Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413214639
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6413214639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným
1/: R. V., nar. XX.XX.XXXX, X/: V. V., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom O. B., A. W. XX/XX,
do 30.06.2016 za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných (ďalej v texte len „občianske združenie"), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Podhorský

& Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 10.120,95 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.12C/146/2014-261 zo dňa 30.11.2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na pribratie občianskeho združenia do konania z a m i e t a.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
III. Žalovaným 1/,2/ a občianskemu združeniu p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvý výrok), žalovaným priznal

náhradu trov konania v pomere 100% (druhý výrok) a priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaných za obdobie od 16.09.2014 do 30.06.2016 v rozsahu 100% (tretí výrok).
Vychádzal zo zákonných ustanovení §39, §52 ods. 1,2,3, §54 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej aj „OZ“), §1 ods.1, §2, §3
ods.1,2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „z.č. 258/2001 Z.z.“), §92
ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách (ďalej v texte aj „z.č.483/2001 Z.z.“); konštatoval, že žalobca
sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 10.120,95 Eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie

od 21.12.2010 do 03.11.2012 vo výške 229,33 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 10.120,95 Eur, počítaným od 04.11.2012 do zaplatenia; právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s. Bratislava ako veriteľ a žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci uzatvorili dňa 20.12.2007 Zmluvu o
splátkovom úvere č.0412020323, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom spotrebný bezúčelový úver
vo výške 194.000,-Sk, ktorý sa zaviazali zaplatiť v mesačných splátkach po 3.587,-Sk so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.01.2008, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.12.2017, pri premenlivej úrokovej
sadzbe 18,15% p.a.. Žalovaní úver nesplácali riadne a včas. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu

ako spotrebiteľskú v zmysle občianskoprávnych predpisov, pretože právny predchodca žalobcu pri
uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, keďže konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti; žalovaní ako fyzické osoby boli spotrebiteľmi, pretože pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava ako postupca uzatvorila dňa 27.09.2012 so žalobcom Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE. Z prílohy č.1 k Zmluve súd zistil, že bola postúpená aj
pohľadávka, týkajúca sa žalovaných. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.10.2012 zaslal

žalovaným Oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca predložil súdu Výzvu (č.l. 149) zo dňa
25.11.2008, ktorú adresoval žalovanej 1/ a vyzval ju na zaplatenie omeškanej pohľadávky ku dňu
31.10.2008 vo výške 14.248 Eur v lehote 10 dní od doručenie výzvy; doklad preukazujúci odoslanie
výzvy žalovanej 1/ nepredložil; predložil súdu podací hárok (č.l.151), z ktorého je zrejmé, že sa týka
pošty, danej na prepravu dňa 16.11.2012, t.j. netýka sa odoslania Výzvy na zaplatenie. Súd zistil, že

uvedený podací hárok sa týka odoslania Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorú doručoval právny
predchodca žalobcu žalovanej 1/ (č.l.150); výzvu týkajúcu sa žalovaného 2/ nepredložil vôbec.
Žalobca listom z 15.10.2012 oznámil žalovaným 1/,2/ mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ich k
zaplateniu sumy 14.206,79 Eur najneskôr do 30.10.2012.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky

je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky. Musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. V danom prípade uvedené
predpoklady splnené neboli (keďže nebol splnený už prvý predpoklad doručenia výzvy), a preto je treba
na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostúpiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie je v priamom

rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu je samotná zmluva o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa
takejto nepostúpiteľnej pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť je súd
povinný v konaní prihliadnuť ex offo. Pokiaľ ustálená súdna prax už v minulosti ustálila, že zmluva o
postúpení pohľadávky, uzavretá v rozpore s §525 ods.2 Občianskeho zákonníka (ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom) je absolútne neplatným právnym úkonom, tak takýto záver platí o to

viac, ak postúpenie pohľadávky odporuje zákonu, na dodržiavanie ktorého sa zmluvné strany dôvodne
pri uzatváraní zmluvy o peňažnom záväzku spoliehali (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
16Co/750/2015 zo dňa 30.06.2016).
Žalobca v spore predložil Výzvu na zaplatenie zo dňa 25.11.2008 žalovanej 1/, následne však
nepreukázal, že výzva bola žalovanej 1/ aj skutočne zaslaná (keďže Zákon o bankách č.483/2001

Z.z. predpokladá, aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie žalovaným
na ich poslednú známu adresu) a to napríklad poštovým podacím hárkom, doručenkou a podobne;
ohľadom žalovaného 2/ žalobca nepredložil ani výzvu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca ani
nepreukázal, že žalovaní boli v omeškaní viac ako 90 dní.
Keďže postúpenie pohľadávky nemožno považovať za platné, žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu;

preto žalobu zamietol. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania (rozsudok najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009). Povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť v predmetnom konaní spočívala na žalobcovi. Keďže súd zamietol žalobu
žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, nezaoberal sa občianskym združením vznesenou
námietkou premlčania.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) tak, že úspešným žalovaným v plnom rozsahu priznal náhradu trov
konania v pomere 100 %; plnú náhradu trov konania priznal aj občianskemu združeniu za obdobie od
jeho vstupu do konania (od 16.9.2014 do 30.6.2016). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§262 ods.2 C.s.p.).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozsudok súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu vzhľadom na § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca zastáva názor,

že ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení,
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinností,
vyplývajúcich z §92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma, obsiahnutá v §92 ods. 8 zákona o bankách

nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale
administratívnu zodpovednosť postihnutia Národnou bankou Slovenska podľa §50 ods. 1 zákona o
bankách.Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle §92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle §524 Občianskeho zákonníka.

S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie, vyplývajúce zo zákona o bankách. S
nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok,alelensankcie,vyplývajúcezozákonaobankách,konkrétnezodpovednosťbankyvzmysle
§50 ods. 1 zákona o bankách.
Žalobca tiež nesúhlasil, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania občianskeho združenia, pretože nejde

o stranu sporu v zmysle C.s.p.. O jeho trovách konania síce okresný súd rozhodnúť mohol, avšak tak,
že mu náhradu trov konania neprizná bez ohľadu na to, kedy sa konanie začalo, resp. kedy združenie
do sporu vstúpilo.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie resp. aby rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil a vyčíslil si trovy odvolacieho
konania.

3. Občianske združenie vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhlo
rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia aj v odvolacom konaní.
Rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho posúdenia veci. Žalobca
si uplatňuje svoje nároky zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou a.s.; žalobca
nároky získal postúpením z danej zmluvy, preto je namieste posúdenie, či predmetná zmluva je

platná a účinná, a teda či žalobca má právo uplatňovať si nároky z nej prameniace. Je potrebné sa
spravovať ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré upravuje postup banky pri postúpení
pohľadávky inej osobe ako banke za splnenia určitých podmienok. Jednou z podmienok je okrem iného
aj predchádzajúca písomná výzva banky klientovi na zaplatenie omeškanej dlžnej sumy, t.j. splnenie
svojho záväzku. V prípade, že splnenie niektorej zákonnej podmienky chýba alebo nebolo vykonané,

možno mať dôvodné pochybnosti o možnosti postúpenia danej pohľadávky. Žalobca nepreukázal
skutočnosť, že banka pred postúpením pohľadávky vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy,
preto neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle §92 ods. 8 zákona o bankách. Vyššie
uvedené zakladá absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Právny názor žalobcu, že s nedoručením
predmetnej písomnej výzvy môžu byť spojené len sankcie, vyplývajúce z ustanovenia §50 zákona o

bankách, je právne neudržateľný. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky.
4. Žalovaní 1/,2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Žalobca sa k vyjadreniu občianskeho združenia nevyjadril.

6. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa §470 ods. 2 C.s.p.,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok prvej inštancie podľa
§387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; z dôvodu, že je

rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla
na základe zmluvy o úvere finančné prostriedky žalovaným 1/,2/ ako dlžníkom. Slovenská sporiteľňa,a.s. uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávky so žalobcom. Žalobca navrhol súdu uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu dlh, naňho postúpený.

11. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd prvej
inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil a
svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil; hodnotenie dôkazov
zodpovedá obsahu znenia §191 ods. 1 C.s.p. a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedajú

§220 ods. 2 C.s.p.. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto
odkazuje.

12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby, ktorou sa domáhal vyplatenia dlžnej sumy od žalovaných. K takémuto záveru súd
prvej inštancie dospel na základe toho, že neboli dodržané podmienky §92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z.; s

takýmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, keď mal za to, že banka mohla
postúpiť žalobcovi pohľadávku, pričom nebola viazaná §92 ods. 8 zákona o bankách, pretože toto
ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky; podľa jeho
názoru pohľadávka bola postúpená žalobcovi platne, bola urobená aj výzva vo vzťahu k žalovaným o
zaplatenie pohľadávky; boli teda splnené všetky podmienky pre to, aby žalobca mohol uplatniť svoju

pohľadávku na súde.

13. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalobcom k platnému postúpeniu pohľadávky, na základe ktorého postúpenia túto
uplatňoval v rámci súdneho konania. Správne súd prvej inštancie skúmal, či pri postupovaní pohľadávky

boli splnené podmienky zákona o bankách, a to práve v §92 ods. 8. V §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách sú upravené špeciálne podmienky pre postúpenie pohľadávky, ak sa pohľadávka postupuje
subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho znenia, ak aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, postúpiť
písomnou zmluvou inej osobne, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých pohľadávok v omeškaní klienta

so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol 1 rok. Predpokladom postúpenia časti splatnej pohľadávky zo strany banky tretiemu subjektu,
ktorý nie je bankou, je, že sú splnené podmienky §92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z., teda že banka preukáže
písomnú výzvu, ktorú urobila vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi na plnenie si svojich povinností a ak
aj napriek tejto výzve by si dlžník svoje povinnosti neplnil a bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, tak banka v takomto
prípade mohla svoju splatnú pohľadávku postúpiť inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. K
tomu, aby boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky, jednoznačne musí byť preukázaná
písomná výzva banky, omeškanie dlžníka dlhšie ako 90 kalendárnych dní a splatnosť omeškaného dlhu.
Je teda nesporné, že postup podľa §92 ods. 8 citovaného zákona sa týka časti splatnej pohľadávky, s

ktorou je dlžník vo vzťahu k banke v omeškaní.

14. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca nevedel preukázať výzvu,
ktorú by urobila banka podľa §92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. vo vzťahu k žalovaným tak, aby bolo
možné využiť postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia na postúpenie pohľadávky. Pokiaľ tieto

podmienky neboli splnené, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle §92 ods. 8 z.č.
483/2001 Z.z. neboli splnené podmienky pre postúpenie časti splatnej pohľadávky na žalobcu. Obranu
žalobcu v podanom odvolaní, spočívajúcu v tom, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla postúpiť aj svoju
nesplatenú pohľadávku v prospech žalobcu, pretože nebola viazaná §92 ods. 8 zákona o bankách,
vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval krajský súd za dôvodnú; túto obranu žalobcu vyvracia aj

obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, kde je uvedené, že pohľadávky spĺňajú podmienky postúpenia
podľa §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Teda postupca o tejto okolnosti vedel, ale napriek
tomu táto okolnosť v rámci súdneho konania preukázaná nebola.15. V civilnom sporovom konaní je potrebné rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu;
procesnou legitimáciou je oprávnenie byť stranou v spore; vecná legitimácia je z hmotného práva
vyplývajúci stav, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom

prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane
žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí; nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom spore. Vecná legitimácia má
význam v každom sporovom konaní. Ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou
v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Jediným

dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom v prejednávanej veci bol nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v dôsledku rozporu s §92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ako lex specialis
požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou §524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných zákonných podmienok
(predpokladov) postúpenia pohľadávky; ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka
banky nie je postupiteľná.

16. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť právnu argumentáciu okresného súdu; ustanovenie §92
ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s §525 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Postúpiť
nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia“. Za

pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči
klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám,
vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v §27 a nasl. citovaného zákona na podnikanie bánk,
sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v
porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie §525 ods. 1 OZ preto bráni

aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku §92 ods. 8 zákona o bankách
dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak
určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a neplatné v zmysle §39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči

dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v §525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky
postupcom v zmysle §526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie §92 ods. 8 zákona o
bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia
však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť
prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho

porušenia(okremnepretržitéhoomeškaniaklientaviacako90kalendárnychdníasplatnostipohľadávky)
je písomná výzva klientovi.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
ako vecne správny podľa ustanovenia §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania,

pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p..
Nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že občianske združenie nie je stranou sporu, a to z
nasledovných dôvodov:

18. krajský súd nesúhlasí s názorom, že inštitút vedľajšieho účastníka podľa §93 ods. 2 O.s.p. v znení

účinnom do 30.06.2016 sa automaticky pretransformoval na osobitný subjekt podľa §95 ods. 1 C.s.p.;
podľa §95 ods. 1 C.s.p. na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej
moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana na ochranu práv, ktorej
má vystupovať, súhlasí. Odvolací súd zastáva názor, že právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní

podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy, zostali v zmysle §470 ods. 1, 2 C.s.p. zachované v tom
zmysle, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi, ktoré sa účastníkom konania
stalido30.06.2016alenzdôvoduzmenyprávnejúpravy,spočívajúcejvtom,žeCivilnýsporovýporiadok
už inštitút vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýval z §93 ods. 2 O.s.p. neupravuje,
nemohlo dôjsť k automatickému zániku účastníctva občianskeho združenia v konaní. Na úkony tohto

subjektu v súlade s §470 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd preto prihliadol, akceptoval jeho vyjadrenie k
odvolaniu žalobcu a priznal mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Názor odvolacieho súdu je plne v
súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/181/2015, v ktorom najvyšší
súd pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom.19. V priebehu odvolacieho konania predložilo občianske združenie návrh na pribratie do konania v
zmysle §95 ods.1 C.s.p.. Súhlas ani stanovisko žalovaných nepredložilo. Preto krajský súd rozhodol, že

návrh občianskeho združenia na pribratie do konania zamietol.

20. Podľa §262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie §255 ods. 1 C.s.p., pretože ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle §396 ods.

1 C.s.p., rozhodol podľa §262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalovaným 1/,2/, ako aj občianskemu združeniu, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).