Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. júl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201354
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818201354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: G. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E., Q. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou v Považskej
Bystrici, Zakvášov 1519/55, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č.
25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 1.732,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.732,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
4.4.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobkyni p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.732,- eur spolu s
5% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2018 do zaplatenia a uplatnila si nárok na náhradu trov
konania. Žalobu zdôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 17.7.2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol sumu 2.000,- eur. V zmluve žalobkyňa
vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
zmluve je uvedená odplata pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským
úverom vo výške 1.732,- eur, celková čiastka na zaplatenie vo výške 3.732,- eur, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov vo výške 560,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%, úrok vo výške 58,6%
ročne z poskytnutého úveru až do jeho uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia v dohodnutom
termíne predstavuje sumu vo výške 1.172,- eur, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dňa
17.7.2016, priemerná RPMN za úver 20,13%. Súčasťou zmluvy je aj dohoda, že ak spotrebiteľ neuhradí

celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 33,- eur a za každú zaslanú upomienku sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť poplatok 30,- eur.
Spolu so zmluvou žalobkyňa uzatvorila so žalovaným aj Dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej
sa zaviazala uhradiť sumu vo výške 3.732,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach po 311,- eur,
vždy k 14. dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.8.2015, pričom výška RPMN bola určená na 257,5% a
priemerná hodnota RPMN 25,88%. Žalobkyňa uviedla, že odplata (úroková sadzba) vo výške 58,6%
je neprimeraná, podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa

priemernej úrokovej štatistiky úroky slovenských bánk z nových obchodov v roku 2015 pre spotrebiteľské
úvery s dobou splatnosti 1 až 5 rokov boli vo výške 10,05%. Namietla tiež, že pri uzatváraní zmlúv
žalovaný porušil § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež § 7 ods. 1, 2 a § 8 ods. 1 písm.
a) a d) zákona o ochrane spotrebiteľov. Porušenie sa týkalo spôsobu poskytovania informácií preduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvere,keďžepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverejejboli
predložené dva návrhy, ktorými sú zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o plnení v splátkach. Podľa
zmluvy mal spotrebiteľ splatiť celkovú sumu poskytnutého úveru jednou splátkou do termínu konečnej

splatnosti, v dohode o plnení v splátkach sa predpokladajú pravidelné mesačné splátky tak, že sa zmenil
aj dátum končenej splatnosti úveru a žalobkyňa je povinná väčšiu časť úveru splatiť skôr (v splátkach).
V tomto prípade je úver pre spotrebiteľa menej výhodný, avšak žalobkyni neboli vopred poskytnuté
informácie v štandardizovanej forme. Okrem toho podľa žalobkyne v zmluve absentuje výška splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko nie je rozpísané, v akej časti zo sumy splátky je splátka istiny, v

akej splátka úroku a v akej výške splátka prípadných poplatkov. Vzhľadom k uvedeným nedostatkom je
podľa§ 11 ods.1 písm. a),b), d), f) a g) zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné považovať úver za bezúročný a
bez poplatkov. Žalobkyňa však k 15.1.2018 uhradila žalovanému sumu 3.732,- eur, t.j. o 1.732,- eur viac,
ako žalovanému patrí. Uvedenú sumu preto žiadala, aby jej žalovaný vydal spolu úrokom z omeškania
5% ročne odo dňa nasledujúceho po uhradení sumy 1.732,- eur, t.j. od 16.1.2018 až do zaplatenia.

2. Žalovaný s nárokom žalobkyne nesúhlasil. Uviedol, že v zmluve bolo dohodnuté, že žalobkyňa ako
dlžník sa zaviazala k úhrade sumy 2.000,- eur, spolu s poplatkom vo výške 1.732,- eur. Podľa názoru
žalovaného nedošlo k naplneniu ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., preto nemožno zmluvu
o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet, termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené na prednej strane zmluvy. Pokiaľ ide o výšku odplaty, táto

je upravená ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že nesmie prekročiť 2-násobok
priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Žalovaný uviedol, že
nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Zároveň uviedol, že podľa jeho

názoru úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri
užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V zmluve dohodnutá odplata je tak vo
výške 560,- eur, čo nie je v rozpore s citovaným nariadením, nakoľko priemerná hodnota RPMN na
poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 20,13%. Žalovaný tiež poukázal
na to, že žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu,

mala možnosť od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia
zmluvy, toto právo však nevyužila. Zároveň žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere nevznikla ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa plnila na
základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, dôvod na plnenie z
uvedenej zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

3. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnili a
vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne (prostredníctvom jej právneho zástupcu), oboznámením
obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.7.2015, dohody o plnení v splátkach zo dňa
17.7.2015, výpisu z obchodného registra žalovaného, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.1.2018,

prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.4.2018, 4.6.2018 a
2.7.2018, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 14.5.2018, potvrdenia spoločnosti Wire Technologies s.r.o. zo
dňa 14.3.2018, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a
právny stav:

4. Dňa 17.7.2015 žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver v
sume 2.000,- eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok
vo výške 1.732,- eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 3.732,- eur, pričom odplata je vo výške 560,- eur, čo
predstavuje RPMN vo výške 28% a úrok je vo výške 56,6% ročne, t.j. v sume 1.172,- eur. Žalobkyňa sa

zaviazala zaplatiť celú sumu 3.732,- eur do 17.7.2016, pokiaľ nie je dohodnuté inak, a termín konečnej
splatnosti úveru tak nastane dňa 17.7.2016. Priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške
20,13%. Súčasne v rovnaký deň, t.j. 17.7.2015 sporové strany uzatvorili dohodu o plnení v splátkach k
zmluveospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejdošlokzmenezmluvyospotrebiteľskomúveretak,že
žalobkyňa sa zaviazala sumu 3.732,- eur uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 311,- eur,

vždy k 14. dňu v mesiaci, počnúc dňom 14.8.2015. Výška RPMN bola uvedená vo výške 257,50%, výška
priemernej RPMN 25,88%. Ostatné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zostali bez zmeny.5. Z výzvy na uhradenie dlžnej sumy zo dňa 17.1.2018, ktorú žalovaný zaslal žalobkyni, vyplýva, že
žalobkyňa dňa 15.1.2018 uhradila v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.7.2015
sumu 3.732,- eur. V písomnom vyjadrení žalovaného, ktoré bolo súdu doručené 2.7.2018, je uvedené,

že žalobkyňa ku dňu rozhodovania súdu uhradila žalovanému sumu celkom 4.803,53 eur. Po 15.1.2018
z jej strany bola ešte zaplatená suma 78,66 eur dňa 14.2.2018, suma 215,32 eur dňa 14.3.2018 a suma
193,78 eur dňa 13.4.2018.

6. V konaní si žalobkyňa voči žalovanému uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

1.732,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 16.1.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. V
konaní uviedla, že zváži uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aj v súvislosti s jej
plnením žalovanému v období po 15.1.2018 samostatnou žalobou.

7. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), k), citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d), zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y);
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

13. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.14. Podľa § 451 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je
dôvodný, i keď nie v celom rozsahu.

16. Žalobkyňa si uplatňuje žalovaný nárok ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane
žalovaného z titulu prijatia plnenia na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 17.7.2015. Svojou povahou ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 2 písm. d) citovaného zákona
zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
nákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom. Vzmysle§9ods.1citovanéhozákonazmluva
musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona.
Súd v konaní zistil, že úverová zmluva nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti.

17. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyni poskytnutá zo strany žalovaného suma
2.000,- eur, pričom žalobkyňa mala žalovanému vrátiť celkom sumu 3.732,- eur, z čoho suma 560,-
eur predstavovala odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a suma 1.172,- eur predstavovala
zmluvný úrok. V súvislosti so zmluvným úrokom súd uvádza, že tento predstavuje 56,6% ročne, čo je
neprimerane vysoký úrok, neadekvátny k výške úveru, predstavuje viac ako polovicu z hodnoty úveru,

čo v danej situácii je možné považovať za úžeru podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Porovnaním
priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách v čase poskytnutia úveru žalobkyni bolo
zistené, že priemerná úroková miera pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v
mesiaci júl 2015 bola 7,33%. Dojednaný zmluvný úrok z úverovej zmluvy teda viac ako o 772% prevyšuje
priemernú úrokovú mieru z obdobných spotrebiteľských úverov poskytovaných obchodnými bankami.

Súd preto dojednanie o výške zmluvného úroku vyhodnotil ako neplatné dojednanie. V dôsledku toho
potom zmluva neobsahuje riadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru.

18. Rovnako súd považoval za neplatné aj dojednanie o odplate vo výške 560,- eur. Uvedená suma
predstavuje 28% zo sumy poskytnutého úveru, čo súd považuje tiež za neprimerane vysokú odplatu,

pričom nie je ani zrejmé, čo táto odplata vlastne zahŕňa. Celkovo sú náklady spojené s poskytnutím
úveru vo výške 1.732,- eur, čo je 86,6% istiny úveru. Je v rozpore s účelom poskytovania úverov a
so zásadami poctivého obchodného styku žiadať od dlžníka, ktorým je spotrebiteľ, náklady spojené
s úverom dosahujúce takmer 90% výšky poskytnutého úveru. Takéto správanie veriteľa je potrebné
jednoznačne vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Celkové

náklady úveru, k zaplateniu ktorých sa žalobkyňa spolu s úverom zaviazala, súd považoval za úžeru,
ktorá je podľa § 39a Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou právneho úkonu.

19. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v súvislosti s výškou
odplaty s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd zastáva názor, že v danom prípade

je odplata za poskytnutie úveru v rozpore s § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nakoľko
prevyšuje 2-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom
úvere alebo pôžičke ročne. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že úroky nemožno považovať
za odplatu podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Podľa citovaného ustanovenia totiž
odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvorí aj úrok, ktorý je dohodnutý pri podpise

spotrebiteľskej zmluvy a ktorý je spojený s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadovaný pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. V danom prípade je nepochybné, že úrok vo výške 58,6% ročne z
poskytnutého úveru bol dohodnutý pri podpise zmluvy a zároveň bol spojený s poskytnutím peňažných
prostriedkov. Výška odplaty v danom prípade potom predstavuje sumu 1.732,- eur, čo je 86,6% zo sumy
poskytnutého úveru. Priemerná hodnota RPMN bola vo výške 20,13%, 2-násobok tejto hodnoty je potom

40,26%. Celková odplata teda prevyšuje maximálnu výšku odplaty v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. o viac ako 100%.20. Okrem uvedeného, podľa názoru súdu, zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojení s dohodou o plnení
v splátkach neobsahuje jasný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Podľa zmluvy o úvere bola
konečná splatnosť úveru určená na deň 17.7.2016, podľa dohody o splátkach však splatnosť poslednej

splátky úveru bola určená na deň 14.7.2016. Z uvedeného teda nie je zrejmý dátum konečnej splatnosti
úveru.

21. V dôsledku absencie údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru v zmluve absentuje aj riadny údaj o
RPMN. Na základe uvedených skutočností teda súd uzatvára, že predmetný úver je podľa § 11 ods.

1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa ako spotrebiteľ bola
povinná vrátiť žalovanému ako veriteľovi len sumu skutočne poskytnutej úverovej istiny 2.000,- eur. V
konaní nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 4.803,53 eur, čo vyplýva z
vyjadrenia samotného žalovaného. Žalobkyňa teda uhradila žalovanému navyše sumu 2.803,53 eur a
táto suma bola z jej strany uhradená bez právneho dôvodu. Na strane žalovaného tak vzniklo v uvedenej
výške bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Žalobkyňa si však v tomto konaní uplatnila nárok len

na vydanie sumy 1.732,- eur, preto súd jej žalobe v časti týkajúcej sa istiny 1.732,- eur vyhovel.

22. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj nárok na úrok z omeškania od 16.1.2018 s tým, že vznik nároku
na úrok z omeškania odvíja odo dňa nasledujúceho po úhrade sumy 1.732,- eur (čo vyplynulo z listu
žalovaného zo dňa 17.1.2018). Podľa názoru súdu sa však žalovaný do omeškania s plnením sumy

1.732,- eur dostal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, pretože až zo žaloby zistil, v akej výške
si voči nemu žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje. Súd preto žalobkyni
priznal nárok na úrok z omeškania od 4.4.2018 až do zaplatenia, a to v zmysle § 517 ods. 2 a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Rozhodol teda tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1.732,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 4.4.2018 do zaplatenia

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na zaplatenie úroku z
omeškania ako nedôvodný zamietol.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. V konaní mala žalobkyňa neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky za

obdobie od 16.1.2018 do 3.4.2018. Po prepočítaní uplatneného úroku z omeškania žalobkyňou ku dňu
rozhodovania súdu predstavovala uplatnená suma žalobkyňou 1.773,52 eur (1.732,- eur istina + 41,52
eur vyčíslené úroky z omeškania), priznaná jej bola suma 1.755,01 eur (vrátane priznaného úroku z
omeškania ku dňu rozhodovania súdu, ktorý po prepočte predstavuje sumu 23,01 eur). Žalobkyňa potom
mala v konaní úspech, ktorý predstavuje 99%, jej neúspech je v rozsahu 1%. Čistý úspech žalobkyne v

konaní tak predstavuje 98% (99% - 1%) a v tomto rozsahu jej v konaní vznikol nárok na náhradu trov. O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.