Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/334/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616202040
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616202040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
Q. B., nar. XX. Z. XXXX, Z. XXX/XX, E., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK
J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské
Nivy 1, Bratislava, zastúpený Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so
sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 61,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 17C/43/2016-85 zo dňa 31. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%,
ktoré je mu žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 61,76 Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia žaloby vyplýva,
že žalobkyňa dňa 26.03.2012 uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Žiadosť a
Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 622753, na základe ktorých jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 400,-Eur. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o pôžičke neobsahovala náležitosti požadované zákonom
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) a v zmluve sa nachádzali viacnásobné
neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdila tiež, že žalobcovi uhradila celkovo sumu 461,76 Eur a z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne v sume
61,76 Eur.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného bola uzatvorená Žiadosť a Zmluva o poskytnutí pôžičky dňa

26.03.2012, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 400,-Eur, ktorú sa zaviazala
splácať v mesačných splátkach po 12,48 Eur, v počte splátok 60 a uhradiť celkovú čiastku 748,80 Eur. V
zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadza 32,03%, RPMN 32,03, priemerná hodnota RPMN 45,23%,termín konečnej splatnosti 03/2017 a celkové náklady spotrebiteľa 348,80 Eur. Bolo preukázané, že z
dohodnutej čiastky žalobkyňa uhradila celkom 461,76 Eur.

1.3 Právny vzťah medzi stranami sporu okresný súd charakterizoval ako spotrebiteľský, v ktorom na
jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane žalobkyňa ako spotrebiteľ, z uvedeného dôvodu
okresný súd posudzoval predmetný vzťah podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu 26.03.2012, k dátumu uzavretia predmetnej zmluvy. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zmluvu medzi stranami sporu okresný súd skúmal

z hľadiska náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že táto obsahuje
okrem riadneho označenia účastníkov zmluvy tiež dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Termín splatnosti
poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je mesiac a rok 3/2017. V tomto smere
okresný súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C - 42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s.
proti A. B. a uzavrel, že bolo postačujúce uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru uvedením mesiaca

a roka.

1.4 Zo zmluvy rovnako vyplýva ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 32,03% a celková čiastka sumou 748,80
Eur. Okresný súd nezistil, že RPMN ako i výška ročnej úrokovej sadzby sú v rozpore s dobrými

mravmi, na čo poukazovala žalobkyňa. Pokiaľ ide o výšku úrokov, okresný súd poukázal na ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, považoval za nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané
v zmluvách o spotrebiteľských úveroch sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom.
Uzavrel, že v predmetnej veci dojednané úroky obvyklú mieru týkajúcu sa úrokovej sadzby uplatňovanej
bankamipodstatnýmspôsobomneprevyšujú,bolidojednanévovýške32,03%,priúverochposkytnutých

bankami v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch dlhodobých od 1 do 5 rokov bola výška
úrokovej sadzby 13,14 %. RPMN bola taktiež v zmluve riadne uvedená, vypočítaná vychádzajúc pri
výpočte z poskytnutej výšky pôžičky 400,-Eur, dohodnutej výšky mesačných splátok po 12,48 Eur, o
počte splátok 60, čo predstavuje výšku RPMN 32,03%.

1.5 Ak žalobkyňa poukazovala ako dôvod bezúročnosti zmluvy na skutočnosť, že zmluva neobsahuje
náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a teda neobsahuje výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cbo/146/2017, v ktorom Najvyšší súd zaujal
eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Nepovažoval

tak z potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách
uzatvorených podľa zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Okresný súd uzavrel, že zmluva o

poskytnutí pôžičky obsahuje náležitosti aj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z..

1.6 S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd nezistil, že by zmluva uzatvorená
medzi stranami sporu neobsahoval zákonom predpísané náležitosti, nebol daný dôvod na vyslovenie

bezúročnostiabezpoplatkovostiúveru,príp.žeideozmluvuneplatnú.Zuvedenéhodôvoduokresnýsúd
žalobu zamietol. Zdôraznil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobu zamietol z iných dôvodov, otázkou
premlčania sa nezaoberal.

1.7 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,

ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plnú výšku náhrady trov
konania priznal žalovanému, nakoľko bol vo veci úspešný.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom rozsahu, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“), v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného

súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Uplatnilaodvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd nesprávnym procesným postupomznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces namietala, že súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o tom, že zmluva
o pôžičke zo dňa 26.03.2012 je neplatná. Zdôraznila, že v zmluve o pôžičke je neurčito uvedená
základná náležitosť zmluvy o pôžičke, nie je z nej zrejmé, ktorý z údajov (schválená výška pôžičky alebo

celkovásumapôžičky)uvádzarelevantnúinformáciuotom,akásumapôžičkymábyťreálneposkytnutá.
Vyjadrila názor, že dojednania zmluvy o pôžičke, z ktorých nemožno s určitosťou dospieť k záveru,
ktoré z dojednaní určuje najdôležitejší údaj zmluvy o pôžičke (výšku pôžičky, ktorá má byť poskytnutá)
a ktoré navyše pôsobia mätúco, nejasne a sú spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu, sú neplatné z
dôvodu neurčitosti. Neurčitosť právneho úkonu zakladá jeho absolútnu neplatnosť. K uvedenej žalobnej
námietke súd prvej inštancie nezaujal žiadny postoj, z uvedeného dôvodu je napadnutý rozsudok

nepreskúmateľný.

2.2 Žalobkyňa taktiež namietala nesprávne právne posúdenie pokiaľ ide o absenciu obligatórnych
náležitostí v zmluve o pôžičke. Údaj konečnej splatnosti úveru v zmluve uvedený 3/2017, nie je spôsob,
ktorý by umožňoval bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, kedy nastane konečná splatnosť.

Takéto uvedenie náležitosti nie je dostačujúce, nerešpektuje sa tým účel zákonnej náležitosti umožniť
spotrebiteľovi poznať konkrétny deň, v ktorom má nastať konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. V
súvislosti s termínom konečnej splatnosti sa vyžaduje dátumová špecifikácia tejto náležitosti, pokiaľ by
bolo postačujúce jej uvedenie aj cez možné vyvodenie z náležitostí iných, ďalších, v tom prípade by
nedošlo v Zákone o spotrebiteľských úveroch k zaradeniu medzi povinné náležitosti aj náležitosť termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

2.3 Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zo zmluvy medzi stranami
sporuniejezrejmýtermínsplatnostijednotlivýchsplátok,anitoakáčasťzkaždejsplátkybudepoužitána
úhraduistiny,akánaúhraduúrokovaakánaprípadnépoplatky.Zmluvaospotrebiteľskomúverebymala

uvádzať jednotlivé, pre spotrebiteľa zásadné, údaje určitým a zrozumiteľným spôsobom aj vo vzťahu
k termínu splátok, zmluva musí mať dostatočne prehľadnú formu. Ak je potrebné doslova „hľadať“ v
zmluve o úvere odkazy na iné písomnosti a následne v iných písomnostiach opäť hľadať zásadné údaje,
nie je možné hovoriť o naplnení požiadaviek jednoznačnosti, presnosti, či zrozumiteľnosti. Uvedená
problematika dojednávania obligatórnych náležitostí priamo v zmluve, ani formou odkazov na obchodné

podmienky, resp. listiny bola riešená vo viacerých rozhodnutiach odvolacích súdov. K uvedeniu termínu
splatnosti v obchodných podmienkach nemožno nahrádzať zákonnú požiadavku uvedenia podstatných
náležitostí v zmluve; obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nesmú slúžiť k tomu, aby
dodávateľ do nich ukryl dôležité dojednania, o ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.
V zmluve o pôžičke zároveň nie sú uvedené žiadne dojednania, z ktorých by bolo spotrebiteľovi už pri

podpise zrejmé, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na istinu, aká časť na
úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov.

2.4 Znenie zmlúv o spotrebiteľskom úvere v smere ich obligatórnych náležitostí je pritom potrebné
posudzovať z ohľadom na znenie slovenského Zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ by

vnútroštátne súdy začali automaticky vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, išlo by o výklad
contra legem, ktorý tvorí prekážku priznania nepriameho účinku smernice, prekážku eurokonformného
výkladu vnútroštátneho práva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie
súdu prvej inštancie, odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

3.1Pokiaľideoodvolacietvrdenievovzťahukneplatnostizmluvy,žalovanýnamietol,ženemožnožiadať

oboje súčasne (neplatnosť a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), takýto nárok by bol zmätočný,
pokiaľ by súd rozhodol, že zmluva je neplatná, bolo by irelevantné rozhodovať o tom, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd sa zaoberal len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru,ako bolo pôvodne uvedené v žalobe, námietku neplatnosti vzniesla žalobkyňa až vo svojom vyjadrení
z 03.06.2016.

3.2 Vo vzťahu k absencii podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný zdôraznil, že
v zmluve o pôžičke č. 622753 je samostatne uvedená splatnosť mesiacom a rokom 03/2017. Žalovaný
tvrdil, že zákon platný a účinný v čase podpisu zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie
výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných
poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Ak sa splátkou uhrádza aj istina aj úrok,

nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Žalovaný
mal za to, že povinnosť mu uloženú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. splnil. V tomto smere
poukázal najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ďalšie
stanoviská vyplývajúce z rozhodovacej praxe súdov.

3.3 S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 pripomenul záver súdneho dvora

o tom, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Cieľ ustanovenia
článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 je naplnený, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Žiadnym spôsobom výkladom ustanovenia § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola
dohodnutá v zmluve ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v

zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Eurokonformným výkladom
možno dôjsť k záveru, že § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje nutnosť rozpisu splátky
na istinu, úrok a poplatky.

3.4 Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy, žalovaný zdôraznil, že termín konečnej

splatnosti v zmluve bol jasne určený mesiacom a rokom, a to 03/2017. Termín splátok bol jednoznačne
určený do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca v bode 6.2, článku 6 Podmienky splácania
Všeobecných obchodných podmienok. Exaktný údaj o konečnej splatnosti je pritom zhodný s dátumom
splatnosti konečnej splátky. Mal tak za to, že konečná splatnosť bola v prípade predmetnej zmluvy
určenázrozumiteľneaurčito.SpoukazomnaniektorézáveryuvedenévuzneseníNajvyššiehosúduSR,

sp.zn. 3Cdo/136/2017 zo dňa 22.02.2018 žalovaný mal za to, že zákonodarca nepredpísal žiadnu formu
uvedenia termínu konečnej splatnosti v texte zmluvy; podstatné je, či poskytovateľ úveru použil takú
formu,zakejsapriemernýspotrebiteľdokážetútoinformáciudozvedieť.Konečnásplatnostipritommôže
byť zrozumiteľným spôsobom vyjadrená uvedením konkrétneho dátumu poslednej splátky a rovnako aj
uvedením počtu splátok a dátumu prvej splátky.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika) zotrvala na podanom odvolaní a
dôvodoch v ňom uvedených, zdôraznila, že bolo povinnosťou súdu ex officio sa zaoberať absolútnou
neplatnosťou právnych úkonov, o to viac, ak jedna zo strán výslovne na absolútnu neplatnosť zmluvy
o úvere poukazovala. Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy ako je výška, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zotrvala na dovtedajších
stanoviskách. Nad rámec odvolacích dôvodov dala do pozornosti odvolacieho súdu miniatúrnosť a
praktickú nečitateľnosť obchodných podmienok.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k replike žalobkyne (duplika) uviedol, že novú námietku, veľkosť

písma, namietla žalobkyňa prvýkrát v replike a túto námietku s poukazom na § 366 C.s.p. možno použiť
len za splnenia kritérií, ktoré naplnené neboli. V čase uzatvorenia zmluvy podľa platných predpisov
neexistoval predpis, ktorý by upravoval fond a veľkosť písma spotrebiteľských zmlúv, žalobca sa
nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia ustanovenia o veľkosti písma stanoveného
zákonom v nadväznosti na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 53c Občianskeho zákonníka, ktoré

nadobudli účinnosť až dňa 13.06.2014, nakoľko zmluva o poskytnutí pôžičky č. 622753 bola uzatvorená
dňa 26.03.2012. Vo vzťahu k námietke neplatnosti zmluvy žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie
vyhodnotil, že obligatórne obsahové náležitosti zmluvy sú splnené a niet dôvod na vyslovenie zmluvy za
bezúročnú a bez poplatkov, ani na vyslovenie zmluvy za neplatnú. Za špekulatívnu sa žalovanému javila
argumentácia žalobcu, že základná náležitosť zmluvy o pôžičke je neurčito uvedená, nakoľko zmluva

uvádza pojem schválená výška pôžičky 400,-Eur a celková suma pôžičky 748,80 Eur. Aj priemernému
spotrebiteľovi z uvedeného je jasné, koľko je schválená výška pôžičky, táto skutočnosť v zmluve nie
je uvedená zmätočne, ale jasne a určito. Celková suma pôžičky jednoznačne a logicky indikuje takúsumu, ktorú spotrebiteľ uhradí ako konečnú celkovú čiastku ako súčet spotrebiteľského úveru a všetkých
nákladov spojených s úverom.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je v potrebnom rozsahu riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je

z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní,
je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné
z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V
prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Na právny vzťah medzi stranami sporu je okrem ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497
a nasledujúce) potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V konečnom dôsledku spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v podanom odvolaní namietaný nebol. Tieto závery
súdu prvej inštancie odvolaním napadnuté neboli.

9.1 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil okrem iného
na konštatovaní, že „nezistil, že by Zmluva o pôžičke neobsahovala zákonom (tu zákon č.129/2010
Z.z.) predpísané náležitosti, a preto nebol dôvod na vyslovenie bezúročnosti, prípadne, že ide o zmluvu
neplatnú“. Z uvedeného dôvodu zamietol žalobu, v ktorej žalobkyňa uplatňovala nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverového vzťahu, resp. z dôvodu
neplatnosti zmluvy.

9.2 Odvolateľka v podanom odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu a tvrdila,
že úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010

Z.z., a teda, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (podľa znenia zákona č. 129/2010
Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy - 26.03.2012). S týmito odvolacími tvrdeniami žalobkyne sa

vysporiadal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd dodáva, že termín splatnosti
pôžičky bol podľa zmluvy dohodnutý na mesiac marec a rok 2017 formuláciou 03/2017, čo vyplýva aj
z počtu mesačných splátok 60, pri dni uzavretia zmluvy dňa 26.03.2012. Takýto údaj postačuje, aby
priemerný spotrebiteľ vedel, do kedy bude poskytnuté finančné prostriedky splácať a kedy má poslednú
splátku zaplatiť. V súvislosti s termínom splátok uvedeným vo Všeobecných obchodných podmienkach

(do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca je tak zrejmé, že termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru je v danom prípade deň 20.marec 2017.9.3 Pokiaľ odvolateľka namietala nedodržanie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v §
9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z., tvrdila, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Zmluva obsahuje uvedenej výšky splátky (12,48 Eur) a termín
prvej a nasledujúcich splátok vyplýva zo zmluvných podmienok, ktoré sú žalobkyňou ako spotrebiteľom
podpísané a definujú, že „prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ
nie je dohodnuté inak“ a zároveň „pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené

inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Nemožno tak dôvodne
tvrdiť, že termín splatnosti jednotlivých splátok v zmluve uvedený nie je. Odvolateľka v tomto smere
rovnako namietla, že pokiaľ ide o rozčlenenie splátok na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov, k
uvedenému sa po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Home Credit a.s. c/a
Klára Bíróová) vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa
22. februára 2018, v ktorom konštatoval, že: „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací
súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,

je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje“, resp. „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu,
obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že
eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby

jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku
istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal
spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej
ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby“. Z
uvedeného vyplýva, že námietka absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenej v § 9

ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. nie je dôvodná.

9.4 Neobstojí ani odvolacia námietka, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou platnosti
zmluvy zakladajúcej právny rámec vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Okresný súd svoje
rozhodnutie založil okrem iného na konštatovaní, že nezistil, že zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným

je neplatná. Aj keď súd prvej inštancie tento svoj záver dostatočným spôsobom neodôvodnil, nemožno
vyvodiť, že pre túto vadu je napadnuté rozhodnutie nesprávne; najmä s poukazom na skutočnosť, pre
ktorú žalobkyňa neplatnosť zmluvy namietala. Ak žalobkyňa tvrdila, že v zmluve o pôžičke je neurčito
uvedená základná náležitosť zmluvy odvolací súd uvádza, že podľa zmluvy bola schválená výška
pôžičky 400,- Eur, celková suma pôžičky 748,80 Eur a celkové náklady spotrebiteľa 348,80 Eur. Z

uvedeného celkom zrejme aj pre priemerného spotrebiteľa vyplýva, že žalobkyni mala byť (a bola)
poskytnutá pôžička vo výške 400,-Eur; suma, ktorú sa zaviazala vrátiť predstavovala 748,80 Eur, ktorá
pozostávala z poskytnutej sumy pôžičky (400,-Eur) a celkových nákladoch spotrebiteľa (348,80 Eur).
Predložená zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným (jeho právnym predchodcom) v náležitosti uvedenia
celkovej výšky pôžičky neurčitosťou netrpí a nemožno tak vysloviť, že by z uvedeného dôvodu bola

absolútne neplatnou.

9.5 Odvolateľka napokon namietla veľkosť a nečitateľnosť písma v zmluve a vo všeobecných
obchodnýchpodmienkach.Kuvedenémuodvolacísúdspoukazomnaustanovenie§366C.s.p.uvádza,
že na túto námietku, vznesenú až v odvolacom konaní, v replike k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu,

prihliadnuť ako na novotu v konaní nemohol.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1,
ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne
správny potvrdil.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikovalzásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu odvolací súd priznal proti

žalobkyni v rozsahu 100%.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).