Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205228
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316205228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, P.O.BOX
205, Bratislava, proti žalovanej: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 1.533,16 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30. novembra 2017,
č.k. 30C/136/2016-60, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa na žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 1.533,16 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 16.2.2016 do zaplatenia
titulom nedoplatku zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., uzavretej dňa
7.10.2011. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 19.9.2011 žalovaná vyplnila a
podpísala žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len zmluva), ktorá bola zo strany právneho
predchodcu žalobcu VÚB, a.s., Bratislava, podpísaná dňa 7.10.2011. Z článku III. Podmienky úveru

vyplýva, že žalovanej mal byť poskytnutý predschválený úverový rámec vo výške 600 eur, ktorý žalovaná
mala splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 20 eur pri štandardnej úrokovej sadzbe v zmysle
platného cenníka 1,90% p.m. (22,80% p.a.). Žiadne iné údaje zo zmluvy nevyplývajú. Z predloženého
výpisu z pôžičkovej karty Quatro vyplývajú debetné transakcie 1.803,16 eur a kreditné transakcie 270
eur. Dňa 14.9.2016 uzatvorili Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava ako postupca a žalobca ako
postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka
voči žalovanej zo zmluvy č. 41014919. Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, ako postupca,

listom zo dňa 30.9.2016 oznámila žalovanej postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu. Súd prvej inštancie
vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 524 ods. 1, § 525 ods. 1 OZ, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky, podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 39 OZ.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou. Súd sa predovšetkým zaoberal, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný

domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky od žalovaného. Podľa názoru súdu § 92 ods. 8 zákona
o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku s ktorým je
dlžník po stanovenú dobu, napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Toto ustanovenie by banku malo
motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobomnesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na
účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval.
Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania

záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha
dozoru a dohľadu NBS. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk, ako aj obsiahle bankové

tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo
zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa
tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom postupníkom a dlžníkom,
v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne
vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov,
v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na

uvedenú zákonnú výluku ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky
voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle uvedeného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávky banky nie je postupiteľná. Potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom

rozpore so zákonom a teda neplatné v zmysle § 39 OZ. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti
zmluvy o postúpení sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči
dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné, ak mu ho postupca oznámi, v prípadoch
uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postupcu nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Na rozpor
postúpenia s ustanovením § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť, prihliada súd aj

bez námietky z úradnej povinnosti. A ďalej z toho vyplýva, že ak je treba pre platnosť postúpenia v
tých prípadoch splniť určité podmienky, je postupca v súdnom konaní, v ktorom postúpenú pohľadávku
uplatňuje, povinný tvrdiť a preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Postupca, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v

omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože žalobca
nedokázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka VÚB, a.s., voči žalovanému postúpená naňho, boli
splnené podmienky postúpenia. Nepreukázal (ani netvrdil) požiadavku 90 dňového omeškania a že bola
žalovaná písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy a že takúto výzvu žalovanej aj banka
odoslala a doručila. Pri takom dôležitom úkone je logické, že žalobca má listiny potrebné pre prípadné

uplatnenie práva na súde zasielať tak, aby ich doručenie preukázať vedel. Žalobca tak nedokázal, že
pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie. V dôsledku
toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné, aj keby zmluva o postúpení bola
účinná a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O

nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď v
konaní plne úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko žiadne preukázateľné trovy v konaní jej
nevznikli, takže o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.

Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Aktívnu legitimáciu v spore preukazujú
oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanej zaslané doporučene pod č. zásielky
RF179833669 SK, čo preukazujú podacím hárkom. Zásielka s oznámením o postúpení pohľadávky bola
zasielaná doporučene do dispozičnej sféry žalovanej. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie je
plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. Odkázali na rozhodnutie

NS SR pod sp.zn. 4Obo 210/01. Za účelom preukázania ich aktívnej legitimácie súdu podaním zo dňa
18.5.2017 predložili aj výzvu ich právneho predchodcu - banky zo dňa 1.5.2013 vrátane doručenky, z
ktorej jezrejmé,ževýzvužalovanáprevzaladňa9.5.2013.Toutovýzvoupreukazujúsplneniezákonných
podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB. Súd prvej inštancie tento nimi
predložený listinný dôkaz nevykonal. Preukázali teda, že ich právny predchodca dňa 1.5.2013 vyzval

žalovanú na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky a žalovaná napriek písomnej
výzve svoj dlh nezaplatila a do omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní. K
§ 92 ods. 8 ZoB považujú za potrebné uviesť, že zákon o bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniubankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku, čo nepochybne vyplýva zo systematického
začlenenia dotknutého ustanovenia zákona ako aj dôvodovej správy k ust. § 92 vládneho návrhu

zákona o bankách. Poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22.11.2012 vo veci C119/12
Jozef Probst proti mr.nexnet GmbH.ECLI:EU:C:2012:748, ktorý výslovne viaže možnosť postúpenia
pohľadávky operátora na viazanosť postupníka telekomunikačným tajomstvom, nespochybňuje však
samotnú možnosť postúpenia pohľadávky. Okrem jazykového výkladu je nevyhnutné pri výklade
právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu brať na

zreteľ ústavný príkaz preferencie príkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti
nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Poukázal tiež na rozhodnutie ÚS ČR, sp.zn. II.
ÚS 87/04 a tiež na právny záver vyjadrený v rozhodnutí KS v Prešove, sp.zn. 11Co/11/2015. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a určiť žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.261,17 eur s 8,05% úrokom ročne od 16.2.2016 do zaplatenia a v časti
zaplatenia sumy 271,99 eur konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho

konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363

CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 30C/136/2016 je určenie povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.533,16 eur s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 16.2.2016 do
zaplatenia titulom nedoplatku zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., zo
dňa 7.10.2011.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi,
ktorýneuviedolžiadnenovérelevantnéskutočnosti,sktorýmibysasúdprvejinštancienebolvysporiadal
a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Takže odvolací súd sa plne stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto konaní, keď
nepreukázal splnenie podmienok ustanovených v ust. § 92 ods. 8 ZoB. Odvolací súd k odvolacím

dôvodom dodáva, že pokiaľ sa žalobca odvoláva v odvolaní na výzvu zo dňa 1.5.2013, tak uvedenú
listinu nie je možné považovať za výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB. Uvedená listina je vypovedanie
zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku. Takže ak sa táto posudzuje aj podľa ust. §
35 ods. 2 OZ, teda treba tento list vyložil nielen podľa jazykového vyjadrenia ale najmä podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z uvedenej listiny vyplýva, že

právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku a vypovedal zmluvu.
Zároveň uviedol výšku zostatku a ponúkol možnosť výhodného zaplatenia zostatku bez narátania a
požadovania úhrady denného sankčného úroku v určitom termíne. Takže tento list je skôr podľa obsahu
listom robeným s cieľom ukončenia zmluvného vzťahu a ponuky výhodného zaplatenia s upozornením
na následky v prípade, ak nevyužije dlžník možnosť tohto výhodného zaplatenia, ktorými je navyšovanie

pohľadávky o denný sankčný úrok. Takže odvolací súd má za to, že uvedený list zo dňa 1.5.2013 nie je
možné podľa obsahu posúdiť ako výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB.7. Žalobca v odvolaní žiadal v časti o zaplatenie sumy 271,99 eur s príslušenstvom konanie zastaviť
(zvyšnúsumu1.261,17eururčiťpovinnosťzaplatiťžalovanej),avšakzodvolanianevyplýva,žebyvtejto
časti zobral žalobca žalobu späť, nie je ani zrejmé o akú sumu sa v čiastke 271,99 eur jedná a z akého

dôvodu teda žiada žalobca konanie o tejto sume zastaviť. Preto odvolací súd sa návrhom na zastavenie
konania v tejto časti nezaoberal a považoval zamietnutie celej žalovanej sumy za vecne správne.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie

správne rozhodol aj v časti nároku na náhradu trov konania.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne
úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).