Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/131/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311208448
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4311208448.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobkyne: Mgr. L. E., J.. XX. XX.

XXXX, G. E. X, X., zast. Advokátska kancelária Mgr. Rastislav Munk, PhD. So sídlom Podpriehradná
3, Bratislava, proti žalovanému: K. Y., J.. XX. XX. XXXX, G. E. H. XXX, zast. JUDr. Tiborom Sojkom,
advokátom, so sídlom A. Sládkoviča 1, Levice, o zaplatenie 36.621,41 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 24.588,68 eura s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 24.588,68 eura od 01. 11. 2010 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 10. 06. 2011, sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 33.278,68 eura
s príslušným úrokom z omeškania. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že žalovanému v priebehu roku
2010 postupne v rôznych čiastkach poskytla finančné pôžičky v celkovej výške 37.978,68 eura, a to
predovšetkým na účelu dovozu ojazdených áut zo zahraničia a kúpy náhradných súčiastok. Žalovaný sa
finančnú pôžičku zaviazal uhradiť v dohodnutých termínoch, ktoré však na jeho naliehanie boli posunuté,

a to až do konca októbra 2010. Do dňa podania žalobného návrhu uhradil len sumu 4.600 eur, teda
zvyšok dlžnej sumy bol vo výške 33.378,68 eura. Keďže sa dozvedela, že žalovaný finančné prostriedky
používa na iné účely, pričom dlh nebol ochotný vrátiť, podala na neho trestné oznámenie.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že žalobkyňa ani v trestnom konaní nepredložila
žiaden dôkaz, že finančné prostriedky, ktoré mu poskytla, boli poskytnuté z jej strany ako pôžička a nie
formou daru. Už len skutočnosť, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky opakovane, bolo dôkazom

toho, že išlo o dary a nie pôžičky. Je nelogické, že by mu poskytovala opakovane v nespočetných
prípadoch pôžičky bez toho, aby predchádzajúcu pôžičku splatil. Žalobkyňa ho finančnými prostriedkami
a darmi obdarúvala počas celej doby trvania ich intímneho vzťahu, teda počas obdobia približne desať
mesiacov. On ju nikdy o žiadne financie, či dary nežiadal. Počas ich vzťahu ani v jednom prípade nepadla
reč o nejakej pôžičke, ktorú by mal žalobkyni vrátiť. Takéto nároky si začala žalobkyňa uplatňovať až v
období, keď jej oznámi, že ich vzťah nemá perspektívu. Situácia sa vyhrotila do neúnosnej miery hlavne
po tom, ako žalobkyni oznámil, že obnovil vzťah so svojou bývalou priateľkou a po tejto informácii sa

začala vyhrážať, písať vulgárne SMS, pričom tieto smerovala aj voči ostatným príslušníkom jeho rodiny,
ako aj voči jeho priateľke.3. Následne žalobkyňa potvrdila, že mali intímny pomer, avšak ho nazvala nezáväzným a uvedené podľa
nej potvrdil aj žalovaný, keď na jednej strane tvrdil, že mu poskytovala dary, aby ju svojím oblečením
a autom reprezentoval a na druhej strane uviedol, že išlo o utajovaný vzťah, čo popri sebe neobstojí.

Navyše poznala celú žalovaného rodinu, a preto pomohla ich synovi pri získaní zamestnania, ako aj mu
požičala za účelom rozbehu jeho podnikania s ojezdenými motorovými vozidlami. K narušeniu vzťahov
došlo, keď zistila, že z predaja vozidla AUDI A6 si nechal zisk pre vlastnú potrebu a nič nevrátil na
pôžičku.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal výsluch strán sporu, ako aj sa oboznámil s
listinnými dôkazmi.

5. Uznesením zo dňa 17. apríla 2012 č.k. 14C/131/2011-40 súd pripustil zmenu návrhu v časti
žalovaného petitu a to na sumu 36.621,41 eura.

6. Následne súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14. 05. 2012 č.k. 14C/131/2011-55 tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu
36.621,41 eura s 9% p.a. úrokom z omeškania od 11. 06. 2011 do zaplatenia a vo zvyšku súd uplatnený
nárok zamietol. Okrem toho uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania a žalobkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za rozšírenie žaloby v sume 194 eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ako aj žalobkyňa, v dôsledku
čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 24. januára 2013 č.k. 9Co/273/2012-103
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že opätovne
predvolá a podrobne vypočuje účastníkov konania. Žalobkyňa musí preukázať, a to osobitne pri

každej čiastkovej sume, že túto poskytla žalovanému titulom pôžičky, a rovnako preukázať nad všetky
pochybnosti, kedy a za akých okolností došlo k uzavretiu pôžičky, v akej výške a ako bola dohodnutá
doba splatnosti jednotlivých pôžičiek. Rovnako tak žalovaný musí preukázať svoje tvrdenia, ktoré z
finančných prostriedkov poskytnutých mu žalobkyňou boli darom, a nie pôžičkou.

8. Súd vec opätovne prejednal na nariadených pojednávaniach a doplnil dokazovanie v zmysle
pokynu odvolacieho súdu, nielen výsluchom strán sporu, ale aj oboznámením sa s trestným spisom a
výpoveďami tam uvedenými, ako aj listinnými dôkazmi v ňom predloženými a tiež vypočul navrhnutých
svedkov.

X. D. E., manžel žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že predmetom konania je ich spoločný majetok.
O pôžičke sa dozvedel až vtedy, keď sa pýtal manželky na rekonštrukciu a ona mu uviedla, že peniaze
nie sú, pretože sú u žalovaného. Zdôraznil, že za trvania manželstva nikdy nikomu nedarovali peniaze.
Potom čo sa prevalila tá vec s finančnými prostriedkami, pýtal sa manželky, že na aký účel to požičala
a uviedla, že na nákup auta a že keď ich predá, tak vráti finančné prostriedky. Finančné prostriedky boli

poskytnuté z ich súkromných prostriedkov, lebo čo sa týka podnikateľských účtov, manželka pôsobí v
zdravotníctve, tam to beží má dať a dá, nie sú tam veľké obraty.

10. Boli vypočutí tiež synovia žalobkyne G.. I. E. a G.. D. E. a popísali incident u žalovaného. G.. I. E.
tiež uviedol, že mal so žalovaným incident aj na diskotéke.

XX. D. Y., známa strán sporu, na pojednávaní uviedla, že od žalobkyne vie, že mala pomer so žalovaným
a potvrdila odovzdávanie hodnotných darov.

XX. G. A., sestra žalovaného, potvrdila, že nevedela o tom, že medzi jej bratom a žalobkyňou malo dôjsť

k nejakým pôžičkám, málokedy sa o týchto otázkach rozprávali.

13. Okrem toho bola viackrát vypočutá svedkyňa H. N., ako aj bolo oboznámené jej čestné prehlásenie,
v rámci ktorého potvrdila, že bola svedkom telefonických hovorov a sms správ, ktorými si žalovaný
požičiavalpeniazenasúčiastky.Následne,keďsažalobkyňazrútila,informovalaotomžalovaného,ktorý

jej napísal, že všetko jej dá. Svedkyňa uviedla, že strany sporu komunikovali formou sms a žalovaný si
prostredníctvom nich chcel požičať nejaké peniaze na autá a ohľadom uvedenej skutočnosti sa utvrdila,
keď dňa 27. 07. 2010 sa žalobkyňa zosypala kvôli nejakým peniazom a ona mu to písala v sms a on
uviedol, že jej vráti všetky peniaze, preto nevedela, že by jej ich nechcel vrátiť. Okrem toho uviedla,že nebola síce pritom, keď mu peniaze dávala, ale súhlasila s tým, že žalovaných žiadal. Napríklad si
spomenula na to, že raz žalovaný písal, že ho chytili policajti a žiadal žalobkyňu o sumu 1.000 eur.

14. Sms správa odoslaná z telefónneho čísla žalovaného dňa 27. 07. 2010 o 14:35:41 v znení: Povedz
jej, že všetko jej dám. Ja už nič nechcem, lebo ja skončím v Hronovciach. Nikdy nevie ako sa cítim ja.
Teraz si prajem zomrieť a vrátiť všetko. Dúfam, že sa mi to podarí. Takto sa zbláznim H..

15. Žalobkyňa uviedla, že čo sa týkalo poskytnutia finančných prostriedkov, tak tie poskytla žalovanému,

nakoľko chcel podnikať, založiť si autobazár a pýtal od nej peniaze na tri autá, ktoré mal v garáži jeho
švagra Z. A. a sľúbil jej, že keď autá predá, tak jej peniaze vráti. Ona mu verila, že ich vráti, avšak pri
výsluchu na polícii zistila, že ju oklamal. Na políciu išla potom, ako v októbri 2010 od nej pýtal peniaze
na prevodovku Audi X. XXX, avšak ona videla, že to auto je pojazdné a chodil na ňom jeho švagor Z.
A.. Za jej peniaze išiel na dovolenku s priateľkou do Hurgady. Čo sa týkalo poštových poukazov, tak tie
hradila ona, nakoľko žalovaný je manipulátor a uviedol, že ich nemá z čoho vyplatiť, že ho chcú rodičia

vyhodiť z domu, že nemá čo jesť a pod. Ohľadom súm posielaných na účet, tak tie posielala z toho
dôvodu, aby bola krytá, keďže nechcel podpísať, že jej ich vráti. Ona mu aj poslala výzvu na vrátenie v
auguste 2010, ako aj mu predložila zmluvu o pôžičke na sumu 3.000 eur, avšak on to odmietol podpísať.
V konečnom dôsledku, bez ohľadu na uvedené, boli to jej peniaze a peniaze jej manžela, a preto ich
chce vrátiť. Chcela mu pomôcť a on sa jej takto odplatil.

16. Žalovaný uviedol, že všetky prostriedky, ktoré mu žalobkyňa poskytla boli, keď spolu fungovali.
Nebolo reči, že ich mal vrátiť. Okrem toho dodal, že prečo nehovorila o materiálnych veciach. Čo sa
týkalo motocykla, tak ten si z väčšej časti hradil sám, nakoľko pracoval, šetril a výplata mu chodila na
účet, čo je až dodnes. Ohľadom dovolenky v Hurgade uviedol, že tú si hradil sám. Peniaze, čo mu

žalobkyňa poslala na účet, minuli spolu. Na otázku súdu, prečo prijal finančné prostriedky, uviedol, že
to bola mladícka nerozvážnosť.

17. V čase rozhodovania súdu už bola vo veci podaná obžaloba, ako aj trestné konanie bolo právoplatne
skončené, a viedlo sa pod sp. zn. 4T/39/2013, z ktorého súd zistil, že rozsudkom zo dňa 10. 09. 2014

č.k. 4T/39/2013 obžalovaný - žalovaný bol podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. 2Pv 773/2010 zo dňa 21. 03. 2013 pre skutok kvalifikovaný
ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe,
že po tom, čo sa v decembri 2009 zoznámil so žalobkyňou od 26. 01. 2010 do 22. 10. 2010 pod
zámienkami nákupu a dovozu motorových vozidiel zo zahraničia a súčiastok k nim, postupne vylákal

od nej rôzne sumy peňazí, ktoré mu ich poukazovala na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Dexia
banke, a.s. v meste X. a dňa 22. 02. 2010 si od nej požičal sumu vo výške 12.390 eur na zakúpenie
motocykla zn. SUZUKI GSX-R 1000, z ktorej jej vrátil 4.600 eur, dňa 18. 03. 2010 si požičal sumu
vo výške 8.900 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla zn. AUDI EČ: X.-XXX O., za pomoci
ktorého chcel dovážať z cudziny motorové vozidla, dňa 23. 07. 2010 za neho zaplatila sumu 2.692,73

eura za nákupy súčiastok, v dňoch 28. 05. 2010 a 23. 06. 2010 za neho vyplatila šeky na faktúry
mobilného operátora vo výške 338,68 eura, v mesiaci august pod zámienkou, že ho vydierajú od nej
vylákal sumu 3.000 eur, tomuto taktiež v uvedenom období požičala rôzne ďalšie finančné čistky, ktoré
od nej požadoval s tým, že peniaze jej vráti z odpredaja dovezených vozidiel, pričom termíny vrátenia
peňazí od apríla do októbra neustále odsúval pod rôznymi zámienkami, čím poškodenej spôsobil škodu

vo výške 36.621,41 eura, oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom. Pretože súd obvineného
oslobodil spod obžaloby, poškodenú S.. L. E. v zmysle § 288 odsek 3 Tr. Poriadku s nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie,
v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 04. 2015 č.k.
4To/41/2015-749 tak, že podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod
obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. 2Pv 773/2010 zo dňa 22. 03. 2013, pre
skutok kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po tom, čo sa v decembri 2009 zoznámil so
žalobkyňou od 26. 01. 2010 do 22. 10. 2010 pod zámienkami nákupu a dovozu motorových vozidiel zo

zahraničia a súčiastok k nim, postupne vylákal od nej rôzne sumy peňazí, ktoré mu ich poukazovala
na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Dexia banke, a.s. v meste X. a dňa 22. 02. 2010 si od nej
požičal sumu vo výške 12.390 eur na zakúpenie motocykla zn. SUZUKI GSX-R 1000, z ktorej jej vrátil
4.600 eur, dňa 18. 03. 2010 si požičal sumu vo výške 8.900 eur na zakúpenie osobného motorovéhovozidla zn. AUDI EČ: X.-XXX O., za pomoci ktorého chcel dovážať z cudziny motorové vozidla, dňa 23.
07. 2010 za neho zaplatila sumu 2.692,73 eura za nákupy súčiastok, v dňoch 28. 05. 2010 a 23. 06.
2010 za neho vyplatila šeky na faktúry mobilného operátora vo výške 338,68 eura, v mesiaci august pod

zámienkou, že ho vydierajú od nej vylákal sumu 3.000 eur, tomuto taktiež v uvedenom období požičala
rôzne ďalšie finančné čistky, ktoré od nej požadoval s tým, že peniaze jej vráti z odpredaja dovezených
vozidiel, pričom termíny vrátenia peňazí od apríla do októbra neustále odsúval pod rôznymi zámienkami,
čím poškodenej spôsobil škodu vo výške 36.621,41 eura, oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená S.. L.

E., J. XX. XX. XXXX, G. X., E. X, s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

18. Naviac, sa súd oboznámil s výpoveďami Z. A., švagra žalovaného, G. A., sestry žalovaného, I. Y.,
otca žalovaného, M. Y., matky žalovaného, z trestného spiru, ktorí uviedli, že žalovaný nepodnikal s
autami, ako aj potvrdili, že o vzťahu strán sporu najskôr nevedeli, až následne sa o tom dozvedeli a tiež
poukazovali na správanie žalobkyne za účelom vrátenia peňazí.

19. Rovnako tak sa oboznámil s výpoveďami svedkov v trestnom konaní a to D. E., manžela žalobkyne,
M. H., bývalej kolegyne žalobkyne, G.. H. N., bývalej zamestnankyne žalobkyne, D. Y., známej strán
sporu a tiež svedkov I. M., V. G., S. S., N. H., K. A.V., Š. S., K. Č., V. O., ktorí prišli do kontaktu so
žalovanýmvdôsledkuprevodumotocyklovamotorovýchvozidiel,avšakkpredmetusporusanevyjadrili.

20. Okrem toho manžel žalobkyne podal žalobu o vrátenie daru. Spor sa vedie pod sp. zn. 11C/48/2013
a z neho vyplýva, že žalobkyňa v priebehu roku 2010 bez jeho vedomia a súhlasu poskytla žalovanému
finančnú sumu v celkovej výške 36.621,41 eura. Napriek tomu, že žalobkyňa trvá na tom, že finančné
prostriedky poskytla žalovanému titulom pôžičky, žalovaný v spore zvolil obranu, podľa ktorej mala byť

predmetná suma poskytnutá z titulu daru. Z dôvodu neuplynutia premlčacej lehoty, podal žalobu na
súde. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe o vrátenie daru uviedol, že nie je mysliteľné, aby manžel
žalobkyne po dobu približne desiatich mesiacov nespozoroval, že ich rodinné úspory sa znížili. Mal za
to, že darované finančné prostriedky nepochádzali z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva, ale
z podnikania žalobkyne.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

22. Koncom roku 2009 sa žalobkyňa zoznámila so žalovaným a v priebehu roku 2010 sa medzi nimi
vytvoril vzťah, ktorý mal aj intímny charakter.

23. V dôsledku tohto vzťahu žalobkyňa žalovanému jednak kupovala hmotné dary, ako aj mu v priebehu
roku 2010, konkrétne do októbra 2010 poskytla finančné prostriedky, ktoré žalovanému vložila na účet
(uvedené vyplynulo z výpisu z účtu žalovaného, poznámka vklad v hotovosti L. E., ako aj potvrdeniek
predložených žalobkyňou a tiež rozpisu platieb žalobkyne) a to:

26. 01. 2010 sumu 100 eur,
12. 02. 2010 sumu 150 eur,
24. 02. 2010 sumu 300 eur,
23. 03. 2010 sumu 400 eur,
24. 03. 2010 sumu 150 eur,

25. 03. 2010 sumu 150 eur,
25. 03. 2010 sumu 400 eur,
29. 03. 2010 sumu 300 eur,
01. 04. 2010 sumu 200 eur,
15. 04. 2010 sumu 300 eur,

07. 05. 2010 sumu 200 eur,
11. 05. 2010 sumu 700 eur,
03. 06. 2010 sumu 500 eur,
03. 06. 2010 sumu 500 eur,
22. 06. 2010 sumu 300 eur,

23. 06. 2010 sumu 1.000 eur,
29. 06. 2010 sumu 200 eur,
12. 08. 2010 sumu 700 eur,
16. 08. 2010 sumu 2.000 eur,18. 08. 2010 sumu 1.200 eur,
23. 08. 2010 sumu 3.000 eur,
31. 08. 2010 sumu 600 eur,

13. 09. 2010 sumu 300 eur,
28. 09. 2010 sumu 300 eur,
04. 10. 2010 sumu 200 eur,
04. 10. 2010 sumu 100 eur,
05. 10. 2010 sumu 200 eur,

20. 10. 2010 sumu 800 eur,
22. 10. 2010 sumu 1.100 eur,
spolu sumu 15.350 eur.

24. Dňa 22. 02. 2010 na motorku - Suzuki GSX - R1000 žalobkyňa z účtu vybrala sumu 6.900 eur. Na
účet žalobkyne č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke, a.s., bola dňa 18. 02. 2010 poskytnutá suma

z úveru vo výške 6.600 eur a to na základe Zmluvy o poskytnutí splátkového úveru č. XXXXXXXXXX
uzatvorenou medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom zo dňa 18. 02. 2010, z
ktorej vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá suma na osobnú spotrebu.

25. Okrem toho z výpisu z účtu spoločnosti ADOS VITA, s.r.o., č. XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke,

a.s., vyplynulo, že dňa 22. 02. 2010 bola vložená suma z úveru vo výške 5.000 eur a dňa 23. 02. 2010
bol uskutočnený výber vo výške 4.000 eur a následne dňa 24. 03. 2010 žalobkyňa poukázala na účet
spoločnosti ADOS VITA, s.r.o. sumu 4.600 eur, ktorú jej vrátil žalovaný z predaja motorky.

26.Zozmluvyoposkytnutísplátkovéhoúveruč.XXXXXXXXXXvyplynuloposkytnutievyššieuvedeného

úveru medzi bankou ako veriteľom a spoločnosťou ADOS VITA, s.r.o. ako dlžníkom.

27. Z protokolu o prevzatí motocykla z poznámok žalobkyne tiež vyplynulo, že cena bola 12.390 eur a
sumu 11.600 eur bola uhradená z úveru a zvyšok v hotovosti a to dňa 22. 02. 2010.

28. Dňa 18. 03. 2010 na Audi A6, špz X. XXX O. zo sporožírového účtu manžela, teda z finančných
prostriedkov patriacich do BSM vybrala sumu 2.000 eur. Na úhradu kúpnej ceny za predmetné motorové
vozidlo vo výške 17.500 eur si žalovaný zobral úver vo výške 8.750 eur, celková výška úveru 10.263,75
eura (Žiadosť/Zmluvaospotrebiteľskomúvereč.9400120967)asuma8.750eurbolaprijatávhotovosti.

29. Dňa 28. 05. 2010 a dňa 23. 06. 2010 žalobkyňa uhradila sumu 338,68 eura, pozostávajúcu zo súm
88,23 eura, 88,62 eura, 100,28 eura, 13,88 eura, 13,88 eura a 33,79 eura, na šeky T-Mobile Slovensko,
a.s. 2x, Orange Slovensko, a.s., KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., 2x, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
a túto žiadala uhradiť vo výzve na zaplatenie sumy z pôžičky zo dňa,

30. Okrem toho žalovaný bol zamestnancom spoločnosti ADOS VITA, s.r.o., a to na základe Dohody o
pracovnej činnosti zo dňa 17. 03. 2010. Pracovný pomer bol ukončený dňa 03. 08. 2010 a mzda bola
žalovanému poukázaná za mesiace marec, apríl a jún.

31. Žiadosťou o vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov zo dňa 03. 08. 2010, doručenou dňa

09. 08. 2010, žalobkyňa žiadala žalovaného o vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov vo výške
8.631,41 eura. Suma pozostávala jednak s finančných prostriedkov poskytnutých na účet, ako aj úhrady
nákladov na mobil a poistenie, uhrádzané poštovou poukážkou.

32. Zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa

23. 08. 2010 žalobkyňa chcela požičať žalovanému sumu 3.000 eur. Uvedená zmluva bola podpísaná
len zo strany žalobkyne, avšak napriek tomu dňa 23. 08. 2010 bola na účet žalovaného pripísaná suma
3.000 eur zo strany žalobkyne.

33. Druhýkrát žalobkyňa žiadala o vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov žiadosťou zo dňa 25.

10. 2010, doručenou dňa 29. 10. 2010, ktorou žiadala o vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov
vo výške 15,631,41 eura do 29. 10. 2010. Požadovaná suma pozostávala z finančných prostriedkov
vložených na účet, úhrady poštových poukážok vo výške 338,68 eura a tiež úhrada náhradných dielov
na osobný automobil dňa 23. 07. 2010 - Autonovo, a.s. vo výške 2.692,73 eura.34. Okrem toho žalobkyňa tvrdila, že na motorku Suzuki GSX - R1000 uhradila aj zvyšnú sumu a to tak,
že 11.900 eur z úveru a hotovosť. Hotovosť súdu nepreukázala a čo sa týkalo zvyšnej sumy, tak táto bola

uhradená z účtu spoločnosti ADOS VITA, s.r.o. a na tento účet bola poukázaná aj úhrada sumy 4.600
eur, uhradená žalovaným. Rovnako tak z listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaný si na AUDI
A6 zobral úver a ten splatil dňa 18. 04. 2011 a žalobkyňa mu uhradila sumu 2.000 eur zo sporožírového
účtu manžela. Zvyšnú tvrdenú sumu vo výške 6.900 eur nepreukázala.

35. Dňa 23. 07. 2010 bola vystavená faktúra na sumu 2.692,73 eura pre spoločnosť ADOS VITA, s.r.o.
na súčiastky. Súčasťou boli aj príjmový pokladničný doklad a potvrdenie o úhrade.

36. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci z rovnakého
druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky (658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

37. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených
(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého
druhu (teda nie identickú vec). Pôžička patrí medzi základné formy získania úveru. Zmluva o úvere
je upravená v ustanoveniach § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Zmluva o pôžičke je reálnou

zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to
buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do
ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Nie je vylúčená ani predbežná dohoda o (budúcej) pôžičke (pactum de
mutuo dando).

38. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci
určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Týmito znakmi
sa zmluva o pôžičke odlišuje od príbuzných záväzkových zmlúv.

39. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

40. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

41. K darovaniu (donatio) dochádza darovacou zmluvou. Na základe darovacej zmluvy sa darca
zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec či veci bezodplatne a dobrovoľne, t. j. bez toho, aby na
to mal právnu povinnosť a obdarovaný dar prijíma.

42. Súdna prax v jednom prípade vyvodila, že ak bola peňažná suma odovzdaná bez toho, aby

predávajúci pritom dal akokoľvek najavo úmysel požadovať ju späť a ak tak robil s vedomím, že
prijímajúci túto hotovosť použije na úhradu svojho dlhu a že nie je schopný mu ju vrátiť a prijímajúci
peniaze za rovnakých okolností prijal, možno vyvodiť, že medzi predávajúcim a prijímajúcim bola
uzavretá darovacia zmluva (pozri Ro NS ČR z 30. 1. 2002, sp. zn. 33 Odo 515/2001).

43. Darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon. Na svoj vznik potrebuje ponuku daru zo strany
darcu a jej prijatie obdarovaným. Na svoju platnosť vyžaduje dodržanie formálnych a obsahových
náležitostíuvedenýchvzákone,t.j.darovaciuzmluvuzákonvymedzujetak,žedarovacouzmluvoudarca
niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. To znamená,
že pojmovým znakom darovacej zmluvy je najmä bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Darca bezodplatne

poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, aby mal k
tomu právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma.

44. Na platnosť darovania sa vyžaduje, aby darovacia zmluva bola uzavretá medzi dvoma subjektmi,
ktoré majú právnu subjektivitu. K uzavretiu darovacej zmluvy dochádza rovnakým spôsobom ako u

iných zmlúv. Pre vznik darovacej zmluvy sa vyžaduje najmä určenie predmetu daru a prejav vôle
darcu predmet daru darovať a obdarovaného dar prijať. Úmysel zmluvných strán môže vyplývať aj z
pomenovania zmluvy a označenia zmluvných strán. V praxi je bežné poskytnutie daru medzi prítomnými
osobami, pri ktorom je prejav vôle darcu a obdarovaného vyjadrený odovzdaním a prijatím daru. Ide oreálnu darovaciu zmluvu (dar z ruky do ruky). Za reálne uzavretú darovaciu zmluvu sa v súdnej praxi
považuje tiež vydanie príkazu darcu na prevod alebo výplatu peňazí z účtu darcu v peňažnom ústave
obdarovanému. Zákon nepredpisuje pre darovaciu zmluvu osobitnú právnu formu. Vznik darovacej

zmluvysamôžeuskutočniťreálnymodovzdanímaprijatímpredmetudarovania,priktoromvznikpomeru
a jeho zánik splnením spadá do jedného časového úseku. Pri tomto spôsobe uzavretia darovacej zmluvy
ide o reálnu darovaciu zmluvu, pri ktorej dochádza k odovzdaniu a prevzatiu daru reálne. V takom
prípade stačí, ak je prejav vôle urobený akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chceli účastníci zmluvy prejaviť. Prevzatie daru sa spravidla uskutoční odovzdaním veci z ruky do

ruky. Podľa okolností konkrétneho prípadu nemožno vylúčiť, že k odovzdaniu daru dôjde odovzdaním
príslušenstva darovanej veci, ktorá umožňuje jej faktické ovládanie a je jeho predpokladom (napr.
odovzdanie kľúčov a príslušných dokladov od motorového vozidla - R 17/986). V určitých prípadoch však
zákon pre darovaciu zmluvu predpisuje písomnú formu. Ak nejde o darovanie nehnuteľnej veci, zákon
nevyžaduje, aby podpisy boli na tej istej listine. Stačí písomná ponuka a jej písomné prijatie. Účinky
darovania možno v písomnej zmluve viazať na neskoršiu dobu. Nedodržanie zákonnej písomnej formy

darovacej zmluvy má za následok jej absolútnu neplatnosť.

45. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

46. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

47. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

48. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

49. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

50. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

51. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného právneho posúdenia veci, riadiac sa
právnym názorom odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná.
V spore nebolo sporu o tom, že strany mali medzi sebou intímny vzťah, ako ani niet sporu o tom,

že žalobkyňa poskytovala finančné prostriedky žalovanému. Spor nastal ohľadom právneho titulu
poskytovania finančných prostriedkov. Súd v rámci dokazovania skúmal pri jednotlivých sumách, či
boli poskytnuté titulom pôžičky alebo titulom daru a v prípade, ak sa nepreukázal ani jeden z týchto
právnych dôvodov, zisťoval možnosť iného právneho titulu a to najmä titulu nepomenovanej zmluvy,
predstavujúcej finančné plnenie za poskytované sexuálne služby. Následne pri neunesení dôkazného

bremena sa musel vysporiadať s otázkou získania finančných prostriedkov bez právneho dôvodu a
vznikom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

52. Zaoberajúc sa námietkou žalovaného, že zo strany žalobkyne išlo o finančné plnenie za poskytované
sexuálne služby, súd uvedenú námietku považoval za nedôvodnú. Mal za to, že takýto zmluvný typ

medzi stranami sporu dohodnutý nemohol byť a ak bol, nepožíva právnu ochranu, pretože ustanovenie
§ 51 Občianskeho zákonníka síce nevylučuje uzatvorenie zmluvného vzťahu nepomenovaného, avšak
takáto zmluva nesmie odporovať obsahu a účelu zákona. Zákon pritom jasne stanovuje, že výkon
práva a povinnosti nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a poskytovanie sexuálnych služieb nie je
možné považovať za súladné s dobrými mravmi, ako ani súdom vymožiteľné. Rovnako tak nie je možné

poskytnúť ochranu takémuto nároku. Naviac, týmto svojím tvrdením, žalovaný sám spochybnil svoje
tvrdenia o existencii darovacej zmluvy. Rovnako tak žiadnym spôsobom nepreukázal platnosť darovacej
zmluvy a to ani v jednej so žalobkyňou vymáhaných súm.53. V prvom rade sa súd zaoberal kúpou motorky a dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy
potvrdzujú tvrdenie žalobkyne v tom ohľade, že dňa 22. 03. 2010 vybrala z účtu sumu 6.900 eur a
túto následne použila na úhradu zvyšnej sumy na kúpu motorky. Uvedené žalovaný nepoprel, spor bol

ohľadom toho, že akou sumou žalobkyňa žalovanému na kúpu motorky prispela. Hodnotiac, vykonané
dôkazy vo vzájomnej súvislosti súd mal za to, že v tomto ohľade neobstoja tvrdenia žalovaného
ohľadom darovania sumy a jej minutia za účelom spoločného užitia, rovnako tak ani odmena za
sexuálne služby. Na pojednávaní konanom dňa 26. 09. 2016 žalovaný uviedol, že žalobkyňa mu poskytla
finančné prostriedky na kúpu motorky, pretože ako mladý chalan ju chcel. Počas konania svoje konanie

hodnotil za mladícku nerozvážnosť, avšak ani uvedené, nespôsobuje, že nie je povinný žalobkyni vrátiť
preukázateľne poskytnuté finančné prostriedky a to najmä z dôvodu, že za tieto finančné prostriedky
získal majetkové plnenie. Spor nastáva ohľadom právneho titulu vrátenia. Naviac, v tomto ohľade
neobstojí tvrdenie žalovaného, že on od žalobkyne finančné prostriedky nepýtal, ona mu ich sama
dávala, pretože na pojednávaní priznal, že ich chcel.

54. V druhom rade sa súd zaoberal kúpou AUDI A6 a mal za to, že v deň kúpy žalobkyňa vybrala zo
sporožírovéhoúčtumanželasumu2.000euratovZlatýchMoravciach.Uvedenésazhodovalosústnymi
vyjadreniami žalobkyne, prezentovanými od začiatku konania. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj
na tú skutočnosť, že žalovaný žalobkyni skutočne vrátil sumu 4.600 eur za predaj motorky a žalobkyňa
túto sumu vložila na účet spoločnosti ADOS VITA, s.r.o., nakoľko aj na účet tejto spoločnosti si žalobkyňa

zobrala úver, aby zabezpečila pomoc žalovanému na kúpu motorky, resp. motorového vozidla. Uver bol
poskytnutý dňa 22. 02. 2010 a suma bola vybratá z účtu dňa 23. 02. 2010 vo výške 4.000 eur, a preto
nie je zrejmé, za akým účelom bola táto suma poskytnutá, avšak vzhľadom na to, že spoločnosť ADOS
VITA, s.r.o., v tomto konaní nevystupuje ako žalobca, uvedené nemohlo byť ani predmetom ďalšieho
skúmania. Rovnako tak v tomto prípade bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že žalobkyňa pomohla

žalovanému získať určitú majetkovú hodnotu.

55. V obidvoch prípadoch súd mal za to, že žalobkyňa preukázala atribúty zmluvy o pôžičke a to reálnosť
kontraktu (strany boli spolu pri kúpe obidvoch hnuteľných vecí a žalobkyňa žalovanému prispela na
ich kúpu), dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Naproti tomu žalovaný

vôbec nepreukázal naplnenie darovacej zmluvy, pretože hodnotiac tvrdenia žalovaného a to v zmysle,
že pri vyššie uvedených kontraktoch žalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky na získanie
predmetu kúpy a žalovaný jej v zmysle dohody prezentovanej žalobkyňou, po predaji starého motocykla
časť sumy vrátil, bola naplnená dočasnosť právneho vzťahu, ako aj povinnosť vrátiť vec rovnakého
druhu, t.j. peniaze. Okrem toho žalovaný v priebehu konania potvrdil, že je ochotný vrátiť hmotné

dary, ktoré mu žalobkyňa poskytla a tiež potvrdil, že mu dala finančné prostriedky na získanie vyššie
uvedených hnuteľných vecí, teda aj týmto potvrdil z časti povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a to i
napriek tomu, že za finančné prostriedky si zabezpečil hnuteľné veci, ktoré následne tiež predal a za
kúpnucenuzakúpilďalšiemotorovévozidlo,resp.vysporiadalsvojeinézáväzky.Zosvedeckejvýpovede
G.. H. N., ako aj sms správy žalovaného vyplynulo, že vráti žalobkyni všetky veci, teda žalovaný potvrdil

dočasnosť právneho vzťahu a tiež povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, ktorou boli v tomto prípade
peniaze, ktoré mu žalobkyňa poskytla na získanie majetku.

56. Na uvedenom závere o povinnosti vrátiť finančné prostriedky poskytnuté žalobkyňou žalovanému,
nemení nič ani tá skutočnosť, že ak by nebola preukázaná dočasnosť poskytnutia finančných

prostriedkov, v časti vyššie preukázaných súm by vznikol žalobkyni nárok na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov bez právneho dôvodu a to z dôvodu, že žalovaný darovaciu zmluvu nepreukázal
vôbec. Rovnako tak hodnotiac vyjadrenia žalobkyne a žalovaného, súd musel súhlasiť so žalobkyňou,
že ich prejavy vôle sa diametrálne odlišujú, ako aj žalovaný potvrdil, že medzi nimi nebolo reči o tom, že
ide o darovanie, avšak tvrdil, že žalobkyni uviedol, že jej nemá z čoho poskytnuté finančné prostriedky

vrátiť. Okrem toho dodal, že žalobkyňa na to povedala to, že aby sa o také veci nestaral. Uvedené
žalobkyňa poprela a mala za to, že finančné prostriedky mu požičala a žalovaný jej sľúbil ich vrátiť
z predaja motorových vozidiel, čo v konečnom dôsledku čiastočne urobil a to vrátením sumy 4.600
eur z predaja starého motocykla. Naviac, žalovaný sa počas konania bránil tým, že vráti žalobkyni
všetky veci, avšak tie predmetom sporu neboli, pretože pri hmotných daroch a finančných prostriedkoch

poskytnutých „do ruky“ si aj žalobkyňa bola vedomá darovania a najmä nepreukázania, preto ich
nežiadala. S poukazom na to, že žalovaný vznik darovacej zmluvy nepreukázal, ako ani nepreukázal
vznik inej zmluvy, predmetom ktorej by bolo poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu hnuteľných
vecí, súd dospel k záveru, že v týchto častiach uniesla dôkazné bremeno žalobkyňa a to jednak tým,že finančné prostriedky boli poskytnuté z titulu pôžičky, resp. domáhala sa vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré bolo preukázané v rozsahu sumy 6.900 eur za motocykel a v rozsahu sumy 2.000
eur za motorové vozidlo. Vo zvyšnom rozsahu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že by skutočne

poskytla žalovanému finančné prostriedky, resp. poskytla finančné prostriedky spoločnosť ADOS VITA,
s.r.o., ktorej ich žalovaný aj vrátil v rozsahu 4.600 eur, preto v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie sa súd týmito sumami nezaoberal, ako ani uhradenú sumu od dlžnej sumy neodpočítal,
pretože mal za to, že je potrebné rozlišovať subjekt, ktorý žalovanému finančné prostriedky poskytol
a ktorému ich žalovaný vrátil. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že žalobkyňa finančné prostriedky

poskytovala jednak ako fyzická osoba a jednak ako štatutárka spoločnosti, čo potvrdil aj žalovaný a
bol si toho vedomý. Čo sa týkalo účelu poskytovania ďalších súm a to za účelom opravy dovezených
motorových vozidiel, uvedené podľa súdu potvrdzovalo nepriamo pohnútku žalobkyne získať poskytnuté
finančné prostriedky späť, pretože podľa tvrdenia žalobkyne jej žalovaný mal poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť po predaji dovezených motorových vozidiel.

57. Ak nebola lehota splatnosti dohodnutá, je potrebné vychádzať z ustanovenia 563 Občianskeho
zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal a ten ho
mohol požiadať deň nasledujúci po dni, kedy dlžníkovi finančné prostriedky požičal. Okrem toho bolo
potrebné súhlasiť so žalobkyňou, že charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je dočasnosť právneho
vzťahu bez ohľadu na to, či bola určená konkrétna lehota na vrátenie finančných prostriedkov alebo nie.

Aklehotaneboladohodnutá,sankcionujesatakétonedohodnutietým,ževeriteľaksaoneskorenezačne
domáhať splnenia svojho plnenia, môže byť jeho pohľadávka premlčaná a dlžník sa môže premlčania
dovolať v súdnom konaní.

58. V treťom rade sa súd zaoberal súčiastkami, avšak v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,

tentonárokbolopotrebnépovažovaťzanedôvodný.Zvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplynulo,
že faktúra bola vystavená na spoločnosť ADOS VITA, s.r.o, a touto spoločnosťou bola aj uhradená, teda
súvislosť žalobkyne so žalovaným v konaní preukázaná nebola.

59. V štvrtom rade sa súd zaoberal poštovými poukážkami a mal za to, že napriek tomu, že z nich

jednoznačne nevyplýva, že ich uhradila žalobkyňa za žalovaného, žalovaný túto skutočnosť nepoprel
a tiež žalobkyňa ich úhradu preukázala disponovaním s poštovými poukážkami. Rovnako tak tieto
sumy boli žalobkyňou žiadané už v obidvoch žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov, a preto
bolo preukázané, že tieto sumy predstavovali zmluvu o pôžičke, v rámci čoho bola preukázaná aj ich
dočasnosť a to vyjadrená vo výzvach na zaplatenie.

60. Posledným nárokom boli sumy poskytnuté poukázaním na účet žalovaného, v rámci čoho z
vykonaného dokazovania neboli preukázané tvrdenia žalobkyne, ako ani žalovaného a to z dôvodu,
že žalobkyňa nepreukázala atribúty zmluvy o pôžičke v tom zmysle, že nebolo zrejmé, kedy mal
žalovaný žalobkyni takouto formou poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a to jednotlivo. Rovnako tak

v tomto ohľade neobstálo ani tvrdenie žalovaného ohľadom daru, pretože ako vyplýva zo zákonného
ustanovenia, ak ide o hnuteľné veci, darovacia zmluva síce nemusí byť písomná, avšak v prípade, ak
nedošlo k osobnému odovzdaniu, je nevyhnutná písomná forma a jej nedodržanie zákon sankcionuje
neplatnosťou. Naviac, bolo v konaní preukázané a to i výpoveďou žalovaného, že vždy, keď žalobkyňa
posielala peniaze cez účet, neboli spolu a to bol dôvod, prečo mu ich osobne neodovzdala. Teda

žalovaný nebol prítomný ani pri zadávaní príkazu v banke, čím bola naplnená reálnosť kontraktu.
Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že suma 15.350 eur bola poskytnutá bez právneho dôvodu, a
preto žalobkyňa bola oprávnená sa domáhať jej vydania. Nebolo pritom sporu o tom, že tieto finančné
prostriedky žalobkyňa žalovanému poskytla a žalovaný ich prevzal a to bez toho, aby bol medzi stranami
dohodnutý právny dôvod, resp. právny dôvod tvrdený stranami sporu nebol preukázaný.

61. Čo sa týkalo konania o vrátenie daru, v rámci ktorého ako žalobca vystupuje manžel žalobkyne, súd
zdôrazňuje, že po oboznámení sa so žalobou v tomto konaní mal za to, že predmetné konanie bolo
vyvolané tvrdeniami žalovaného v predmetnom konaní. Naviac, po podaní žaloby, žalovaný zmenil svoje
tvrdenia ohľadom daru a to nielen v konaní o vrátenie daru, ale aj v predmetnom konaní, pričom ešte na

pojednávaní konanom dňa 29. 06. 2016 právny zástupca žalovaného tvrdil, že finančné prostriedky boli
zostranyžalobkynežalovanémuposkytnutétitulomdaruanáslednenaposlednompojednávaníuviedol,
že išlo o plnenie za sexuálne služby. Rovnako tak v tomto ohľade však absentuje preukázanie zo strany
žalovaného, pretože v konaní síce nebolo sporu o tom, že strany sporu mali intímny vzťah, avšak jehointenzita nebola v konaní preukázaná v zmysle tvrdení žalovaného. Naviac, ako už bolo vyššie uvedené
právne posúdenie žalovaného nepožíva ani právnu ochranu v dôsledku rozporu s dobrými mravmi.

62. Rovnako tak neobstojí obrana žalovaného ohľadom toho, že skutok sa nestal, pretože ako
správne žalovaný uviedol, dôvod oslobodenia spod obžaloby z tohto dôvodu znamená oslabenie
postavenia poškodeného, pretože jeho nárok nemožno oprieť o skutočnosť, že mu bola spôsobená
škoda obžalovaným, avšak občianskoprávne následky nemožno tiež úplne vylúčiť a dôkazné bremeno
je na žalobcovi. Okrem toho skutok sa nestal ohľadom vylákania finančných prostriedkov, pretože tieto

boli zo strany žalobkyne žalovanému dobrovoľne poskytnuté, avšak sporný medzi stranami bol účel a
ten je predmetom skúmania v civilnom súdnom konaní.

63. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
24.588,68 eura, pozostávajúcu zo sumy 6.900 eur za motocykel, zo sumy 2.000 eur za motorové vozidlo,
zo sumy 338,68 eura za úhrady šekových poukážok a zo sumy 15.350 eur za finančné prostriedky

poskytnuté na účet, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 24.588,68 eura od 01.
11. 2010 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu
zamietol a to z dôvodu nepreukázania finančných prostriedkov, resp. ich poskytnutia a taktiež z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

64. Čo sa týkalo vzniku nároku na úroky z omeškania, súd mal za to, že lehota splatnosti sumy 338,68
eura nastala okamihom, keď žalobkyňa prvý krát žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Ohľadom
súm, predstavujúcich preukázanú úhradu za motocykel a motorové vozidlo, súd mal za to, že splatnosť
nastala dva mesiace po ich poskytnutí, čo bolo preukázané aj vrátením časti finančných prostriedkov,
avšak v dôsledku toho, že žalobkyňa nedisponovala s dokladmi preukazujúcimi poskytnutie všetkých

ňoutvrdenýchsúm,uvedenésumyneuviedlavžiadostiovráteniefinančnýchprostriedkov,avšakvrámci
trestného konania sa ich vrátenia domáhala už od 22. 11. 2010, kde uviedla, že dokladmi nedisponuje.
Následne ďalšie finančné prostriedky boli poskytnuté bez právneho dôvodu, a preto splatnosť nastala
deň nasledujúci po ich poskytnutí. Keďže žalobkyňa žiadala v súhrne splatnosť od 01. 11. 2010, s
poukazom na vyššie uvedené súd jej návrhu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť hradiť úroky z

omeškania v zákonnom stanovenej výške od 01. 11. 2010 do zaplatenia.

65. Ohľadom uhradenia dlžnej sumy, súd zohľadnil výšku bezdôvodného obohatenia, ako aj požičanej
sumy a dospel k záveru, že v danom prípade je vhodné určiť dlhšiu lehotu na plnenie podľa § 232 ods.
3 CSP a to v rozsahu 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

66. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 34% a to z dôvodu, že jej úspech predstavoval 67%, neúspech 33%, teda celkový úspech bol
v rozsahu 34% (67-33). K rozsahu úspechu súd dospel porovnaním predmetu sporu po zmene žaloby
a vyhovujúcej časti žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.