Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204293
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316204293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v spore žalobcu ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23

Bratislava, IČO: 35 799 200, právne zast. HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO:
35 885 459, proti žalovanému H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 656,64
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 241,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne
zo sumy 241,52 eur od 17.3.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 05.05.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy656,64eurspríslušenstvomanahradiťmutrovykonania,zdôvodunevráteniaposkytnutéhoúveru
na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2014.

2. Podanú žalobu odôvodnil, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky 4979,09 eur, úroková sadzba

mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške7,30% a úroková sadzba stavebného úveru bola
4,75% ročne. Úroková sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom medziúvere bola 5% ročne a pri
stavebnom úvere vo výške 3% ročne. Podľa Zmluvy sa strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho
po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný zaviazal splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 35,22 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho po pridelení
cieľovej sumy so úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa žalovaný zaviazal

splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 46,74
eur. Podľa čl. VII, bod 2 Úverových podmienok žalobca so žalovaným dohodol možnosť požadovať
okamžité splatenie úveru aj s príslušenstvom. Podľa Oznámenia o prvom čerpaní mimoriadneho
medziúveru zo dňa 21.12.2004 boli žalovanému reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške
3.883,69 eur, na základe čoho došlo k zníženiu mesačnej splátky stavebného úveru na sumu 39,83 eur,
mesačná splátka mimoriadneho medziúveru zostala nezmenená vo výške 35,22 eur. Nakoľko žalovaný
poskytnutýúvernesplácalabolvomeškaní,žalobcaholistomzodňa11.11.2015vyzvalnaúhradudlžnej

sumy a upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný na výzvu nereagoval,
k splneniu jeho záväzku nedošlo ani po termíne splatnosti, žalobca listom zo dňa 02.02.2016 vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru k dátumu 31.01.2016. Ku dňu 16.03.2016 dlh žalovaného predstavuje sumu
656,64 eur a dlžná suma pozostáva z istiny 631,63 eur, riadneho úroku vo výške 15,55 eur a úrokovz omeškania vo výške 9,46 eur. Keďže k úhrade dlžnej sumy zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo,
domáha sa zaplatenia pohľadávky prostredníctvom žaloby podanej na súd.

3. Žalovaný sa v danej právnej veci nevyjadril.

4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 656,64 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 19.09.2017 v súlade s § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.09.2017.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, Oznámením o prvom čerpaní
mimoriadneho medziúveru zo dňa 21.12.2004, výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa
11.11.2015, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.02.2016, výpismi z účtu stavebného
úveru žalovaného, Úverovými podmienkami pre fyzické osoby ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s.,

Všeobecným i obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s.,
vyčíslením pohľadávky, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Dňa 30.11.2004 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky

4979,09 eur. V zmysle čl. III bod 1 Zmluvy bola úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola
dohodnutá vo výške7,30% a podľa bodu 2 tohto článku bola úroková sadzba stavebného úveru
bola 4,75% ročne. Podľa čl. III bodu 2 Zmluvy úroková sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom
medziúverebola5%ročneapristavebnomúverevovýške3%ročne.PodľaZmluvysastranydohodli,že
od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa

žalovaný zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 35,22 eur. Túto splátku tvorí splátka úrokov z mimoriadneho medziúveru
vo výške 32,53 eur a poistné vo výške 2,69 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že od mesiaca
nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy so úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva
sa žalovaný zaviazal splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 46,74 eur. Túto splátku tvorí splátka istiny a úrokov zo stavebného úveru vo výške
43,15 eur a poistné vo výške 3,58 eur.

8. Podľa Oznámenia o prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru zo dňa 21.12.2004 boli žalovanému po
splnení odkladacích podmienok z jeho účtu dňa 09.12.2004 poukázané finančné prostriedky vo výške

3883,69 eur. Pravidelná splátka mimoriadneho úveru bola v nezmenenej výške 35,22 eur, znížila sa
splátka stavebného úveru na sumu 39,83 eur.

9. Výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na
úhradu dlhu po lehote splatnosti ku dňu 11.11.2015 vo výške 232,29 eur, a to najneskôr do 30.11.2015.

Zároveň ho v tejto výzve upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.

10. Podľa čl. VII, bod 2 písm. a) Úverových podmienok; veriteľ má právo od úverovej zmluvy odstúpiť
a požadovať okamžité splatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva, resp. požadovať okamžitésplatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva, ak dlžník mešká s viac ako dvoma mesačnými
splátkami úveru alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

11.Listom zo dňa 02.02.2016 žalobca dňom 31.01.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého zostatku
úveru, nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu dojednaných podmienok stanovených v zmluve.
Zároveňhovyzvalanajednorázovésplateniezostatkuneuhradenéhoúveruvovýške654,33eurvlehote
najneskôr do 29.02.2016.

12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.06.2016 uviedol, že žalovaný
čerpal úver postupne a to tak, že prvú časť finančných prostriedkov vo výške 3983,27 eur mu žalobca
poskytol dňa 09.12.2004, pričom z tejto čiastky bola na úhradu poplatkov započítaná suma 99,58 eur.
Následne žalovaný dočerpal úver dňa 24.08.2005, kedy mu bola poskytnutá druhá časť finančných
prostriedkov vo výške 995,82 eur. Celkovo žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume
4979,09 eur. Do poskytnutia stavebného úveru bola výška mesačnej splátky 35,22 eur, z toho suma

2,69 eur bola započítaná na poistenie úveru. Po nasporení 40% z cieľovej sumy došlo k preklopeniu
žalovaného mimoriadneho úveru so stavebného úveru. Následne bol žalovanému poskytnutý stavebný
úver, ktorý sa rovnal rozdielu cieľovej sumy 4979,09 eur a nasporenej sumy spolu so štátnymi prémiami
vo výške 2353,69 eur pri pridelení cieľovej sumy. Stavebný úver bol poskytnutý vo výške 2625 eur. Dňa
31.05.2009 došlo k preklopeniu mimoriadneho medziúveru do stavebného úveru a k stanoveniu presnej

výšky mesačnej splátky stavebného úveru na sumu 40,36 eur, zahŕňajúcu poistenie vo výške 3,08 eur.

Ďalej uviedol, že zákon č. 258/2001 Z.z. v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) sa nevzťahuje na zmluvy o
poskytnutí úvery na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

13. Nezaplatené riadne úroky vo výške 15,55 eur boli vyčíslené ku dňu 16.03.2016 a to podľa čl. IV bod
3 Úverových podmienok, podľa ktorého sa úver úročí odo dňa jeho prvého čerpania. Úroky sa počítajú z
aktuálnej výšky dlžnej sumy, sú pripisované k dlhu a zúčtovávajú sa na konci príslušného kalendárneho
roka s došlými splátkami alebo ostanými dobropismi. Úroky z omeškania vo výške 9,46 eur boli vyčíslené

rovnako ku dňu 16.03.2016. Do dátumu zosplatnenia úveru sa úrok z omeškania počítal z jednotlivých
omeškaných splátok a pripisoval na úverové konto. Úrok z omeškania bol žalovanému pri mimoriadnom
medziúvere účtovaný iba pri 2 splátkach, keď sa žalovaný dostal do omeškania, a to 31.12.2006 a
31.01.2007.

Žalobca trval aj na úrokoch z úveru po zosplatnení, a to s poukazom na ust. § 497 Obchodného
zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Poukázal na potrebu rozlišovania pojmov splatenie a zosplatnenie úveru ( viď rozsudok
Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.12.2014, sp.zn. 7C/124/2014 ), nakoľko ide o skutočnosti s

rozličnými právnymi dôsledkami pre existenciu nároku veriteľa. Splatením úveru sa rozumie jeho
vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi, ktoré plnia funkciu odplaty a splatením úveru zaniká nárok veriteľa.
Zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach,
pričom táto skutočnosť nijako nespôsobuje zánik nároku veriteľa na vrátenie úveru a tiež povinnosť platiť
z neho úrok, keďže samotný zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia

úveru so zosplatnením úveru nespája žiadne negatívne následky.

14. Vo svojom ďalšom podaní doručenom súdu dňa 25.07.2016 uviedol, že žalovaný čerpal celkovo
4979,09 eur a uhradil celkovo sumu 4737,57 eur, a to v roku 2004 nevykonal žiadnu úhradu v prospech
žalobcu, v roku 2005 uhradil sumu 422,62 eur, v roku 2006 uhradil sumu 387,40 eur v roku 2007 uhradil

sumu 457,83 eur, v roku 2008 uhradil sumu 422,62 eur, v roku 2009, v ktorom došlo k preklopenie
mimoriadneho medziúveru na stavebný úver, uhradil sumu 453,56 eur, v roku 2010 uhradil sumu 504,32
eur, v roku 2011 uhradil sumu 484,32 eur, v roku 2012 uhradil sumu 443,96 eur, v roku 2013 uhradil
sumu 481,10 eur, v roku 2014 uhradil sumu 475,50 eur a v roku 2015 uhradil sumu 204,42 eur. V roku
2016 už v prospech žalobcu žalovaný nevykonal žiadne úhrady.

Na podanej žalobe v celom rozsahu trval, nakoľko mal za to, že jeho nárok je dôvodný. Ním účtované
poplatky nie sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú uvedené v čl. VIII Zmluvy a v Sadzobníkupoplatkov, pričom sú účtované v súlade so zákonom, žalovaný bol s ich výškou oboznámený. Uplatnil
si náhradu trov konania

15. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu úverovej
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)

a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

17. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti S. E. X. und J. L. J. proti D. E.. J. I. H.,
D. A. B. T., E. T. a L. R. M., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

18. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred
1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.,

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na

výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu,
kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde
kustratealebokzničeniupoistky,vydápoistiteľtomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,najehožiadosťa
náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva
na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba
je čiastočne dôvodná. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (najmä výpisov z účtu a prehľadu o
úhradách žalovaného ako aj z jeho vyjadrení) mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
celkovo z úveru sumu 4979,09 eur a celkovo uhradil sumu 4737,57 eur. Poslednú úhradu žalovaný v
prospech žalobcu vykonal dňa 27.07.2015 vo výške 40,36 eur.

21. Súd právne posúdil vec tak, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 879j) sa aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1.1.2008 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.1.2008, vrátane

ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Je síce pravda, že úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ
je jej účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv (obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniami

Obchodného zákonníka o zmluvnom type. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný
za lex generalis, kým Obchodný zákonník za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej
úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia
Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným
zákonníkom. To neznamená, že by bol celý zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka
a že by (ako argumentoval navrhovateľ) úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v

Obchodnom zákonníku stratila akékoľvek opodstatnenie. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ
v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími
ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len
potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Keďžeúverovázmluvamedzižalobcomažalovanýmspĺňadefiničnéznakyspotrebiteľskejzmluvypodľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo samotnej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol účelovo
viazaný na stavebné účely týkajúce sa zabezpečenia či zveľadenia bývania pre žalovaného, teda nie
jeho obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal opak)

a k vyhláseniu predčasného splatenia ako aj k účtovaniu poplatkov za upomienky došlo po 1.1.2008,
súd v zmysle § 879j a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil súlad uplatnených nárokov žalobcu
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

22. Zo žalobcom predloženého vyjadrenia zo dňa 25.07.2016 súd zistil, že žalobca z každej sumy, ktorú

žalovaný uhradil účtoval aj úroky, poplatky a poistné. Zo sumy 422,62 eur, ktorú uhradil v roku 2005
bola na úroky započítaná sumu 309,44 eur, na poplatky suma 19,92 eur a na poistné suma 32,26 eur.
Zo sumy 387,40 eur, ktorú žalovaný uhradil v roku 2006 bola na úroky započítaná suma 352,76 eur, na
úroky z omeškania suma 0,08 eur, na poplatky sumu 29,87 eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku
2007 žalovaný uhradil sumu 457,83 eur, pričom na úroky bola započítaná suma 351,80 eur, na úroky

z omeškania suma 0,04 eur, na poplatky suma 19,88 eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku 2008
žalovaný uhradil sumu 422,62 eur a na úroky bola zarátaná čiastka 351,45 eur, na poplatky sumu 19,88
eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku 2009 žalovaný uhradil sumu 453,56 eur, pričom na úroky bola
započítaná suma 220,72 eur, na poplatky suma 39,76 eur a na poistné suma 35,01 eur. V roku 2010
žalovaný vykonal úhradu vo výške 504,24 eur a z toho suma 103,99 eur bola zarátaná na úroky, sumu

22 eur na poplatky a suma 36,96 eur na poistné. V roku 2011 úhrada žalovaného predstavovala čiastku
484,32 eur, pričom na úroky bola započítaná suma88,38 eur, na poplatky suma 22 eur a na poistné
suma 36,96 eur. V roku 2012 žalovaný zaplatil sumu 443,96 eur, pričom na úroky uhradil sumu 73,70
eur, na poplatky bola zarátaná suma 14,50 eur a na poistné suma vo výške 36,96 eur. V roku 2013
platba žalovaného predstavovala čiastku 481,10 eur, z toho suma 57,42 eur bola započítaná na úroky,

suma 0,13 eur na úroky z omeškania, suma 25,49 eur na poplatky a na poistné bola zarátaná suma
36,96 eur. V roku 2014 žalovaný uhradil sumu 475,50 eur, z toho na úroky bola započítaná suma 39,87
eur, na úroky z omeškania suma 0,16 eur, na poplatky suma 22,50 eur a na poistné suma 36,96 eur. V
roku 2015 žalovaný vykonal úhradu v sume 204,42 eur, pričom na úroky bola zarátaná suma 29,92 eur,
na úroky z omeškania bola zarátaná suma 3,73 eur, na poplatky suma 112,50 a na poistné suma 39,96

eur. V roku 2016 žalovaný už nevykonal žiadne úhrady.

23. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie časti poistného dojednaného v čl. IV bod 2.2. a
bod 3.3. Súd je toho názoru, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané
nezodpovedá ustanoveniam §788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný

ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom
dojednané poistné predstavovalo podľa bodu 2.2 v sume 2,67 eur a podľa bodu 3.3 v sume 3,58
eur mesačne. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil
súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenieúdajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 2.2 a 3.3 predmetnej zmluvy bolo
už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej

zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred
naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto
žalovanému mala vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu
poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,odporujúcedobrýmmravomapreto

v tejto časti nárok žalobcu nie je dôvodný. Súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o
poplatkoch upravenú v čl. VIII. Poplatky. Tieto zmluvné podmienky sú výrazne v neprospech spotrebiteľa
(žalovaného) a nepochybne neboli individuálne vyjednané, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah
všeobecných podmienok. Ide o neúčelný postup žalobcu, kde súd má podozrenie, že zámerom žalobcu
je získať od dlžníka čo najviac financií.

Dohoda o poplatkoch a dohoda o poistení musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa
nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

24. Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi

spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými
mravmi. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp.

zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre

spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené
poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s
existenciou zmluvného vzťahu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 8. 2014 sp.
zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010zodňa3.5.2010).Nazákladeuvedenéhosúdjetohonázoru,žežalobcovinepatríanipoplatok

za správu vkladového účtu za celú dohodnutú minimálnu dobu sporenia.

25. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvných podmienok v časti poplatkov za správu vkladového účtu,
poplatkov za poistenie, ktoré sú zároveň v rozpore s dobrými mravmi, súd zobral do úvahy, že žalovaný
čerpal od žalobcu titulom úveru sumu 4979,09 eur, pričom už mu uhradil sumu 4737,57 eur. Preto súd

priznal žalobcovi len zvyšok reálne čerpaného úveru vo výške 241,52 eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol
vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a neprijateľnosť zmluvných podmienok zamietol.

26. Pokiaľ žalobca požadoval riadny úrok aj po splatnosti úveru, t.j. od 17.03.2016, súd v tejto časti
návrh zamietol z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však

už dohodnuté zmluvné úroky ( viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000 ).

Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015,
sp.zn. 6Co/190/2014 v zmysle ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav
absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav

nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže
s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a
od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých

dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomtoprípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ

je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať
odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku

podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou . Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na
tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli

by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne
subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. úrok vo výške 4,75%
ročne zo sumy 631,63 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, zamietol.

28. Keďže sa žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd
aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 241,52 eur v žalobcom požadovanej výške 3 % ročne.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 656,64 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
čo do sumy 241,52 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v

konaní tak predstavuje 63,22 % a úspech žalovaného predstavuje 36,78 %.

Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho neprospech a žalovanému
vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko zo spisu žalovanému žiaden nárok nevyplýva,
žiadne trovy konania si neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.