Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010771
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818010771.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2019 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému C. Q.

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. Q., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., Y. XXX /XX,
j e v i n n ý, ž e
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna H. Y., nar. XX.XX.XXXX

a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi 13C/353/2015 - 53 zo dňa 30.03.2016, právoplatným a
vykonateľný dňa 07.04.2016 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100,- EUR, ktoré
je povinný platiť na účet matky E. Y. najneskôr do posledného dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa
v Prievidzi úmyselne vyhýba v období od 10.05.2017 doposiaľ tým, že je nezamestnaný a nezaevidoval
sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nemá záujem riadne sa zamestnať hoci aktuálna
hospodárska situácia mu to umožňuje, v dôsledku čoho dlhuje na nezaplatenom výživnom oprávnenej E.
Y., sumu 1800 Eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi č. 1T 43/2017 - 86 zo dňa

31.03.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 18.05.2017 odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
a za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov
nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom, čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vypočul obžalovaného, svedkyňu Y..
Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 26 - 28, 30 - 34, 76, 78, správy
číslo listu 45 - 46, 57 - 58, register trestov číslo listu 59.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, okrem iného uviedol, že dlhú dobu bol nezamestnaný, musel

sa starať o nevládnu matku. V súčasnosti sa nasťahoval brat, z tohto dôvodu sa zamestnal, pracuje
v Čechách, v Zlíne. Zamestnal sa minulý mesiac, ešte nedostal výplatu. Počas obdobia, keď nebol
zamestnaný, určitú dobu bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Bolo to približne 2 - 3mesiace. Nevlastní motorové vozidlo, nehnuteľnosti. Je fajčiar v priebehu dňa vyfajčí asi 5 cigariet.
Občas, zriedkavo si dá pivo. Podľa jeho názoru možno jedno za deň. Je pravdou, že v žalovanom období
občas pracoval, cez kamarátov, brigádnicky. Na otázku samosudcu uviedol, že súčasné zamestnanie

je jeho prvé zamestnanie približne po piatich - šiestich rokoch. Nevie vysvetliť z akého dôvodu nebol
evidovanýakonezamestnaný.Nevievysvetliťprečoneuviedoldôvodyprečovýživnéneplatilvovýpovedi
v prípravnom konaní, kde odmietol vypovedať. Na ďalšiu otázku akú má sľúbenú výplatu v Českej
republike za minulý mesiac uviedol, že 20.000 českých korún. Od posledného pojednávania zaplatil 400
euro, teraz poslal 100 euro. Na otázku samosudcu akým spôsobom chcel zaplatiť zameškané výživné,

ako sľúbil na pojednávaní pred dvomi mesiacmi, keďže sa to nedá zaplatiť zo zárobku v Českej republike
uviedol, že si chcel požičať. Na otázku, prečo si, teda tieto peniaze nepožičal uviedol, že nebol doma
pracoval v Čechách. Na otázku prokurátora uviedol, že v Čechách je zamestnaný na pracovnú zmluvu.
Peniaze na výživné si chcel požičať od sestry, ako uviedol neurobil to, lebo bol v Čechách. Nemohol jej
zavolať, nemá na ňu číslo. Napriek tomu s touto má dobrý vzťah, len si nevolajú.
Svedkyňa Y., okrem iného uviedla, že podľa jej názoru obžalovaný je nezodpovedný, z toho dôvodu

výživné neplatí. Za žalované obdobie zaplatil 400 euro a teraz v apríli 100 euro. Žiadne iné platby od
obžalovaného za uvedené obdobie nemá. Keďže obžalovaný výživné neplatil, poberá náhradné výživné.
Aj napriek tomu výživné, ktoré má platiť obžalovaný jej chýba. Neplatenie výživného obžalovaným
nemalo trvalo nepriaznivé následky na dieťa, samozrejme sa stará o dieťa. Ani v predchádzajúcom
období výživné neplatil, za obdobie troch rokov bolo zaslané len toto výživné spolu 500 euro. Vo

veci neplatenia výživného prebieha aj exekučné konanie, v tomto konaní neboli vymožené žiadne
finančné prostriedky. Tvrdenie obžalovaného že mu prestala dávať syna nie je pravdivé, spočiatku začal
navštevovať syna, trvalo to 2 - 3 mesiace, potom prestal chodiť, prestal aj výživné platiť. Ide o obdobie
ešte pred skutkom, ktorý je predmetom obžaloby.
Na čísle listu 26, 27 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. 1T 43/2017 zo dňa

31.03.2017, právoplatný dňa 18.05.2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, za obdobie od 01.06.2016 do vydania trestného
rozkazu zostal dlhovať na výživnom poškodenej Y. 820 euro, zaplatil len sumu 80 euro. Bol mu za to
uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Na čísle listu 45 sa nachádza správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie služieb

pre občana zo dňa 28.05.2018 z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol evidovaný ako nezamestnaný od
29.02.2016 do 15.09.2016, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. V období od 01.11.2013 boli v
ponuke úradu voľné akejkoľvek pracovné miesta.
Na čísle listu 76 sa nachádza kópia poštovej poukážky zo dňa 18. 02. 2019, z ktorej vyplýva že uvedený
deň poštou uhradil obžalovaný poškodenej Y. časť dlžného výživného 400 euro.

Na čísle listu 78 sa nachádza listinný dôkaz, doklad od slovenskej sporiteľne, z ktorého vyplýva, že dňa
04.04.2019 obžalovaný bankovým prevodom uhradil poškodenej Y. časť dlžného výživného 100 euro.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3

písm. c) Trestného zákona, pretože najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Trestná činnosť obžalovaného, okrem jeho vyhlásenia podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd neprijal, je preukázaná samotnou výpoveďou
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, výpoveďou svedkyne Y., taktiež ďalšími listinnými dôkazmi,

ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Tieto dôkazy
tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne
obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že
obžalovaný sa v období od 10.05.2017 do rozhodnutia súdu dňa 29.04.2019 úmyselne vyhýbal plneniu
svojej vyživovacej povinnosti. Za uvedené obdobie, a to až potom, čo bola dňa 10.12.2018 podaná

na súd obžaloba zo dňa 06.12.2018, obžalovaný uhradil 18.2.2019 sumu 400 euro a 04.04.2019 sumu
100 euro. Vzhľadom na to za uvedené obdobie (23 mesiacov) zostal zavinene na výživnom dlhovať
sumu 1800 euro. Úmysel neplniť si svoju vyživovaciu povinnosť spočíva v tom, že obžalovaný nevedel
vysvetliť dôvod prečo nebol zaevidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, pritom podľa úradu práce
sociálnych vecí a rodiny v žalovanom období boli voľné pracovné miesta, teda sa mohol prostredníctvom

uvedeného úradu práce sociálnych vecí a rodiny zamestnať. Jeho obrana v tom smere, že sa staral
o nevládnu matku, v prípade, že skutočne tomu tak bolo, je chvályhodná, avšak právne irelevantná v
súvislosti s posúdením jeho trestnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti. Podľa názoru
súdu obžalovaný nemal ani skutočný záujem prípadne v priebehu trestného stíhania zaplatiť zameškanévýživné a zbaviť sa tak trestnej zodpovednosti. Súd tak usudzuje z toho, že neprejavil skutočný záujem
prostredníctvomrodiny,svojejsestry,prípadneprostredníctvomzamestnaniav Čecháchzaistiťfinančné
prostriedky na zaplatenie zameškaného výživného. Svedčia o tom jeho vyjadrenia vo výpovedi na

hlavnom pojednávaní. Na základe uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 6 krát súdne trestaný, v prípade prvých piatich
odsúdení sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vyššie konštatovaným
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 1T 43/17 z 31.03. 2017, právoplatným dňa 18.05.2017.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov v období od 03.10.2018 do 27.11.2018 bol postihnutý za 3
priestupky v oblasti dopravy.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti na základe ktorých sa ukladá druh trestu a jeho výmera,

súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody 12 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Súd pri ukladaní trestu zistil existenciu jednej poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ( priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti a trestnú činnosť
úprimne oľutoval), preto ukladal trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona a uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov pričom pre výkon trestu

tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd uložil nepodmienečný
trest z toho dôvodu, že obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci
Okresného súdu Prievidza č. 1T 43/2017 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2 Trestného zákona, opätovne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. S prihliadnutím na ustanovenie
§ 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa názoru súdu, neprichádzalo do úvahy uloženie iného druhu

trestu ako nepodmienečného. Tento súd uložil na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje spoločenskú
nebezpečnosť konania obžalovaného a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním
a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia keďže doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.