Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Sedláková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219928
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117219928.1
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta
82, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária,
Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. T., M.. XX.XX.XXXX, Q. T.
XXXX/X, XX XXX U., Č. D., o zaplatenie 2.074,86 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. V y h l a s u j e , že nemá právomoc vo veci konať.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
IV. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 124 eur cestou príslušného
prevádzkovateľa systému, po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.08.2017, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017,
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.074,86 eura spolu s príslušenstvom
a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.07.2016 žalovaný ako držiteľ a vodič motorového vozidla J.,
V.: U. XXXCS, spôsobil predmetným motorovým vozidlom v Českej republike škodu na motorovom
vozidle F. V.: XZXXXXX, držiteľom ktorého bola v čase nehody S. S. P. S.M. B.. Kanceláriou Systému
zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta
nehody bola Česká kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1
Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla
žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca
poskytolzpoistnéhogarančnéhofondupoškodenémupoistnéplneniedňa25.11.2016vovýške2.386,08
eura, z čoho suma 311,22 eura predstavuje delegačný poplatok pre poisťovňu, na ktorý si žalobca
nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy
za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Žalobca splnil
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný
nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči
žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.3.Pozačatíkonaniadoručovalsúdžalovanémužalobuspolusprílohaminaadresuoznačenúžalobcom,
a to Z. XXXX/X F. U.. Na uvedenej adrese bol žalovaný ako adresát neznámy. Rovnako bol žalovaný
neznámy aj na adrese L. Č. XX, U., ktorá bola zistená lustráciou v Sociálnej poisťovni.
4. Súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný ako štátny príslušník Českej republiky
bol od 13.07.2007 prihlásený na trvalý pobyt na ulici Z. X, U., pričom povolenie na pobyt v Slovenskej
republike mal vydané dňa 17.07.2007 a bolo platné do 17.7.2012..
5. Z potvrdenia o vykonaní lustrácie v centrálnej evidencii obyvateľov ČR vyplýva, že žalovaný má od
11.2.2016 trvalý pobyt na adrese okres U., XXXXX U., U. I. - L., T. XXXX/X. Rovnako aj zo žalobcom
predložených listinných dôkazov vyplýva, že adresa žalovaného je T. X, U., Č. D.. S ohľadom na
uvedené požiadal súd podľa čl. 16 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o
právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych
a trestných veciach Okresný súd Přerov o šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného: A. T., M.. XX.
XX. XXXX, D.. Č.. XXXXXX/XXXX. V rámci informácie o vykonaní dožiadania zo dňa 12.3.2018 pripojil
Okresný súd Přerov doručenku osobne podpísanú žalovaným dňa 27.2.2018, ktorá potvrdzuje, že sa
žalovaný na uvedenej adrese zdržiava. V tejto súvislosti je zároveň potrebné upriamiť pozornosť na to,
že k vzniku škody, ktorá je základom uplatneného nároku, došlo dňa 19.7.2016 na križovatke L. x S.,
Zlínsky kraj, Česká republika, pričom aj zo samotnej správy o nehode vyplýva, že držiteľom a vodičom
motorového vozidla J. U. XXXCS je žalovaný A. T., T. X, U..
6. Na adresu pobytu T. X, U. doručoval súd v súlade s čl. 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v
občianskych a obchodných veciach v členských štátoch žalovanému do vlastných rúk žalobu spolu s
prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie k žalobe. Žalovanému bola predmetná zásielka doručená
v súlade s právny poriadkom Českej republiky dňa 14.6.2018. Do dnešného dňa sa k žalobe nijakým
spôsobom nevyjadril.
7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
9. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
10. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch
iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
11. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom
členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo
alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
12. Podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia, bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 13 ods. 3, môže
poistiteľ začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na to,
či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia.
13. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 24.
14. Podľa čl. 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je
žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súdpred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve
namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
15. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
16. Súd skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou
z procesných podmienok konania je podmienka právomoci. Vzhľadom na to, že sa predmetné konanie
začalo po 10. januári 2015, kedy sa začalo uplatňovať nariadenie s výnimkou čl. 75 a 76, ktoré sa
uplatňujú od 10. januára 2014, právomoc súdov Slovenskej republiky v konaní s cudzím prvkom (v tomto
konaní je cudzí prvok zastúpený tým, že žalovaný, sa zdržiava, resp. má bydlisko v Českej republike)
je potrebné posudzovať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalejlen„nariadenie“).Podľapravidlaovšeobecnejprávomocipodľačl.4ods.1nariadeniajevprípade,
v ktorom je žalovanou osobou osoba s bydliskom na území členského štátu EÚ, daná právomoc súdov
tohto členského štátu.
17. Z doterajších zistení je zrejmé, že žalovaný nemá svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje
s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky. Od 11.2.2016 má hlásený trvalý pobyt
na ulici T. XXXX/X F. U.Ř., kde sa zdržiava aj v súčasnosti. Zároveň je z listinných dôkazov predložených
žalobcom(záznamodopravnejnehodenač.l.21,výzvananáhradupoistnéhoplnenianač.l.37)zrejmé,
žeužvčaseškodovejudalosti(19.7.2016),ktorájezákladomuplatnenéhonároku,sažalovanýzdržiaval
na adrese T. X, U., teda v Českej republike. Uvedená adresa je preukázateľne vedená ako adresa jeho
trvalého pobytu v Českej republike, čo možno považovať za prejav jeho úmyslu zdržiavať sa na tomto
mieste trvalo. Vykonaným šetrením teda súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek
väzbu žalovaného so Slovenskou republikou, z ktorej by bolo možné prijať záver, že v čase začatia
konania mal bydlisko na území Slovenskej republiky.
18. Alternatívne k všeobecnému pravidlu na určenie právomoci je možné aplikovať aj pravidlá
alternatívnej (osobitnej) právomoci. Občana s bydliskom na území členského štátu možno v prípadoch,
kedy nie sú splnené podmienky výlučnej právomoci, právomoci určenej explicitne či implicitne dohodou
alebo obligatórnej právomoci, žalovať nielen na súde v štáte jeho bydliska (právomoc v tomto prípade
je určená všeobecným pravidlom) ale aj na súdoch iného členského štátu, ak sú splnené podmienky
tzv. alternatívnej (osobitnej) právomoci. Možnosť voľby medzi súdom štátu bydliska žalovaného a
súdom iného členského štátu prislúcha žalobcovi. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia vo veciach nárokov
z mimozmluvnej zodpovednosti možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať v inom
členskom štáte podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
V prejednávanom spore sa síce jedná o nárok vychádzajúci z mimozmluvnej zodpovednosti (vznik škody
na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody, ktoré zavinil žalovaný ako vodič iného motorového
vozidla, ku ktorému nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), avšak vzhľadom na to, že ku skutočnosti, ktorá
zakladá takýto nárok, došlo v Českej republike, nie je daná ani osobitná právomoc súdov Slovenskej
republiky.
19. Na základe vyššie uvedeného právomoc konať majú v posudzovanom prípade súdy Českej
republiky, pretože žalovaný ako občan Českej republiky má bydlisko v Českej republike, pričom aj k
samotnej nehode ako skutočnosti zakladajúcej uplatnený nárok došlo na území Českej republiky. Za
toho stavu by Okresný súd Prešov mal právomoc konať vo veci iba podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, t.j. ak
by sa žalovaný konania zúčastnil, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný sa totiž k riadne doručenej
žalobe na výzvu súdu doposiaľ nijako nevyjadril, a teda sa konania vo veci v zmysle článku 26 ods. 1
nariadenianezúčastnil.Vzhľadomnatentoneodstrániteľnýnedostatokpodmienokkonaniaspočívajúciv
nedostatkuprávomocisúduvovecikonať,súdpodľačl.28ods.1nariadeniavyhlásil,ženemáprávomoc
vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.
20. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok
právomoci s tým, že mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy Českej republiky, kde
má žalovaný bydlisko.21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
22. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania, a teda nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu totiž podal na súde
Slovenskej republiky, hoci podľa nariadenia majú právomoc súdy Českej republiky. Preto vznikol nárok
na náhradu trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre
použitie ustanovenia § 257 CSP. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, aby
mu nejaké preukázateľné trovy konania vznikli. Vzhľadom na túto skutočnosť súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
24. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 124 eur.
25. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto
nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež
vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa
vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez
návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
26. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje
27. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3 , ktoré
a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia písomného upovedomenia,
b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.
28. Podľa § 11 ods. 10 zák. č. 71/1992 Zb. v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie
aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v
tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
29. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci, v zmysle § 11 ods.
1 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. súd vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu, ktorý je vo výške 124
eur. Poplatok vráti žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Slovenská pošta, a.s.
ako prevádzkovateľ systému, a to a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.