Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219928
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117219928.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
A. T., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXXX/X, XX XXX U., Č. D., o zaplatenie 2.074,86 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 10C/28/2017-86 zo dňa 16.8.2018,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto

I. V y h l a s u j e , že nemá právomoc vo veci konať.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

IV. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 124 eur cestou príslušného

prevádzkovateľa systému, po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že Žalobca sa žalobou zo dňa 09.08.2017, ktorá
bola doručená tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 2.074,86 eura spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako držiteľ a vodič motorového vozidla J.,
V.: U. XXXCS, spôsobil predmetným motorovým vozidlom v Č. D. škodu na motorovom vozidle F. V.:
XZXXXXX, držiteľom ktorého bola v čase nehody S. S. P. S.M. B.. Kanceláriou Systému zelenej karty,
ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Č. B.
U.. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k

predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm.b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému poistné plnenie dňa 25.11.2016 vo výške 2.386,08 eura, z čoho suma 311,22 eura

predstavuje delegačný poplatok pre poisťovňu, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť
si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil B. P. S. B.
v krajine miesta nehody. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil
poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3
ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24

ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o
PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.

4. Následne citujúc ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP a články 4 ods. 1, 5 ods. 1, 7 ods. 2, 14
ods. 1, 26 ods. 1, 2 a 28 všetko nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z
12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej

len „nariadenie“) súd prvej inštancie uviedol, že súd skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania). Jednou z procesných podmienok konania je podmienka právomoci.
Vzhľadom na to, že sa predmetné konanie začalo po 10. januári 2015, kedy sa začalo uplatňovať
nariadenie s výnimkou čl. 75 a 76, ktoré sa uplatňujú od 10. januára 2014, právomoc súdov Slovenskej
republiky v konaní s cudzím prvkom (v tomto konaní je cudzí prvok zastúpený tým, že žalovaný, sa

zdržiava, resp. má bydlisko v Č.V. D.) je potrebné posudzovať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“). Podľa pravidla o všeobecnej právomoci
podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia je v prípade, v ktorom je žalovanou osobou osoba s bydliskom na území
členského štátu EÚ, daná právomoc súdov tohto členského štátu.

5. Z doterajších zistení je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný nemá svoje faktické bydlisko
ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území P. D.. Od 11.2.2016 má hlásený
trvalý pobyt na ulici T.Á. XXXX/X F. U., kde sa zdržiava aj v súčasnosti. Zároveň je podľa súdu prvej
inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom (záznam o dopravnej nehode na č.l. 21, výzva

na náhradu poistného plnenia na č.l. 37) zrejmé, že už v čase škodovej udalosti (XX.X.XXXX), ktorá je
základom uplatneného nároku, sa žalovaný zdržiaval na adrese T. X, U., teda v Č. D.. Uvedená adresa
je preukázateľne vedená ako adresa jeho trvalého pobytu v Č. D., čo možno považovať za prejav jeho
úmyslu zdržiavať sa na tomto mieste trvalo. Vykonaným šetrením teda súd prvej inštancie nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovaného so P. D., z ktorej by bolo možné prijať

záver, že v čase začatia konania mal bydlisko na území P. D..

6. Alternatívne k všeobecnému pravidlu na určenie právomoci je podľa súdu prvej inštancie možné
aplikovať aj pravidlá alternatívnej (osobitnej) právomoci. Občana s bydliskom na území členského štátu
možno v prípadoch, kedy nie sú splnené podmienky výlučnej právomoci, právomoci určenej explicitne či

implicitne dohodou alebo obligatórnej právomoci, žalovať nielen na súde v štáte jeho bydliska (právomoc
v tomto prípade je určená všeobecným pravidlom) ale aj na súdoch iného členského štátu, ak sú
splnené podmienky tzv. alternatívnej (osobitnej) právomoci. Možnosť voľby medzi súdom štátu bydliska
žalovaného a súdom iného členského štátu prislúcha žalobcovi. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia vo veciach
nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať v

inom členskom štáte podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto
nárok. V prejednávanom spore sa síce jedná o nárok vychádzajúci z mimozmluvnej zodpovednosti
(vznik škody na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody, ktoré zavinil žalovaný ako vodič
iného motorového vozidla, ku ktorému nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), avšak vzhľadom na to, že ku

skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok, došlo v Č. D., nie je daná ani osobitná právomoc súdov P. D..

7. Na základe vyššie uvedeného podľa súdu prvej inštancie právomoc konať majú v posudzovanom
prípade súdy Č. D., pretože žalovaný ako občan Č. D. má bydlisko v Č. D., pričom aj k samotnej nehode
ako skutočnosti zakladajúcej uplatnený nárok došlo na území Č. D.. Za toho stavu by Okresný súd

Prešov mal právomoc konať vo veci iba podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, t.j. ak by sa žalovaný konania
zúčastnil, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný sa totiž k riadne doručenej žalobe na výzvu súdu
doposiaľ nijako nevyjadril, a teda sa konania vo veci v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia nezúčastnil.
Vzhľadom na tento neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomocisúdu vo veci konať, okresný súd podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci
konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.

8. O postúpení veci príslušnému orgánu okresný súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre
nedostatok právomoci s tým, že mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy Č. D., kde
má žalovaný bydlisko.

9. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania, a teda nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu totiž podal na súde P. D., hoci
podľa nariadenia majú právomoc súdy Č. D.. Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému
podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Žalovaný
si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké preukázateľné trovy konania
vznikli. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

10. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci, v zmysle § 11 ods.
1 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. súd vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu, ktorý je vo výške 124
eur. Poplatok vráti žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Slovenská pošta, a.s.

ako prevádzkovateľ systému, a to a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku.

11. Proti tomuto uzneseniu, ako celku, podal žalobca včas odvolanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalobca uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého
obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať
plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui
generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Nejde o nárok na náhradu škody z

dopravnej nehody, ale o tzv. právo postihu, ktoré vyplýva zo zákona a je v predmetnej veci dané reťazou
aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny
rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má podľa zákona právo na náhradu
plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie
žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7

zákona o PZP titulom postihu (regresu) má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho
plnil poškodenému. Toto právo však žalobcovi nevzniklo v deň, kedy na území Č. D. došlo k spôsobeniu
dopravnej nehody (ako uzavrel súd), ale až v deň, kedy bolo na území P. D. poškodenému vyplatené
poistné plnenie z poistného garančného fondu v súlade s ust. ti 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP.

13. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že skutočnosť, ktorá zakladá nárok uplatnený v tomto
konaní nastala na území P. D., v dôsledku čoho je vo veci v súlade s čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a radv (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach daná právomoc súdov P. D. a vo veci konajúci súd vec nesprávne právne posúdil,
ak vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať a konanie zastavil.

14. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie preskúmal a v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pri
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357a CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 365 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, súc pri tom viazane skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať,alebodoplniťdokazovanie(§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto
je ho potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).16. Úvodom odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, a preto sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia a na doplnenie zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom
na odvolaciu námietku žalobcu uvádza:
17. Za kruciálnu otázku vzhľadom na obsah odvolania žalobcu považoval odvolací súd potrebné
zodpovedať na námietku žalobcu, podľa ktorého skutočnosť, ktorá zakladá nárok uplatnený v tomto
konaní nastala na území P. D., nakoľko právo postihu (regresu) žalobcu voči žalovanému nevzniklo v

deň, kedy na území Č. D. došlo k spôsobeniu dopravnej nehody, ale až v deň, kedy bolo na území P. D.
poškodenému vyplatené poistné plnenie z poistného garančného fondu v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP, v dôsledku čoho, je vo veci v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia daná právomoc
súdov Slovenskej republiky.

18. Podľa judikatúry súdneho dvora formulácia „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“ v

zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia zahŕňa všetky návrhy, ktorých cieľom je preukázanie zodpovednosti
žalovaného, a ktoré nespadajú pod „zmluvné veci“ v zmysle článku 7 bodu 1 nariadenia (rozsudok z
28. januára 2015, C-375/13, bod 44).

19. V tejto súvislosti pri neexistencii odvolacích námietok žalovaného pokaľ sa týka podradenia

skutkového stavu pod citovaný článok 7 ods. 2 nariadenia, t.j., že medzi stranami sporu neexistoval
zmluvný vzťah odvolací súd považuje za nesporné, že sa v prejednávanej veci jedná o nárok žalobcu
vyplývajúci z mimozmluvnej zodpovednosti.

20. Pokiaľ ide o právomoc miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody ide

o pravidlo osobitnej právomoci, ktoré treba vykladať samostatne a striktne (reštriktívne), čo neumožňuje
výklad žalobcu nad rámec prípadov výslovne uvedených v uvedenom nariadení (rozsudky z 5. júna
2014, C-360/2012, body 43 až 45, ako aj z 10. septembra 2015, C-47/14, bod 72).

21. Podľa ustálenej judikatúry pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia je

založené na existencii osobitne úzkej väzby medzi sporom a súdom miesta, kde došlo ku skutočnosti,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu z dôvodov
riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácii konania (rozsudky z 5. júna 2014, C-360/12,
bod 47, ako aj z 10. septembra 2015, C-47/14, bod 73).

22. Vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti súd miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá
zakladá nárok na náhradu škody, je zvyčajne najlepšie spôsobilý rozhodnúť najmä z dôvodov blízkosti
sporu a je jednoduchšieho vykonávania dôkazov (rozsudky z 21. mája 2015, C-352/13, bod 40, ako aj
z 10. septembra 2015, C 47/14, bod 74).

23. Pokiaľ ide o formuláciu ,,miesto, kde došlo, alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok
(na náhradu škody)“ uvedenú v citovanom článku 7 ods. 2 nariadenia znenie tohto ustanovenia sa týka
tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode
takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto
dvoch miest (pozri rozsudok z 30. novembra 1976, Bier, 21/76, body 24 a 25, z 5. júna 2014, C-360/12,

bod 46).

24. Hoci pre účastníkov konania v prejednávanej veci je nesporné, že Č. D. je miestom, kde došlo
k udalosti, ktorá viedla ku škode, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní, existuje medzi nimi spor o
určenímiesta,kdevzniklaškodavzhľadomktomu,ženaúzemíSlovenskejrepublikybolopoškodenému

vyplatené žalobcom poistné plnenie, ktorého regresu sa žalobca na žalovanou domáha v tomto konaní.

25. Z obsahu odvolania žalobcu možno subsumovať, že tento má za to, že vzhľadom na to, že k strate
na časti jeho majetku došlo v P. D., vznikla v P. D. aj škoda.

26. V tejto súvislosti však odvolací súd opätovne pripomína, že formuláciu „miesto, kde došlo ku
skutočnosti, ktorá zakladá nárok (na náhradu škody)“ nemožno vykladať rozširujúcim spôsobom tak,
ako to uviedol žalobca, a teda tak, že zahŕňa každé miesto, kde môžu byť pociťované škodlivé následkytejto skutočnosti spôsobiacej škodu, ktorá skutočne vznikla na inom mieste (rozsudok z 19. septembra
1995 C-364/93, bod 14).

27. V nadväznosti na túto judikatúru Súdny dvor tiež spresnil, že uvedená formulácia sa nevzťahuje na
žalobcovo bydlisko (v prejednávanej veci sídlo žalobcu); kde sa nachádza miesto, kde je sústredený
jeho majetok, a to len z jediného dôvodu tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, že znáša finančnú
škodu vyplývajúcu zo straty časti jeho majetku, ktorá nastala a bola znášaná v ďalšom členskom štáte
(rozsudok z 10. júna 2004, C-168/02, bod 21).

28. Je pravda, že Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. januára 2015 (C-375/13) v bode
55 svojho odôvodnenia konštatoval, že súdy v mieste bydliska žalobcu majú právomoc rozhodovať o
takejto žalobe z dôvodu prejavenia sa škody, pokiaľ k uvedenej škode došlo priamo na bankovom účte
tohto žalobcu v banke, so sídlom v obvode týchto súdov. Podľa odvolacieho súdu je potrebné uviesť,
že toto konštatovanie v podstate patrí do konkrétneho kontextu veci, ktorá viedla k vydaniu uvedeného

rozsudku, ktorý sa vyznačoval existenciou ďalších okolností v prospech určenia právomoci uvedených
súdov.

29. V dôsledku toho výlučne majetkovú škodu, ktorá sa prejaví priamo na bankovom účte žalobcu,
nemožno samu o sebe považovať za „relevantné kritérium väzby“ podľa článku 7 ods. 2 nariadenia.

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že nie je vylúčené, že taká spoločnosť akou je žalobca má na
výber z viacerých bankových účtov, z ktorých môže zaplatiť sumu, ktorú si v tomto konaní vymáhal na
žalovanom, takže miesto, kde sa tento účet nachádza nie je nevyhnutne spoľahlivým kritériom väzby.

30. Jedine v situácii v akej iné konkrétne okolnosti svedčia v prospech priznania právomoci súdu na

základe miesta, kde sa výlučne majetková škoda prejavila, môže takáto škoda oprávnene umožňovať
žalobcovi podať žalobu na tomto súde. Takéto okolnosti však v prejednávanej veci preukázané neboli,
keď z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie možno konštatovať ako miesto obvyklého pobytu
žalovaného T. X, U., A. F. Č. D. s tým, že na toto miesto na rozdiel od jeho adresy uvedenej v P. D.
sa žalovanému súdom darí aj doručovať niektoré písomnosti, preto aj pravidlo určenia právomoci podľa

článku 14 ods. 1 Nariadenia svedčí záveru súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci rozhodovať v
tejto veci súdmi v P. D., ako aj tomu, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Č. D., kde má
žalovaný bydlisko.

31. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že článok 7 ods. 2

Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii ako je tomu v prejednávanej veci sa nemá za
„miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok (na náhradu škody)“ v prípade neexistencie iných
kritérií väzby považovať miesto v členskom štáte (v prejednávanej veci P. D.), kde škoda vznikla ak táto
škoda pozostáva výlučne z finančných strát, ktorá sa priamo prejaví na bankovom účte žalobcu, a ktoré
sú priamym následkom protiprávneho konania, ku ktorému došlo v inom členskom štáte (Č. D.).

32. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhlásil, že
nemá právomoc na konanie vo veci a konanie zastavil.

33. Odvolateľ podal odvolanie proti všetkým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie vrátane výroku

o náhrade trov konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ktoré však v tejto časti napadnutých
výrokov nijako nezdôvodnil, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nezistiac ex offo
žiadne vady v konaní, na ktoré by musel prihliadať aj bez návrhu, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne aj v tejto časti.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
256 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, keď žalobca ako v konaní neúspešná strana sporu nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu takýto nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nevyplýva, keď žalovanému nijaké preukázateľné trovy konania
(vrátane odvolacieho konania) nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).