Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215375
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216215375.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: OTP Banka

Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: F. M., A..
X.U. XXXX, W. W. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 403,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.októbra 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 403,70 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,
že 20.8.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o Ready Konte na báze bežného
účtu č. XXXXXXXX/XXXX, ktorou sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť OTP Konto pre žalovaného. V

zmysle bodu 4. Zmluvy o OTP Konte a v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných
službách, sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o OTP Konte Všeobecné obchodné podmienky vedenia
konta a terminovaného vkladu v EUR a vedenia bežného účtu a terminovaného vkladu v cudzej mene
fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a.s.; podpisom Zmluvy o OTP Konte žalovaný tiež
vyhlásil,žesasVOPoboznámilasúhlasilsnimi.Podľavýpisuzinternéhobankovéhosystémujezrejmé,
žežalobcadňa23.56.2012(?)umožnilžalovanémučerpaniespotrebiteľskéhoúveruformoupovoleného
prečerpania do výšky 450 eur, ktorý debet pre neplnenie podmienok Zmluvy o OTP Konte, bol dňa

5.12.2013 žalobcom jednostranne zrušený. Žalovaný porušil Zmluvu o debete tým, že nedodržiaval
podmienky vedenia Konta, preto žalobca povolený debet žalovanému dňa 5.12.2013 zrušil úplne. K
dátumu zrušenia povoleného debetu žalobca evidoval v internom systéme banky na účte Žalovaného
debetný zostatok vo výške 469,20 eur. Listom zo dňa 27.5.2014 žalobca vypovedal vedenie Zmluvy o
OTP Konte. Výpovedná lehota bola dohodnutá na 2 mesiace. Výpoveď Zmluvy o OTP Konte nadobudla
účinnosť k 31.8.2014. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy od
1.9.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
5.mája 2017 (čl. 52) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril,
v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu
sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
3. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania; svoju neprítomnosť neospravedlnili. Súd nezistil žiadny
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval
pojednávanie v ich neprítomnosti.

4. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP, na nariadenom pojednávaní (§ 177 ods. 1 CSP)
vykonal dokazovanie najmä konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o ready konte z 20.augusta
2010, všeobecnými obchodnými podmienkami, poslednou upomienkou zo 7.apríla 2014, výpoveďou zozmluvy z 27.mája 2014, okamžitým výpisom z účtu (čl. 39), oznámením o zrušení povoleného debetu z
5.decembra 2013 (čl. 40, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Zmluvou o ready konte z 20.augusta 2010 došlo k zriadeniu bežného účtu žalobcom - bankou pre

žalovaného. Na základe žiadosti žalovaného z 12.apríla 2012 mu žalobca povolil debetný zostatok.
Z čiastočného výpisu z účtu je zrejmé, že žalobca k 5.12.2013 evidoval začiatočný stav na účte
-469,20 eur a ku dňu 19.augusta 2016 konečný stav 403,70 eur. Tiež je zrejmé, že za obdobie od
23.10.2015 do 25.5.2016 žalovaný zaplatil splátky v celkovej výške 170 eur. Žalobca zrušil povolenie
debetu 5.decembra 2013. Listom zo dňa 27.5.2014 žalobca vypovedal vedenie Zmluvy o OTP Konte.

Výpovedná lehota bola dohodnutá na 2 mesiace. Výpoveď Zmluvy o OTP Konte nadobudla účinnosť
k 31.8.2014.
6. Súd vyzval žalobcu listom z 20.3.2017, ktorý bol doručený 24.4.2017, aby špecifikoval zloženie
žalovanej sumy. Tiež listom z 30.júna 2017 bol vyzvaný na predloženie riadneho bankového výpisu za
celé obdobie. Žalobca ani na jednu výzvu súdu nereagoval.
7. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, aj v intenciách odvolacieho súdu, sa právne uzatvára:

8. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.
9. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná

forma.
10. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).
11. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
12. Podľa § 132 ods.1, 2 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť.
13. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veciach podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
tvrdenia týkajúce sa sporu.
15. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k
záveru, že žalobca - banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli zmluvy na základe ktorých medzi

nimi vznikol záväzkový vzťah. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský a predmetná
zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z
postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že banka je dodávateľom služby a zo žiadneho
z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver formou povoleného
prečerpania na účte nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného

zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy.
Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaný má v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa
a teda uvedené nebolo v konaní sporným.
16. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z

tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
17. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy
toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiťskutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne
zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný

neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí
s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 CSP.
18. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže
splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia

dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo
dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
19. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) bremeno tvrdenia v tom, že so
žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia

nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
20. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle čl.
15 ods. 4 C. s. p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie sumy 403,70 eur s príslušenstvom. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny

záver, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko táto suma je z pohľadu súdu a skutočnosti, že sa jedná
o záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy, ktorej obsahom je peňažné plnenie, nepreskúmateľná. Žalobca
vo svojej žalobe nepreukázal, koľko peňažných prostriedkov žalovanému v skutočnosti poskytol, teda
aký dlh má žalovaný za aké obdobie, v akej výške žalovaný celkovo plnil, z čoho pozostáva žalovaná
suma, akým spôsobom bol vypočítaný úrok a úrok z omeškania, teda z akej sumy, za aké obdobie,

akou sadzbou. Ak je strana sporu zastúpená advokátom, súd ho nemusí poučovať o jeho procesných
právach a predpokladá sa, že je dostatočne znalý skutočností, čo má obsahovať žaloba, ako aj akým
spôsobom tvrdené skutočnosti aj preukazovať. Z tak všeobecnej žaloby, bez konkrétneho zdôvodnenia
hmotnoprávneho nároku aké je zloženie žalovanej istiny, bez uvedenia, čo podľa hmotného práva
žalovaný čerpal a plnil pred podaním žaloby, bez uvedenia, aká úroková sadzba sa pri výpočte úroku

použila, z akej sumy - istiny a za aké obdobie bol úrok počítaný, ako bol vypočítaný úrok z omeškania
(za aké obdobie, z akej čiastky a aká sadzba úroku sa použila) a celkovo v súvislostiach s listinnými
dôkazmi, predloženými žalobcom, najmä napr. výpisom z účtu, nedalo sa vôbec zistiť a preskúmať, či
je alebo nie je žalobcom požadované plnenie v súlade s hmotným právom.
21. Zmluvou o ready konte z 20.augusta 2010 došlo k zriadeniu bežného účtu v prospech žalovaného.

K tomuto účtu bol na základe žiadosti žalovaného z 12.apríla 2012 povolený debet, resp. prečerpanie
účtu. Žalobca v žalobe nešpecifikoval za aké obdobie žalovaný prečerpal účet a v akej výške. Ani na
výzvu súdu nereagoval a nepreložil výpis z bežného účtu za obdobie prečerpania. Za danej situácie
nebolo možné preskúmať, v akej sume a za aké obdobie žalovaný čerpal prostriedky z účtu, kedy sa
dostal do omeškania, a ako boli ním zaplatené splátky žalobcom započítané. Z čiastočného výpisu je

zrejmé, že žalobca k 5.12.2013 už evidoval začiatočný stav na účte -469,20 eur. Zloženie tejto sumy
však už nevyplýva zo žiadnych žalobcom predložených dôkazov a to tak, aby bolo možné zistiť za aké
obdobie k akému prečerpaniu z účtu došlo. Ďalej ku dňu 19.augusta 2016 konečný stav bol vo výške
403,70 eur, pričom za obdobie od 23.10.2015 do 25.5.2016 žalovaný zaplatil splátky v celkovej výške
170 eur. Nie je však možné zistiť akým spôsobom boli platby žalovaného započítané žalobcom. Teda

z predložených listinných dôkazov mal súd len preukázané, že veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o
bežnom účte, zrejme došlo aj k povolenému prečerpaniu účtu.
22. Súd však nemal nepreukázané a ani žalobca túto skutočnosť neuviedol v žalobe (hoc táto
povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 OSP „úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“)
a ani len nepoukázal, kedy a koľko peňažných prostriedkov žalovaný skutočne v rámci povoleného

prečerpania na účte prečerpal a tiež kedy a koľko žalovaný splatil. Žalobca nepredložil súdu výpis z účtu
žalovaného, z ktorého by bolo možné zistiť, koľko žalovaný čerpal peňažných prostriedkov, koľko splatil,
nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť sadzbu, ktorou bol počítaný úrok ako aj úrok
z omeškania. Navyše, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Pre chýbajúce tvrdenie žalobcu, súd pri preskúmavaní žalovanej sumy nemal z čoho vychádzať

pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má zodpovedať podľa tvrdení žalobcu žalovaný, keď žalobca
neuviedol tieto základné informácie, ktoré sú pre vyčíslenie dlžnej sumy podstatné.
23. Navyše žalobca nereagoval ani na výzvu súdu zo dňa 20.03.2017, ale ani opätovne na výzvu z
21.02.2019 po zrušenom rozhodnutí. V prvej výzve a urgencii bol žalovaný vyzvaný na doplnenie údajov,akým spôsobom dospel k žalovanej istine a z akých čiastkových nárokov pozostáva (napr. poplatky,
úrok zmluvný, úrok z omeškania a pod.), akú sumu čerpal žalovaný, akým spôsobom boli započítané
splátky a na základe akej zmluvnej podmienky, na základe čoho došlo k zrušeniu zmluvy. Ostatnou

výzvou súd tiež vyzval žalovaného, aby sa žalobca vyjadril, či boli individuálne dohodnuté podmienky
debetného čerpania z účtu, vrátane eventuálne uplatnených poplatkov, úrokov; uvedené totiž nevyplýva
z predloženej zmluvy o Ready konte z 20.08.2010, ani z doposiaľ predložených listín. Pojednávania
sa žalobca nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Pričom na nariadenom pojednávaní, čoho
sa domáhal žalobca, mal možnosť sa oboznámiť s povinnosťou súdu v zmysle § 181 ods. 2 CSP

„predbežné právne posúdenie veci“, teda mal možnosť spoznať názor súdu, hoci ho vyjadril aj v
predchádzajúcom rozhodnutí a žalobca by mal možnosť účinne realizovať procesné práva, produkovať
ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd totiž má v zmysle § 295 OSP možnosť vykonať aj ďalšie
dôkazy, hoc ich spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Pričom zodpovedanie
týchto vyššie uvedených otázok bolo pre rozhodnutie nevyhnuté, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť
žaloby proti spotrebiteľovi. Nestačí žalobcovi len tvrdiť, že spotrebiteľ dlhuje 403,70 eur, poukazujúc na

zmluvu o bežnom účte, bez ďalšieho akým spôsobom dospel k výške dlhu a či podmienky zmluvy boli
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté.
24. Keďže sa skutkový stav v tomto smere nezmenil, a to najmä pre nečinnosť žalobcu, totiž vzdal sa
dobrovoľne účasti na pojednávaní a ani výzvy súdu nereagoval, súdu neostávalo nič iné ako opätovne
zamietnuť žalobu. Žalobca nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, dôsledkom

ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena a výsledkom bolo, že súd žalobe nemohol vyhovieť.
25. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu vo výroku I. zamietnuť, a keďže žalovaný nie je povinný
zaplatiť žalobcovi istinu, nemohol sa ani dostať do omeškania s plnením, a preto súd zamietol žalobu
aj v časti úrokov z omeškania.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému

nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaný mal vo veci plný úspech a preto mu v zásade vznikol
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v konaní nevykonal
ani jediný procesný úkon, ani si náhradu trov konania neuplatnil ani nevyčíslil, pričom zo spisu mu ani
žiadne ďalšie trovy konania nevyplývajú. Preto mu súd náhradu trov konania ani nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).