Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41Tv/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011199
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116011199.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a prísediacich

PaedDr. Milana Korkobca a Lýdie Csikyovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. októbra 2018
v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodzuje obžalovaného M. M., G.. XX.X.XXXX, E. K.
F.. A. XXXX/XX, I. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1Pv 148/14/7707,
ktorá na neho bola podaná dňa 20.6.2016 pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4
písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 8.9.2008, resp. dňa 24.9.2010 v priestoroch 22. mechanizovaného práporu, nachádzajúceho sa
vo Z. Ú. XXXX Z. M., F. X, ako jeho príslušník, podpísal čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlásil, že v
mieste výkonu štátnej služby alebo jeho blízkom okolí (mieste, ktoré je od miesta výkonu štátnej služby
vzdialené najviac 30 km), nie je nájomcom alebo spoločným nájomcom bytu, ktorý je vo vlastníctve obce,
na základe čoho mu bol v dobe od 8.9.2008 priznaný príspevok na bývanie vo výške 100 % sumy určenej
podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl
SR, v znení zákona č. 253/2007 Z.z. (ďalej len „zákon“), a to aj napriek tomu, že v čase od 1.10.2009

do 30.6.2013 bol spoločným nájomcom 3-izbového bytu na F.. A. XXXX/XX Z. I. vo vlastníctve mesta I.
a v čase od 1.7.2013 doposiaľ je vo výlučným nájomcom 2-izbového bytu na ul. A. XXXX/XX Z. I., vo
vlastníctvemestaI.atedaspoukázanímna§170ods.2písm.h)zákonamalod1.10.2009doukončenia
služobného pomeru profesionálneho vojaka, teda do 12.3.2014 nárok na príspevok na bývanie iba vo
výške jednej polovice sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona, čím takto svojim konaním spôsobil M.
U. A., C. X, K. škodu v celkovej výške najmenej 6.068,- Eur

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného M. U. A. P., Ú. L. Q. O., C. X, K. so svojim
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, podal dňa 20.6.2016 na obž. M. M. obžalobu pre zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete oslobodzujúceho rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.9.2017 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného M. M., svedkov M. E., N. I., T.. O. I., L. C. ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že bol profesionálnym vojakom v období od decembra 2001 do
novembra 2004 a následne od júla 2008 do marca 2014. On počas svojej profesionálnej kariéry vojaka
býval najskôr u rodičov v I. G. A. Č.. XX, potom ako sa oženil, býval chvíľu u svokrovcov v U. P. Č.. XX a
potom od 1.10.2009 býval v trojizbovom byte na F.. A. Č.. XX Z. I. a následne po rozvode od 1.7.2013
sa stal výlučným nájomcom na F.. A. Č.. XX, na tejto adrese zotrval dokiaľ bol vojakom.

Prvé poučenie v roku 2008 ohľadom príspevku na bývanie podpisoval v M., kde bol na základnom
vojenskom výcviku. Druhé poučenie, ktoré mal podpísať 24.9.2010, tak ohľadom neho si pamätá, že v
tom čase podpisoval nejaké papiere, avšak nebol si vedomý toho, čo konkrétne podpisuje.

Prax vtedy bola taká, že on sám ani ostatní jeho kolegovia vôbec nezisťovali konkrétne podmienky, za

ktorýchmohlipoberaťpríspevoknabývanie.Ich„finančáci“imlenoznámili,ževakejvýškebudúpoberať
príspevok a oni to akceptovali. On mal za to, že pokiaľ podľa ich tvrdenia mal nárok na príspevok, tak
že je to všetko v poriadku.

O tom, že existuje nejaká hranica - vzdialenosť v km na priznanie príspevku sa dozvedel až v decembri

2013, o tejto skutočnosti ho informoval útvarový právnik, ktorý mu vtedy povedal, že býva od kasárni
menej ako 30 km a že mu chýba 1 km, že oni to merali od tabule M. podľa google maps. On si potom
tú vzdialenosť prešiel a to konkrétne od bytu ku kasárňam na aute a jemu vyšlo, že vzdialenosť bola
36,1 km.

V konaní boli vypočutí i vyššie uvedení svedkovia a to k okolnostiam, za ktorých sa podpisovali čestné
vyhlásenia vojakov vo vzťahu k žiadosti o príspevok na bývanie, ktorí vypovedali, že boli robené
hromadne,avšaknevedelisabližšievyjadriťksamotnémuskutkuobžalovaného.Zichvýpovedivyplýva,
že vojaci neboli špeciálne poučovaní o tom, ako presne sa meria vzdialenosť 30 km, na ktorú odkazuje
záhlavie uvedených čestných vyhlásení.

Ďalej boli prečítané listinné dôkazy, na ktoré odkazovala obžaloba.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný dňa 8.9.2008 a dňa 24.9.2010
ako profesionálny vojak - príslušník XX. M. O. M., podpísal čestné vyhlásenie v zmysle § 171 ods. 2

zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky
v znení zákona č. 253/2007 Z. z., na základe ktorého mu bol v dobe od 8.9.2008 do 12.3.2014 priznaný
príspevok na bývanie vo výške 100 % sumy určenej podľa § 170 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky v znení zákona č. 253/2007 Z. z.

Podľa § 2 ods. 10 alinea prvá Tr. poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní a súd tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania a to „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (ktorá

implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä ustanovení § 2 ods. 4, 10 Tr. poriadku) vyplýva, že ak ma
súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach (§ 119 ods. 1 Tr. poriadku) má rozhodnúť v prospech
obžalovaného ergo volí variant takého ustálenia skutkového stavu, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší.
Uvedené platí aj pre konečný procesný postup podľa § 285 Tr. poriadku, teda podľa ktorého ustanovenia
súd obžalovaného oslobodzuje.

Dôvodné pochybnosti sú pochybnosťami vysvetliteľnými logickými úsudkami založenými na vykonaných
dôkazoch. Inými slovami výrok o vine musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú dôvodné
pochybnosti, že sa skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že skutok je trestným činom.Ako bolo už vyššie uvedené, v konaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný
čestné vyhlásenie podpísal a poberal príspevok na bývanie v 100 % rozsahu možného príspevku.

Súd ďalej skúmal, či obžalovaný tvrdením obsiahnutým v ním podpísanom čestnom vyhlásení vylákal
od iného príspevok na bývanie, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané
na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že uvedie niekoho do omylu v otázke splnenia.

V tomto prípade išlo o to, že obžalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, že miesto výkonu štátnej
služby je od miesta jeho trvalého bydliska vzdialené menej ako 30 km.

Podľa § 118 ods. 3 Zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky vzdialenosť pre blízke okolie sa na účely tohto zákona určuje podľa kilometrov
uvedených v cestovnom poriadku verejnej osobnej dopravy na dráhe od najbližšej stanice (zastávky)

miestavýkonuštátnejslužbykbytualeborodinnémudomualebokinémumiestupobytuprofesionálneho
vojaka, s výnimkou pravidelnej dopravy na území obce. Ak nemožno určiť vzdialenosť pre blízke okolie
podľa prvej vety, alebo ak je to pre profesionálneho vojaka výhodnejšie, určí sa vzdialenosť pre blízke
okolie podľa kilometrov uvedených v cestovnom poriadku verejnej pravidelnej autobusovej dopravy od
najbližšej zastávky miesta výkonu štátnej služby k bytu alebo rodinnému domu alebo k inému miestu

pobytu profesionálneho vojaka, s výnimkou pravidelnej dopravy na území obce.

Zo správ Ú. C. samosprávneho kraja zo dňa 25.7.2016, A. I. zo dňa 5.8.2016 a SAD Prešov zo dňa
4.8.2016 vyplýva, že najbližšia zastávka k bydlisku obžalovaného bola zastávka M., autobusová stanica
a najbližšia zástavka k miestu výkonu štátnej služby bola zástavka I., A. F.. Medzi týmito zastávkami je

vzdialenosť 29 tarifných km.

Zo správy OO PZ Michalovce zo dňa 6.6.2018 vyplýva, že v rámci vyšetrovacieho pokusu resp. previerky
bolo zistené, že najkratšia vzdialenosť medzi bydliskami obžalovaného v rozhodnom čase - I. F.. A.
XXXX/XX Q. I. F.. A. XXXX/XX a miestom výkonu štátnej služby - Z. XXXX, M., F. Č..X je presne 31,5

km., resp. 32,3 km.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že poučenia profesionálnych vojakov prebiehali
rýdzo formálne, bez akéhokoľvek vysvetlenia, čo znamenajú jednotlivé pojmy, ktoré boli uvedené
v týchto čestných vyhláseniach. Na strane jednej súd nespochybňuje premisu „neznalosť zákona

neospravedlňuje“. Na strane druhej, pre preukázanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného M. M.
by mal prokurátor dôkaznými prostriedkami v zmysle Trestného poriadku preukázať subjektívnu stránku
žalovaného zločinu, čo sa však nestalo.

Z písomného znenia Čestného vyhlásenia zo dňa 8.9.2008 resp. zo dňa 24.9.2010 vyplýva, že v ňom

nie je uvedené, že vzdialenosť 30 km sa určuje v zmysle § 118 ods.3 o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených SR. Vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané, že obžalovaný by sa
iným spôsobom dozvedel o tom, čo presne znamená táto vzdialenosť. Preto nie je na mieste pričítať
obžalovanému úmyselné zavinenie, že mal vedomosť o tom, že nespĺňa túto podmienku, keďže
vzdialenosť medzi miestom jeho bydliska a miestom výkonu štátnej služby v zmysle uvedeného

ustanovenia zákona bola 29 km., t. j. menej ako 30 km. Naopak vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že vzdialenosť (t. j. ako pojem, pod ktorým má každý na mysli dĺžku priestoru medzi
bodom A a bodom B) bola reálne medzi miestom jeho bydliska a miestom výkonu štátnej služby, väčšia
ako 30 km.

Na základe uvedeného má preto súd za to, že nebola naplnená subjektívna stránka žalovaného zločinu
a preto obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Prešov, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.

Zároveň súd poškodeného - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky podľa § 288 ods. 3 Trestného

poriadku odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti
alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.