Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201935
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618201935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXX, o zaplatenie 1.720,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Csp/52/2018-715 zo dňa 20. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2) Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 03.06.2005
uzavretá Zmluva o poskytovaní služby povolené prečerpanie na účte, ktorou sa banka zaviazala zriadiť
žalovanému službu Povolené prečerpanie na osobnom účte formou povolenia prečerpania peňažných
prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalej mal z výpisu
účtužalovanéhopreukázané,žežalobcaúčtovalžalovanémuúrokyapoplatkyvsúladesoVšeobecnými
obchodnými podmienkami žalobcu. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, dojednanie o výške

úrokov a poplatkov musí byť súčasťou zmluvy a nie súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
resp. sadzobníka poplatkov veriteľa. Úroky a poplatky, ktoré boli žalobcom účtované žalovanému, neboli
dojednané individuálne v zmluve. Žalovanému boli neoprávnene účtované úroky vo výške 1.669,87 eur,
poplatok za upozornenie - debet vo výške 150 eur, poplatok za list - debet vo výške 30 eur, t. j. spolu
1.849,87 eur. Z dôvodu, že táto suma presahovala žalovanú sumu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Z rovnakých dôvodov zamietol žalobu aj v časti čo do uplatnených úrokov vo výške 28 % ročne. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd mal rozhodnúť
podľa uznávacieho prejavu žalovaného, v ktorom uviedol, že si je vedomý svojho záväzku nepovoleného
prečerpania na osobnom účte, ale nie je mu jasný pôvod tejto sumy - jej výška nie je ničím podložená.
Súd mal žalobe vyhovieť bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy. V danom prípade boli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku v zmysle § 282 CSP, keďže žalovaný sám nárok
uznal a žalobca súdu navrhol, aby rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Pre prípad, že by sa

súd nestotožnil s touto argumentáciou, žalobca ďalej namietal, že dôvod na nepriznanie úrokov a
poplatkov nie je daný. Poukázal pri tom na zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
zároveň na ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré nestanovovalo, že
všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Poukázal aj na judikatúru Súdnehodvora EÚ, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva,
že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou

úverovejzmluvy,avšaknemusiabyťnevyhnutnevsamotnomtexteúverovejzmluvy,alečasťznichmôže
byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP“) alebo sadzobníku, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ďalej namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy o účte so žalovaným
ešte nebol v platnosti zákon o platobných službách, a preto sa zmluvy o bežnom účte spravovali ust. §
708 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom

k 13.12.2004 nebolo taktiež stanovené, že by všetky náležitosti zmluvy o účte museli byť obsiahnuté v
jedinom dokumente. Čo sa týka zamietnutia nároku na úrok 28 % ročne, žalobca uviedol, že uplatnený
úrok predstavuje nárok z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v ust. § 2 písm. f) a § 18, podľa ktorého postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na
trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe, t. z., že zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o
účte. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1

písm. b), písm. h) a písm. f) CSP.

4) Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu v tom zmysle, že sa stotožňuje s právnym a skutkovým
záverom súdu prvej inštancie keďže účtované úroky a poplatky neboli individuálne dojednané v zmluve
- nie je možné ich účtovanie považovať za účtovanie zákonné. Žiadaný postup žalobcu v zmysle § 282

CSP nie je možný z dôvodu, že pre právne účinky uznania nároku musí existovať platný právny základ,
pričom žalobca nepreukázal platný právny základ pre ním uplatnený nárok.

5) Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8) Čo sa týka prvej odvolacej námietky žalobcu, podľa ktorej mal súd rozhodnúť podľa uznávacieho
prejavu žalovaného rozsudkom pre uznanie nároku, je potrebné uviesť, že vyjadrenie žalovaného k
žalobe zo dňa 05.10.2018, ktoré žalobca klasifikoval ako uznávací prejav, nie je možné považovať
za uznanie nároku. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že si je vedomý svojho záväzku nepovoleného
prečerpania na osobnom účte vo výške 1.720,61 eur spolu s úrokom 28 % ročne voči žalobcovi s

tým, že mu nie je jasný pôvod sumy 3.523,23 eur s príslušenstvom, ktorá bola uvedená v uznesení z
23.07.2018. Z uvedeného vyplýva, že jeho vyjadrenie bolo reakciou na chybu v písaní v časti hlavičky
uznesenia zo dňa 23.07.2018, č.k. 4Csp/52/2018-674, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe. V
uznesení bolo namiesto správneho označenia predmetu konania „v spore o zaplatenie 1.720,61 eur s
príslušenstvom“ uvedené nesprávne označenie „v spore o zaplatenie 3.523,23 eur s príslušenstvom“. Je

pravdou, že ak by aj žalovaný zamýšľal uznať nárok, nemusel by vyslovene použiť výraz „uznanie dlhu“,
ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav, avšak predmetné okolnosti nasvedčujú
tomu, že obsah jeho vyjadrenia bol ovplyvnený uvedenou chybou a nemal v úmysle uznať žalobcov
nárok. Z rovnakého dôvodu nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého žalovaný uznal
nárok uplatnený žalobcom na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zároveň v danom prípade

nebola naplnená požiadavka určitosti uznávacieho prejavu v zmysle ust. § 558 OZ čo do dôvodu a výšky,
keď navyše nemohol uznať dlh, ktorý, ako konštatoval súd prvej inštancie, neexistoval.

9) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že odňatím možnosti konať pred súdom nie je taký postup, keď sa strane odňala možnosť konať

pred ním len pre časť konania, t. j. mohla teda neskôr ako v tomto prípade v rámci odvolacieho konania
svoje práva a teda aj svoj vplyv na výsledok konania uplatniť, čo aj žalobca učinil.10) Žalobca ďalej argumentoval, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne
obsiahnuté v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných
podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odvolací súd mal zhodne

so súdom prvej inštancie za to, že účtované úroky a poplatky neboli individuálne dohodnuté, pričom
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ
(žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom
prípade nijako žalovaný obsah sadzobníka poplatkov ovplyvňovať nemohol. Takisto pokiaľ išlo o VOP,
tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich

nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne s
dodávateľom (žalobcom) dohodnúť. Keďže úroky, ani poplatky neboli so žalovaným dohodnuté správne,
súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi na ne nárok.
11) Pokiaľ žalobca namietal závery rozsudku súdneho dvora C-42/2015, je potrebné dať do pozornosti,
že i v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že Smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto

smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania
savzťahujenavšetkynáležitostitejtozmluvy.Tujepotrebnépoukázaťnato,žeZákonospotrebiteľských
úveroch č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho
vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto
náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, minimálne je potrebné,

aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

12) Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, mal by mať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal s prihliadnutím na
skutočnosť, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).