Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4Er/872/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207211737
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2207211737.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO:
35787783, so sídlom Panenská č. 7, 812 36 Bratislava, proti povinnému: P. S., N.. XX.XX.XXXX,
D.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Zita Leváková, Exekútorský úrad so sídlom
Františkánska 2, 917 01 Trnava, pod č. EX 1076/2007, o vymoženie uloženej povinnosti 589,85 € s prísl.
a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v exekučnom konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika.

II. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 30.07.2007 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 13.04.2006, sp.zn. 5Cb/7/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
25.06.2006 a vykonateľnosť dňa 29.06.2006.

2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

5. Tunajší súd v rámci vlastnej činnosti lustráciou v Obchodnom registri Slovenskej republiky zistil, že
oprávnený: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783, bol ku dňu 30.06.2016 vymazaný z OR SR,
a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Následkom
uvedeného zlúčenia je skutočnosť, že spoločnosť: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, ako univerzálny sukcesor vstupuje do
všetkých práv a povinností svojho predchodcu. S poukazom na vyššie uvedené, tunajší súd v zmysle

§ 64 C.s.p. rozhodol o pokračovaní v exekučnom konaní s právnym nástupcom oprávneného tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri univerzálnej sukcesii súd nerozhoduje o pripustení zmenyúčastníkov konania, nakoľko zmena procesno-právneho postavenia nastáva zo zákona v súlade s §
64 C.s.p.. Súd na zmenu účastníka prihliada z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci
oznámia. Ak zanikne právnická osoba, účastník konania, pokračuje sa v exekučnom konaní s jej

právnym zástupcom.

6. Súdny exekútor dňa 14.08.2018 postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie návrh na zastavenie
exekúcie. Súd následne na základe svojej činnosti zistil, že na tunajšom súde prebehlo dedičské konanie
po povinnom pod sp. zn. 7D/36/2016 zo dňa 07.06.2016, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ -

povinný zomrel ako nemajetný. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2016 čo do
zastavenia konania. Súčasťou návrhu na zastavenie konania bolo aj vyúčtovanie trov exekúcie. Súdny
exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.

7. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného
zákona.

8. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017

exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či

v ňom môže pokračovať.

12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak
ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípade s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa

skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka /veta prvá/ spôsobilosť fyzickej osoby mať
práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

15. Smrť povinného znamená stratu jeho procesnej subjektivity. Preto je potrebné posúdiť, či povinnosť

z exekučného titulu prešla na jeho právnych nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť neprešla na
dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, resp. zanechal
iba nepatrný majetok, musí byť exekúcia podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavená.
Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania stratil procesnú subjektivitu, pričom
vymáhaná povinnosť s poukazom na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka neprešla na dedičov,

súd v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku exekúciu zastavil.

16. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

17. Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 náklady podľa § 196
uhrádza povinný.18. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 /prvá a druhá veta/
trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri

vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku.

19. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20.Podľaustanovenia§203ods.1Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.03.2017akdôjdekzastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

21. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To

neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša
trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

22. Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša

oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

23. Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť
nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov
predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci

zastavenie exekučného konania procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie
exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov
exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho procesnej subjektivity. Použitie ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (nemajetnosť povinného) v spojení s §

203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 prichádza do úvahy len v prípade, že povinný
právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže
oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný zomrel počas exekúcie, hoci ako
nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie proti oprávnenému, resp.
súdu. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 tiež neprichádza do úvahy,

keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

24. Ďalej súd poukazuje na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn III. ÚS 351/07-11, IV.
ÚS 236/08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť,
že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone

exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a
do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko
spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd
súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú
možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie

obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie
postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje
jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovivkaždomprípade,aleibavtedy,akoprávnenýmoholprináležitejopatrnostipredvídaťdôvod
zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá
nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z
pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve
prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť
náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného

súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred
predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu
nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie,
respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právnehonástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy
oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

(Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejtoprofesie.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúdnemuexekútorovisúdnáhradutrovexekúcie
nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia
na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 Civilného sporového poriadku).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363
Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).