Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412010308
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8412010308.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok na hlavnom pojednávaní konanom 28. novembra 2013 samosudcom JUDr.
Luciou Bašistovou v trestnej veci vedenej proti obžalovanému L. L. trestne stíhanému pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

L. L., nar. XX. X. XXXX/XXXX v X., trvale bytom P.
č. X/X Ľ., okres A., ženatý, nezamestnaný,

( toho času v Ústave na výkon väzby v X. H. XX.X.XXXX )

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

obžalovaný ako manžel F. L. a ako otec dcéry L. L., s ktorými žije v spoločnej domácnosti, v rodinnom
dome na ul. P. Č.. X/X Ľ., okres A. týmto spôsoboval v nepravidelných intervaloch v období od
augusta2007aždo18.4.2012psychickéutrpenietým,žepopožitíalkoholickýchnápojovimopakovane

vulgárne nadával, pľul po nich a vyhadzoval ich z domu, pričom ich týmto správaním ponižoval, pričom
toto jeho konanie sa stupňovalo od začiatku roka 2012, pričom v roku 2010 keď bola jeho dcéra
L. L. doma spoločne s obžalovaným L. L. v detskej izbe, tak za ňou prišiel pod vplyvom alkoholu a začal
jej nadávať, následne jej pod krk priložil nôž a kričal, že ju zabije, dcéra L. sa mu z rúk vytrhla, pričom
jej pri tom porezal ľavú ruku a následne ju rukou udrel do oblasti tváre, následkom čoho spadla na zem,
na zemi ju potom ťahal za vlasy a kopal a dňa 18. 4. 2012 obžalovaný L. L. po

predchádzajúcom požití alkoholických nápojov jeho dcéru L. opäť fyzicky napadol, a to tým spôsobom,
že keď spala v detskej izbe, tak ju zobudil, a to tým spôsobom, že začal búchať päsťou po vankúši a
perináči, pritom jej nadával, aby z domu vypadla, že tam nemá čo robiť, dcéra L. sa zľakla
a z obavy, že jej môže otec zase fyzicky ublížiť sa snažila z domu ujsť, vybehla z detskej
izby do kuchyne, kde ju otec dobehol chytil ju otočil a rukou udrel do oblasti tváre, následne
ju chytil za ramená a triasol s ňou, pričom jej kričal, aby z domu vypadla a vulgárne jej pri tom nadával,
jeho dcéra sa mu pritom z rúk vytrhla a chcela ujsť z domu, kde vošla do chodby, ale nepodarilo sa jej

z domu ujsť, lebo boli zatvorené vchodové dvere, keď sa vracala späť do izby po svoje kľúče od bytu,
tak ju otec v chodbe zamkol kde dcéra ostala zamknutá v chodbe a nemohla z domu ujsť, jej otec jej
cez uzamknuté dvere stále vulgárne nadával a ponižoval ju, dokonca keď jeho dcéra začala od strachu
plakať tak sa jej začal vysmievať, napodobňoval jej plač a robil si z nej posmech, pretože už poškodené
nemohli zniesť konanie zo strany obžalovaného L. L., uvedené konanie dňa 18.4.2012 oznámili polícii,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a agresívnym správaním, ktoré
ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie,
č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákonaz a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5
Trestného zákona u k l a d á trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovanú na výkon uloženého
trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona účinného od 1. 8. 2013 súd ukladá obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal dňa 14.8.2012 obžalobu na obvineného L.
L. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v auguste 2007 pracoval na salaši, cez zimu bola doma.

Ku vzťahu so svojou dcérou poškodenou L. L. vypovedal, že keď mala jeho dcéra 16 rokov našla si
priateľa, ktorý sa mu od prvej chvíle nepáčil a nechcel, aby chodil s jeho dcérou, aby sa
zdržiaval u nich doma. Z ich vzťahu bol nervózny, uviedol, že radšej bude sedieť v base 8 rokov ako by
ich mal vidieť spolu. Chcel, aby sa L. dobre učila, aby študovala na vysokej škole a na miesto toho si
doniesla domov „buzeranta „ radšej by mal 10 synov ako ju. Nedorozumenia medzi ním a jeho

dcérou vznikali len kvôli jej priateľovi. Niekedy sa nehádali dva tri mesiace, hádky trvali chvíľu, na
druhý deň ako keby sa nič nestalo. K incidentu, ktorý sa mal odohrať v roku 2010 uviedol, že v
ten deň prišiel do detskej izby, kde spala jeho dcéra L., povedal jej nech vstane a urobí poriadok, na čo
L. vyletela von a začala kričať. V tej chvíli mal v ruke nôž, keďže sa chcel práve najesť, štopla do neho,
nožík mu spadol na zem a L.Š. urobila „au“. Poprel to, aby jej spôsobil nejaké zranenie ako aj to, že jej

mal priložiť nôž pod krk. Priznal, že jej dal facku, lebo ho nazvala starým k...... Nekopal do nej. Potom
jeho dcéra zmizla za svojim priateľom. K incidentu, ktorý sa mal, odohrať dňa 18.4.2012 obžalovaný
uviedol, že prišiel za L. do detskej izby, kde ju budil s tým, aby urobila poriadok, na čo na neho
vyskočila a kričala, aby vypadol preč. Nie je pravda, že s ňou triasol v kuchyni. Možno jej povedal, že
bečí ako krava, pretože keď nie je podľa nej, tak zvykne plakať od zlosti. Je mu sa to zdá vtedy smiešne.

L. sa potom obliekla sa a hneď odišla za svojim priateľom.

K užívaniu alkoholických nápojov počas žalovaného obdobia sa obžalovaný vyjadril tak, že pije
príležitostne, raz za mesiac, raz za dva mesiace. Počas toho, ako maródoval, nepil vôbec.
Nikdy sa neopil do nemoty, vždy si všetko pamätal.

S manželkou sa za posledných 5 rokov hádali len pre maličkosti, šlo len o malicherné
hádky, manželka s ním nekomunikuje.

Svedkyňa poškodená L. L. - dcéra obžalovaného vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní, prípadné rozpory vo výpovediach boli odstránené na hlavnom pojednávaní. Ku
skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu vypovedala, že keď bol obžalovaný opitý, tak ju ako aj jej
mamu vyháňal z domu, kričal na nich, nadával im. Obžalovaný nepil denne, no niekedy pil
aj tri dni vkuse, potom mu bolo dva dni zle a potom znova pil. Keď bol opitý vždy si našiel nejaký hlúpy
dôvod aby im mohol nadávať a kričať na nich. Pokiaľ išlo o vzťah medzi obžalovaným a jej priateľom ,

tak nadával aj na neho, ale len keď nebol u nich doma.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný ju dvakrát fyzicky napadol. Prvý raz v roku 2010 kedy
za ňou prišiel do detskej izby, bol pod vplyvom alkoholu, nadával jej, pod krk jej priložil nôž a kričal že
ju zabije, vytrhla sa mu z rúk, pritom jej porezal ľavú ruku, následne ju udrel do tváre a ona spadla na

zem. Potom ju ťahal za vlasy, kopal ju, podarilo sa jej vstať a utiecť z domu. Hneď volala mame,ktorej všetko povedala. Neohlásili to na polícii zo strachu, že by im mohol ešte viac ublížiť a mysleli si,
že sa možno zmení a prestane ich terorizovať.

K druhému incidentu, ktorý sa mal odohrať 18.4.2012 svedkyňa poškodená uviedla, že deň predtým boli
s mamou doma, obžalovaný im znovu nadával, že sú špiny, kurvy vyjebané a tak radšej odišli z domu
preč. Dňa 18.4.2012 sa vrátila domov, zaspala v detskej izbe, keď sa zobudila na buchot a nadávky
obžalovaného, aby vypadla z jeho domu, že tam nemá čo robiť. Zo strachu pred ním chcela ujsť z domu
von, vybehla smerom do kuchyne, obžalovaný ju dobehol a udrel ju po tvári. Pokúsila sa znovu ujsť, no

zistila, že vchodové dvere sú zatvorené, kľúče od bytu mala vo svojej izbe, kam sa už nedostala, pretože
ju obžalovaný zamkol v chodbe. Cez zamknuté dvere jej nadával, ponižoval ju, vysmieval
sa jej, že plače, dokonca napodobňoval jej plač. Vtedy zavolala políciu.

Svedkyňa poškodená F. L. - manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že problémy v
domácnosti vznikali hlavne vtedy, keď si obžalovaný vypil. Slovne napádal ju ako

aj dcéru L., vyhadzoval ich z domu, nebolo to pravidelne, raz za týždeň, raz za dva týždne, niekedy
dvakrát trikrát do mesiaca. Obžalovaný pracoval v posledných rokoch na salaši v období zhruba od mája
do októbra, vtedy nebol doma. Dcéru L. vyhadzoval z domu, nadával jej, dvakrát ju napadol. Prvýkrát
jej volala dcéra do práce, že otec doma vystrája, že ju porezal na ruke, snažila sa dcéru upokojiť cez
telefón. Zranenie jej potom ošetrila sama, na ošetrení u lekára neboli. K druhému incidentu uviedla,

že deň pred tým bola doma spolu s dcérou L., obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, nadával im do
špín a kuriev, vyhadzoval ich z domu. Bála nechať dcéru samu doma a tak jej povedala, nech ide z
domu preč, kým bude ona v práci. Potom sa dozvedela od dcéry, opäť došlo ku konfliktu medzi L. a
obžalovaným, keď L. chceli pred ním ujsť z domu, chytil ju a udrel do tváre a že ju zamkol v chodbe:
Cez dvere jej nadával, ponižoval ju, posmieval sa jej. Má strach z obžalovaného, má zároveň aj strach

o dcéru, pretože správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu je nevyspytateľné, roky žije so svojimi
deťmi v strese. Chce konečne v noci kľudne spať bez toho, aby ich niekto vyhadzoval z domu, nadával
im. Zo strachu pred obžalovaným takmer zakaždým odchádzali z domu, väčšinou šla k svojej sestre a
dcéra k priateľovi. Hádky nevyvolávala ani ona ani jej dcéra.

Svedkyňa V. X. - dcéra obžalovaného využila svoje právo tak v prípravnom konaní ako aj
na hlavnom pojednávaní a vypovedať odmietla.

Svedkyňa T. L. - dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného
konania a uviedla, že keď bol jej otec - obžalovaný triezvy správal sa normálne, keď mal vypité

vyhadzoval ich z domu, no to tiež nebolo zakaždým. Správanie obžalovaného bolo
nevyspytateľné, niekedy sa správal normálne, inokedy robil bodrel, nevedeli čo môžu od neho
očakávať. K incidentu z roku 2010 sa nevedela vyjadriť, pretože v tom čase nežila v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi. Dopočula sa od sestry a od svojej mamy, že obžalovaný
mal kričať, nadávať jej sestre, mal ju zamknúť a že vraj ju aj udrel. Sestre dôveruje, neklamala by jej. K

druhému incidentu uviedla, že vtedy bola u svojho priateľa, keď je zavolala sestra L., že ju
otec porezal. Hneď za ňou utekala, sestra sedela pred domom, triasla sa a z ruky jej tiekla krv. Za akých
okolností k tomu došlo vedela len z rozprávania L., ona pri tom nebola. Nikdy nebola priamym svedkom
toho, aby obžalovaný fyzicky napadol jej sestru L. alebo jej mamu.

Svedkyňa E. L. - dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnej domácnosti s
rodičmi žila do 10.7.2011, odvtedy žije v Anglicku. Pokiaľ bol jej otec triezvy správal sa normálne, no keď
sa opil, bol oheň na streche, kričal, vulgárne nadával, správal sa agresívne k mame aj ostatným, ktorí
boli doma. Bola svedkom viacerých situácii, kedy sa obžalovaný správal agresívne, keď ťahal
mamu za tričko alebo keď vylepil jej sestre L.. K incidentu z roku 2010 sa vyjadriť nevedela, pretože

vtedy doma nespala. Rovnako sa nevedela vyjadriť ani k incidentu, ktorý sa mal odohrať v roku 2012,
pretože v tom čase už doma nebývala. O tom, čo sa udialo sa dozvedela od svojej sestry L., pamätá
si, že L. bola porezaná na ruke.

Svedok F. A. vo svojej výpovedi tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní uviedol,

žeodroku2008jepriateľomsvedkynepoškodenejL.L..Obžalovanéhopoznal,keďžečastonavštevoval
ich spoločnú domácnosť. Uviedol, že obžalovaný bol často pod vplyvom alkoholu. On osobne
do konfliktu s obžalovaným neprišiel, no bol svedkom toho, ako obžalovaný kričal, vulgárne
nadával na svoju dcéru L. ako aj na jej mamu. Od svojej priateľky L. mal vedomosť o to, že došlo knejakému incidentu medzi ňou a obžalovaným, pri tomto mala byť poranená nožom. Rovnako sa mu
zdôverila aj o konflikte zo dňa 18.4.2012, kedy mala byť L. opäť napadnutá obžalovaným. Určite
ho nijakým spôsobom neprovokovala, charakterizoval ju ako spoločenské, priateľské dievča. Uviedol,

že jeho priateľka L. je zo správania obžalovaného psychicky zničená, od incidentu s nožom už otca teda
obžalovaného nechcela vidieť.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka P. L. - brata obžalovaného, ktorý využil svoje právo
a odmietol vypovedať. V prípravnom konaní uviedol, že párkrát sa v minulosti stalo, že jeho švagriná

F. L. a jej dcéra L. prespávali u neho doma, ale za posledných päť rokov sa to nestalo. Rovnako mal
vedomosť o tom, že keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu budil v noci svoju manželku aj dcéru L..
O vyhrážkach zabitím zo strany obžalovaného nemal vedomosť. Nakoľko nežije v spoločnej domácnosti
s obžalovaným, nevedel sa bližšie vyjadriť ako často požíval obžalovaný alkoholické nápoje. Uviedol
však, že na jar 2012 začal požívať alkohol vo väčšom množstve. Pod vplyvom alkoholu sa jeho brat
správal tak, že niekedy bol zábavný inokedy agresívny a vulgárny.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok D.. X. J. - starosta obce sa bližšie ku skutku vyjadriť
nevedel. Uviedol, že obžalovaného pozná ako svojho suseda, nikdy nebol svedkom fyzického
útoku zo strany obžalovaného na jeho manželku F. L. ani na jeho dcéru L.. Aj napriek jeho tvrdeniu
v prípravnom konaní zotrval na tom, že nikdy nebol svedkom toho, aby obžalovaný vulgárne nadávala

svojej manželke alebo dcére L.. Uviedol, že ani sám nevie, ktorá z dcér obžalovaného je vlastne L..

Svedkyňa V. U. sa bližšie ku skutku vyjadriť nevedela. Svedkovia X. U. a P. C.Č. sa vyjadrovali
viac menej len k tomu, že poznajú obžalovaného, pravidelne sa s ním stretávali. Obžalovaný sa

im zvykol posťažovať na priateľa jeho dcéry L. F. A.. Tento ich mal podľa výpovede oboch menovaných
svedkov napadnúť. K samotnému skutku, hádkam a prípadne fyzickým útokom zo strany
obžalovaného sa vyjadriť nevedeli.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol vypočuť ako svedka priateľa jeho dcéry T. K. F. a navrhol

nariadiť psychologické vyšetrenie jeho dcéry T.. Súd návrhy na vykonanie týchto dôkazov v zmysle § 272
ods. 3 Tr. poriadku zamietol, pretože mal za to, že sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie.
Rovnako súd zamietol aj návrh obžalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku na
svedkyňupoškodenúL.L..Tentonávrhpovažovalsúdzostranyobžalovanéhozaúčelový,atovzhľadom
k tomu, že závery daného posudku zrejme nekorešpondovali s predstavou obžalovaného, resp. s jeho

pohľadom na charakter, povahu a osobnostné črty oboch poškodených.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria F.. T. J. vypracovala znalecký
posudok na obžalovaného L.T. L.. Na záveroch znaleckého posudku, ku ktorým dospela pri vyšetrovaní
duševného stavu obžalovaného spoločne so znalcom E. E. zotrvala aj na hlavnom pojednávaní a

uviedla, že u obžalovaného nebolo zistené duševné ochorenie ani duševná choroba. U menovaného
bol diagnostikovaný syndróm závislosti na alkohole v III. Štádiu podľa Jelineka, iná psychická porucha
nebola zistená. Obžalovaný v čase činu mal zachovanú schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť, mal zachovanú schopnosť ovládať svoje konanie, resp. mohlo ísť v jednotlivých
prípadoch o nepodstatné zníženie ovládacích schopností vplyvom požitého alkoholu. Chápe zmysle

trestného konania a je schopný sa ho plnohodnotne zúčastni, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.
Znalci aj napriek jeho všeobecne odmietavému postoju k požívaniu alkoholu odporúčajú uložiť mu
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých X..

Ľ.R. X. vypracovala v rámci prípravného konania znalecký posudok na obe svedkyne poškodené a to
na F. L. a L. L.. Na záveroch znaleckého posudku zotrvala aj na hlavnom pojednávaní a k svedkyni
poškodenej F. L. uviedla, že intelektové schopnosti menovanej sú v hornej časti priemeru. Je zvýšene
dráždivá,afektivitajelabilná.Narušenýjevzťahkpartnerovi,mávýraznýpocitnedostatočnéhoocenenia
a opory z jeho strany. U menovanej neboli zistené závažné poruchy vnímania v zmysle halucinácii, je

schopná správne vnímať, zapamätať si a následne zreprodukovať prežité udalosti. Neboli zistené ani
závažné sklony k skresľovaniu prežitých udalostí, tendencie k vymýšľaniu. Z psychologického hľadiska
možno považovať jej výpoveď za pravdivú.Na hlavnom pojednávaní sa znalkyňa vyjadrila aj k záverom ku ktorým dospela vyšetrením svedkyne
poškodenej L. L.. Intelektové schopnosti menovanej sú ľahko nadpriemerné, jej uvažovanie je pružné,
osobnosť priemerne diferencovaná, je nezávislá od vonkajšieho prostredia, zameriava sa viac na

seba ako na vonkajší svet. Je schopná správne vnímať, zapamätať si a následne zreprodukovať
prežité udalosti. Neboli u nej zistené sklony k vymýšľaniu ani k skresľovaniu prežitých udalostí. Z
psychologického hľadiska sa jej výpoveď dá považovať za objektívnu.

Pokiaľ ide o syndróm týranej osoby tento nebol stanovený ani u jednej z poškodených. U poškodenej

L.T. L. bola preukázaná depresívna symptomatológia ako poruchy nálady, anhedónia, poruchy spánku.
Tieto príznaky sú priamym dôsledkom výrazného konfliktu medzi ňou a obžalovaným, ide o reaktívnu
depresiu. Ani u jednej z poškodených neboli zistené výrazné agresívne tendencie.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným
záverom.

Obžalovaný sa zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu necíti byť vinným. Na svoju obranu
uviedol, že s manželkou takmer nekomunikuje, ak sa aj spolu hádali, šlo len o malicherné hádky. Medzi
ním a jeho dcérou L. dochádzalo k nedorozumeniam len kvôli jej vzťahu s priateľom F. A.. Poprel
aj incidenty, ku ktorým malo dôjsť v roku 2010 a 18.4.2012.
Obžalovaného usvedčujú výpoveď svedkýň - poškodených F. L. a L. L., ktoré zotrvali na svojich

výpovediach z prípravného konania aj na hlavnom pojednávaní. Obe svedkyne zhodne a
podrobne opísali správanie sa obžalovaného pod vplyvom alkoholu v žalovanom období.
Toto jeho správanie bolo sprevádzané krikom, hádkami, vulgárnymi nadávkami, pohŕdavým správaním
voči nim ako aj ich ponižovaním. Po prepustení z väzby sa situácia pokiaľ šlo o
správanie obžalovaného nezmenila. Naďalej požíval alkoholické nápoje, vykrikoval im, že ho dostali do

väzenia. Jeho agresívne správanie pod vplyvom alkoholu sa stupňovalo, vzbudzovalo u nich obavu o
život a zdravie. Túto pre nich psychicky neúnosnú situáciu riešili častými útekmi z domu ako aj samotným
podaním trestného oznámenia. Svedkyne poškodené zhodne opísali aj incidenty ku ktorým malo dôjsť
v roku 2010 a dňa 18.4.2012.
Nadmerné požívanie alkoholu a následne agresívne správanie obžalovaného voči blízkym osobám

potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkyne T. L. a E. L. - dcéry obžalovaného. Tieto síce nebývali počas
celého žalovaného obdobia v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a sestrou L. avšak o
správaní obžalovaného pod vplyvom alkoholu vedeli jednak z vlastných skúseností ako aj z rozprávania
ichmamyF.L.asestryL..Práveodnej sadozvedeliajotom,čosamalostaťdňa18.4.2012ako
aj o tom, že obžalovaný jej mal porezať ruku niekedy v roku 2010. V súlade s výpoveďami tak svedkýň

poškodených ako aj svedkyne T. L. a E. L. sú aj výpovede svedkov P. L. - brata obžalovaného a F. A. -
priateľa poškodenej L.. Títo rovnako poukázali na časté a nadmerné požívanie alkoholu obžalovaným
a jeho agresívne správanie.
Dlhodobá konzumácia alkoholických nápojov obžalovaným bola potvrdená znaleckým dokazovaním,
kedy u obžalovaného bola diagnostikovaná závislosť na alkohole v III. štádiu podľa Jellineka

Aj napriek požitému alkoholu obžalovaný mal v čase činu zachovanú schopnosť
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, rovnako mal zachovanú aj schopnosť
ovládať svoje konanie, v jednotlivých prípadoch mohlo ísť o nepodstatne znížené rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti obžalovaného. Pokročilá závislosť na alkohole s osobnostnými zmenami sa u
neho prejavuje emočnou nestabilitou a tendenciou k výbušnosti.

Z psychologického hľadiska podľa záverov znaleckého posudku je možné považovať výpovede svedkýň
poškodených F.J. L. a L. L. za hodnoverné, neboli u menovaných zistené tendencie k vymýšľaniu,
či skresľovaniu udalostí.
Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa
doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný L. L. sa dopustil

skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Obžalovaný L. L. svojím konaním tým, že v priamom úmysle v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaní strachu a stresu a agresívnym správaním, naplnil

znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona. Protiprávnosť konania obžalovaného pre spoločnosť je potrebné vidieť
v tom, že porušil záujem spoločnosti spočívajúci na ochrane ľudského zdravia, psychického i fyzickéhopred akýmikoľvek útokmi v rámci domáceho násilia, obdobne tak záujem na ochrane zásad občianskeho
spolunažívania a pravidiel spoločenskej a ľudskej morálky.

Obžalovaný L. L. je z miesta trvalého bydliska hodnotený iba všeobecne.
Doposiaľ priestupkovo riešený nebol. Súdne trestaný bol raz a to rozsudkom
Okresného súdu v Kežmarku, sp. zn. 1T 178/06 zo dňa 23.7.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.7.2007 za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čomu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov so skúšobnou dobou s probačným

dohľadom v trvaní piatich rokov. Uznesením tunajšieho súdu v uvedenej trestnej veci zo dňa 2.9.2013
bolo rozhodnuté, že obžalovaný L. L. nie je v danej trestnej veci účastný amnestie. Vzhľadom k tomu, že
voči predmetnému uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť, vec nebola doposiaľ právoplatne skončená.
Preto si súd túto skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie o treste v trestnej veci 1T 171/2012 vyriešil
ako otázku predbežnú v zmysle § 7 ods.1 Trestného zákona, podľa ktorého orgány činné v trestnom
konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú,

ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú
takým rozhodnutím viazané pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného. Predbežnou otázkou môže byť
aj otázka, ktorá je predmetom trestného konania, ale v inej trestnej veci, tak ako to bolo v tomto prípade.

Súd mal teda za to, že v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 178/2006 proti
obžalovanému L. L. nie je menovaný obžalovaný účastný amnestie prezidenta SR zo dňa 2.1.2013.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd prihliadol na zásady uvedené v §
34 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel trestu.
Priťažujúcou okolnosťou podľa §37 písm. m / Tr. zákona bolo v tomto prípade odsúdenie v
inej trestnej veci.

Pri ukladaní trestu u obžalovaného L. L. súd postupoval podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona,

kedy sa po opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu polovicu, v takom prípade sa nepoužije ustanovenie ods. 4.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pre zločin podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona je ustanovená trestná sadzba tri až osem rokov. Pri
aplikácii ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje na päť
rokov a šesť mesiacov.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby považoval
súd za dostatočný na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Keďže obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon uloženého trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal skutok v súvislosti s užívaním návykovej látky, ktorou
bol alkohol, bolo potrebné rozhodnúť o uložení protialkoholického liečenia, ktorého účel bude pri
obžalovanom splnený len ústavnou formou.

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a agresívnym správaním, ktoré
ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.