Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116213593
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116213593.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Korenecová, Slnečná
3, Malinovo, proti žalovanému: J. E., L.. X.X.XXXX, J. XXX XX C. XXX, o zaplatenie 406,32 € s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 298,75 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 298,75 € od 22.8.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.6.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 406,32 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406,32 € od
2.11.2001 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 2120015 (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 1.10.2001
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 298,77 €, ktorý sa žalovaný

zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 107,55 € v 6-tich dvojtýždenných splátkach po
67,72 € počnúc dňom 15.10.2001. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver nebol riadne a včas splácaný,
žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené
upozornenia žalovaný nereagoval, čím stratil výhodu splátok a dňa 2.11.2001 sa dlh stal splatný.
Žalobca podal dňa 30.9.2002 trestné oznámenie na žalovaného vo veci podozrenia zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa §250a ods.3 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný
uzatvoril zmluvu o úvere s úmyslom úver vôbec nesplácať. Žalobca mal za to, že žalovaný už v

čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a
spôsobil mu tým škodu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/151/2003 zo dňa 21.8.2007
súd uznal žalovaného vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 3 Trestného zákona
a žalobcu ako poškodeného odkázal so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske
súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.8.2007. Žalovaný neuhradil
žalobcovi žiadnu platbu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4.Súdvovecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle§ 177ods.2písm.a)Civilnéhosporového
poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilnéhosporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd vykonal dokazovanie v zmysle žaloby žalobcu, a to oboznámením sa so žalobou, listinnými
dôkazmi predloženými žalobcom, zmluvou o úvere, Dodatkom k Zmluve o úvere, fotokópiou rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 4T/151/2003-284 zo dňa 21.8.2007, výpisom z obchodného registra
žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzatvorili dňa 1.10.2001 Zmluvu o úvere č. 2120015 (ďalej
len"Zmluva"),predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške9.000,-Sk(298,75€),ktorýsažalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 3.240,- Sk (107,55 €) v 6-tich dvojtýždenných
splátkach po 2.040,- Sk (67,72 €), počnúc dňom 16.10.2001.

7. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 4T/151/2003-284 zo dňa 21.8.2007 bol žalovaný uznaný
vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005
na skutkovom základe, že dňa 1.10.2001 v mieste trvalého bydliska uzatvoril so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. žiadosť o úver č. 2120015, v ktorej uviedol nesprávne údaje o svojom mesačnom
príjme vo výške 10.000,- Sk, následne na základe zmluvy o úvere č. 2120015 mu bol poskytnutý úver vo

výške 9.000,- Sk so zvýšeným poplatkom 3.240,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v šiestich dvojtýždenných
splátkach po 2.040,- Sk počnúc dňom 16.10.2001, avšak do dňa rozhodnutia nesplatil ani jedinú splátku,
čím na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu škodu vo
výške 9.000,- Sk, za čo (v súbehu s inými trestnými činmi) bol odsúdený na trest odňatia slobody 2 roky s
podmienečným odkladom v trvaní 3 roky. Poškodený žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný

na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.8.2007.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.
Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý
právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.DiskontnásadzbaNárodnejbanky Slovenska(hlavnérefinančné
operácie) ku dňu 22.8.2007 bola vo výške 4,00%.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.9. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k
záveružežalobaječiastočnedôvodná.Vzhľadomnažalobcomuvedenýopisrozhodujúcichskutočností,
právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou je náhrada škody vo výške 406,32 €, ktorú žalovaný

žalobcovi spôsobil trestným činom, za spáchanie ktorého bol právoplatné odsúdený. Táto pozostáva
zo skutočnej škody v sume 298,77 € zodpovedajúcej istine poskytnutého úveru, teda peňažných
prostriedkov vyplatených žalovanému na základe úverovej zmluvy a z ušlého zisku 107,55 € ako
zmluvného poplatku, ktorý mal žalovaný vrátiť spolu s istinou úveru. Zároveň sa žalobca domáha aj
príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 406,32 € od 2.11.2001 do

zaplatenia.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom ako veriteľom
úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 9.000,- Sk, t.j. po prepočte
konverzným kurzom 30,126 Sk za 1,- €, vo výške 298,75 €, pričom skutočnosť vyplatenia prostriedkov
žalovanému mal súd za nespornú, keď žalovaný vyplatenie prostriedkov nijako nepoprel a zároveň

vyplatenie sumy vyplývalo i z právoplatného trestného rozhodnutia. Nakoľko žalovaný uzavretím
úverovej zmluvy uviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie
úveru, svojím konaním súčasne naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, za ktorú trestnú činnosť bol rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 4T/151/2003 zo dňa 21.8.2007, právoplatne odsúdený. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného

sporového poriadku je súd viazaný citovaným rozhodnutím Okresného súdu Trnava v otázke, že sa
žalovaný dopustil trestného činu podvodu, a že ním spôsobil škodu, k náhrade ktorej však nebol v
adhéznom konaní zaviazaný, ale žalobca, ako poškodený, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný
na samostatné občianske súdne konanie.

11. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v
zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje kumulatívne splnenie základných
zákonných predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik
škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Obsahom

zodpovednostného vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Žalobca preukázal splnenie podmienok zodpovednosti
za škodu, preukázal i vznik škody, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
žalovaného. Škoda je pritom chápaná ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľná
peniazmi a nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak

nedochádza k naturálnej reštitúcii. Z hľadiska rozsahu náhrady škody z ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

12. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného. Skutočná
škoda tak predstavuje rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení

škody. Nejde pritom iba o škodu spôsobenú na veciach, ide tiež o škodu, ktorú poškodený utrpel na
iných majetkových právach. Skutočnú škodu v konkrétnom prípade predstavuje istina úveru vo výške
298,75 €, o ktorú sumu bol zmenšený majetok žalobcu ako poškodeného. V konaní nebolo preukázané
ani čiastočné uhradenie dlžnej sumy.

13. Ušlý zisk, resp. to, čo poškodenému ušlo predstavuje ujmu spočívajúcu v tom, že u neho nedôjde
v dôsledku protiprávneho konania alebo škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. V tejto súvislosti súd uvádza, že nestačí iba
pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného. Ak v čase uzatvárania zmluvy, žalovaný nemal vôľu
poskytnutú sumu vrátiť, nemal ani vôľu dohodnúť príslušný poplatok za poskytnutie úveru vo výške

107,55 €, preto ak by zmluvu uzatvoril riadne, nie je zrejmé, či by si dohodol poplatok za poskytnutie
úveru, a v akej výške. Uplatnený (zmluvný) poplatok, ktorý reprezentuje výšku ušlého zisku žalobcu sa
taktiež spravuje ustanoveniami o náhrade škody z dôvodu, že režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej
príslušenstvo. Požiadavka, aby tvrdenie o ušlom zisku bolo preukázané dosiahnuteľnými okolnosťami
nasvedčujúcimi tomu, že k takémuto zisku by skutočne došlo, a nešlo by iba o pravdepodobnosť

zvýšenia majetku poškodeného je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani nenavrhol súdu vykonať dôkazy, ktoré by boli
podkladom pre záver, že mal príležitosť uzavrieť totožnú zmluvu o úvere za rovnakých podmienok aj s
inýmsubjektomakosožalovaným.Preto,aksižalobcavkonaníuplatnilnároknazaplatenieušléhoziskubolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti,
lebo zo zmluvy o úvere nie je možné vychádzať pre jej neplatnosť. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca
domáha vznikla následkom trestného činu podvodu, teda za okolností, keď žalovaný v čase uzatvárania

úverovej zmluvy nemal úmysel poskytnutý úver vrátiť. Preto, ak nemal úmysel vrátiť istinu poskytnutého
úveru, nemohol mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek poplatky v súvislosti s touto istinou, lebo u
žalovaného neexistovala v tom smere vôľa (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 7MCdo/15/2011 z 27. septembra 2012).

14. V súvislosti s požiadavkou, aby tvrdenie o ušlom zisku bolo zo strany poškodeného riadne
preukázané, a nešlo by iba o pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného, ktorý by bolo možné
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, súd ďalej uvádza, že úverové zmluvy štandardne
uzatvárané medzi žalobcom ako veriteľom a jednotlivými dlžníkmi neobsahujú obligatórne náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nevynímajúc ani konkrétny
prípad, keďže v zmluve absentujú údaje o ročnej úrokovej sadzbe a o hodnote ročnej percentuálnej

miery nákladov. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere má pritom za následok, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a žalobca má právo len na vrátenie sumy
poskytnutého úveru. Preto s ohľadom na okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára zmluvy o úveroch s
neurčitým okruhom dlžníkov nemožno očakávať, že by nárok na ušlý zisk reprezentovaný ani nie úrokmi,
ale poplatkom z úveru, bolo možné preukázať.

15. Ako už bolo uvedené, režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, preto aj právna povaha
úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky, sa v konkrétnom prípade spravuje ustanoveniami
o náhrade škody. Nie je dôvod vychádzať zo skutočnosti, že ide o plnenie zo zmluvy a omeškanie
posudzovať podľa konečnej, resp. predčasnej splatnosti zmluvnej pohľadávky. V zmysle ustálenej

judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je páchateľ trestného činu v omeškaní najneskôr deň
potom,akosadozvedelotom,žemádlhzaplatiťavakejvýške(rozhodnutieNSSRsp.zn.6To8/2002).
Žalobca nepredložil a v konaní ani nenavrhol jediný dôkaz na preukázanie, že vyzval žalovaného na
zaplatenie škody, v akej výške, a kedy žalovaný prevzal výzvu, alebo sa inak dozvedel o škode a jej
výške. Z vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný

sa prvýkrát dozvedel, že má zaplatiť škodu a aj jej výšku až dňa 21.8.2007, teda v deň rozhodnutia
súdu v trestnej veci. Nasledujúcim dňom, t.j. od 22.8.2007, sa žalovaný dostal do omeškania. V zmysle
uvedeného súd priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania, uplatňované žalobcom vo výške 5%
ročne, t.j. v rámci prípustnej výšky úrokov z omeškania v zmysle nariadenia vlády (8% ročne), a to od
22.8.2007 do zaplatenia.

16. Súd v zmysle vyššie uvedeného zaviazal žalovaného na zaplatenie len skutočnej škody vo výške
298,75 € (9.000,- Sk) a úroku z omeškania v uplatnenej výške 5 % z priznanej istiny od 22.8.2007 do
zaplatenia a vo zvyšku (uplatňovaná istina vo výške 0,02 € z dôvodu nesprávnej konverzie a ušlý zisk v
podobe zmluvného poplatku 107,55 € so zodpovedajúcim príslušenstvom) súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

17. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol úspešný vo výške 61,67% (istina 298,75 € a príslušenstvo 152,64 € ku dňu vyhlásenia
rozsudku), keď žalobca sa celkom žalobou domáhal zaplatenia sumy 731,87 € (istina 406,32 € a

príslušenstvokudňuvyhláseniarozsudku325,55€)ažalovanýbolúspešnývovýške38,33%,t.j.celkový
úspech žalobcu je 23,34% (61,67-38,33), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto
rozsahu.19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995
Z.z.).