Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211968
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716211968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: N.. K. C.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, občan SR, právne zast. JUDr. Radko Petruňo,
advokát, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému: Slovenské krídla, s. r. o., so sídlom Boženy Nemcovej 653/3, 962 31 Sliač, IČO: 36 790
231, právne zast. JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Horná 35, 974
01 Banská Bystrica, o zaplatenie 60.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/160/2016 - 198 zo dňa 24. 10. 2018, v spojení s opravným uznesením

č. k. 8C/160/2016 - 216 zo dňa 23. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/160/2016 - 198 zo dňa 24. 10. 2018 v spojení s opravným
uznesením č. k. 8C/160/2016 - 216 zo dňa 23. 11. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 60.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 10 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 10. 05. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 26. 12. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 26. 03. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 10.000,- Eur od 26. 06. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne zo sumy 10.000,- Eur od 26. 09. 2014 do zaplatenia a s úrokom 5,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 20.000,- Eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Osobitným druhým výrokom súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po podaní žaloby už súd prvej inštancie v
predchádzajúcom priebehu konania rozhodol vo veci najprv rozsudkom č. k. 8C/160/2016 - 84 zo dňa
04. 10. 2017, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 60.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania.

V dôsledku podaného odvolania žalovaného o veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
uznesením č. k. 14Co/86/2018 - 174 zo dňa 14. 08. 2018 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd vyslovil na predmetnú vec i právny názor a
intencie, v ktorých má po vrátení veci súd prvej inštancie konať. Po vrátení veci a vykonaní dokazovaniasúd prvej inštancie ustálil skutkový stav a konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Predovšetkým poukázal na to, že celková suma vo výške
60.000,-Eursaskladalazdvochprávnychúkonov(titulov),pričomjednýmprávnymúkonombolaZmluva

o predaji letových hodín s povinnosťou ich spätného odkúpenia zo dňa 16. 09. 2012 a druhou zmluvou/
titulom bola Zmluva o pôžičke zo dňa 09. 05. 2013. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 409 zák. č.
513/1991 Zb., ďalej na ust. § 657 a§ 658 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. upravujúce ustanovenia o pôžičke
a taktiež vo veci aplikoval i ust. § 580 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný argumentoval v rámci
procesnej obrany tým, že žalobca využil určité letové hodiny, a preto mu neprináleží celá suma za spätné

odkúpenie letových hodín, k tejto argumentácii súd poukázal, že osoby, ktoré tam žalovaný uvádzal,
a to jednak manželka žalobcu, ako aj jeho dcéra a tiež osoba uvedená pod menom L. I., tieto osoby
neboli účastníkmi konania a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, z akého dôvodu si uplatňuje
započítanie časti odlietaných hodín voči týmto osobám, nakoľko zmluva bola výlučne spísaná medzi
žalobcom a žalovaným. Zároveň tiež žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal aký vzťah má osoba L.
I. k žalobcovi. Žalovaný tiež súd nepresvedčil, že tieto hodiny mali byť poskytnuté v rámci predmetnej

zmluvy, pretože z čestných vyhlásení A. C. - manželky žalobcu a G. C. - dcéry žalobcu vyplynulo, že
tieto si za uvedené hodiny zaplatili a toto malo byť mimo predmetnej zmluvy. Taktiež aj samotný žalobca
vo svojom čestnom vyhlásení poukázal na to, že uvedené letové hodiny, na ktoré poukazuje žalovaný
v odpore, boli zaplatené mimo predmetnej zmluvy. Na podporu týchto tvrdení však súd mal preukázanú
aj tú skutočnosť, že samotný žalovaný v rámci uznania dlhu zo dňa 01. 12. 2015, t. j. po tom, ako mali

byť vykonané určité letové hodiny, na ktoré poukazoval, uznal celkový dlh voči žalovanému vo výške
40.008, - Eur titulom Zmluvy o predaji letových hodín zo dňa 16. 09. 2012 (a taktiež aj z uzatvorenej
pôžičky vo výške 20 000,- Eur). V prípade, ak by žalobca vykonal určité letové hodiny a tieto by sa mali
započítavať s letovými hodinami v zmysle predmetnej zmluvy, tak by žalovaný neuznal záväzok podľa
§ 558 OZ, čo do jeho dôvodu a výšky. Pokiaľ sa týka preukazovania vykonaných letových hodín, a

to listinnými dôkazmi na č. l. 77 až 81, súd mal za to, že tento listinný dôkaz nie je spôsobilý ovplyvniť
rozhodnutie súdu, a to s poukazom na zásadu koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 2 CSP. Súd
uviedol, že žalovaný sa dozvedel o tom, že prebieha konanie na tamojšom súde prvýkrát najneskôr
doručením platobného rozkazu č. k. 8C/160/2016 - 34, ktorý mu bol doručený dňa 28. 04. 2017, kde
bol zároveň poučený, aby pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označil dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. V rámci samotného odporu žalovaný nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali
ním tvrdené skutočnosti. Predložil len jednu listinu, ktorá je bez podpisu a dátumu jej vyhotovenia, čo
súd nepovažoval za hodnoverný dôkaz. Zároveň súd i následne vyzval žalovaného uznesením č. k.
8C/160/2016 - 59, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15. 06. 2017 a uviedol ďalšie
skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s dodatkom, že na neskôr predložené a

označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie
dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní nevzal do úvahy, t. j. naň neprihliadol a v tom dôsledku
mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania neopodstatnenosti návrhu na
zaplatenie sumy 40.000,- Eur, ktorá sa týkala spätného odkúpenia letových hodín, pretože žiadnymi
dôkazmi súd nepresvedčil, že žalobca v rámci predmetnej zmluvy nejaké letové hodiny vyčerpal. Pokiaľ

sa týka vrátenia sumy 20.000,- Eur, ktorá bola poskytnutá žalovanému na základe zmluvy o pôžičke
dňa 09. 05. 2013, súd mal preukázané, že aj v tejto časti je návrh žalobcu dôvodný. Mal preukázanú tú
skutočnosť, ktorú ani žalovaný nepoprel, a to, že mu žalobca poskytol sumu pôžičky vo výške 20.000,-
Eur a samotný žalovaný ani netvrdil, že by mu z uvedenej pôžičky nejakú sumu vrátil. Na základe
uvedeného žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 20.000,- Eur s príslušenstvom (t. j. s úrokom

z pôžičky i s úrokom z omeškania). Pokiaľ sa týka námietky žalovaného prednesenej na pojednávaní
konanom dňa 24. 10. 2018, a to, že predložili súdu jednak listinný dôkaz označený ako „započítanie
pohľadávky zo dňa 23. 10. 2018“, ktorý žalovaný adresoval žalobcovi dňa 18. 12. 2017 - výzva na
uhradenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 28. 05. 2014, k tomuto súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca mohol uvedený listinný dôkaz súdu predložiť už oveľa skôr a nie až na

pojednávaní, keďže od vystavenia tejto listiny uplynulo 10 mesiacov, preto s poukazom na koncentráciu
konania súd na predmetnú listinu neprihliadol. V nadväznosti na uvedené, potom aj započítací prejav,
ktorý bol súdu na tomto istom pojednávaní predložený, nie je podľa súdu relevantný a z toho dôvodu naň
súd neprihliadol. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že i v prípade, keby súd na výzvu na zaplatenie
kúpnej ceny na základe zmluvy zo dňa 28. 05. 2014 prihliadol ako na dôkaz predložený včas, samotné

započítanie pohľadávky na základe listiny predloženej súdu dňa 24. 10. 2018 predstavuje absolútne
neplatný právny úkon v zmysle Občianskeho zákonníka. Započítanie pohľadávky ako hmotnoprávny
úkon nebol urobený osobou, ktorá je oprávnená na vykonanie takéhoto hmotnoprávneho úkonu, t.
j. konateľom spoločnosti Slovenské krídla, s. r. o. Z výpisu obchodného registra žiadnym spôsobomnevyplýva,žezaspoločnosťžalovanéhojeoprávnenýkonaťJUDr.ĽubomírKaščák,akoadvokát,pričom
súdu do dňa rozhodnutia nebolo predložené, že by spoločnosť Slovenské krídla, s. r. o. (žalovaný)
splnomocnila JUDr. Ľubomíra Kačšáka na takýto právny úkon. Podľa splnomocnenia na č. l. 73 spisu ide

oprocesnéplnomocenstvo,zktoréhonevyplývaoprávnenieprávnehozástupcužalobcunavykonávanie
aj hmotnoprávnych úkonov. Záverom a pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol na námietku právnej
zástupkyne žalobcu, vznesenej na pojednávaní vo veci nemožnosti započítania premlčanej pohľadávky
žalovaného s pohľadávkou žalobcu z predmetnej kúpnej zmluvy vo výške 12.000,- Eur, že túto námietku
nepovažoval súd za dôvodnú, pretože účastnícipredmetnej zmluvy si nedohodli splatnosť kúpnej ceny a

táto v zmysle § 563 OZ nastáva prvý deň po tom, čo na plnenie veriteľ vyzval dlžníka. Keďže k žiadosti o
zaplatenie kúpnej ceny došlo podľa žalovaného na základe listu zo dňa 18. 12. 2017, kde bola žalobcovi
ako dlžníkovi ponechaná lehota na zaplatenie 10 dní, mal žalobca uvedenú sumu zaplatiť do 28. 12.
2017. Až nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanému premlčacia doba t. j. odo dňa 29. 12. 2017 a
teda uvedená pohľadávka by v žiadnom prípade nebola premlčaná. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to z
dôvodovpodľaust.§365ods.1písm.d/,f/ah/CSP.Uviedol,žepopieravýškunárokužalobcu.Žalovaný
sa od počiatku konania bráni tým, že žalobca nemá nárok na celú sumu 40.000,- Eur, pretože časť

letových hodín vyčerpali jeho rodinní príslušníci ako aj osoba, ktorú žalobca delegoval na vykonanie
letu. Žalobca v roku 2013 vykonal lety dňa 22. 09. 2013, manželka žalobcu A. C., vykonala let dňa 22.
09. 2013, dcéra žalobcu G. C. vykonala let dňa 25. 09. 2013. V roku 2014 vykonal žalobca let dňa 24.
06. 2014 a na ťarchu žalobcu vykonal v roku 2014, konkrétne dňa 28. 06. 2014 L. I. na letisku I.. V roku
2015 vykonal žalobca let dňa 09. 08. 2015. Žalovaný o vykonaných letoch predložil doklady o prevádzke

lietadla, ktoré preukazovali uvedené lety. Boli to letové knihy predložené na pojednávaní konanom
dňa 04. 10. 2017. Z letovej knihy vyplýva, kým, kedy a v akom rozsahu bol uskutočnený ten-ktorý let.
Súd uvedený dôkaz predložený žalovaným na pojednávaní dňa 04. 10. 2017 odmietol ako oneskorene
podaný. Žalovaný sa pritom rovnakým spôsobom bránil od začiatku súdneho konania. Letovú knihu
predložil žalovaný súdu na prvom pojednávaní, preto súd prvej inštancie týmto dôkazom disponoval

už od predchádzajúceho pojednávania dňa 04. 10. 2017, napriek tomu tento dôkaz na pojednávaní
konanom dňa 24. 10. 2018 odmietol ako oneskorene predložený. Žalovaný tento postup súdu prvej
inštancie považuje za nesprávny, znemožňujúci uplatniť žalovanému prostriedky procesnej obrany.

4. Ďalej žalovaný namietal, že v konaní vzniesol kompenzačnú námietku, ktorou si jednostranne

započítal pohľadávku v sume 12.000,- Eur titulom kúpnej zmluvy o predaji 50 % podielu lietadla P.,
ktorá zmluva bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 28. 05. 2014. Žalovaný predložil na pojednávaní
konanom dňa 24. 10. 2018 listiny, a to výzvu na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 18. 12. 2017,
ktorou žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny 12.000,- Eur do 28 12. 2017 a započítanie
pohľadávky zo dňa 23. 10. 2018. Súdu, ako aj žalobcovi bolo krátkou cestou na pojednávaní doručené

vznesenie kompenzačnej námietky v písomnej forme. Súd na tento započítací prejav žalovaného
neprihliadol z odôvodnením, že žalovaný mohol písomný dôkaz zo dňa 18. 12. 2018 predložiť už skôr.
Taktiež dôvodil, že i samotné započítanie pohľadávky predstavuje absolútne neplatný právny úkon,
nakoľko nebol urobený osobou, ktorá je oprávnená na takýto hmotnoprávny úkon. Žalovaný nesúhlasil
s postupom súdu pri vyhodnotení predložených listín a poukázal na ust. § 580 OZ. Argumentácia

súdu, že započítací prejav je povinný vykonať výlučne konateľ žalovaného, nemá oporu v žiadnom
zákonnom ustanovení. Sporovou stranou v konaní je žalobca a žalovaný. Zástupca nie je stranou v
konaní, ale podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené
advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na
všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Zástupca je preto oprávnený na vykonanie všetkých

úkonov procesnej obrany, vrátane vznesenia kompenzačnej námietky a jednostranného započítania
vzájomných pohľadávok. V konečnom dôsledku, ak súd nepovažoval zástupcu sporovej stany za
oprávneného na vznesenie kompenzačnej námietky, mohol konateľa žalovaného ako sporovú stranu
vyzvať na odstránenie prekážky, ktorá mu bránila v akceptácii prejavu právneho zástupcu. Z uvedených
dôvodov žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 15. 01. 2019 vyjadril žalobca. K jedinému
dôkaznému prostriedku, ktorý žalovaný predložil až na pojednávaní dňa 04. 10. 2017, a to letovej knihy,žalobca namietal, že sa jedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný neuplatnil včas, čím konal
v rozpore s ust. § 153 ods. 1 CSP. Žalovaný totiž
nepochybne bol objektívne schopný tento dôkaz predložiť súdu kedykoľvek od začiatku konania, keďže

ho objektívne mal k dispozícii. Lietadlo logicky nie je v permanentnej prevádzke, a preto mal žalovaný
dostatočný časový priestor na predloženie letovej knihy. Samotný žalovaný pritom ani neuvádza, že by
tento dôkaz mal slúžiť na preukázanie tvrdenia, že žalobca uvedené lety mal realizovať v rámci kúpnej
zmluvy zo dňa 16. 09. 2012. Žalobca má tak za to, že bez ohľadu na to, či by súd na letovú knihu bol
prihliadal, tento prostriedok procesnej obrany, by tvrdenia žalovaného nebol spôsobilý preukázať. Ďalej

žalovaný uviedol, že vo vzťahu k letom realizovaným po doručení jeho žiadosti o spätný odkup letových
hodín žalovanému platí, že tieto nemohli byť uskutočnené v rámci právneho vzťahu založeného kúpnou
zmluvou zo dňa 16. 09. 2012, pretože doručením žiadosti (žalobcu) o spätný odkup, zaniklo právo
žalobcu žiadať od žalovaného uskutočnenie letov v rámci tejto kúpnej zmluvy zo dňa 16. 09. 2012. Ďalej
žalobca poukázal i na úkon - listinu zo dňa 01. 12. 2015 „uznanie dlhu“, ktorou žalovaný potvrdil, teda
uznal dlh čo do dôvodu a výšky voči osobe žalobcu vo výške 40.000,- Eur s príslušenstvom. Právny úkon

uznania je vyhotovený až následne, s dostatočne dlhým časovým odstupom, po uskutočnení všetkých
žalovaným menovaných letov. Pokiaľ sa týka existencie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške
12.000,- Eur a vzájomného započítania tejto pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, žaloba vzniesol v
konaní námietku neexistencie žalovaným tvrdenej pohľadávky (vyjadrenie zo dňa 19. 12. 2017), ktorú
riadne odôvodnil a predložil o tom aj relevantné dôkazy. Jediné na čo žalovaný reagoval, bol záver

odvolacieho súdu, ktorým súd konštatoval, že žalovaný neuskutočnil relevantný započítací prejav. V tejto
súvislosti žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 24. 10. 2018 uviedol, že žalovaný vyzval žalobcu
na zaplatenie kúpnej ceny, a to listom zo dňa 18. 12. 2017 (ktorého doručenie nepreukázal). Tento
započítací prejav okrem toho, že bol ako procesný úkon vykonaný oneskorene, považuje žalobca za
právnyúkonabsolútneneplatný,atozdôvoduneexistenciepohľadávkyžalovaného,ktorájepredmetom

započítacieho prejavu. Započítací prejav je neplatný z dôvodu, že ho realizovala na to neoprávnená
osoba - právny zástupca žalovaného, ktorý v konaní nepreukázal, že by ho žalovaný splnomocnil
na realizáciu tohto hmotnoprávneho úkonu. Fakt, že žalovaný neudelil právnemu zástupcovi osobitné
hmotnoprávne plnomocenstvo, nakoniec potvrdzuje aj samotný právny zástupca žalovaného v odvolaní
zo dňa 10. 12. 2018. Procesné splnomocnenie udelené v konaní právneho zástupcu (žalovaného)

celkom určite neoprávňuje zástupcu na realizáciu úkonov hmotnoprávnych. V neposlednom rade
žalobca namietal i premlčanie žalovaným tvrdenej pohľadávky z titulu kúpnej ceny. Záverom uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a tento navrhol potvrdiť.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného, pričom

tento sa k predmetnému vyjadreniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 07. 02. 2019 a
uviedol,žetrvávcelomrozsahunadôvodochodvolaniazodňa10.12.2018.Navrholpreto,abyodvolací
súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

7. Právny zástupca žalobcu sa k uvedenému vyjadreniu nevyjadril

8. V dôsledku podaného odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok

súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalovaného postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
ako vecne správny.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379
CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP,rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené
v odvolaní odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa s

rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho
dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Po preskúmaní vecí odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k

správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

12. Nad rámec uvedeného a osobitne k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
uvádza nasledovné: V podanom odvolaní žalovaný tvrdí, že od počiatku konania namietal a popieral
výšku nároku žalobcu vyplývajúceho z Kúpnej zmluvy o predaji letových hodín s tým, že žalobca reálne

vykonal v priebehu rokov 2013, 2014 a 2015 určité lety, ktoré sa vzťahujú na rozsah letov v zmysle
vyššie uvedenej zmluvy zo dňa 16. 09. 2012. Zároveň poukázal na lety, ktoré podľa tvrdenia žalovaného
vykonala dcéra a manželka žalobcu a taktiež osoba L. I.. Uvedené tvrdenie mal žalovaný preukazovať
listinnými dôkazmi - letovou knihou. Odvolací súd v tejto súvislosti prisvedčuje záveru konštatovanému
súdu prvej inštancie, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým z nich je právny úkon žalovaného - uznanie

dlhu v zmysle § 558 OZ, učinené štatutárnym orgánom spoločnosti Slovenské krídla s.r.o. zo dňa 01.
12. 2015, kedy Q.. K. G. za predmetnú spoločnosť, ako dlžníka uznal dlh voči žalobcovi ako veriteľovi
vo výške 40 008,- Eur titulom Kúpnej zmluvy o predaji letových hodín zo dňa 16. 09. 2012 a vo výške
20 000,- Eur titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 09. 05. 2013. Žalovaný tak uznal dlh čo do dôvodu a
výšky (celkom 60 008,- Eur) v časovom okamihu až následnom po ním tvrdených letoch, vykonaných

žalobcom, resp. jemu blízkymi osobami. Všetky žalovaným tvrdené lety v roku 2013, 2014 ako i v roku
2015 (tvrdený termín 09. 08. 2015) totiž predchádzali úkonu žalovaného „uznanie dlhu“, ktorým sám
žalovaný jednostranným úkonom smerovaným a adresovaným žalobcovi uznal svoj záväzok vo výške
40 008,- Eur a 20 000,- titulom zmluvy o pôžičke.

13. Ďalej odvolací súd v tejto súvislosti musí zvýrazniť neunesenie dôkazného bremena žalovaným
ohľadom tvrdení o uskutočnených letoch, ktoré by mali priamy vplyv na výšku nároku žalobcu
uplatňovaného žalobným návrhom titulom zmluvy o predaji letových hodín. V počiatočnej fáze konania,
pri podaní odporu proti platobnému rozkazu žalovaný podaním dňa 11. 05. 2017, predložil súdu písomné
podanie nazvané ako „Lety na „L - XX N.. K. C.“ (č.l. 46 spisu), ktoré je neautorizované a nepodpísané

a obsahuje spísaný prehľad letov N.. C. a jeho rodinných príslušníkov a L. I. v roku 2013, 2014 a 2015,
pričom z uvedeného prehľadu nie je zrejmé, kto a kedy ho vyhotovil, na základe čoho uvedené vzniklo.
Nejedná o samotnú letovú knihu, časť z nej, ani jej fotokópiu; uvedená nedatovaná, nestotožnená a
nepodpísaná listina nemôže byť považovaná za hodnoverný dôkaz určitej dôkaznej sily, na základe
ktorého by súd prvej inštancie mal a mohol založiť svoje rozhodnutie.

14. Pokiaľ žalovaný tvrdil predloženie iných dôkazov, a to konkrétne fotokópie letových kníh, odvolací
súd uvádza, že jediný dôkaz, ktorý žalovaný, resp. jeho právny zástupca predkladal, boli fotokópie
listín predložených súdu prvej inštancie prvýkrát na pojednávaní dňa 04. 10. 2017, pričom sa jedná o
fotokópie listín vyhotovené v ruskom jazyku. Hoci konanie vo veci bolo začaté 04. 10. 2016 a prvý úkon

žalovaného smerom k súdu v konaní bol odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 11. 05. 2017, žalovaný
predmetné listinné dôkazy, aj napriek riadne doručenému zákonnému poučeniu o koncentrácii konania
v zmysle ust. § 153 a 154 Civilného sporového poriadku a výzve na predloženie dôkazov v lehote 15 dní,
dňom 19. 07. 2017, predložil súdu až dňa 04. 10. 2017 a to na pojednávaní a na dôvažok v inom než
úradnom jazyku súdu. Súd prvej inštancie tak správne postupoval a odôvodnil prečo na uvedený dôkaz

označenýako„výpiszletovejknihy“neprihliadol.Odvolacísúdnavyše uvádza,ževžiadnejfázekonania
ani nebolo možné na uvedený dôkaz prihliadnuť a hodnotiť ho po vecnej stránke a posúdiť tak vzťah
k žalovaným tvrdeným skutočnostiam, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie pred rozhodnutím
vo veci (prvým) rozsudkom zo dňa 04. 10. 2017, tak ani po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom,
žalovaný, zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov, nepredložil dôkaz (ním tvrdenú letovú

knihu) v jazyku, v ktorom sa konanie vedie a ktorému súd a strany spory rozumejú. Z vyššie uvedených
dvoch dôvodov tak nebolo možné na žalovaným predkladaný listinný dôkaz prihliadnuť a tento vecne
posudzovať, preto odvolací súd dospel k záveru o správnosti postupu súdu prvej inštancie. Je tak nutné
konštatovať, že žalovaný žiadnymi prostriedkami procesnej obrany nepreukázal, že by nárok žalobcuuplatnený žalobou v časti na základe kúpnej zmluvy o predaji letových hodín zo dňa 16. 09. 2012,
bol čo i len v určitej časti nedôvodný. Žalovaný proti dôkazom predkladaným žalobcom na podporu,
preukázanie ním žalovaného plnenia, nepredložil žiadny dôkaz opaku.

15. Pokiaľ sa týka žalovaným vznesenej kompenzačnej námietky, ktorou prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalovaný započítal sumu 12.000,- Eur titulom kúpnej zmluvy o predaji 50 % podielu
lietadla P., zo dňa 28. 05. 2014, odvolací súd i v tejto časti konštatuje správnosť záverov súdu
prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na ust. 580 OZ, ktoré ustanovuje, že pokiaľ veriteľ a dlžník

majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, tieto zaniknú započítaním, pokiaľ
sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav, smerujúci k započítaniu. Z
argumentácie žalovaného vyplýva, že proti pohľadávke uplatňovanej žalobcom v predmetnom konaní,
si žalovaný započítal svoju pohľadávku vzniknutú titulom kúpnej zmluvy zo dňa 28. 05. 2014, pričom
táto predstavuje kúpnu cenu z predmetnej kúpnej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
pohľadávka spoločnosti Slovenské krídla, s. r. o., voči N.. C. z kúpnej zmluvy zo dňa 28. 05. 2014

prináleží výlučne osobe/subjektu hmotnoprávne oprávnenému z tejto pohľadávky, t. j. spoločnosti
Slovenské krídla, s. r. o., konajúcej svojím štatutárnym zástupcom. Hoci právny zástupca žalovaného
v prejednávanej veci má udelené procesné plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného v predmetnom
konaní, uvedené plnomocenstvo je procesnoprávneho charakteru na vykonávanie úkonov v konaní
určenom spisovou značkou, resp. predmetom sporu a v žiadnom prípade zvoleného procesného

zástupcu neoprávňuje na úkony hmotnoprávnej povahy. Navyše, právny zástupca žalovaného zvolený
pre predmetné konanie, nemá žiadny právny vzťah k pohľadávke z kúpnej zmluvy uzavretej
spoločnosťou Slovenské krídla, s.r.o. dňa 28. 05. 2014, ktorá nie je predmetom súdneho konania,
pokiaľ nedisponuje plnomocenstvom udeleným na vykonanie právneho úkonu, tejto pohľadávky sa
priamotýkajúceho.Právnyzástupcazvolenýnazastupovanievkonaní nemáoprávneniespohľadávkou

spoločnosti Slovenské krídla, s. r. o., na základe zmluvy zo dňa 28. 05. 2014 akýmkoľvek spôsobom
nakladať, s touto disponovať, právny zástupca žalovaného nie je účastníkom osobitného právneho
vzťahu vzniknutého na základe zmluvy zo dňa 28. 05. 2014. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu v podanom odvolaní uvádza, že právny zástupca je oprávnený na vykonanie
všetkých úkonov procesnej obrany vrátane vznesenia kompenzačnej námietky, odvolací súd uvádza, že

vznesenie kompenzačnej námietky predpokladá vykonanie započítania (kompenzácie) osobou, ktorá
je na tento právny úkon hmotnoprávne oprávnená. Započítací prejav možno učiniť aj v rámci súdneho
konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému, avšak,
keďže započítací prejav je osobitným jednostranným právnym úkonom (na ktorý sa nevyžaduje súhlas
druhého účastníka, nakoľko ho možno vykonať i proti jeho vôli), môže ho vykonať len osoba na to

hmotnoprávneho oprávnená, t.j. účastník konkrétneho právneho vzťahu alebo iná, tretia osoba na
základe osobitného plnomocenstva na vykonanie právneho úkonu započítania. Na podporu uvedeného
záveru odvolací súd podporne poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo 11/2008 zo dňa 26. 05.
2010, v ktorom bolo konštatované: „V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie
je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom,

keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné.
Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej
pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie
musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu
nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z

účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého
je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa“.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd ani uvedenú odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu
sa úkonu započítania pohľadávky žalovaným, nevzhliadol ako dôvodnú. Pre úplnosť a na argumentáciu

žalovanéhoobsiahnutúvodvolaní,odvolacísúduvádza,ženiejepovinnosťoukonajúcehosúduvyzývať
strany sporu, navyše zastúpené právnymi zástupcami z radov advokátov, na úkony smerujúce ku
konvalidácii neplatnosti právnych úkonov hmotnoprávnej povahy, na ktoré sa v konaní poukazuje a
predstavujú prostriedky procesnej obrany (alebo tiež prostriedky procesného útoku). Je tak nutné
konštatovať, že žiadna zo vznesených odvolacích námietok žalovaného nebola spôsobilá privodiť iné

rozhodnutie vo veci, než aké napadnutým rozsudkom učinil súd prvej inštancie. S poukazom na uvedené
dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako
vecne správne.17. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v závislom výroku o trovách konania, keď súd
prvej inštancie správne po vyhodnotení procesného úspechu žalobcu vo veci v celom rozsahu, uložil
podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie vo veci samej podal žalovaný, pričom v rámci odvolacieho
konania tento nebol procesne úspešný ani v časti, a teda v odvolacom konaní mal v celom rozsahu

úspech žalobca. Preto odvolací súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania,
keďže zo spisu preukázateľne vyplýva, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním trovy (právneho
zastúpenia) reálne vznikli.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).