Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416010199

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416010199.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci
obžalovaného V. H. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1 Pv 331/15/4404 z 06.04.2016, na hlavnom

pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 14.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa

obžalovaný V. H., nar. XX.XX.XXXX v Malackách, trvale bytom X. Č.. XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1 Pv/331/15/4404 z 06.04.2016
pre skutok právne posúdený ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona a ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 13.03.2015, v čase asi o 17.00 h, v Nových Zámkoch, v bare R., na Ulici S.. V.. Š. Č.N. XX, vylákal
od M. H. retiazku zo žltého kovu s tromi príveskami s tým, že túto zoberie do záložne, aby zarobil peniaze
a následne jej vráti predmetnú retiazku, hoci vedel, že tak neurobí a po založení retiazky s príveskami
a obdržaní sumy 451,60 €, túto minul pre vlastnú potrebu, retiazku nevrátil, čím poškodenej M. spôsobil

škodu vo výške 1142,- €,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 06.04.2016 pod sp.zn. 1Pv/331/15/4404
obžalobu na obvineného V. H.Á. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin podvodu podľa
§ 221 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu k obžalobe zaujal stanovisko s tým, že v žalovanom skutku nejde
o trestný čin, pretože obžalovaný síce prevzal od poškodenej šperky, avšak s ňou bol dohodnutý na

tom, že riskantným spôsobom sa bude snažiť získať finančné prostriedky, ktoré by si následne rozdelili,
obžalovaný neprekročil vôľu poškodenej, pretože konal v intenciách ich dohody.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov M. H. M. G.. I. G., znaleckým
dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa s poškodenou v ňou prevádzkovanom bare
rozprávali o tom, že obaja majú finančné problémy, preto navrhol, aby poskytla retiazku s príveskami,
otočili by peniaze a ona by mala aj retiazku aj peniaze. Poškodená s týmto návrhom súhlasila, retiazku
aj prívesky mu poskytla. On následne šperky odovzdal do záložne a takto získané peniaze použil

najnevhodnejším spôsobom, keďže ich použil na hru na výhernom hracom automate. Mrzelo ho to,
rozmýšľal, kde by mohol peniaze zohnať, aby ich mohol poškodenej vrátiť, preto sa jej vyhýbal.
Poškodená ho kontaktovala, že má kvôli šperkom problémy u manžela. Pokiaľ obžalovaný opisoval
dohodu medzi ním a poškodenou, tvrdil, že sa bavili len o tom, že peniaze nejakým spôsobom otočí,
na žiadnom konkrétnom spôsobe dohodnutí neboli s tým, že on niečo vymyslí, poškodená rozhodnutie
nechala na neho, tiež neboli dohodnutí na tom, koľko peňazí získajú. Tiež uviedol, že poškodenej

povedal, že ich odovzdá v záložni, pretože to bola jediná cesta, ako tie šperky potom získať späť.
Podľa jeho vyjadrenia v čase, keď sa s poškodenou dohodli, nemal predstavu o tom, akým spôsobom
s peniazmi naloží.

Poškodená M. H. vo svojej výpovedi v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní hneď v

úvodeuviedla,žesúhlasísostanoviskom,ktorépredniesolobhajcaobžalovaného.Vypovedala,ževtedy
mala finančné problémy, s obžalovaným sa rozprávala, že by obaja potrebovali peniaze, šperky mu dala
dobrovoľne, obžalovaný mal zrejme nejaký nápad, verila mu, ale peniaze ani šperky jej potom nevrátil.
Následne mu písala SMS správy, pretože hlavne chcela späť tie šperky, ale nakoniec tým nezískali nič.
Svedkyňa nevedela uviesť, koho to bol nápad, potom uviedla, že asi obžalovaného. Na otázku, ako

konkrétne znela dohoda ohľadne toho, akým spôsobom obžalovaný získa peniaze, neuviedla žiadne
bližšie skutočnosti, iba to, že obžalovaný jej povedal, že jej vráti šperky na druhý deň, o konkrétnej
sume peňazí, ktoré mal obžalovaný zarobiť, sa ani orientačne nebavili, trvala, iba na tom, aby jej
vrátil šperky. Podľa vyjadrenia svedkyne jej obžalovaný nepovedal, akým konkrétnym spôsobom získa
peniaze, pripustila, že jej povedal, že šperky dá do záložne, prípadný zisk si mali s obžalovaným rozdeliť,

pričom aj obžalovaný jej hovoril, že nemá peniaze. Tiež na otázku odpovedala, že nemala predstavu,
akým spôsobom obžalovaný peniaze použije, nevedela, čím sa obžalovaný prípadne zaoberá, vedela
len, že nepracoval, poznala ho krátko. Vypovedala, že obžalovaný jej nepovedal, do ktorej konkrétnej
záložne zanesie šperky, až následne jej v SMS napísal, kde tieto sú. O tom, čo obžalovaný urobil s
peniazmi, nevie, šperky získala pomocou polície.

Svedkyňa G.. I. G. vypovedala, že na tento konkrétny prípad sa nepamätá, ale obžalovaný zvykol k nim
do záložne G. na G. W. I. J. L. zakladať veci, a to viac kusov zlata. Svedkyňa opísala všeobecne postup
pri podpisovaní záložnej zmluvy ako aj podmienky, za ktorých je možné si založené veci vyzdvihnúť a v
prejednávanej veci poukázala na listinné dôkazy, ktoré poskytla už polícii.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria S.. Z. G., ktorý v jeho záveroch
skonštatoval, že obžalovaný je osobou závislou na pervitíne, pričom ide o závislosť rozvinutú a z tohto
dôvodu u neho doporučil uloženie ochranného liečenia ústavnou formou.

Z potvrdenia o zaistení veci OR PZ, Odbor kriminálnej polície, I. operatívne oddelenie Nové Zámky
sp.zn. ORPZ-NZ-OKP4-108/2015 z 23.04.2015 súd zistil, že G.. I. G. boli v tento deň podľa § 21 odsek
1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zaistené veci: 1 ks retiazka
zo žltého kovu o dĺžke 56 cm a hmotnosti 18,97g, 1 ks prívesok v tvare srdca o hmotnosti 1,01 g, 1 ks

prívesok platnička s nápisom „O.“ o hmotnosti 2,40g, 1 ks prívesok pergament „Lev“ o hmotnosti 0,43
g. Uvedené predmety zo žltého kovu boli dňa 24.04.2015 podľa § 21 odsek 4 Zákona č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vrátené poškodenej M. H..

Odborným vyjadrením bola hodnota predmetných šperkov zo žltého kovu ku dňu 13.03.2015 vyčíslená

na sumu 1.142,- Eur.

Zo záložnej zmluvy č. 4C15*01356, uzatvorenej dňa 13.03.2015 medzi záložným veriteľom Ľ. Ž. -
Ž.H., H.. J. X, K. a záložcom V. H. súd zistil, že obžalovaný v tento deň v záložni Ž. J. G. W. J. L.prenechal veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky v celkovej sume 76,- Eur tri zlaté prívesky, v zmluve
špecifikované, s dátumom posledného výberu 24.04.2015.

Zo záložnej zmluvy č. 4C15*01355, uzatvorenej dňa 13.03.2015 medzi záložným veriteľom Ľ. Ž. -
Ž.H., H.. J. X, K. a záložcom V. H. súd zistil, že obžalovaný v tento deň v záložni Ž. J. G. W. J. L.
prenechal veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky v celkovej sume 375,60 Eur zlatú retiazku, v zmluve
špecifikovanú, s dátumom posledného výberu 24.04.2015.

Vykonaním hore uvedeného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba, nie je trestným činom.

V zmysle ustanovenia § 8 Trestného zákona je trestným činom protiprávny čin, ktorý vykazuje formálne
znaky, t.j. všetky znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti

Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky a v prípade
prečinu je to tiež materiálny znak - závažnosť vyššia ako nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona).
Objektom trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona je záujem na ochrane majetku
fyzických a právnických osôb. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek a z hľadiska
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva

v takom konaní páchateľa, ktorým na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a tak spôsobí na cudzom majetku škodu najmenej malú.
Protiprávne konanie má v prípade tohto trestného činu dve formy: 1. uvedenie iného do omylu (aktívne
konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe, páchateľ sám uvádza inej osobe nepravdivé skutočnosti)
a 2. využite omylu iného (pasívne konanie, kedy páchateľ sám k omylu inej osoby svojim konaním

neprispel, jej omyl však rozpoznal a koná tak, aby sa na škodu cudzieho majetku obohatil on alebo
iná osoba). Omyl v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú kvalitu (nestačí
akákoľvek nepravda). Skutočnosť, že klamaný musel svoj omyl poznať, nie je rozhodujúca iba vtedy, ak
by na to musel vynaložiť viac pozornosti, ako sa za daných okolností všeobecne predpokladá. Ak má
teda osoba vykonávajúca v omyle majetkovú dispozíciu povinnosť (vyplávajúcu zo zákona, zo zmluvy

alebo zvyklostí) preskúmavať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných
prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za
uvádzanie do omylu v zmysle trestného činu podvodu. Trestná zodpovednosť páchateľa za spáchanie
trestného činu podvodu tak môže byť v týchto intenciách vyvodzovaná iba vtedy, ak osoba konajúca v
omyle konala v tzv. ospravedlniteľnom omyle, t.j. ak sa nemohla vyhnúť omylu ani pri dodržaní obvyklej

miery opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu vyžadovať. Uvedený záver
je naviac plne v súlade so zásadou ultima ratio ako aj so zásadou vigilantibus iura (právo pomáha
ostražitým, bdelým).

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že obžalovaný skutočne v čase a mieste uvedenom

v obžalobe prevzal od poškodenej M. H. predmetné zlaté šperky, tieto i v ten istý deň založil záložni,
pričom takto získané peniaze v sume 451,60 Eur použil na hru na výherných hracích automatoch,
ktorou hrou však nezískal žiadnu výhru a ktoré fakty obžalovaný ani nepopieral. Súd však nemal
preukázanú tú skutkovú okolnosť, ktorá sa uvádza v skutkovej vete obžaloby a síce, že by obžalovaný
uvedené predmety zo žltého kovu od poškodenej vylákal tým, že ich zoberie do záložne, aby zarobil

peniaze a tieto jej vráti, vediac súčasne už v čase ich prevzatia, že tak neurobí. Zo žiadneho v konaní
vykonaného dôkazu totiž pre súd nevyplynul záver, že by obžalovaný poškodenej v tomto smere
predstieral nepravdivé skutočnosti s cieľom získať retiazku s príveskami a tieto nevrátiť. Obžalovaný
aj poškodená na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že sa bavili o svojich finančných problémoch
(t.j. aj poškodená vedela o finančnom nedostatku obžalovaného), pričom obžalovaný navrhol možnosť

získania peňazí s tým, že šperky poškodenej založí v záložni (ktorú skutočnosť jej nezatajil, poškodená
o tom vopred vedela tak, ako sama potvrdila na hlavnom pojednávaní) a takto získanými peniazmi sa
pokúsi dosiahnuť zisk, ktorý by si následne s poškodenou rozdelili. Spôsob, akým sa obžalovaný o to
pokúsi, poškodená žiadnym spôsobom nelimitovala, rovnako nelimitovala ani výšku prípadného zisku a
rovnako ani sumu, za ktorú obžalovaný môže šperky založiť. Zo žiadneho dôkazu, ktorý bol vykonaný

na hlavnom pojednávaní (pričom súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy a predovšetkým prokurátor ani
iné dôkazy ani postup na hlavnom pojednávaní nenavrhol), nevyplýva, že by obžalovaný poškodenej
v tomto smere uvádzal alebo zamlčal bližšie skutočnosti a to také, ktoré by neboli v súlade s realitou,
resp. jediné možné a všeobecne známe predovšetkým z hľadiska do úvahy prichádzajúcich legálnychmožností dosiahnuť potenciálny (a už vôbec nie garantovaný) zisk kýmkoľvek za taký krátky čas bez
rizika akejkoľvek straty, ktoré možnosti sú podľa názoru súdu nulové. Aj poškodená v tomto smere na
hlavnompojednávanívypovedala,žesaspoliehalanato,žeobžalovanýmánejakýnápad,pričomsaoto

ani bližším spôsobom nezaujímala a na otázku, čo ju presvedčilo, aby obžalovanému odovzdala šperky,
odpovedala tak, že to jednoducho riskla. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že výpoveď
poškodenej hodnotil nielen z hľadiska obsahu jej vyjadrení na hlavnom pojednávaní jednotlivo a tiež v
kontexte so ostatnými dôkazmi , ale súčasne aj na základe zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného
pojednávania, ktoré umožnili súdu poškodenú pri jej výpovedi pozorovať z hľadiska jej mimiky a

celkového správania sa, ako aj sledovať jej reakcie na položené otázky a ktoré súd viedli k vyhodnoteniu
jej vyjadrení na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že šperky obžalovanému odovzdala s vedomím
rizika a možnej straty, ako vierohodných a v podstate korešpondujúcich s obranou obžalovaného.

Súd po posúdení takto zistených skutočností v intenciách vyššie uvedených právnych úvah dospel k
záveru, že žalovaným skutkom neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa §

221 odsek 1 Trestného zákona z dôvodu absencie znaku objektívnej stránky tohto prečinu - uvedenia
poškodenej obžalovaným do omylu alebo využitia omylu poškodenej obžalovaným a súčasne tiež znaky
subjektívnej stránky v zmysle úmyselného zavinenia, pokrývajúce súčasne znaky objektívnej stránky,
vrátane znaku obohatenie obžalovaného alebo inej osoby na škodu na majetku poškodenej.

S poukazom na hore uvedené skutkové zistenia súdu tento vylúčil možnosť posúdenia žalovaného
skutku aj ako iného majetkového trestného činu. Obžalovaný totiž založením prevzatých šperkov
poškodenejvzáložninekonalvrozporesjejpokynminaichdisponovaniesnimi,keďžetakýtopostupbol
medzi nimi vopred dohodnutý, pričom tak, ako je vyššie uvedené, poškodená obžalovaného nelimitovala
ani v tom, za akú najnižšiu možnú sumu peňazí môže šperky v záložni založiť, ako ani za akých

ďalších podmienok, rovnako ako poškodená obžalovaného nelimitovala ani v spôsobe nakladania s
peňažnými prostriedkami, ktoré tento nadobudne ich založením v záložni s tým, že aj podľa vlastného
vyjadrenia si bola vedomá rizika, že následne v dôsledku aktivity obžalovaného (ktorej rovnako neurčila
žiadne hranice), môže utrpieť stratu. Pokiaľ preto obžalovaný peňažné prostriedky použil na hru na
výherných hracích automatoch v nádeji získania výhry, pri ktorej hre však výhru nedosiahol, tento spôsob

použitia finančných prostriedkov nebol v rozpore s pokynmi poškodenej na nakladanie s nimi (ktoré
obžalovanému ani žiadne limitujúce ho v disponovaní s nimi, a to ani z hľadiska maximálneho možného
rizikastraty,nedala)anaviac,tak,akosúduviedolvyššie,niesúmu,akovšeobecneznámekomukoľvek,
žiadne reálne možnosti dosiahnutia potenciálneho zisku za taký krátky čas, resp. možnosti použitia
peňazí s cieľom dosiahnuť zisk za taký krátky čas bez absolútneho rizika akejkoľvek straty. Z tohto

dôvodu podľa názoru súdu neboli naplnené ani znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa §
213odsek1TrestnéhozákonaaaniinéhotrestnéhočinuuvedenéhovosobitnejčastiTrestnéhozákona.

Keďže žalovaný skutok nie je podľa názoru súdu trestným činom a ani iným protiprávnym deliktom,
odôvodňujúcim postúpenie veci na prejednanie inému orgánu, súd obžalovaného spod obžaloby

oslobodil podľa § 285 písmeno b) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).