m2.

36. Vzhľadom na v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedené skutočnosti správny súd prijal
záver, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nepreskúmateľné, nakoľko

výrok, ktorým sa žalobkyni uložila povinnosť odstrániť stavby (rekreačný dom/chaty A a B) je
nevykonateľný,potom ajnáslednéodôvodnenietohtovýrokuvodôvodnenípreskúmavanýchrozhodnutí
je nezrozumiteľné, keďže nezodpovedá skutočnému stavu zápisu predmetnej stavby na LV č. XXXX,
a to už v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí. Takéto pochybenie zo strany konajúcich orgánovverejnej správy je neakceptovateľné. Žalobkyňa by potom nemala ako uskutočniť nariadené odstránenie
stavby - rekreačný dom. Preto správny súd prisvedčil tejto námietke žalobkyne a zrušil napadnuté
rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť.

37. Podľa názoru správneho súdu konajúce orgány verejnej správy taktiež nedostatočne zistili skutkový
stav veci, ktorý by ich oprávňoval prijať taký záver ako prijali vo vzťahu k stavbe - rekreačný dom/ chaty
A, B, t. j. že nedošlo zo strany staviteľky (žalobkyne) k realizovaniu stavebných úprav tak, ako boli ňou
deklarované - technické rozdelenie stavby rekreačného domu na dva samostatné objekty označené ako

chatu A a chatu B. Vykonané ohliadky nehnuteľnosti, či už prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným
neprebehli tak, aby žalovaného oprávňovali bez pochyby prijať daný záver vyslovený v napadnutom
rozhodnutí. Ohliadka stavby zvonka, bez presvedčenia sa o stavebných úpravách vo vnútri stavby
ako boli zakreslené v súhrnnej technickej správe chaty A a chaty B k projektu pre dodatočné stavebné
povolenie, predloženej žalobkyňou bola podľa správneho súdu nedostatočná. Zvonka sa stavebné
úpravy objektu nijako nedotkli a tieto boli realizované výhradne vo vnútorných častiach stavby. Túto

skutočnosť je možné zistiť iba ohliadkou vnútra stavby a nepostačuje len konštatovanie, ktoré nie je
navyše ani zachytené vo fotodokumentácii z ohliadky žalovaného o tom, že na úrovni 1 nadzemného
podlažia stavby sa voľne pohyboval pes z chaty A do chaty B.

38. S námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci tak, ako bola rozvedená v

predchádzajúcom bode tohto rozsudku súvisí aj námietka žalobkyne o tom, že zistený skutkový stav
nemá oporu v administratívnom spise a správny súd aj tejto námietke prisvedčil. Prijatý záver v
napadnutom rozhodnutí o neprebudovaní stavby rekreačného domu na dve chaty A a B, čo malo
byť zistené ohliadkou uskutočnenou žalovaným celkom zjavne nemá oporu v administratívnom spise,
nakoľko takýto skutkový stav z dôkazov nachádzajúcich sa v spise jednoznačne nevyplýva. Podľa

názoru správneho súdu nie je možné bez riadnej ohliadky vnútra stavby zodpovedne takýto záver prijať.
Z vyhotovenej fotodokumentácie z ohliadky žalovaným nie je zrejmý deklarovaný pohyb psa vo vnútri
nehnuteľnosti na úrovni 1 nadzemného podlažia.

39. Správny súd tiež uvádza, že záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy bolo v danom

prípade riadne vydané a odôvodnené aj keď údaje v ňom uvedené o zastavanej ploche chaty A a chaty
B nezodpovedajú údajom z projektovej dokumentácie predloženej žalobkyňou. Keďže samotné záväzné
stanovisko nepodlieha súdnemu prieskumu a ani ho nie je možné inak napadnúť dotknutým subjektom
je potrebné prijať záver, že s touto skutočnosťou sa mal žalovaný v napadnutom rozhodnutí primerane
vysporiadať a uviesť prečo ani novo vypracovaná projektová dokumentácia zo strany žalobkyne nespĺňa

parametre zastavanosti vo vzťahu k územnému plánu a obhájiť údaje o zastavanej ploche chaty A a
chaty B uvedené v predmetných záväzných stanoviskách.

40. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP a vec vrátiť žalovanému na

ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude
jeho povinnosťou vo veci ďalej konať, náležite zistiť skutkový stav a vydať nové rozhodnutie podľa
aktuálneho stavu zápisu v katastri nehnuteľností, ktoré riadne odôvodní.

41. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175

ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom
podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443).Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).