Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010816
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114010816.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovaným J. J., nar.

XX.XX.XXXX, H. U., nar. XX.XX.XXXX a H. J., nar. XX.XX.XXXX pre prečin poškodzovania cudzej
veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Trnava dňa 14. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní: J. J., nar. XX.XX.XXXX vo T. T., trvale bytom Y. č. XX,

H. U., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom D. M. č. XX,

H. J., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom Y. č. XX

sa uznávajú vinnými, že

v bode 1/ obžalovaní H. J. a J. J.:

v období od 01.09.2011 až do 19.02.2013 v obci Siladice, na spoločnej parcele číslo 78/1 po vzájomnej
dohode spoločne úmyselne poškodzovali rodinný dom číslo 41 najmä nasledovným spôsobom:

v mesiacoch september až november 2011 opakovane oblievali pravý zadný roh rodinného domu
kávovým odpadom a vodou z pohára, opakovane podlievali pravý zadný roh rodinného domu vedrami

vody a splaškami, opakovane vylievali na pravý zadný roh rodinného domu vedrami vodu a splašky,
opakovane oblievali zadnú stenu rodinného domu vedrami s vodou a splaškami, opakovane nahŕňali
rastlinný odpad a lístie k pravému zadnému rohu a k pravej zadnej stene rodinného domu, pri zadnej
stene rodinného domu vykopali jamu, do ktorej vylievali vedrá s vodou a splaškami,
v mesiaci december 2011 opakovane vylievali k pravému zadnému rohu rodinného domu a k jeho zadnej
stene vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom, opakovane nahŕňali sneh k pravému zadnému rohu
a na stred zadnej steny rodinného domu, obliali pravú bočnú stenu rodinného domu vedrom so špinavou

vodou a vedrom s tekutým odpadom,
v mesiaci január 2012 opakovane vylievali k pravému zadnému rohu rodinného domu a k jeho zadnej
stene vedrami špinavú vodu a tekutý odpad, nahŕňali kompost k zadnej stene rodinného domu a nahŕňali
sneh k zadnému pravému rohu a k pravej bočnej stene rodinného domu,
v mesiaci február 2012 opakovane nahŕňali sneh k zadnému pravému rohu a k stredu zadnej steny
rodinného domu, opakovane vylievali k pravému zadnému rohu rodinného domu vedrami špinavú
vodu, obliali zadnú stenu rodinného domu vedrom so špinavou vodou, opakovane vylievali k pravému

zadnému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrami tekutý odpad,v mesiaci marec 2012 opakovane obliali zadný pravý roh rodinného domu a pravú bočnú stenu vedrom
so špinavou vodou, pri pravom zadnom rohu rodinného domu vykopali dieru a opakovane vylievali k
pravému zadnému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom,

v mesiaci apríl 2012 opakovane obliali zadný pravý roh rodinného domu vedrom so špinavou vodou,
zasúvali škridly nad zadnou stenou rodinného domu, opakovane oblievali zadnú stenu rodinného domu
kávovým odpadom a vodou z pohára, opakovane vylievali k pravému zadnému rohu a k zadnej stene
rodinného domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom,
v mesiaci máj 2012 opakovane obliali zadný pravý roh a zadnú stenu rodinného domu vedrom so

špinavou vodou, opakovane vylievali k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá
so špinavou vodou a tekutým odpadom, opakovane oblievali zadnú stenu rodinného domu kávovým
odpadom a vodou z pohára,
v mesiaci jún 2012 opakovane obliali zadnú stenu rodinného domu kávovým odpadom a vodou z pohára,
obliali zadný pravý roh rodinného domu vedrom so špinavou vodou, opakovane vylievali k zadnému
pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom,

v mesiaci júl 2012 opakovane obliali zadnú stenu a pravý zadný roh rodinného domu kávovým odpadom
avodouzpohára,opakovaneoblializadnústenurodinnéhodomuvedromsvodou,opakovanevylievalik
zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom,
v mesiaci august 2012 opakovane obliali zadnú stenu a zadný pravý roh rodinného domu vedrom s
vodou, opakovane obliali zadnú stenu a zadný pravý roh rodinného domu kávovým odpadom a vodou

z pohára, opakovane vylievali k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá so
špinavou vodou a tekutým odpadom,
v mesiaci september 2012 opakovane obliali zadnú stenu a zadný pravý roh rodinného domu kávovým
odpadom a vodou z pohára, opakovane vylievali k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného
domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom, opakovane obliali zadnú stenu rodinného domu

vedrom s vodou,
v mesiaci október 2012 opakovane obliali zadnú stenu a zadný pravý roh rodinného domu kávovým
odpadomavodouzpohára,opakovaneoblializadnústenurodinnéhodomuvedromsvodou,opakovane
vylievali k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá so špinavou vodou a tekutým
odpadom, zasúvali škridly nad zadnou stenou rodinného domu,

v mesiaci november 2012 opakovane poškodili pravý zadný roh rodinného domu vybratím časti muriva,
opakovane vylievali k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá so špinavou
vodou a tekutým odpadom, do jamy vykopanej pri zadnej stene rodinného domu vyliali vedro s vodou,
vmesiacidecember2012opakovanenahŕňalisnehkzadnémupravémurohuakzadnejstenerodinného
domu, hodili psie výkaly na zadnú stenu rodinného domu, vyliali vedro s vodou do jamy vykopanej pri

zadnej stene rodinného domu, opakovane vylievali k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného
domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom,
v mesiaci január 2013 opakovane nahŕňali sneh k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného
domu, priniesli ku zadnému ľavému rohu rodinného domu veľké kusy ľadu, opakovane vylievali k
zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom,

opakovane obliali zadnú stenu rodinného domu vodou,
v mesiaci február 2013 do 19.2.2013 do jamy pri zadnom ľavom rohu rodinného domu priniesli veľké
kusy ľadu, opakovane nahŕňali sneh k zadnému pravému rohu a k zadnej stene rodinného domu, obliali
zadnú stenu rodinného domu vodou, opakovane vylievali k zadnému pravému rohu a k zadnej stene
rodinného domu vedrá so špinavou vodou a tekutým odpadom,

pričom toto ich konanie malo za následok prehlbovanie dezolátneho stavu nehnuteľnosti, vznik značnej
degradácie a nestability nosnej konštrukcie v dôsledku bortenia a poklesu obvodových múrov zo
severnej a západnej strany, bortenie nosných trámov stropu, bortenie dreveného krovu, zatekanie
interiéru a vznik plesní v interiéri, na základe čoho sa stala nehnuteľnosť neobývateľná a ohrozujúca

bezpečnosť, zdravie a životy obyvateľov, pričom takýmto spoločným konaním vlastníkovi rodinného
domu číslo 41 poškodenému N. H. spôsobili škodu najmenej vo výške 2.582,88 Eur,

v bode 2/ obžalovaní H. U., J. J. a H. J., rod. U.:

Dňa 22.08.2011 v čase okolo 09.00 hod. v obci Siladice po predchádzajúcej vzájomnej hádke, ktorá
vznikla v dôsledku toho, že J. J., H. U. a H. J. pomocou prinesených páčidiel a kladiva začali rozoberať
drevenú šopu, pred domom č. 41 na asfaltovej ceste spoločne slovne a fyzicky napadli N. H. a Z. H.tým spôsobom, že obžalovaný U. sa rozbehol s páčidlom k poškodenému N. H., s týmto sa zahnal
na hlavu poškodeného, ktorý vykryl úder rukou, následne ho obžalovaný U. udrel páčidlom do kolena,
po čom ho obžalovaný U. zozadu páčidlom pridržal a obžalovaný J. poškodeného druhým páčidlom

udrel do hlavy, na čo poškodený spadol na zem, kde k nemu pristúpili obžalovaní H. J. a J. J., ktorí
ho začali rukami biť a obžalovaná H. J. aj šklbať za vlasy, pričom H. U. sa následne rozbehol proti Z.
H., ktorá v tom čase stála pred rodinným domom a celý incident nahrávala na mobilný telefón, pričom
sa jej súčasne vyhrážal s tým, že Z. H. udrel kovovým páčidlom do ľavej ruky, načo sa podarilo N.
H. a Z. H. pred ďalším fyzickým napádaním schovať vo dvore rodinného domu, odkiaľ Z. H. uvedenú

vec oznámila telefonicky na číslo 112, čím uvedeným spoločným konaním spôsobili poškodenému N.
H. pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravej strany tváre s krvným výronom okolo pravého
oka bez známok otrasu mozgu, tržne-zmliaždenú ranu v nadočnicovej oblasti pravého oka asi 2 cm
dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva, pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého predlaktia bez úrazových
zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého kolena s odreninou kože bez
úrazových zmien na kostnom skelete, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie s celkovou dĺžkou

do 2 (dvoch) týždňov a poškodenej Z. H. zlomeninu strednej časti - nad bázou - IV. záprstnej kosti ľavej
ruky trieštivého charakteru s posunom kostných úlomkov, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie
s celkovou dĺžkou minimálne 4 (štyri) týždne,

v bode 3/ obžalovaný H. U.:

Dňa 22.08.2011 v čase okolo 09.00 hod. v obci Siladice pred rodinným domom číslo XX počas vzájomnej
hádky vytrhol z ruky Z. H. mobilný telefón značky Sony Erickson, Cyber shot C702i, s IMEI: XXX XXX
XXX XXX XXX, ktorý jej následne odmietol vrátiť, čím spôsobil poškodenému N. H. škodu vo výške

60,- Eur,

t e d a

obžalovaný J. J.:

v bode 1/:

- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

v bode 2/:

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

obžalovaný H. U.:

v bode 2/:

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

v bode 3/:

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebeobžalovaná H. J.:

v bode 1/:

- spoločným konaním poškodila cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,

v bode 2/:

- spoločným konaním sa dopustila slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadla iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný J. J.:

v bode 1/:

- prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),

v bode 2/:

- prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,

obžalovaný H. U.:

v bode 2/:

-prečinublíženianazdravíspolupáchateľstvompodľa§20k§156ods.1Trestnéhozákona č.300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
- prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,

v bode 3/:

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,

obžalovaná H. J.:

v bode 1/:

- prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona,v bode 2/:

- prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

Za to

sa odsudzujú

obžalovaný J. J.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona
súd obžalovanému ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť)
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spolu s
obžalovaným H. U., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom D. M. XX spoločne a nerozdielne poškodenej
zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 72,48 Eur.

obžalovaný H. U.

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného
zákona súd obžalovanému ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Z. H.,

nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Y. XX škodu vo výške 769,- Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 450,45 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť spolu s
obžalovaným J. J., nar. XX.XX.XXXX vo T. T., trvale bytom Y. XX spoločne a nerozdielne poškodenej
zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 72,48 Eur.

obžalovaná H. J.Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona
súd obžalovanej ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

R. § 60 ods. 1 písm. a) W. zákona súd ukladá obžalovaným H. Mrvovej, nar. 0X.06.1952 v Siladiciach a
Mariánovi Mrvovi, nar. 07.09.1946 vo Vavrovom Šúre, obom trvale bytom Siladice č. 40 trest prepadnutia
vecí - dvoch kovových páčidiel o dĺžke 120 cm zaistených pri obhliadke miesta činu dňa 22.08.2011.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava bola dňa 22.04.2014 podaná na obžalovaných H. J. a J. J. obžaloba Okresnej
prokuratúry Trnava sp.zn. 4 Pv 254/13/2207-40 zo dňa 15.04.2014 na skutkovom základe uvedenom v
bode 1/ výroku tohto rozsudku, pričom konanie o tejto obžalobe je vedené pod sp.zn. 2T/45/2014.

Dňa 03.06.2014 bola na Okresný súd Trnava doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn.
4 Pv 14/13/2207-33 zo dňa 02.06.2014 na obžalovaných H. U., J. J. a H. J. na skutkovom základe
uvedenom v bode 2/ výroku tohto rozsudku, pričom konanie o tejto obžalobe bolo na Okresnom súde
Trnava vedené pod sp.zn. 2T/68/2014.

Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/45/2014 zo dňa 13.11.2014 bola trestná vec
obžalovaných H. U., J. J. a H. J. vedená pod sp.zn. 2T/68/2014 spojená na spoločné konanie s trestnou
vecou obžalovaných H. J. a J. J. vedenou pod sp.zn. 2T/45/2014 s tým, že obe konania budú vedené
pod sp.zn. 2T/45/2014. (čl. 283)

Dňa 06.11.2014 bola na Okresný súd Trnava doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. 4
Pv 326/13/2207-41 zo dňa 04.11.2014 na obžalovaného H. U. na skutkovom základe uvedenom v bode
3/ výroku tohto rozsudku, pričom konanie o tejto obžalobe bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod
sp.zn. 30T/134/2014.

Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/45/2014 zo dňa 16.02.2015 bola trestná vec
obžalovaného H. U. vedená pod sp.zn. 30T/134/2014 spojená na spoločné konanie s trestnou vecou
obžalovaných H. J. a J. J. vedenou pod sp.zn. XT/XX/XXXX s tým, že obe konania budú vedené pod
sp.zn. 2T/45/2014. (čl. 291)

Súd vykonal hlavné pojednávanie v dňoch 16.06.2015, 28.08.2015, 08.11.2016, 14.02.2017,
04.05.2017, 02.10.2017, 12.06.2018 a 14.06.2018, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaných, výsluchom poškodených, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, čítaním zápisníc o
výsluchoch svedkov a oboznámením listinných dôkazov.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2016 po prednesení obžalôb poškodení Z. H. a N. H.
vyhlásili, že nárok na náhradu škody si neuplatňujú a náhradu škody si budú uplatňovať v občianskom
súdnom konaní. Pokiaľ ide o poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., súd oboznámil jej
nárok na náhradu škody spočívajúci v nákladoch na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej
poistencom - N. H. a Z. H. vo výške 522,93 eur.

Obžalovaný J. J., nar. XX.XX.XXXX po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného urobil vyhlásenie, že zo
spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu sa cíti byť nevinný. Obžalovaný J. J. vo svojej výpovedi
k poškodzovaniu domu poškodených H. uviedol, že pokiaľ ide o poškodzovanie domu nebolo čo
poškodzovať, pretože išlo o 140 rokov starý dom, ktorý fakticky padá. Obžalovaný uviedol, že pozemok,

na ktorom stojí dom poškodených H. získali od rímskokatolíckej cirkvi. Rodinný dom poškodených H.nemá žiadnu izoláciu, tento je vsunutý 60 cm v zemi, nemá žiadne žľaby ani veniec a preto chátra.
Keď prší alebo sneží, všetko sa ukladá pod steny domu. Z domu poškodených H. nie je vedená žiadna
žumpa, je tam vykopaná jama bez izolácie, ktorá vytvára podtekanie a spôsobuje vlhkosť domu. Čo sa

týka podlievania domu poškodených H. uviedol, že vodu si vylieva na pozemok, ktorý je jeho. Za toto
konanie už bol uznaný vinným trestným rozkazom a musel zaplatiť aj peňažný trest. Obžalovaný poprel,
že by dom oblieval pomyjami ako aj to, že by nahŕňal sneh na zadnú a bočnú stenu domu. Obžalovaný
tiež poprel, že by dom oblieval kávou, tekutým odpadom či odpadom z kompostoviska. Obžalovaný
nevidel ani svoju manželku - obžalovanú J., že by tak robila. Obžalovaný ďalej uviedol, že je pravda, že

neumožnili poškodeným H. urobiť opravy ich domu zo svojho pozemku, avšak dôvodom malo byť to, že
poškodený H. mu mal ukradnúť rebrík a pajser z jeho pozemku.

Pokiaľ ide o napadnutie poškodených H. obžalovaný vypovedal, že to bol poškodený H., ktorý ich
napadol na ich pozemku a spôsobil aj tržnú ranu na hlave jeho švagra - obžalovaného U.. R. H. ich
kolom napádal aj na ulici, keď rozoberali šopu, pričom zranenie, ktoré mal si spôsobil sám tým kolom.

Obžalovaný poprel, že by mal on alebo obžalovaný U. v ruke pajser, ktorými mali útočiť na poškodeného
H.. Poškodený H. mal na nich hodiť aj skalu. Obžalovaný ďalej uviedol, že keď poškodený H. útočil na
jeho švagra - obžalovaného U., tento odháňaním poškodeného H. vyrazil mobil poškodenej H. z ruky
a dal si ho do vrecka, avšak poškodenému H. ho vrátil pri sanitke, pričom obžalovaný U. nemal v ruke
žiadnu zbraň. Obžalovaný J. tiež uviedol, že obžalovaný U. zatlačil poškodeného H. pajserom do dvora,

aby mohli pokračovať v rozoberaní šopy. (čl. 364-366)

Obžalovaný H. U., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2015 po poučení
podľa§257Trestnéhoporiadkuurobilvyhlásenie,žezospáchaniaskutkovsacítibyťnevinnýanásledne
vypovedal, že poškodený H. ho napadol na dvore obžalovaného J. s kolom a rozťal mu hlavu, pričom

útok poškodeného H. pokračoval aj na ulici, kde sa obžalovaný bránil s pajserom. Keď na obžalovaného
poškodený H. zaútočil na ulici s kolom, tento mu obžalovaný vyrazil s pajserom. Poškodená H. začala
obžalovaného natáčať na mobil, ktorý jej obžalovaný rukou vyrazil z jej ruky a zobral jej ho, na čo
poškodený H. znova pribehol za obžalovaným s kolom, po čom obžalovaný poškodených H. nahnal do
dvora.NauliciboliajobžalovaníJ.aJ.,ktorívšaknemaliničvrukách.Keďobžalovnaýišielkpoškodenej

H., pajser odhodil do priekopy, kde ho potom zobrala polícia. Následne prišla sanitka, ktorá ho zobrala
na ošetrenie, pričom ako obžalovaný vchádzal do sanitky, vrátil mobil poškodenému H.. K zraneniam
poškodeného H. obžalovaný uviedol, že tieto vznikli tak, že ako poškodený H. spadol s kolom, musel
si nejako udrieť oko. Pokiaľ ide o potvrdenia o zraneniach poškodeného H., tieto sú údajne sfalšované
a vystavené dodatočne. (čl. 366-367)

Obžalovaná H. J., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.08.2015 po poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobila vyhlásenie, že zo spáchania skutkov, ktoré sa jej kladú za
vinu sa cíti byť nevinná a následne vypovedala, že pokiaľ ide o poškodzovanie domu poškodených
H., ide o podvod, pretože poškodený H. dom nikdy nevlastnil a nevlastní. Poškodený H. mal dom

získať vydržaním, k čomu mala prispieť aj starostka obce p. O.. Obžalovaná ďalej uviedla, že na dom
poškodených H. je vedených veľa exekučných konaní, tento vôbec nie je určený na bývanie a ohrozuje
na živote a na zdraví a hoci poškodenému H. boli ponúknuté 3 alebo 4 náhradné bývania, tieto odmietol.
Obžalovaná poprela, že by podlievala dom poškodených H.. Dom je podľa vyjadrenia obžalovanej
totálne hnilý, celá strecha zateká, vo dvore je vykopaná asi meter od domu jama, ktorá slúži ako žumpa,

nie je tam žiadna izolácia a všetko podmoká, k čomu sa zodpovedne môže vyjadriť len znalec a statik.
Obžalovaná tiež viedla, že poškodeným H. umožnili opraviť ich dom.

Kuskutkuvbode2/výrokutohtorozsudkuobžalovanávypovedala,žedňa22.08.2011spolusmanželom
- obžalovaným J. a jej bratom - obžalovaným U. dvoma páčidlami a jedným kladivom rozoberali šopu.

Najpr vybehla von poškodená H., ktorá privolala poškodeného H., ktorý im hrubo nadával a bránil im
v robote, pričom poškodená H. toto snímala na mobil. Poškodený H. chytil vysoký drevený kôl, ktorým
sa začal zaháňať na jej brata - obžalovaného U., ktorého kolom udrel viackrát a potom začal hádzať aj
skaly, pričom trafil obžalovaného U. do hlavy, ktorý mal otras mozgu a ranu mu museli na urgentnom
príjme zašívať. Keď sa toto udialo, obžalovaní vyšli na ulicu, kde pokračovali v rozoberaní šopy, pričom

na ulicu prišiel poškodený H. aj s tým kolom a chcel, aby obžalovaní odišli preč. Obžalovaná volal políciu,
prišli dve hliadky, obžalovaný U. zatlačil s kolom poškodených H. dovnútra. Poškodenej H. z ruky mobil
vyrazil poškodený H. pritom, ako sa zaháňal s dreveným kolom, pričom obžalovaný U. telefón zdvihol
a následne vrátil poškodenému H.. Zranenia, ktoré utrpel poškodený H., si poškodený H. spôsobil sámdreveným kolom, keď spadol pritom, ako ich obžalovaný U. zatláčal. Zranenia, ktoré sú popísané v
obžalobe v skutočnosti poškodený H. nemá a ide o podvod. (čl. 376-379)

Poškodený N. H., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.11.2016 vypovedal, že
v období rokov 2011-2013 došlo k poškodzovaniu jeho domu, ktorého je vlastníkom a v ktorom býva so
svojou rodinou a to tým spôsobom, že na dom obžalovaní neustále vylievajú vodu z prania a splašky,
pričom tieto vylievajú na také miesta, ktoré už boli poškodené, ako sú napr. praskliny. Často sa stáva,
že sú tam vylievané aj vlastné výkaly obžalovaných. Poškodený viackrát prichytil obžalovaným J. a J.

s páčidlami, kedy páčili tehly zo steny, prípadne podpačovali trámy zo strechy, porozbíjali škridly zo
strechy, poškodili strešné trámy a strešné laty a podkopávali dve bočné steny na hranici pozemku.
Dokonca sa stalo, že obžalovaní na dome urobilidieru v zadnej stene domu až dovnútra, cez ktorú potom
liali vodu a jednu bočnú stenu podkopali tak, že sa vlastnou váhou zrútila a bolo ju potrebné vymurovať
nanovo. Poškodenému boli z obecného úradu aj nariadené opravy domu, ktoré mu však obžalovaná J.
neumožnila vykonať, keďže sa to dalo len z jej pozemku a následne došlo k ďalšiemu poškodzovaniu

domu. Obžalovaná J. poškodenému neumožnila vykonať opravy jeho domu z jej pozemku ani napriek
tomu, že poškodený požiadal o súčinnosť starostku a políciu. Konania obžalovaných sú zachytené
na webovú kameru alebo mobilný telefón. Problémy s obžalovanými začali potom, ako títo odkúpili
pozemok, na ktorom stojí dom. Poškodzovanie domu obžalovanými J. a J. si poškodení začali nahrávať
nakameru,pretožebeztakéhodôkazutobolotvrdenieprotitvrdeniuanahlasovanietakéhotokonaniazo

strany obžalovaných sa končievalo bez vyriešenia. Niektoré oznámenia poškodených na obžalovaných
boli riešené ako priestupok, pričom obžalovaní dostali pokutu. Pokiaľ ide o kameru, túto si poškodení
na dom umiestnili nie z dôvodu sledovania obžalovaných, ale preto, aby mali dôkaz o poškodzovaní
ich domu zo strany obžalovaných, o čom poškodený ústne informoval obžalovanú J.. Pokiaľ by k
poškodzovaniu domu nedochádzalo, nebol by dôvod používať kameru. Poškodený ďalej vypovedal, že

obžalovaný J. oplzlo nadáva nielen poškodeným H., ale aj ich deťom.

Pokiaľ ide o napadnutie obžalovanými J., J. a U. a krádež mobilu obžalovaným U., poškodený H.
vypovedal, že skutok sa stal reálne okolo 09.00 hod. a nie ako sa píše v obžalobe o 10.15 hod. V ten deň
bol poškodený po nočnej a manželka - poškodená H. ho zobudila, že Mrvovci im idú rozoberať garáž,

ktorú majú postavenú pred domom z ulice a že majú kladivá a páčidlá. Poškodený sa obliekol, zapol
nahrávanie na mobile a vyšiel na dvor, kde obžalovaní J. a U. spolu s J. J. ml. (pozn. syn obžalovaného
J.) rozoberali z dvora garáž. Na dvore sa nachádzala aj obžalovaná J.. Poškodený zdvihol zo zeme
kúsok latky z rámu z obrazu a týmto obžalovaných odháňal od garáže, čo sa mu aj podarilo, pričom
obžalovaní sa presunuli na ulicu, kde pokračovali v rozoberaní garáže z ulice. Poškodený potom už bez

latky vyšiel na ulicu a podal svoj mobil poškodenej H.. Keď poškodeného zbadal obžalovaný Beránek,
tento sa rozbehol s páčidlom k poškodenému, s týmto sa zahnal na hlavu poškodeného, ktorý vykryl
úder rukou, následne ho obžalovaný U. udrel páčidlom do kolena, po čom ho obžalovaný U. zozadu
páčidlom pridržal a obžalovaný J. poškodeného druhým páčidlom udrel do hlavy, na čo poškodený
spadol na zem a pár sekúnd bol v bezvedomí. Keď sa poškodený prebral, boli pri ňom obžalovaní J.

a J., ktorí ho bili päsťami a obžalovaná J. poškodeného aj šticovala. Poškodený počul krik poškodenej
H. a videl, ako sa proti nej rozbehol s páčidlom obžalovaný U., ktorý poškodenú páčidlom udrel. Úder
smeroval na hlavu poškodenej, pričom táto ho kryla rukou, pričom jej obžalovaný U. zlomil jeden z prstov
na ruke. Poškodený pribehol k obžalovanému U., ktorého odsotil a poškodenú zobral dovnútra, kde
čakali na príchod policajtov. Obžalovaný U. počas útoku na poškodenú tejto vytrhol z ruky mobil zn.

Sony Ericson Cybershot, čo potvrdil aj príslušníkom polície, mobil vytiahol z vrecka so slovami, že jeho
nikto natáčať nebude a schoval si ho späť do vrecka. Priebeh útoku nahrávala poškodená H. aj na svoj
mobil. Začiatok incidentu bol nahratý na mobil poškodeného H., ktorý si vzal obžalovaný U.. Na miesto
prišla aj sanitka, ktorá vzala najskôr obžalovaného U. a potom poškodených. Obžalovanému U. pri
nastupovaní do sanitky vypadol mobil poškodeného z vrecka, ktorý mu späť do vrecka dala obžalovaná

J. s tým, že ide o mobil obžalovaného U.. Poškodení boli v nemocnici ošetrení, ale hospitalizovaní
neboli. Poškodený mal rozbitú hlavu nad pravým obočím, narazenú ľavú ruku pod lakťom a narazené
ľavé koleno. Poškodená mala zlomený prst na ľavej ruke a bola ošetrovaná asi 2 mesiace, poškodený
bol práceneschopný 2 týždne, kedy ako zvárač nemohol kvôli zraneniu hlavy nosiť zváračskú masku.
Poškodený bránil obžalovaným v rozoberaní šopy z dôvodu, že túto kúpil spolu s domom ešte v čase,

keď pani J. nebola majiteľkou pozemku. K zraneniu obžalovaného U. poškodený uviedol, že obžalovaný
U. mal zakrvavenú hlavu už v čase, keď vyšiel po prvýkrát na dvor, pričom o tom, že mal mať rozbitú
hlavu sa dozvedel až neskôr. Poškodený poprel, že by niekoho z obžalovaných udrel palicou, ktorou
ich odháňal. (čl. 430-436)Poškodená Z. H., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2017 vypovedala, že
problém s obžalovanými J. a J. nastal v roku 2007, keď títo odkúpili pozemok od cirkvi, na ktorom stojí

dom, ktorého vlastníkom je jej manžel - poškodený H.. K predmetnému pozemku majú právo vecného
bremena. Od roku 2007 začal dom praskať a vlhnúť, čo pripisovali jeho veku. Raz, keď prišla domov skôr
z práce a sedela doma, spadol kus steny nad jej hlavou, začala zisťovať čo sa deje a vyšla z domu von,
pričom išla dozadu, kde našla obžalovaného J., ako im s páčidlom poškodzoval krov - nadvíhal strechu.
Nahlásili to aj polícii, ale bolo to slovo proti slovu. Neskôr trhliny začali pribúdať a hlavne sa zväčšovať,

a preto si namontovali kameru, pričom na zázname videli, ako obžalovaná J. vylieva pod dom tekutý
odpad, obžalovaný J. páčidlom rýpal do steny a poškodzoval ju. Odvtedy začali obžalovaných viacej
pozorovať a keď počuli nejaký buchot alebo šplechot na stenu, nahrávali si to kamerou. Najhoršie veci
sa diali, keď neboli doma a dokonca nahrali aj to, ako im tam obžalovaná J. močí. Všetko nahlasovali
na políciu a riešilo sa to priestupkovo. Časom sa to začalo zhoršovať, obžalovaní im začali búchať po
streche, čím rozbíjali škridle. Obžalovaná J. im dokonca liala cez trhlinu dovnútra domu pomyje. Stalo

sa aj to, že v noci počuli škrabot a keď manžel poškodenej vyšiel von, prichytil obžalovanú J., ako im s
kovovou tyčou zo steny vyberala tehly. Poškodená ďalej uviedla, že majú snahu si dom opraviť a bolo
im to aj nariadené, ale obžalovaní im to nechcú umožniť s odôvodnením, že sa nič opravovať nebude
a dom sa zbúra, a preto opravy vykonávali len zvnútra domu, čo však nemá veľký význam, keď niekto
poškodzujedomzvnútra.Uvedenýstavtrváuž10rokov.Vdetskejizbemenilivroku2006stenu,nakoľko

dom bol pôvodne hlinený, ale už teraz je to znova vlhké do pol metra. V roku 2013 im padla bočná stena,
ktorá bola tiež hlinená, pričom ju postavili nanovo zo zalievaných tvárnic. Všetky opravy nie sú zvonka
dokončené, nakoľko im to obžalovaní nechcú dovoliť. Obžalovaná J. leje pomyje na tri miesta, a to na
roh bočnej a zadnej steny, kde bola trhlina, potom na novú stenu detskej izby a tiež na mieste, kde končí
za detskou izbou ochranný múrik. Obžalovaný urobil zvod ako jarok, ktorý je nasmerovaný na stenu ich

domu a keď prší, všetka voda steká pod ich dom.

Poškodzovanie domu sa zo strany obžalovaných deje vylievaním tekutého odpadu alebo pomyjí (zbytky
jedál, káva, zbytky zo zeleniny, opadané ovocie, oblievanie stien). Keď obžalovaná perie, vodu, ktorú
vypustí z práčky vyleje pod dom poškodených, čo sú 10l vedrá. Obžalovaná J. má aj menšie vedrá

- 5l, v ktorých má odpad z kuchyne a ten vylieva pod dom poškodených. Obžalovaný J. keď sa v
nedeľu vráti z kostola, umyje schody a chodbu a špinavú vodu vyleje na dom poškodených. Keď polieval
hadicou, oblieval aj dom poškodených, teraz to už nerobí. Keď obžalovaný J. ráno vstane a ide okolo
ich domu, opľuje ho. Keď ešte obžalovaná J. chodila do práce, krhlou liala vodu do trhliny na dome,
ktorá poškodeným vtekala až dovnútra domu. Keď obžalovaní v lete sedia vonku a pijú čaj alebo

kávu, opláchnu si pohár a špinu z kávy či čaju vychrstli na dom poškodených, čo sa stávalo viackrát
za deň. Obžalovaná J. išla okolo bočnej steny a snažila sa z nej vybrať tehlu. X. poškodení v dome
kúrili, obžalovaným to vadilo a búchali im po streche pajsermi a celý spodný rad škridiel porozbíjali.
Keď obžalovaní J. a J. stavali ich dom, zeminu rozhrnuli po pozemku tak, že čiastočne zakryli aj dom
poškodených, ktorý je na hranici pozemku a nie je tam žiaden plot, teda obžalovaní majú prístup k zadnej

a bočnej stene domu poškodených. Steny domu, ku ktorým obžalovaní nemajú prístup nie sú vlhké a
sú v dobrom stave. Poškodená videla poškodzovať dom oboch obžalovaných - J. i J., väčšinou to však
bola obžalovaná J.. Pokiaľ ide o konanie obžalovaných J. a J., ktoré je nahraté na záznamoch nie je
to všetko, poškodzovania domu zo strany obžalovaných bolo viacej. Kamera, ktorú majú poškodený
na svojom dome je umiestnená tak, že sníma zadnú stenu domu, pričom obžalovaná J. o umiestnení

kamery vedela už od roku 2008. Kamera na dome nie je umiestnená trvale a upozornenie na snímanie
kamerou je umiestnené na bráne a toto tam bolo umiestnené aj v období od 01.09.2011 do 19.02.2013.
Záznamy z kamery poškodení použili vždy len na vlastnú obranu, pričom ich poskytli obci, polícii a aj
prokuratúre. Kamera čas snímania nezaznamenáva, avšak záznamy si poškodení nahrávali do počítača
a teda pri ukladaní záznamov do počítača by pri nich mal byť uvedený dátum.

Poškodená ďalej uviedla, že v dome bývajú od roku 1995 a vlastníkom domu je jej manžel - poškodený
H., ktorý vlastnícke právo k domu nadobudol vydržaním. Na dome nemajú dažďové žľaby, záchod majú
suchý a voda z pračky a z vane je vyvedená trativodom cez časť obecného pozemku.

Ku skutkom zo dňa 22.08.2011 poškodená vypovedala, že sa v ten deň nachádzala ráno v dome,
pričom okolo 09.00 hod. počula buchot. Cez okno videla, ako obžalovaní U. a J. a syn obžalovaného
J. p. J. J. starší rozoberajú drevený plot šopy poškodených. Poškodená zobudila manžela, zobrala si
mobil, na ktorom zapla nahrávanie a utekala na dvor, kde apelovala najmä na J. J. ml., že to nemôžurobiť, lebo je to šopa poškodených a všetko si nahrávala. Za chvíľu prišiel na dvor manžel poškodenej,
ktorý sa oháňal paličkou z rámu z obrazu, pretože obžalovaní mali pajsre, pričom obžalovaný U. sa
pajsrom zahnal na poškodenú. Po chvíli prestali a vyšli na ulicu, kde pokračovali v rozoberaní šopy

od ulice. Manžel poškodenej vybehol za nimi na ulicu, dal svoj mobil do ruky poškodenej a chcel
obžalovaným J. a U. zabrániť v rozoberaní šopy, pričom poškodený H. na ulici už paličku nemal.
Poškodená videla, ako sa obžalovaný U. zaháňal pajsrom na jej manžela, ktorého pajsrom udrel do ruky
a do nohy, na čo sa poškodený otočil a chcel utiecť do domu, avšak obžalovaný U. ho odzadu pajsrom
preloženým cez hruď poškodeného pridržal. Na to sa rozbehol obžalovaný J., ktorý poškodeného H.

udrel pajserom do hlavy. Poškodená kričala a utekala na ulicu, kde videla poškodeného H. ležať na
zemi a tohto bila obžalovaná J. rukami a tiež ho šticovala, obžalovaný J. bil päsťami. Keď poškodenú
zbadal obžalovaný U., rozbehol sa proti nej s pajsrom a začal sa na poškodenú zaháňať, pričom
poškodená cúvala až sa dostala k autu poškodených a nemal kam ďalej ustúpiť. Potom jej obžalovaný
U. vytrhol z ruky mobil poškodeného H., Potom obžalovaný U. buchol poškodenú pajsrom do ruky,
pričom ako sa poškodená snažia úder vykryť, zlomil jej prst. Pri údere poškodená pustila na zem jej

telefón, ktorý sa jej však podarilo zobrať a potom ju poškodený H. stiahol spoza auta a išli dovnútra
domu. V dome poškodená volala linku 112, nakoľko jej manžel veľmi krvácal z hlavy. Poškodení čakali
na príchod polície, počas čoho obžalovaní pokračovali v rozoberaní šopy. Poškodení vyšli na ulicu až
po príchode polície. Následne prišla sanitka, ktorá zobrala obžalovaného U., ktorý mal krvavú hlavu,
avšak túto mal krvavú už vtedy, keď poškodená vyšla po prvý krát na dvor. Poškodená aj policajtom

uvádzala, že obžalovaný U. zobral telefón poškodeného H., čo obžalovaný U. ani nepopieral a telefón aj
ukázal, ale schoval si ho späť do vrecka s tým, že jeho nikto nahrávať nebude. Obžalovanému U. mobil
poškodeného H. aj vypadol z vrecka pri nastupovaní do sanitky, avšak obžalovaná J. zakričala, že je to
mobil obžalovaného U., ktorý ho zodvihol a dal si ho späť do vrecka. Do nemocnice sanitka zobrala aj
poškodených, kde sa stretli na príjme s obžalovaným U., ktorého poškodený H. žiadal, aby mu vrátil jeho

telefón. Poškodená na svojom mobile vytočila číslo poškodeného H., pričom vyzváňací tón telefónu jej
manžela sa ozval z vrecka obžalovaného U.. K. U. mobil poškodenému H. doposiaľ nevrátil. V nemocnici
poškodenému H. zašili hlavu a poškodenej oznámili, že má vrazený a zlomený prst a ešte v ten večer
jej ho aj operovali. Poškodená uviedla, že pajsre mali v rukách na ulici obžalovaní J. a U., pričom tieto
opísala ako predmet zo železa s jedným koncom špicatým a s druhým trošku zdvihnutým - určeným

na páčenie, pričom povrch pajsra je vrúbkovaný. Poškodený H. utrpel podliatinu na ruke, rozbitú hlavu,
podliatinu na nohe a práceneschopný bol dva týždne, lebo viac si dovoliť nemohol, keďže je jediným
živiteľom rodiny. Poškodená mala zasunutý a zlomený prst a práceneschopná bola tri mesiace. Zranenie
hlavy obmedzovalo poškodeného v práci, ktorý je zvárač a na hlave nosí kuklu, ktorá má pásik a rana
mu robila problémy. Poškodená poprela, že by ona alebo jej manžel hádzali skaly na obžalovaných.

Poškodená uviedla, že od obžalovaných J. náhradu škody nežiada a od obžalovaného U. chce náhradu
za jej zranenia, ktoré vyčíslil znalec.

NavýpoveďpoškodenejreagovalobžalovanýU.,ktorýuviedol,žepoškodenánehovorípravdu.Zranenie
hlavy obžalovanému U. spôsobil poškodený H. kolom dlhým 2,5 m, pričom poškodený mu hádzal aj

kamene do chrbta. Poškodený obžalovaného U. s kolom napadol aj na ceste, pričom obžalovaný U. mu
bo pajserom vyrazil a s pajserom si poškodeného H. pritiahol k sebe. Obžalovaný priznal, že vzal mobil
poškodenej,ktorývšakpritomakovchádzaldosanitkypoškodenémuH.odovzdal.Zraneniepoškodenej
spôsobil jej manžel, ktorý sa zaháňal po obžalovanom kolom, ale netrafil ho a trafil poškodenú. (čl.
449-458)

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2017 bol vypočutý aj znalec Ing. N. X., ktorý sa odvolal na
závery svojho znaleckého posudku č. 95/2012 zo dňa 28.08.2012 ako aj doplnku č. 1 k predmetnému
znaleckému posudku č. 109/2013 zo dňa 15.08.2013 a súčasne uviedol, že sa týchto záverov pridržiava.

Postupom podľa § 268 ods. 2 boli prečítané závery predmetného znaleckého posudku ako aj jeho
doplnkuč.1,zktorýchvyplynulo,žerodinnýdompoškodenéhoH.jevdezolátnomstave,lebojehonosné
konštrukcie sú za medzou únosnosti a vykazujú značnú degradáciu a nestabilitu a preto tento dom nie je
spôsobilý na trvalé bývanie, lebo ohrozuje zdravie a bezpečnosť jeho obyvateľov. Vzniknuté poškodenia
rodinného domu majú už statický charakter tým, že vykazujú bortenie a pokles obvodových múrov zo

severnejazápadnejstrany,tedaodsusedov,bortenienosnýchtrámovstropu,borteniedrevenéhokrovu,
zatekanie interiéru a vznik plesní v interiéri. Zistené poruchy na rodinnom dome majú príčinnú súvislosť
s konaním znalcovi neznámych páchateľov tým, že títo nevhodným spôsobom zasahujú do obvodového
muriva zo severnej a západnej strany domu ako aj do nosných častí krovu zo západnej strany ako ajrozoberaním krytiny zo západnej strany domu, pričom uvedeným poškodením vznikla škoda v hodnote
6.221,54 eur s DPH, ktorá predstavuje nevyhnutné náklady na stavebné práce na uvedenie porušených
konštrukcií do pôvodného stavu. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe miestneho šetrenia

znalcom dňa 06.07.2012.

Posúdenie aktuálneho stavebno-technického stavu domu poškodeného Jošta znalec vykonal na
základe miestneho zisťovania dňa 09.07.2013, kde znalec poškodené konštrukcie domu a vybavenie
konfrontoval s poruchami zistenými dňa 06.07.2012 (pozn. miestne zisťovanie pre účely vypracovania

znaleckého posudku č. 95/2012). Obžalovaná Mrvová znalca za účelom ohliadky zadného múru domu
z jej pozemku na svoj pozemok nevpustila, a preto znalec vykonal ohliadku porušených konštrukcií
rodinného domu z exteriéru prislúchajúceho dvora posudzovaného domu a následne z interiéru domu.
Znalec zistil stopy po poškodení zálievkou fekáliami vizuálne na juhozápadnom rohu domu, t.j. na hranici
pozemkov, pričom tieto preukazovali skutočne pôvodný ako aj čerstvý nános fekálií, ktoré postupne
tuhnú a sú opreté o obvodové murivo a týmto sa toto murivo znehodnocuje. V tomto rohu z interiéru

znalec zistil plesne na vnútorných omietkach, čo má príčinnú súvislosť s poškodzovaním tohto muriva
z exteriéru zo strany susedov. Znalec ďalej zistil v obývacej izbe značné trhliny a to z ľavej strany
ostenia okna a na severovýchodnej stene zistil značné vlhnutie muriva vo výške 50 cm od podlahy, čo sa
prejavuje odutou omietkou a jej opadávaním. Na severozápadnom rohu sú vertikálne trhliny od stropu po
podlahu, čo je znakom degradácie obvodového muriva spôsobené poškodzovaním obvodového muriva

z exteriéru zo strany pozemku obžalovaných J.. V tejto časti domu znalec tiež zistil prehnitú drevenú
podlahu, kde sú stopy po zálievke muriva z exteriéru. Porušená krovná konštrukcia zostala v pôvodnom
stave ako bola popísaná v znaleckom posudku č. 95/2012. Praskliny v obývacej izbe sa poškodený H.
snažil opraviť novou omietkou, avšak vzhľadom na degradáciu muriva sa praskliny opätovne obnovujú.
Znalec konštatoval, že stavebno-technický stav domu sa naďalej zhoršuje neprimeraným zásahom

tretích osôb a tým sa dom stáva neobývateľným, pretože hrozí zbortenie stropnej konštrukcie a tiež
časti obvodového muriva. V závere doplnenia č. 1 k znaleckému posudku znalec konštatuje, že nosné
konštrukcie rodinného domu sú naďalej poškodzované neprimeraným zásahom tretích osôb a tieto
konštrukcie vykazujú značnú degradáciu, čo má vplyv na nestabilitu týchto konštrukcií a preto hrozí
zbortenie časti stropu ako aj obvodového muriva a tým je dom neobývateľný, lebo ohrozuje bezpečnosť,

zdravie a životy jeho obyvateľov. (čl. 83, 106)

Znalec následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že hlavnou príčinou neúmernej vlhkosti domu bolo
podmáčanie obvodového múru, avšak nie dažďovou vodou, ale umelým podmáčaním. V danom prípade
ide o starý rodinný dom bez horizontálnej hydroizolácie, pri ktorom je nivelita terénu od obžalovaných

Mrvových vyššia ako základové murivo a teda zemná vlhkosť vrátane zalievania a podmáčania sa
dostávala do obvodového muriva, ktoré bolo pôvodne z nepáleného materiálu. V severnom rohu bola
značná vertikálna štrbina, a to pod jednou stropnou hradou, ktorá sadala a bortila sa, a teda toto nárožie
rodinnéhodomuzoseverozápadnejaseverovýchodnejstranybolonajviacpostihnutépôsobenímtretích
osôb, ktoré zálievkami a fekáliami pôsobili na stabilitu tohto severného nárožia. V tomto nároží znalec

videl prehnitú podlahu ako aj vlhnutie muriva a z prehnitej podlahy cítil zvláštne pachy spôsobené
zálievkou fekálií. Vplyvom zálievky toto nárožie spôsobovalo značné sadanie a začalo sa bortenie
stropných trámov v tejto izbe zo severu. Ďalšia statická nespôsobilosť je v severovýchodnom múre, ktorý
bol ako štítový s tým, že pôvodne tam bol opretý iný dom, ktorý bol zbúraný a tento múr bol z nepáleného
materiálu, pričom časť tehál bola z neho vytrhaná a jeho profil bol oslabený, teda nedokázal prenášať

sily krovných konštrukcií, ako aj negatívne pôsobenie poveternostných vplyvov, lebo bol odhalený a
začal vykazovať statické poruchy. V podstienku bola vypadnutá celá jedna diera, ktorá bola spätne
zabetónovaná pórobetónovými tvárnicami, avšak touto nestabilitou múru došlo k značným prasklinám
nadokenného prekladu v tej istej izbe. Pokiaľ ide o krov rodinného domu, tento je starý a má nestabilitu
zo strany severozápadného múru, pričom túto nestabilitu sa poškodený H. snažil zachrániť skobami.

Na streche chýba aj rad škridiel, a teda pri atmosférických zrážkach dochádzalo k zatekaniu krovných
konštrukcií. Za chybu domu znalec označil skutočnosť, že dom nemá dažďové zvody a žľaby, a teda
atmosférická voda padá pod základové murivo, čo taktiež negatívne pôsobí na stabilitu domu. Znalec
ďalej uviedol, že vplyv atmosférickej vody na skracovanie životnosti domu odhaduje na 30-40%, pričom
umelé zásahy do konštrukcie majú 60-70%-tný vplyv na degradáciu zistených vád domu.

Znalec ďalej uviedol, že obvodové murivo vlhne aj z iných strán, ale severné nárožie je najviac navlhnuté
a tu pôsobia aj chemické procesy fekálií, ktoré rozožierajú omietku a vytvárajú hnilobu a plesne.
Znalec pri určovaní výšky škody vychádzal z nevyhnutných nákladov, aby sa dom zastabilizoval, abysa vymenili statické konštrukcie, avšak so zohľadnením amortizácie, teda veku a opotrebenia. Znalec
uviedol, že stav rodinného domu k 01.09.2011 určiť nevie, pretože nepozná jeho stavebno-technický
stav k uvedenému dátumu. Znalec potvrdil, že videl stopy po neúmernom podlievaní severozápadného

rohu domu, a to nie atmosférickou vodou, ale násilným podlievaním, a to kýbľami vody čo striekaním
hadicami, ktoré sa infiltrovali až do interiéru, kde devastovali podlahu, murivo a omietky, čo dokumentujú
fotografie vo štvrtom rade k doplneniu č. 1 znaleckého posudku. Znalec tiež videl aj fekálie opreté o
zadný múr domu a zistil aj znaky poškodzovania tretími osobami, čo urýchlilo degradáciu konštrukcií.
Pokiaľ ide o neodborné murárske práce na časti obvodového muriva (pozn. vykonané poškodeným H.),

tieto majú kladný vzťah k jestvujúcemu stavebno-technickému stavu domu, pretože pokiaľ by murivo
nebolo domurované, stena by padla. Znalec ďalej uviedol, že hoci splašková voda nie je odvedená v
súlade s príslušnými stavebnými normami, na technický stav domu vplyv nemala.

Znalec potvrdil, že aj po roku (pozn. prvé zisťovanie dňa 06.07.2012 a druhé zisťovanie dňa 09.07.2013)
je na dome stále zásah tretích osôb a sú vykazované horšie znaky degradácie, pričom však náklady na

uvedenie domu do pôvodného stavu by sa nezmenili a išlo by o rovnakú čiastku, akú znalec uviedol v
znaleckom posudku č. 95/2012 a poukázal na posledný odsek na strane 6 jeho znaleckého posudku
č. 95/2012, ktorý na hlavnom pojednávaní aj prečítal (čl. 82), kde je uvedené, že pre stanovenie výšky
škody vypracoval sanačný plán poškodených konštrukcií, podľa ktorého je potrebné vykonať stavebné
práce, ktoré by zabránili ďalšej degradácii poškodených konštrukcií, pričom na základe sanačného plánu

vypracoval výkaz výmer ako podklad pre vypracovanie podrobného položkovitého rozpočtu, kde uviedol
len nevyhnutné náklady a ako príklad označil výmenu podlahy, kde uviedol len 3 m2, hoci poškodený
zrejme bude chcieť vymeniť celú podlahu. Vo vzťahu k nákladom na uvedenie domu do pôvodného
stavu resp. výpočet škody znalec uviedol, že pomer vplyvu atmosférickej vody a zásahov tretích osôb na
degradáciu zistených vád domu je použiteľný aj pre hodnotu škody. Na otázku, či by náklady na uvedenie

domu do pôvodného stavu za súčasného vypustenia položiek týkajúcich sa materiálov a prác, ktoré dom
možno vôbec nemal presiahli hodnotu 266,- Eur znalec uviedol, že tieto by boli vyššie a súčasne doplnil,
že pokiaľ ide o protiplesňové nátery, tieto na dome síce byť nemuseli pokiaľ dom nevlhol, ale v danom
prípade je už zvlhnutý, a preto treba tieto plesne vyhubiť a použitie takéhoto náteru je nevyhnutné. (čl.
459-465)

Svedkyňa H. O., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2017 vypovedala, že
si pamätá, že poškodení priniesli CD, kde bolo vidno polievanie zadnej steny ich domu hadicou, t.j.
bolo vidno, ako niekto drží hadicu a polieva zadnú stenu domu poškodených. Svedkyňa bola starostkou
v obci Siladice v rokoch 2007-2014, pričom počas tohto obdobia obžalovaná J. obec žiadala, aby

bolo nariadené zbúranie domu poškodeného H.. Svedkyňa potvrdila, že problémy medzi poškodenými
H. a obžalovanými J. a J. nastali v čase, kedy obžalovaní kúpili pozemok od rímskokatolíckej cirkvi.
Svedkyňa ďalej uviedla, že sa zúčastnila ohliadky domu poškodeného H. so znalcom Ing. N., pričom na
základe jeho znaleckého posudku potom obec pokračovala v riešení situácie tým, že určila postup, akým
spôsobom sa dom má opraviť, ale k podrobnostiam sa vyjadriť nevedela a potvrdila aj to, že poškodení

adresovali obci žiadosti o sprístupnenie pozemku obžalovaných J. za účelom opravy ich domu, čo však
obžalovaní poškodeným neumožnili. Poškodený H. začal robiť opravy domu, ktoré mu boli nariadené,
avšakzdôvodu,žetietobolopotrebnérobiťajzostranyobžalovaných,ktorísvojpozemoknesprístupnili,
muselibyťprácezastavenéapoškodenýH.siopravyrobilvrámcisvojichmožnostízvnútra.(čl.465-467)

Dôkazy k obžalobe 4 Pv 254/13/2207-40 (2T/45/2014)

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 bola so súhlasom strán postupom podľa § 263
ods. 1 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výsluchu svedka J. J. ml., nar. XX.XX.XXXX zo dňa

16.10.2012, kde svedok vypovedal, že dňa 22.08.2011 asi o 09.00 hod. išli spolu so svojim otcom -
obžalovaným J. a strýkom - obžalovaným U. búrať plot na ich pozemku, kde spolu rozoberali šopu,
ktorá je pred domom poškodených H. na ich pozemku, pričom vybehla poškodená H., následne vybehol
poškodený H., ktorý na nich hádzal kamene, asi 3, pričom jedným zasiahol obžalovaného U. do hlavy,
z ktorej mu začal tiecť krv. Následne pokračovali v rozoberaní šopy od ulice, kde svedok stál pri bránke

a obžalovaní J. a U. pokračovali v rozoberaní šopy, kde na ulicu vybehol poškodený H. a začal palicou
odháňať obžalovaných, pričom poškodený H. a obžalovaný U. sa začali medzi sebou sácať, čo trvalo
asi dve minúty a následne videl, ako poškodení H. a H. vbehli dovnútra do domu, z ktorého vyšli až
po príchode polície. Svedok nevidel, že by obžalovaný U. vzal poškodenej H. mobil a ani že by jejspôsobil zranenia. Svedok si po príchode sanitky všimol, že obžalovaný U. pri nastupovaní do sanitky
niečo podával poškodenému U., pričom poškodený H. a obžalovaný U. sa rozprávali o nejakom mobile.
Svedok ďalej vypovedal, že nevie o tom, že by obžalovaní J. a J. poškodzovali dom poškodených H..

(čl. 75-76)

Zozápisniceoobhliadkemiestačinuzodňa04.05.2012,náčrtkuapripojenejfotodokumentáciejezrejmý
stav rodinného domu s.č. 41 v Siladiciach, ktorého pravá stena je domurovaná šedými stavebnými
kvádrami, časť múru je z pálených tehál a zvyšok múru (pozn. jeho väčšiu časť) tvoria nepálené hlinené

tehly, pričom časť múru tvorená nepálenými tehlami do výšky cca 1,5 až 2 metre je čiastočne rozobraná
a pod múrom sa nachádzajú časti úlomkov z týchto tehál. Na jednotlivých fotografiách vidno celkový
dezolátny stav stien domu z vonkajšej strany, pričom zadná stena domu nemohla byť ohliadnutá z
dôvodu, že to obžalovaný J. neumožnil. Na ďalších fotografiách vidno zábery ma plesnivý pravý zadný
roh rodinného domu a plesnivú podlahu ako aj zatečený pravý zadný horný roh domu. (čl. 160, 161,
162-167)

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Siladice zo dňa 14.05.2012 vyplynulo, že výlučným vlastníkom
rodinného domu so súpisným číslom 40 a parcely registra „C“ číslo XX, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria s výmerou 503 m2 je obžalovaná H. J.. (čl. 168)

Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Siladice zo dňa 14.05.2012 vyplynulo, že
bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ číslo XX/X, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria s výmerou 187 m2 sú obžalovaní H. a J. J., pričom v časti C Listu vlastníctva je zapísaná
povinnosť z vecného bremena nadobudnutého vydržaním - právo na užívanie, prechod a prejazd cez
parcelu č. XX/X v prospech vlastníkov rodinného domu so súp. číslom 41, ktorý je na tejto parcele

postavený, a to na základe rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. 9Co/204/2010. (čl. 169)

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Siladice zo dňa 14.05.2012 vyplynulo, že výlučným vlastníkom
rodinného domu so súp. číslom XX, ktorý je postavený na parcele číslo XX/X je poškodený N. H., a to na
základe osvedčenia o vydržaní sp.zn. N 150/2007 zo dňa 24.09.2007, pričom v časti C Listu vlastníctva

je zapísané právo z vecného bremena nadobudnutého vydržaním - právo na užívanie, prechod a prejazd
cez parcelu č. XX/X v prospech vlastníkov rodinného domu so súp. číslom XX, ktorý je na tejto parcele
postavený, a to na základe rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. 9Co/204/2010. (čl. 170-171)

ZtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.2T/19/2013zodňa05.02.2013,právoplatnéhodňa

28.02.2013 vyplynulo, že obžalovaní H. a J. J. boli uznaný vinnými zo spáchania prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v časti spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona, za čo im bol uložený (pozn. obom) trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok
s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 2 (dva) roky, pričom boli spoločne a nerozdielne
zaviazaní uhradiť poškodenému N. H. škodu vo výške 7.607,42 eur. Predmetný trestný rozkaz bol obom

obžalovaným doručený dňa 19.02.2013. Pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého mal byť tento skutok
páchaný, týmto je obdobie od 08.12.2009 do 01.02.2010. (čl. 183-184, čl. 247-249 pripojeného spisu
Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013).

Z rozhodnutia obce Siladice č. 421/2008/R zo dňa 23.01.2009 vyplynulo, že obec Siladice ako stavebný

úrad nariadila poškodenému N. H. ako vlastníkovi rodinného domu so súp. číslom XX postavenom na
parcele č. XX/X vykonať do 30.06.2009 základnú údržbu stavby spočívajúcu vo vykonaní nasledovných
stavebných prác: (i) odkopanie základovej škáry v celej dĺžke rodinného domu. (ii) položenie drenáže zo
strany záhrady rodiny J., (iii) etapovité podkopanie základov rodinného domu s následným armovaním a
podbetónovaním a (iv) zemné úpravy v rozsahu okapového chodníka s pevným povrchom a na vlastné

náklady uskutočniť nevyhnutné úpravy stavby a stavebného pozemku, a to: (i) podopretie nosného
systému stropov a pomúrnic a postupné búranie murív s následným vymurovaním nosného muriva, (ii)
demontáž krytiny a krovu, (iii) šalovanie a betonáž železobetónového venca, (iv) dodávka a montáž
krovu, krytiny a klampiarskych prvkov a (v) kompletné inštalačné práce s revíznymi správami a tlakovými
skúškami. Predmetným rozhodnutím bola zároveň obžalovaným H. a J. J. ako vlastníkom parcely č.

XX/X, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých v rozhodnutí nariadených prác zo svojich
pozemkov. (čl. 172-182)Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-
OSP-00455/09/Ve zo dňa 15.04.2009 vyplynulo, že Krajský stavebný úrad Trnava ako odvolací orgán
odvolanie obžalovaných H. a J. J. proti rozhodnutie obce Siladice č. 421/2008/R zo dňa 23.01.2009

zamietol a predmetné rozhodnutie obce Siladice potvrdil. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplynulo,
že podľa znaleckého posudku Ing. H. N., znalca z odboru stavebníctvo, poruchy stavieb rodinný dom
poškodeného N. H. má aj napriek viacerým nedostatkom ešte zostatkovú životnosť, ktorá umožňuje
urobiť generálnu opravu. (čl. 180-182)

Z listu poškodeného H. zo dňa 02.06.2009 adresovaného na Obecný úrad Siladice vyplynulo, že
poškodený H. žiadal obec Siladice o pomoc pri získaní prístupu na pozemok obžalovaných J. za účelom
vykonania opráv na dome poškodeného H., a to z dôvodu, že obžalovaní J. mu neumožnili prístup na ich
pozemok za účelom vykonania opráv domu, ktoré je možné vykonať len z pozemku obžalovaných J.. V
predmetnom liste poškodený H. poukazuje aj na rozhodnutie obce, ktorým mu bolo nariadené vykonanie
opráv na dome, ktoré však nemôže vykonať práce z dôvodu nesprístupnenia pozemku obžalovaných

J.. (čl. 469)

Z listu poškodeného H. doručeného na Obecný úrad Siladice dňa 21.01.2008 vyplynulo, že poškodený
H. žiadal obec Siladice o pomoc pri sprístupnení pozemku obžalovaných J. za účelom vykonania opráv
jeho rodinného domu, ktoré je možné vykonať len z pozemku obžalovaných J., ktorí ho však na svoj

pozemok odmietajú pustiť. V tomto liste poškodený H. poukazuje na závažné nezhody s obžalovanými
J. a žiada obec, aby si táto predvolala tak poškodených H. ako aj obžalovaných J. za účelom dojednania
podmienok susedského spolunažívania. (čl. 470)

Z oznámenia obce Siladice zn. 311/2009 zo dňa 12.06.2009 vyplynulo, že obžalovaní boli ako

vlastníci rodinného domu súp. číslo XX upovedomení o zahájení stavebných prác na rodinnom dome
poškodeného H. súp. číslo XX dňom 27.06.2009, ktoré boli poškodenému nariadené rozhodnutím
obce Siladice č. 421/2008/R zo dňa 23.01.2009 a súčasne boli upozornení na bod č. 2 predmetného
rozhodnutia, z ktorého vyplýva ich povinnosť strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov.
(čl. 471)

Z obrazových záznamov za obdobie od 01.09.2011 do 19.02.2013 vyplynulo, že obžalovaní H. J. a J.
J. poškodzovali rodinný dom poškodeného N. H. oblievaním kávovým odpadom, podlievaním vodou
a splaškami, nahŕňaním rastlinného odpadu a lístia k stenám tohto domu, vykopaním jamy v blízkosti
zadnej steny domu a vylievaním vody a splaškov do tejto jamy, vylievaním špinavej vody a tekutého

odpadu k stenám domu, nahŕňaním kompostu k jeho zadnej stene, zasúvaním škridiel nad zadnou
stenou rodinného domu, vyberaním časti muriva z jeho pravého zadného rohu či nanášaním kusov ľadu
k zadnému ľavému rohu rodinného domu. Obžalovaní tak robili v žalovanom období opakovane nielen v
každom jednom mesiaci spadajúcom do žalovaného obdobia, ale opakovane aj počas toho istého dňa,
a to prakticky na dennej báze.

Zo správy o povesti obžalovaných H. J. a J. J. vypracovanej obcou Siladice dňa 19.02.2014 vyplynulo,
že obaja sú obyvateľmi obce a bývajú v rodinnom dome so súp. číslom XX. Obžalovaná sa do diania
spoločnýchakciíporiadanýchobcounezapájaaanisanezapájala,niejeaktívnavžiadnychobčianskych
združeniach registrovaných v obci Siladice. Obžalovaná je konfliktný typ, nespoločenskej povahy a nie

je obľúbená u občanov a svojou povahou dlhodobo narúša rodinný život poškodeného H. a jeho rodiny.
Neustále vyvoláva konflikty a susedské spory a pre toto konanie bola prejednávaná v priestupkovom
konaní obecného úradu. Obžalovaný J. J. je povahy priateľskej až utiahnutej, v obci nie je obľúbený,
pričom jeho vzťah k susedom je ovplyvnený obžalovanou H. J., s ktorou sa zapája do ňou vyvolaných
hádok v spore s poškodeným H. a jeho manželkou, pričom je obžalovanej nápomocný vo vykonávaní

krivdy a hrubého správania voči poškodeným a pre toto správanie bol prejednávaný v priestupkovom
konaní obecného úradu. (čl. 190-191)

Z odborného posudku č. 5/2010 zo dňa 08.01.2010 (pozn. vypracovaný ku dňu 05.01.2010)
vypracovaného Ing. H. N., znalcom z odboru stavebníctvom, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty

nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorý súd oboznámil z pripojeného spisu Okresného
súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013 vyplynulo, že rodinný dom je postavený z kombinovaného muriva,
pričom prevláda murivo z klasickej nepálenej tehly. Dom je postavený klasickým systémom s dvoma
nosnými múrmi, bočné nosné murivá sú tiež kombinované a nie sú prepojené murivovou väzbou. Pravýbočný múr je štítový a je podopretý z vonkajšej strany susedného pozemku primurovaným murivom
do 1/3 výšky. Murivo je poškodené a zvetrané. Dom nemá stužujúci betónový veniec, podkrovné
priestory sú nepodmurované, priestor medzi ukončením muriva a pomúrnicou je otvorený a hlavne v

zimných mesiacoch je zdrojom podfukovania. Medzery medzi škridlami umožňujú pretekanie k stropným
priestorom. V rámci miestneho šetrenia znalec urobil základné merania vlhkosti v murivách aj v podlahe,
pričom výsledky merania ukázali, že stavebné konštrukcie sú absolútne suché a v interiéroch nie
sú žiadne viditeľné prejavy vlhkosti, pliesní či hubovitosti. Namerané hodnoty predstavujú normálnu
interiérovú vlhkosť. Chýba aj vodorovná aj zvislá izolácia proti zemnej vlhkosti. Dom má osadené

klampiarske výrobky, ríny, zvody len z prednej a ľavej bočnej strany. Oplechovania štítového muriva sú
zastaralé a prakticky nefunkčné. Vonkajšie omietky sú hladké, neukončené, zvetrané a neudržiavané.

Znalec ďalej uviedol, že pri vyčíslení miery poškodenia je dôležitý hlavne fakt, že cielene nalievaná voda
v akejkoľvek forme a vo všetkých ročných obdobiach je prostriedok, ktorý dosť podstatne ovplyvňuje
stabilitu a kompaktnosť základovej a nadzákladovej obsypovej zeminy. Nosné murivo naviac susedí s

časťou záhrady, ktorú obžalovaní J. kypria, čo znalcovi potvrdili aj mieste šetrenia v rôznych ročných aj
časových obdobiach. Ďalším negatívnym prejavom bolo znižovanie terénu a tým postupné znižovanie
krytia základovej špáry, čím sa zvýšila možnosť na premŕzanie základovej špáry a tým urýchlenie
deformácie nosných murív, ktoré sú v styku so záhradou obžalovaných J..

V závere odborného posudku znalec udáva, že stav rodinného domu je úmerný jeho veku, pôsobeniu
počasia a údržbe. Je tiež evidentné, že poškodenie muriva a aj krokiev zo strany susediacej s pozemkom
rodiny obžalovaných J. je podstatne väčšie ako zo strany dvora poškodeného H., čo svedčí o častejšej
realizácii opráv a údržby z dvora poškodeného H. oproti opravám zo strany pozemku obžalovaných
J., kam sa poškodený H. nevie dostať. Murivo, ktoré podopiera bočnú stenu rodinného dumu, za

ktorou je z časti spálňa je oproti prvotným meraniam z 15.06.2006 a 19.02.2007 v dosť vážnom stave.
Je to v dôsledku nemožnosti stavebných opráv, ale najmä nadmerným kyprením pôdy a aj cieleným
podlievanímvody.Obdobnásituáciajeajpozdĺžceléhozadnéhomurivarodinnéhodomu,ktorájevstyku
so záhradou obžalovaných J.. Znalec jednoznačne potvrdzuje, že neumožnenie nutných opráv muriva,
základov a strechy zo strany pozemku obžalovaných J. (pozn. v odbornom vyjadrení znalec celkom

zrejme nesprávne uvádza „rodiny H.“) znásobené neustálym systematickým podlievaním zeminy, veľmi
podstatnou mierou prispelo k terajšiemu stavu rodinného domu. Výška škody rovnajúca sa stabilizácii
poškodenej časti rodinného domu do užívateľného stavu je 2.809,00 eur vrátane DPH. (čl. 98-113
pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013)

Zo znaleckého posudku č. 53/2012 zo dňa 04.12.2012 (pozn. vypracovaný ku dňu 13.10.2012)
vypracovaného Ing. H. N., znalcom z odboru stavebníctvom, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorý súd oboznámil z pripojeného spisu Okresného
súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013 vyplynulo, že miestne šetrenie znalec urobil dňa 13.10.2012, pričom
zistil, že najväčšie poškodenie je v rohu spálne v styku so zadným nosným múrom. Bočný múr aj

zadná časť je značne podchladená a zavlhnutá. Výsledky obhliadky ukázali, že stavebné konštrukcie
sú oproti minulým meraniam komplexne navlhnuté cez celý prierez muriva a aj v celej šírke čelného
aj bočného muriva izby. Ostatné časti čelného nosného muriva rodinného domu (murivo v styku s
pozemkom obžalovaných J.), a to v časti kuchyne a detskej izby sú prakticky v pôvodnom stave v akom
ich znalec videl pri poslednom meraní z obdobia 2009-2010. Pri miestnom šetrení dňa 13.10.2012 bol

znalec oslovený obžalovanými J. a z dôvodu ich neochoty sa mu nepodarilo zdokumentovať celú zadnú
časť nosného muriva rodinného domu poškodeného H. a tak došetriť detailne vzniknuté škody. Zmeny
na murivách sú viditeľné hlavne zvnútra a z vonkajšej strany je viditeľné poškodenie hlavne na pravom
bočnom murive spálne, pričom v období 2008-2010 bolo na týchto murivách vykázané najviac plošných
a hĺbkových poškodení.

Hlavnou zmenou z vonkajšej strany bočného muriva je plošné a hĺbkové vybúranie podstatnej časti múru
v ploche cca 10 m2 a do hĺbky cca 10-12 cm, pričom oslabenie muriva je evidentné. V obidvoch rohoch
je súvislá prasklina, ktorá pri posledných meraniach nebola. Časť muriva výklenku sa odtrhla, pričom
aby neprišlo k spadnutiu celého múru poškodený H. vypadnutú časť podmuroval plynosilikátovými

tvárnicami. Poškodenú časť strešnej konštrukcie a okrajových škridiel poškodený H. nahradil dočasne
platňou z pozinkovaného plechu, lebo iné riešenie sa nedalo zrealizovať, lebo krokvy sú značne zničené
a bez nových príložiek ku krokvám niet kam osadiť nové latovanie a následne škridly. Najpodstatnejšou
zmenou oproti uplynulým obdobiam je nárast deštrukcie stavby práve v časti dvoch posudzovanýchmurív v priestore spálne, z vnútornej strany ktorej sú omietky aj podlahy napadnuté plesňami v dĺžke
cca 7,5 x 0,6 m čo je dôsledok prenikania vody a vlhkosti z vonkajšieho priestoru. Ďalším prejavom
statického oslabenia je odrhnutie časti rohu v spálni, kde bola táto časť styku murív dlhodobo oslabovaná

vonkajšími zásahmi. Vznikla tu zvislá trhlina od stropu k podlahe viditeľná zvnútra a aj zvonku. Prvotnou
príčinou tohto stavu je, že sa doposiaľ neuskutočnila čiastočná rekonštrukcia rodinného domu v rozsahu
doporučenom vo viacerých posudkoch, pričom väčšinu postupov je nutné realizovať zvonku zo strany
dvora obžalovaných J.. Znalcovi bolo poskytnuté k nahliadnutiu video, na ktorom je zachytená činnosť
obžalovaných J., pričom znalec na otázku, či táto činnosť mohla prispieť k danému stavu murív a

čiastočne krovu a krytiny odpovedal kladne.

Znalec ďalej uviedol, že škoda za obdobie od 08.12.2009 do 01.02.2010 (pozn. súdu - obdobie
žalované v konaní 2T/19/2013) sa nedá konkrétne vyčísliť, pretože je súčasťou širokého a dlhodobého
poškodenia stavby za obdobie rokov 2006-2012. Rozsah nových škôd oproti predošlému sledovanému
obdobiu sa nerozšíril čo do nových položiek. Za obdobie od 08.01.2009 do 13.10.2012 sa pôvodné

vady prehĺbili a rozšírili v pôvodných položkách vo veľkosti a čiastočne v rozsahu. Z tohto dôvodu
znalec stanovil rozpočet vonkajších úprav, ktoré majú súvis s daným meritom veci ku dňu miestneho
šetrenia (13.10.2012) a tým určil nevyhnutný rozsah opravy, ktorá je zároveň aj škodou, ktorá na
rodinnom dome vznikla z titulu neumožnenia opravy a údržby. Vonkajšie poškodenia vyvolali reakciu
vo vnútornom priestore v takom rozsahu, že priestor spálne sa stal prakticky neobývateľný a rozsah

plesní je celoplošný. Tieto vady sú v priamom súvise s vonkajšími poškodeniami muriva a neumožnenou
údržbou.

Znalec zdôraznil, že stavba ako taká je svojou konštrukciou, vekom a hlavne neudržovanosťou hlboko
pod zenitom svojej životnosti. Akákoľvek oprava z nej neurobí nový objekt a celkové náklady na

komplexnú opravu resp. generálnu rekonštrukciu by boli neúmerné k získaniu nového stavu, a teda
ekonomickejšia by bola varianta zbúrania rodinného domu a postavenia nového. Ocenenie znalec
stanovil ku dňu 13.10.2012 a je objektívnym vyčíslením nutných prác na stabilizovanie stavby rodinného
domu, predĺženie jeho životnosti a zabezpečenie bezpečnosti pre osoby, ktoré v ňom bývajú. Náklady
na stabilizovanie časti stavby, ktoré je možné považovať za náklady na odstránenie škody sú vo

výške 4.224,00 eur vrátane DPH, náklady na opravu vnútorných priestorov spálne, ktoré je možné
považovaťzanákladynaodstránenieškodysúvovýške3.383,42eurvrátaneDPH,tedanákladycelkom
predstavujú sumu 7.607,42 eur vrátane DPH. (čl. 115-146 pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany
sp.zn. 2T/19/2013)

Zo znaleckého posudku č. 4/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaného Ing. H. N., znalcom z odboru
stavebníctvom, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných
prác, ktorý súd oboznámil z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/35/2014 vyplynulo,
že znalec sa prípadmi poškodzovania rodinného domu poškodeného H. zaoberá s prestávkami od
roku 2006. Miestne zisťovanie pre účely vypracovania tohto znaleckého posudku znalec urobil dňa

28.11.2013, pričom sa mu celú zadnú časť nosného muriva rodinného domu poškodeného H. nepodarilo
zdokumentovať, čo ale ani nebolo potrebné, nakoľko zmeny, ktoré nastali sú jednoznačne definovateľné.
Najpodstatnejšia zmena nastala v tom, že čelný bočný múr a časť pozdĺžneho obvodového múru
susediaceho s pozemkom rodiny obžalovaných J. sa dňa 28.09.2013 zrútil, pričom sa značne poškodila
aj časť krovu v tejto časti. Ulomila sa nosná pozdĺžna hrana držiaca krokvy a krytinu. V čase

miestneho šetrenia poškodený H. vykonával vnútornú rekonštrukciu priestorov, ktorej rozsah pozostával
z vybúrania podláh, osekania omietok, chemického odizolovania podkladu, nových omietok, položenia
dlažby, dreveného obkladu stropov, OSB dosiek na podlahy, oprava fasády z dvora, dodávka a montáž
plastového okna. Všetky vnútorné obvodové steny v styku s pozemkom obžalovanej J. sú opätovne
poškodené vzlínajúcou vodou od základov.

Znalec ďalej uviedol, že strata funkčnosti bočného nosného a čelného nosného muriva bola spôsobená
vysokým obsahom vody a vzlínajúcej vlhkosti v základoch a nosnom murive. Toto rozsiahle poškodenie
sa prejavilo rozpadom a postupným drobením muriva z nepálenej tehly. Z vonkajšej strany s vysokou
pravdepodobnosťou prišlo k oslabeniu hrúbky preriezu pôvodného muriva deštrukčnou činnosťou zo

strany dvora obžalovaných J.. Základová škára sa stala nefunkčnou a prišlo prisadnutiu celej časti
a následnému zrúteniu sa muriva.. Dlhodobé podlievanie základovej škáry ale hlavne neumožnenie
doporučených postupov opravy a systémových opatrení na opravu a rekonštrukciu, ktoré znalecodporučil v predchádzajúcich znaleckých posúdeniach sú hlavnou príčinou vzniknutého stavu, pričom
väčšina postupov bola navrhnutá k realizácii zvonku zo strany dvora obžalovaných J..

Pre určenie výšky nákladov potrebných na stabilizovanie základov znalec vychádzal zo stanovenia
najpotrebnejšieho možného rozsahu prác, ktoré sú potrebné na úpravu cielene podmočeného a
nestabilného podložia až po úroveň základovej špáry. Za obdobie od 02.03.2013 do 30.04.2013 sa
pôvodné zistené vady prehĺbili, rozšírili a dosiahli kritickú úroveň, ktorá sa prejavila následným zrútením
muriva. Rozsah škody potvrdený znalcom pri miestnom šetrení je nasledovný: (i) zrútené obvodové

murivo, (ii) poškodenie nosného trámu krovu, (iii) poškodenie rohových krokiev, (iv) poškodenie časti
krovu a krytiny a (v) poškodenie podlahy v priestore izby.

Znalec ďalej určil rozsah prác zrealizovaný na odstránenie škody , ku ktorému bol ocenený konkrétny
rozsah prác a dodávok v položkovom rozpočte, ktorý je v prílohe znaleckého posudku, podľa ktorej ide
o celkové náklady vo výške 1.197,00 eur vrátane 20%-tnej DPH.

Znalec uviedol, že materiály, z ktorých je rodinný dom postavený, sú za hranicou životnosti, pričom hĺbka
pôvodného založenia stavby sa úpravami terénu zo strany pozemku obžalovaných J. podstatne znížila,
čím sa stratila ochrana voči premŕzaniu základov a muriva. Krytina strechy je z pálenej drážkovej škridly,
z väčšej časti poškodená mrazom. Chýbajú stužujúce vence, ríny, zvody a všetka dažďová voda zo

strechy ide pod základy stavby. Štruktúra materiálov, z ktorých je dom postavený nedokáže dlhodobo
odolávať akýmkoľvek vonkajším vplyvom, či už vplyvu počasia alebo fyzickému násiliu. Celková statika
stavby je veľmi narušená. V najväčšej miere sa pod terajší stav nehnuteľnosti podpísala absencia
pravidelnejúdržbyahlavneneumožnenieoprávnastabilizovaniecelkovéhostavu.Nerealizovanieúprav
a údržby má podľa znalca na terajšom konečnom stave 80%-tný podiel a 20%-tný podiel je prirodzené

starnutie a morálno-fyzické opotrebovanie za dané obdobie. Keď sa k tomuto pripočíta cielené dlhodobé
poškodzovaniemurivaazákladov,taktátočinnosťpodstatneurýchliladeštrukciumurívrodinnéhodomu,
čo je jednoznačný výsledok neumožnenia vykonania pravidelných opráv a údržby z vonkajšej strany
stavby. (čl. 50-74 pripojeného spisu 7T/35/2014)

Dôkazy k obžalobe zn. 4 Pv 14/13/2207-33 (2T/68/2014)

Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného JUDr. W. F. (pozn. poverený zamestnanec poškodeného

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) zo dňa 28.11.2013 a rozpisu nákladov, ktorá bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku
vyplynulo, že poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnil nárok na náhradu škody titulom
úhrad za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jeho poistencom - poškodeným H. v celkovej výške 522,93
eur, z čoho náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej H. predstavujú 450,45 eur a

náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému H. predstavujú 69,38 eur a náklady na
poštovné predstavujú spolu sumu 3,10 eur. (čl. 77-81)

Zo zápisnice o výsluchu svedka Bc. D. H., nar. 21.05.1974 zo dňa 13.12.2013 vyplynulo, že dňa
22.08.2011 v čase asi o 09.00 hod. bol telefonicky vyrozumený stálou službou - npor. T., že poškodení H.

a rodina J. majú medzi sebou zasa spor a mal dôjsť aj k fyzickému napadnutiu, ktoré pretrváva. Svedok
išiel s kolegom npor. T. na zákrok a bola privolaná aj hliadka PMJ. Po príchode na miesto bola situácia
upokojená. Z dvora obžalovaných J. vyšiel obžalovaný U., ktorý bol zaliaty krvou od hlavy po pás a tento
svedkovi povedal, že pri búraní šopy ho napadol poškodený H., ktorý mu spôsobil zranenie. Následne
poškodenáH.svedkovipovedala,žejuobžalovanýU.udrelpajseromporukeapravdepodobnejejzlomil

prst alebo ruku. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či si poškodený H. pýtal od obžalovaného U. mobilný
telefón alebo či obžalovaný U. poškodenému H. mobilný telefón odovzdal. Svedok ďalej vypovedal, že
obžalovaná J. jeho ako aj kolektív príslušníkov OO PZ Leopoldov v predchádzajúcich štyroch rokoch
osočovala. (čl. 100-101)

Zo zápisnice o výsluchu svedka U. T., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 13.12.2013 vyplynulo, že na podrobnosti
konfliktu medzi rodinou J. a rodinou H. si nepamätá, keďže týchto konfliktov bolo viacej. Svedok dňa
22.08.2011 pracoval na OO PZ Leopoldov a v uvedený deň vykonal obhliadku miesta činu a na mieste
bol so zástupcom OO PZ Leopoldov D. H., viac k veci uviesť nevedel. (čl. 105-106)Zo zápisnice o výsluchu svedka J.. R. N., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 13.12.2013 vyplynulo, že dňa
22.08.2011 mal od 07.00 hod. do 19.00 hod. službu ako člen hliadky PMJ spolu s kolegom W. T., kde

o 09.20 hod. boli vyslaní do obce Siladice vykonať asistenciu hliadke z Leopoldova, pričom na mieste
malo dochádzať k nezhodám susedov, ktorí sa mali navzájom napadnúť. Po príchode na miesto sa
tam už nachádzala hliadka z Leopoldova a konflikt medzi rodinami už nepretrvával. Spolu s kolegom
vykonávali na mieste asistenciu hliadke z Leopoldova. Svedkovi nikto zo zúčastnených nerozprával nič
o odcudzenom mobilnom telefóne. (čl. 109-110)

ZozápisniceovýsluchusvedkaW.T.,nar.XX.XX.XXXXzodňa13.12.2013vyplynulo,žedňa22.08.2011
malod07.00hod.do19.00hod.službuakočlenhliadkyPMJspoluskolegomR.N.,kdeo09.20hod.boli
vyslaní do obce Siladice vykonať asistenciu hliadke z Leopoldova, pričom na mieste malo dochádzať k
nezhodám susedov, ktorí sa mali navzájom napadnúť. Po príchode na miesto už k vzájomným konfliktom
nedochádzalo. Spolu s kolegom dohliadali na mieste na to, aby sa uvedené rodiny nezačali znovu

napádať. Svedok si nepamätal na to, že by mu na mieste niekto rozprával o krádeži mobilu. (čl. 114-115)

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. J. R. č. 015/14 zo dňa 19.02.2014, znalca z odboru
zdravotníctvo,odvetviechirurgiaatraumatológia,ktoréboliprečítanésúsúhlasomstránpostupompodľa
§ 268 ods. 2 Trestného poriadku vyplynulo, že poškodená Joštová pri incidente dňa 22.08.2011 utrpela

zlomeninu strednej časti - nad bázou - IV. záprstnej kosti ľavej ruky trieštivého charakteru s posunom
kostných úlomkov, a to najpravdepodobnejšie tvrdým, tupým predmetom typu palice, tyče, kde intenzita
pôsobiacej sily bola stredne silná až silná a na vznik jej zranenia, ktoré je zranením ľahkým postačoval
jeden úder takým predmetom. Zranenie poškodenej H. si vyžaduje liečenie 4-5 týždňov s dobou
práceneschopnosti o 1-2 týždne dlhšou. V danom prípade jej liečba trvala od 22.08.2011 do 26.09.2011,

kedy bola odstránená sadrová fixácia a začatá rehabilitácia, t.j. cca 5 týždňov. Práceneschopnosť
poškodenej trvala od 23.08.2011 do 10.11.2011. Zranenie poškodenej trvalé funkčné ani kozmetické
následky nezanecháva. Bodové ohodnotenie zranenia poškodenej predstavuje 50 bodov, čo pri hodnote
bodu 15,38 eur v roku 2011 predstavuje sumu 769,- eur. Bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia predstavuje 7 bodov, čo pri hodnote bodu 15,72 eur (pozn. hodnota bodu z roku 2012,

keď hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je možné určiť až 1 rok od skončenia liečenia)
predstavuje sumu 110,04 eur.

Poškodený H. pri incidente dňa 22.08.2011 utrpel (i) pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravej
strany tváre s krvným výronom okolo pravého oka bez známok otrasu mozgu, (ii) tržne-zmliaždenú ranu

v nadočnicovej oblasti pravého oka asi 2 cm dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva, (iii) pomliaždenie
mäkkých tkanív ľavého predlaktia bez úrazových zmien na kostnom skelete a (iv) pomliaždenie mäkkých
tkanív v oblasti ľavého kolena s odreninou kože bez úrazových zmien na kostnom skelete, pričom
vo všetkých prípadoch ide o ľahké zranenia. Pokiaľ ide o prvé dve zranenia, mohli byť spôsobené
jedným úderom kovovou tyčou do oblasti hlavy, pričom intenzita pôsobiacej sily bola slabá. Pokiaľ ide

o tretie a štvrté zranenie, tieto mohli vzniknúť priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, a to napr.
kovovou tyčou, ale údery mohli byť vedené napr. aj nohou útočníka - kopnutím. Intenzita pôsobiacej
sily aj v prípade týchto zranení bola slabá. Zranenia spôsobujú krátku dobu trvajúcu poruchu zdravia
s dobou liečby 1-2 týždne, pričom v danom prípade liečba trvala od 22.08.2011 do 04.09.2011, čo je
doba adekvátna a opodstatnená. Práceneschopnosť trvá do 2 týždňov, pričom v prípade poškodeného

mal tento PN vystavenú 2 týždne. Zranenia trvalé následky funkčného charakteru nezanechali a
ako kozmetický následok zostane poškodenému jazva v oblasti tváre - čela asi 2 cm dlhá. Bodové
ohodnotenie zranení poškodeného predstavuje 25 bodov, čo pri hodnote bodu 15,38 eur v roku 2011
predstavuje sumu 384,50 eur. (čl. 137-139, 150-152)

Zo Zápisnice o vydaní veci zo dňa 29.11.2011 vyplýva, že poškodený H. dňa 29.11.2011 vydal CD nosič
zn. Imation so záznamom napadnutia zo dňa 22.08.2011. (čl. 154)

Z obrazovo-zvukového záznamu na čl. 154, ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12.06.2018 vyplynulo, že na tomto je zachytený incident medzi obžalovanými a poškodenými, kde

záznam je vyhotovený mobilným telefónom poškodenou H.. Záznam je snímaný z dvora, kde šopu
postavenú na dvore spoločne rozoberajú obžalovaný H. U. a J. J. ml.. Poškodená H. kričí, že pozemok je
v užívaní a že šopy patria poškodeným. Ďalej vidno, ako sa na obžalovaného H. U. zaháňa osoba, ktorú
na zázname nie je vidno (pozn. súdu zrejme poškodený N. H.), ktorá drží v ruke palicu pripomínajúcujej tvarom rám z obrazu. V ďalšej časti záznamu vidlo aj obžalovaných H. J. a J. J., pričom J. J. ml.
sa do incidentu nezapája a odchádza smerom k domu obžalovaných J.. Obžalovaní H. J., J. J. a H.
U. sa následne presúvajú z dvora na ulicu, kde k nim z druhej strany prichádza poškodený N. H., na

ktorého sa obžalovaný H. U. zaháňa páčidlom. Poškodená H. prechádza s mobilom v ruke na dvore
poza šopu, kde na chvíľu nie je vidno na ulicu. Keď sa poškodená H. dostane k druhej strane šopy,
pokračuje záznam dianím na ulici, kde vidno poškodeného H., ako tento kľačí na zemi a ako ho spoločne
bijú všetci obžalovaní. Následne sa obžalovaný U. od obžalovaných odpája a ide smerom k poškodenej
H., na ktorú sa zaháňa páčidlom, následne táto začína kričať „pomóc, pomóc ľudia“ a hovorí „zobrali

mi mobil, zlomil mi prst“.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 22.08.2011 a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že
miesto činu sa nachádza pred rodinným domom so súp. číslom XX v obci Siladice, v ktorého susedstve
je rodinný dom so súp. číslom XX, ktorý je z vonkajšej strany oplotený drevenými doskami, nad ktorými
je v drevenom ráme zabudovaná strecha. Dosky z konštrukcie plota sú nahádzané na zemi o dĺžke 15

m. Pred rodinným domom so súp. číslom 40 pri vstupe do dvora domu sa na zemi nachádza kladivo a
dva železné pajsre o dĺžke 1,20 m, ktoré technik zaistil ako stopy č. 1-3. Na dvore rodinného domu so
súp. číslom 40 je v ľavej strane dvora v susedstve s plotom na zemi na betónoch krv. (čl. 155, 157-161)

Zúradnéhozáznamuzodňa08.02.2012vyhotovenéhoObvodnýmoddelenímPZPiešťanyvyplynulo,že

záznam zachytávajúci útok obžalovaných na poškodených na verejne prístupnom mieste v obci Siladice
pred domami s.č. XX a XX má celkovú dĺžku 2 min. 44 sek. (čl. 176)

Z úradného záznamu zo dňa 20.11.2013 vyhotoveného Obvodným oddelením PZ Piešťany vyplynulo,
že útok obžalovaných na poškodených v obci Siladice pred domami s.č. XX a XX mal mať

nasledovný priebeh: obžalovaný U. spolu s J. J. ml. rozoberajú kovovými páčidlami šopu poškodených,
obžalovanému U. tečie z hlavy krv a poškodená H. ich vyzýva, aby v rozoberaní šopy nepokračovali
s odôvodnením, že pozemok majú H. v užívaní. Následne sa obžalovaní presúvajú na ulicu, kde za
nimi vybieha poškodený H., ktorý je na ulici napadnutý obžalovanými, pričom ako je tento v pokľaku,
obžalovaní ho spoločne udierajú. Poškodená H. sa snaží poškodeného H. brániť, načo ju obžalovaný U.

odsotí a potom sa proti nej rozbehne s kovovým páčidlom, s ktorým sa na ňu zaháňa. Kovovým páčidlom
ju zrejme zasiahol, pretože poškodená H. začína kričať slovami „pomoc, napadli nás“. Potom vidno, ako
mobilný telefón padá na zem, ktorý poškodená H. zdvihne a uteká do dvora do domu, kde poškodenému
H. oznamuje, že jej zobrali mobil, zlomili prst a žiada poškodeného H., aby volal sanitku. (čl. 177)

Z fotodokumentácie na čl. 178-180 vyplynulo, že poškodený H. kľačí na ulici na zemi, kde pri ňom stoja
obžalovaní, ktorí ho spoločne udierajú (foto 2, 3, 4 a 5), obžalovaný U. sa otáča smerom k poškodenej
H. (foto 5 a 6) a obžalovaný U. sa pajserom zaháňa na poškodenú H. (foto 7 a 8).

Dôkazy k obžalobe 4 Pv 326/13/2207-41 (30T/134/2014)

Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne H. J., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2014 vyplynulo, že svedkyňa
bola iniciátorom úprav na jej pozemku, ktoré sa vykonávali dňa 22.08.2011. Svedkyňa mala písomne
žiadať políciu o ochranu pri týchto úpravách, keďže vedela, že poškodený H. je neprispôsobivý občan,

bol súdne trestaný a z polície mal byť prepustený pre korupciu. Svedkyňa poprela, že by obžalovaný U.
mal odcudziť mobilný telefón a uviedla, že boli zo strany poškodených H. napádaní ešte na ich pozemku,
pričom poškodení H. ich mali napádať aj potom, ako sa presunuli na cestu. Obžalovaný U. opakovane
upozorňoval poškodenú H., aby si ho na telefón nenahrávala a mobilný telefón jej aj vzal, avšak tento
jej po príchode záchrannej služby vrátil. (čl. 31-32)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka J. J., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 12.08.2014 vyplynulo, že s poškodenými
H. majú dlhoročný spor, ktorý sa zintenzívnil po roku 2007 potom, ako odkúpili pozemok, na ktorom je
postavený dom poškodených H.. Dňa 22.08.2011 chceli vstúpiť na ich pozemok, na ktorom chceli urobiť
poriadok a zbúrať hnilé šopy, kde sa rozmnožovali hlodavce a hmyz, o čom poškodených H. vopred

upovedomili. Ako začali búrať šopu, z domu vybehla poškodená H., ktorá ich začala snímať mobilom a
kričala na poškodeného H., ktorý následne vybehol na dvor za ňou. Poškodený H. do nich začal hádzať
vopred pripravené skaly, kde jednou z nich zasiahol obžalovaného U. do hlavy, ktorému začal tiecť krv.
Potom sa presunuli na ulicu, kde pokračovali v rozoberaní šopy. Na ulicu na nimi vybehol poškodený H.s dreveným dvojmetrovým kolom a začal ich odháňať, pričom toto všetko na mobil snímala poškodená
H.. Poškodený H. týmto kolom zasiahol poškodenú H., ktorej vyrazil mobil a zranil ruku. Následne až do
príchodu polície pokračovali v rozoberaní šopy. Svedok nevidel, že by obžalovaný U. odcudzil nejaký

mobil, len počul, ako obžalovaný U. kričal, aby ho poškodená H. na mobil nenatáčala. Svedok videl, ako
obžalovaný U. vrátil poškodenému H. mobil pre jeho ošetrením v sanitke. (čl. 35-36)

Zo Zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 22.08.2011 a z pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že
miesto činu sa nachádza v obci Siladice na dvore rodinného domu s.č. XX, v ktorom býva rodina J.. Vo

dvore na ľavej strane na betónovom odpade vidno kvapky krvi. Pri ohliadke boli zaistené tri stopy, a to
dve kovové páčidlá (stopy č. 1 a č. 3) a jedno kladivo s drevenou rúčkou (stopa č. 2). Na fotografiách je
zadokumentovaná zadná časť šopy od ulice, ktorá je rozobratá (uvoľnené a na zemi pohádzané laty).
(čl. 66-71)

Zo záznamu o prezretí záznamu na CD nosiči zo dňa 15.10.2012 a z pripojenej fotodokumentácie

vyplynulo, že na tomto zázname nie je zachytená krádež mobilného telefónu počas napádania
poškodenej H. obžalovaným U.. Po sekvenčnom prezretí záznamu je vidno, ako obžalovaný U.
odchádza od poškodeného H., na ktorého útočil a rozbieha sa proti poškodenej H., ktorá ho snímala
na mobilný telefón. Následne sa obžalovaný U. pajsrom zaháňa na poškodenú H., pristupuje ku nej.
Na ďalších záberoch vidno jednu tenšiu a jednu hrubšiu ruku, kde hrubšia ruka drž tenšiu ruku, v ktorej

je predmet pripomínajúci mobilný telefón. Na zázname je tiež vidieť, ako mobil, ktorým poškodená H.
snímala spadol na zem do trávy. (čl. 72-73)

ZDodatkukZmluveopripojeníč.zmluvyA1289143zodňa03.10.2008vyplynulo,žespoločnosťOrange
Slovensko, a.s. poškodenému H. predala mobilný telefón Sony Ericcson C702 Cybershot s IMEI: XXX

XXX XXX XXX XXX. (čl. 75-77)

Z identifikácie odcudzených a stratených mobilných zariadení podľa IMEI vyplynulo, že mobilný telefón
s IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX bol používaný od 22.08.2011 do 22.09.2014. (čl. 81-82)

Z odborného vyjadrenia k spôsobenej škode zo dňa 18.11.2011 vyplynulo, že mobilný telefón zn. Sony
Ericcson Cyber Shot C 702i mal ku dňu 22.08.2011 hodnotu 60,- Eur. (čl. 98)

Z oznámenia obce Dolné Zelenice zo dňa 13.08.2014 vyplynulo, že obžalovaný U. je ženatý a zdržiava
savmiestejehotrvaléhobydliskanaadreseDolnéZeleniceč.XX.Komisiouochranyverejnéhoporiadku

obžalovaný U. riešený nebol. (čl. 108)

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a zo správy o povesti vypracovanej Obvodným
oddelením PZ v Piešťanoch zo dňa 30.10.2014 vyplynulo, že obžalovaný U. nebol pred 22.08.2011
priestupkovo prejednávaný. (čl. 111-112)

Svedkyňa H. M., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.06.2018 vypovedala, že
ako člen RZP si na zásah zo dňa 22.08.2011 nepamätá a nie sú jej povedomé ani tváre obžalovaných.

Svedok D. H., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.06.2018 vypovedal, že

v rozhodnom čase pracoval ako zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v Leopoldove, pričom
služobných zákrokov v Siladiciach bolo viacero, a to z dôvodov sporov medzi obžalovanými J. a
poškodenými H. kvôli pozemku a rodinnému domu.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.06.2018 boli stranám predložené vecné dôkazy, a to zaistené

dva kovové pajsre o dĺžky cca 120 cm a jedno kladivo s drevenou rúčkou.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Skalica sp.zn. 4T/34/2012 zo dňa 23.10.2013, právoplatného dňa
11.03.2016 vyplynulo, že obžalovaní J. J. a H. J. boli uznaní vinnými zo spáchania prečinu ohovárania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 373 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd podľa § 44 Trestného

zákona upustil od uloženia súhrnného trestu k trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovaným uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013 zo dňa 05.02.2013, právoplatným dňa
28.02.2013. Predmetný trestný rozkaz bol obžalovanému J. doručený dňa 20.11.2013 a obžalovanej J.
dňa 21.11.2013. (čl. 493-495)Z uznesenia Okresného súdu Skalica sp.zn. 4T/34/2012 zo dňa 15.03.2016 vyplynulo, že týmto
uznesením samosudca Okresného súdu Skalica zobral na vedomie späťvzatie odporu, ktorý obžalovaní

J. a J. podali proti trestnému rozkazu Okresného súdu Skalica sp.zn. 4T/34/2012 zo dňa 23.10.2013,
pričom späťvzatie odporu bolo Okresnému súdu Skalica doručené dňa 11.03.2016. (čl. 496)

Z odpisu z registra trestov obžalovaného H. U. zo dňa 11.06.2018 vyplynulo, že tento doposiaľ nebol
súdne trestaný.

ZodpisovzregistratrestovobžalovanýchJ.J.aH.J.zodňa11.06.2018vyplynulo,žetítobolidoposiaľ2x
súdne trestaní, a to trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013 zo dňa 19.02.2013,
právoplatným dňa 28.02.2013 a trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp.zn. 4T/34/2012 zo dňa
23.10.2013, právoplatným dňa 11.03.2016, pričom v prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného
súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013 sa po uplynutí skúšobnej doby dňa 01.03.2015 osvedčili a hľadí sa

na nich, akoby neboli trestaní.

Z odpovedí na lustráciu v registri priestupkov obžalovaných J. J., H. J. a H. U. zo dňa 12.06.2018
vyplynulo, že títo nemajú evidované priestupky spáchané pred spáchaním prejednávaných prečinov.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/64/2013 zo dňa 25.11.2014 vyplynulo, že týmto
rozsudkom bol poškodený H. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona za použitia
§ 127 ods. 3 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
ktorých sa dopustil dňa 30.01.2009 proti obžalovanému J. J. ako poškodenému v tomto konaní, za

čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Z výpisov z ústrednej evidencie priestupkov MV SR zo dňa 18.02.2014 vyplynulo, že obžalovaná H. J.
bola pred spáchaním prejednávaných prečinov celkom 24x a obžalovaný J. J. celkom 23x priestupkovo

prejednávaní, a to za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti majetku, pričom
takmer výlučne išlo o priestupky majúce základ s susedských sporoch s poškodenými H. a o konania,
ktoré sa týkali poškodzovania rodinného domu poškodených H.. (čl. 192-198, 199-205)

Odôvodnenie výrokov o vine

obž. H. Mrvová

1/ Prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods.
1 Trestného zákona spácha ten, kto spoločným konaním zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou
cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výlučným vlastníkom rodinného domu súp. číslo XX
je poškodený N. H., pričom tento dom je postavený na pozemku - parcele č. XX/X, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve obžalovaných H. J. a J. J.. Rodinný dom poškodeného N. H. sa
nachádza v bezprostrednej blízkosti rodinného domu obžalovaných J., pričom títo k nemu majú priamy
prístup zo svojho pozemku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaní H. J. a J. J. spoločným konaním rodinný dom
poškodenéhoN.H.vžalovanomobdobíod01.09.2011do19.02.2013poškodzovalioblievanímkávovým
odpadom, podlievaním vodou a splaškami, nahŕňaním rastlinného odpadu a lístia k stenám tohto domu,
vykopaním jamy v blízkosti zadnej steny domu a vylievaním vody a splaškov do tejto jamy, vylievaním

špinavej vody a tekutého odpadu k stenám domu, nahŕňaním kompostu k jeho zadnej stene, zasúvaním
škridiel nad zadnou stenou rodinného domu, vyberaním časti muriva z jeho pravého zadného rohu
či nanášaním kusov ľadu k zadnému ľavému rohu rodinného domu. O takomto konaní obžalovaných
svedčianielensvedeckévýpovedepoškodených,aleajobrazovézáznamy,ktorézabezpečilipoškodenýN. H. a jeho manželka Z. H. s cieľom dokumentovať toto konanie obžalovaných J. a ktoré poškodený N.
H. pripájal k svojim jednotlivým trestným oznámeniam. Na jednotlivých obrazových záznamoch, ktoré
boli prehraté na hlavnom pojednávaní je celkom zreteľne vidieť obžalovanú H. J. a obžalovaného J. J.,

pričom o totožnosti obžalovaných na obrazových záznamoch súd nemá žiadne pochybnosti, keď títo
sú na obrazových záznamom jasne identifikovateľní a súd môže i sám ich totožnosť potvrdiť poznajúc
tváre, stavbu tela a chôdzu oboch obžalovaných z jednotlivých termínov hlavného pojednávania.

K výpovediam poškodeného N. H. a jeho manželky Z. H. potom pristupuje znalecký posudok č. 95/2012

a jeho doplnok č. 109/2013 ako aj výpoveď znalca Ing. N. X. na hlavnom pojednávaní, ktoré potvrdzujú,
žerodinnýdompoškodenéhoN.H.bolpoškodzovanýzásahomtretíchosôbzvonka,ktorýminevyhnutne
museli byť len obžalovaní J., nakoľko iné osoby k domu poškodeného H. prístup nemali a napr. J. J. ml.
(poz. súdu - syn obžalovaných J.) nebol zachytený ani na jednom obrazovom zázname.

V znaleckom posudku č. 95/2012 znalec konštatuje, že Vzniknuté poškodenia rodinného domu majú

už statický charakter tým, že vykazujú bortenie a pokles obvodových múrov zo severnej a západnej
strany, teda od susedov, bortenie nosných trámov stropu, bortenie dreveného krovu, zatekanie interiéru
a vznik plesní v interiéri. Zistené poruchy na rodinnom dome majú príčinnú súvislosť s konaním znalcovi
neznámych páchateľov tým, že títo nevhodným spôsobom zasahujú do obvodového muriva zo severnej
a západnej strany domu ako aj do nosných častí krovu zo západnej strany ako aj rozoberaním krytiny

zo západnej strany domu, pričom uvedeným poškodením vznikla škoda v hodnote 6.221,54 eur s
DPH, ktorá predstavuje nevyhnutné náklady na stavebné práce na uvedenie porušených konštrukcií do
pôvodného stavu.
V doplnku č. 109/2013 k znaleckému posudku č. 95/2012 znalec uvádza, že:
- Znalec zistil stopy po poškodení zálievkou fekáliami vizuálne na juhozápadnom rohu domu, t.j. na

hranici pozemkov, pričom tieto preukazovali skutočne pôvodný ako aj čerstvý nános fekálií, ktoré
postupne tuhnú a sú opreté o obvodové murivo a týmto sa toto murivo znehodnocuje. V tomto rohu z
interiéru znalec zistil plesne na vnútorných omietkach, čo má príčinnú súvislosť s poškodzovaním tohto
muriva z exteriéru zo strany susedov,
- Na severozápadnom rohu sú vertikálne trhliny od stropu po podlahu, čo je znakom degradácie

obvodového muriva spôsobené poškodzovaním obvodového muriva z exteriéru zo strany pozemku
obžalovaných J.. V tejto časti domu znalec tiež zistil prehnitú drevenú podlahu, kde sú stopy po zálievke
muriva z exteriéru,
- Nosné konštrukcie rodinného domu sú naďalej poškodzované neprimeraným zásahom tretích osôb a
tieto konštrukcie vykazujú značnú degradáciu, čo má vplyv na nestabilitu týchto konštrukcií a preto hrozí

zbortenie časti stropu ako aj obvodového muriva a tým je dom neobývateľný, lebo ohrozuje bezpečnosť,
zdravie a životy jeho obyvateľov.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že rodinný dom poškodeného N. H. je v dezolátnom stave,
pričom v tejto súvislosti vyvstáva otázka, či je možné poškodzovať niečo, čo už výrazne poškodené

je či už vekom alebo poveternostnými podmienkami. K tejto otázke však súd poznamenáva, že nie
je rozhodujúce, či v prípade prečinu poškodzovania cudzej veci je predmet útoku už pred konaním
páchateľa poškodený. Táto okolnosť by mohla mať význam len pri aplikácii ustanovenia § 10 ods.
2 Trestného zákona, napr. v situácii, kedy by vec bola tak výrazne poškodená, že by už de facto
svojmu účelu slúžiť nemohla, pričom jej ďalším poškodzovaním by síce páchateľ mohol spôsobiť

aspoň malú škodu, avšak vzhľadom na následky konaním páchateľa spôsobené by závažnosť takéhoto
prečinu mohla byť posúdená ako nepatrná. V prejednávanom prípade tomu tak ale nie je, nakoľko ako
vyplynulo z rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-
OSP-00455/09/Ve zo dňa 15.04.2009, ktorý sa odvolával na znalecký posudok znalca Ing. H. N., rodinný
dom poškodeného H. mal aj napriek viacerým nedostatkom ešte zostatkovú životnosť, ktorá umožňuje

urobiť jeho generálnu opravu, čo však obžalovaní H. J. a J. J. poškodenému H. - čo tiež vyplynulo z
vykonaného dokazovania - neumožnili.

Ďalšou otázkou, ktorú musel súd na základe vykonaného dokazovania odpovedať bola otázka, či
konaním obžalovaných J. bola spôsobená poškodenému H. škoda, a ak áno, v akej výške. Súd v tomto

smere vykonal dokazovanie nielen čítaním záverom znaleckého posudku č. 95/2012 a jeho doplnenia
č. 109/2013 vypracovaných znalcom Ing. N. X. a výsluchom tohto znalca na hlavnom pojednávaní, ale
aj oboznámením znaleckých posudkov z iných konaní vedených proti obžalovaným J. ako listinných
dôkazov aplikujúc ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého Orgány činné v trestnomkonaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v
rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať
dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Predovšetkým sa súd musel vysporiadať s otázkou, v akom vzťahu je poškodzovanie rodinného domu
poškodeného H. obžalovanými H. J. a J. J. (ďalej spoločne aj ako „obžalovaní J.“) postihnuté trestným

rozkazom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 2T/19/2013 zo dňa 05.02.2013 ku konaniu obžalovaných
J., ktoré je prejednávané v tomto prípade. Pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, tento
obžalovaných J. uznal vinnými z poškodzovania rodinného domu poškodeného H. za obdobie od
08.12.2009 do 01.02.2010, pričom zároveň obžalovaným J. uložil povinnosť nahradiť poškodenému H.
škodu vo výške 7.607,42 eur. Podkladom pre takéto rozhodnutie bol odborný posudok č. 5/2010 zo
dňa 08.01.2010 vypracovaný ku dňu 05.01.2010 Ing. H. N., znalcom z odboru stavebníctvom, odvetvie

pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorý v odbornom
posudku okrem iného konštatuje, že:
- pri vyčíslení miery poškodenia je dôležitý hlavne fakt, že cielene nalievaná voda v akejkoľvek forme a
vo všetkých ročných obdobiach je prostriedok, ktorý dosť podstatne ovplyvňuje stabilitu a kompaktnosť
základovej a nadzákladovej obsypovej zeminy. Nosné murivo naviac susedí s časťou záhrady, ktorú

obžalovaní J. kypria, čo znalcovi potvrdili aj mieste šetrenia v rôznych ročných aj časových obdobiach.
Ďalším negatívnym prejavom bolo znižovanie terénu a tým postupné znižovanie krytia základovej špáry,
čím sa zvýšila možnosť na premŕzanie základovej špáry a tým urýchlenie deformácie nosných murív,
ktoré sú v styku so záhradou obžalovaných J.,
- murivo, ktoré podopiera bočnú stenu rodinného dumu, za ktorou je z časti spálňa je oproti prvotným

meraniam z 15.06.2006 a 19.02.2007 v dosť vážnom stave. Je to v dôsledku nemožnosti stavebných
opráv, ale najmä nadmerným kyprením pôdy a aj cieleným podlievaním vody. Obdobná situácia je
aj pozdĺž celého zadného muriva rodinného domu, ktorá je v styku so záhradou obžalovaných J..
Znalec jednoznačne potvrdzuje, že neumožnenie nutných opráv muriva, základov a strechy zo strany
pozemku obžalovaných J. (pozn. v odbornom vyjadrení znalec celkom zrejme nesprávne uvádza „rodiny

H.“) znásobené neustálym systematickým podlievaním zeminy, veľmi podstatnou mierou prispelo k
terajšiemu stavu rodinného domu.

Z predmetného odborného posudku je teda zrejmé, že rodinný dom poškodeného H. bol od prvotných
meraníznalcomzrokov2006a2007poškodzovanýaktívnymkonanímtretíchosôb-podlievanímvodou.

K odbornému posudku č. 5/2010 potom pristupuje znalecký posudok č. 53/2012 zo dňa 04.12.2012,
ktorý bol vypracovaný ku dňu 13.10.2012, (vypracovaný Ing. H. Ratulovským, znalcom z odboru
stavebníctvom, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných
prác), kde znalec okrem iného konštatuje, že Najpodstatnejšou zmenou oproti uplynulým obdobiam je

nárast deštrukcie stavby práve v časti dvoch posudzovaných murív v priestore spálne, z vnútornej strany
ktorej sú omietky aj podlahy napadnuté plesňami v dĺžke cca 7,5 x 0,6 m čo je dôsledok prenikania vody
a vlhkosti z vonkajšieho priestoru. Ďalším prejavom statického oslabenia je odrhnutie časti rohu v spálni,
kde bola táto časť styku murív dlhodobo oslabovaná vonkajšími zásahmi. Vznikla tu zvislá trhlina od
stropu k podlahe viditeľná zvnútra a aj zvonku.

Z predmetného znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že škoda za obdobie od 08.12.2009 do 01.02.2010
(pozn. súdu - obdobie žalované v konaní 2T/19/2013) sa nedá konkrétne vyčísliť, pretože je súčasťou
širokého a dlhodobého poškodenia stavby za obdobie rokov 2006-2012. Rozsah nových škôd oproti
predošlému sledovanému obdobiu sa nerozšíril čo do nových položiek. Za obdobie od 08.01.2009

do 13.10.2012 sa pôvodné vady prehĺbili a rozšírili v pôvodných položkách vo veľkosti a čiastočne v
rozsahu. Z tohto dôvodu znalec stanovil rozpočet vonkajších úprav, ktoré majú súvis s daným meritom
veci ku dňu miestneho šetrenia (13.10.2012) a tým určil nevyhnutný rozsah opravy, ktorá je zároveň aj
škodou,ktoránarodinnomdomevzniklaztituluneumožneniaopravyaúdržby.Nákladynastabilizovanie
časti stavby, ktoré je možné považovať za náklady na odstránenie škody sú vo výške 4.224,00 eur

vrátane DPH, náklady na opravu vnútorných priestorov spálne, ktoré je možné považovať za náklady
na odstránenie škody sú vo výške 3.383,42 eur vrátane DPH, teda náklady celkom predstavujú sumu
7.607,42 eur vrátane DPH, pričom Okresný súd Piešťany obžalovaným v konaní sp.zn. 2T/19/2013 uložil
povinnosť nahradiť poškodnému H.kodu práve v tejto výške nákladov, teda v sume 7.607,42 eur. Z tohtoznaleckéhoposudkujeďalejzrejmé,žejevňomzahrnutáajčasťobdobiažalovanéhovkonanívedenom
pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 2T/45/2014, a to konkrétne od 01.09.2011 do 13.10.2012.

Pokiaľ teda Okresný súd Piešťany uložil obžalovaným J. povinnosť uhradiť poškodenému H. škodu de
facto aj za obdobie od 01.09.2011 do 13.10.2012, musela mať táto skutočnosť vplyv na konanie vedené
pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 2T/45/2014 tak vo väzbe ustálenia výšky škody ako aj vo
väzbe na určenie povinnosti uhradiť poškodenému H. škodu spôsobenú konaním obžalovaných. Na
tomto mieste súd poznamenáva, že nejde o porušenie zásady „ne bis in idem“, teda aby obžalovaní

neboli trestaní 2x za to isté konanie, pretože hoci Okresný súd Piešťany obžalovaných zaviazal uhradiť
poškodenému H. škodu, ktorej výšku znalec vyčíslil aj za obdobie od 01.09.2011 do 13.10.2012 (pozn.
súdu - ktoré spadá do žalovaného obdobia od 01.09.2011 do 19.02.2013), toto obdobie nepokrýva celé
žalované obdobie v prejednávanom prípade a zároveň obžalovaní J. boli uznaní vinnými Okresným
súdom Piešťany za prečin poškodzovania cudzej veci za ich konanie od 08.12.2009 do 01.02.2010.

Zo znaleckého posudku č. 4/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaného Ing. H. N., znalcom z odboru
stavebníctvom, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných
prác vyplynulo, že strata funkčnosti bočného nosného a čelného nosného muriva bola spôsobená
vysokým obsahom vody a vzlínajúcej vlhkosti v základoch a nosnom murive. Toto rozsiahle poškodenie
sa prejavilo rozpadom a postupným drobením muriva z nepálenej tehly. Z vonkajšej strany s vysokou

pravdepodobnosťou prišlo k oslabeniu hrúbky preriezu pôvodného muriva deštrukčnou činnosťou zo
strany dvora obžalovaných J.. Základová škára sa stala nefunkčnou a prišlo prisadnutiu celej časti
a následnému zrúteniu sa muriva. Dlhodobé podlievanie základovej škáry ale hlavne neumožnenie
doporučených postupov opravy a systémových opatrení na opravu a rekonštrukciu, ktoré znalec
odporučil v predchádzajúcich znaleckých posúdeniach sú hlavnou príčinou vzniknutého stavu, pričom

väčšina postupov bola navrhnutá k realizácii zvonku zo strany dvora obžalovaných J.

Pre určenie výšky nákladov potrebných na stabilizovanie základov znalec vychádzal zo stanovenia
najpotrebnejšieho možného rozsahu prác, ktoré sú potrebné na úpravu cielene podmočeného a
nestabilného podložia až po úroveň základovej špáry. Za obdobie od 02.03.2013 do 30.04.2013 sa

pôvodné zistené vady prehĺbili, rozšírili a dosiahli kritickú úroveň, ktorá sa prejavila následným zrútením
muriva. Rozsah škody potvrdený znalcom pri miestnom šetrení je nasledovný: (i) zrútené obvodové
murivo, (ii) poškodenie nosného trámu krovu, (iii) poškodenie rohových krokiev, (iv) poškodenie časti
krovu a krytiny a (v) poškodenie podlahy v priestore izby.

Znalec ďalej určil rozsah prác zrealizovaný na odstránenie škody, ku ktorému bol ocenený konkrétny
rozsah prác a dodávok v položkovom rozpočte, ktorý je v prílohe znaleckého posudku, podľa ktorej ide
o celkové náklady vo výške 1.197,00 eur vrátane 20%-tnej DPH.

Kustáleniuvýškyspôsobenejškody2.582,88eursúddospeltýmtopostupom:Pokiaľznalec Ing.N.X.

ku dňu 06.07.2012 ustálil výšku nákladov potrebných na vykonanie stavebných prác za účelom uvedenia
porušených konštrukcií do pôvodného stavu vo výške 6.221,54 eur a znalec Ing. H. N. za obdobie od
08.01.2009 do 13.10.2012 ustálil výšku nákladov na opravy vonkajších a vnútorných priestorov na sumu
7.607,42 eur, potom je z takýchto záverov znalcov zrejmé, že rozsah nákladov potrebných na stavebné
úpravy za obdobie od 06.07.2012 do 13.10.2012 (pozn. súdu - obdobie spadajúce do žalovaného

obdobia prejednávaného v tomto prípade) možno vypočítať ako rozdiel medzi sumou 7.607,42 eur a
sumou 6.221,54 eur, čo predstavuje sumu 1.385,88 eur. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
obžalovaní J. v poškodzovaní rodinného domu poškodeného H. pokračovali aj po 13.10.2012, a to až
do 19.02.2013 (pozn. súdu - teda ešte viac ako 4 mesiace). Preto pokiaľ znalec Ing. H. N. ustálil, že
za obdobie od 02.03.2013 do 30.04.2013 sa pôvodné zistené vady prehĺbili, rozšírili a dosiahli kritickú

úroveň a rozsah nákladov na odstránenie škody predstavuje sumu 1.197,00 eur, potom je túto sumu
nákladov potrebné pripočítať k sume 1.385,88 eur, čo v súčte predstavuje sumu 2.582,88 eur. Pri
tejto úvahe súd vychádzal z toho, že obžalovaní J. rodinný dom poškodeného H. poškodzovali aj po
13.10.2012, teda stav tohto domu v mesiacoch marec/apríl 2013 musel byť nevyhnutne ovplyvnený
práve konaním obžalovaných J. aj po 13.10.2012 vrátane až do 19.02.2013.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že výšku škody nie je možné ustáliť, súd poukazuje na § 126 ods. 1
Trestného zákona, podľa ktorého Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá
bola predmetom útoku, v čase a vmieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť,vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na
uvedenie veci do predošlého stavu. Pokiaľ teda znalci vyčísľovali náklady na stavebné úpravy, ktoré by
sanovali poškodenia nehnuteľnosti poškodeného H. spôsobené obžalovanými J., je možné tieto náklady

posudzovať ako náklady na uvedenie veci do predošlého stavu, za ktorý sa musí považovať stav bez
poškodení spôsobených obžalovanými J..

K obhajcom namietanej zákonnosti obrazových záznamov zabezpečených poškodeným H. a jeho
manželkou Z. H. súd uvádza, že tieto obrazové záznamy neposúdil ako nezákonné. Na jednej strane je

pravdou, že vyhotovovať obrazové záznamy fyzickej osoby (s výnimkou tzv. zákonných licencií) je podľa
ustanovenia § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka možné len s privolením dotknutej osoby. Podľa § 12
ods. 1 Občianskeho zákonníka Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.

Na strane druhej ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obrazové záznamy boli vyhotovené
s cieľom dokumentácie sústavného poškodzovania nehnuteľnosti poškodeného H., teda trestnej
činnosti obžalovaných, pričom zámerom poškodeného H. nebolo sledovať či špehovať súkromný život
obžalovaných J.. Súd preto zastáva názor, že hoci vyhotovenie obrazových záznamov poškodeným H.
podľa predpisov civilného práva nebolo v súlade so zákonom, toto o nich nie je možné konštatovať aj

v prebiehajúcom trestnom konaní.

Na tomto mieste súd poukazuje napr. na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline
Jtk 12/2010 zo dňa 14.09.2010, kde sa uvádza nasledovné: „Každá súkromná osoba má dispozičné
práva k záznamu o svojej korešpondencii. Zvukový i obrazový (videohovor) záznam telefonického

hovoru a záznam o korešpondencii medzi súkromnými osobami, zabezpečený jednou z komunikujúcich
osôb i bez výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby, môže byť v trestnom konaní použitý ako
dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia ustanovení Trestného zákona.
Prípustnosť takého dôkazného prostriedku je potrebné posudzovať s ohľadom na rešpektovanie práva
na súkromie zakotveného v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“) a s ohľadom na čl. 6 Dohovoru o práve na spravodlivé súdne konanie. V trestnom konaní
sa nemôže súkromná osoba domáhať beztrestnosti s odkazom na porušenie svojho práva na súkromie
- korešpondenciu, ak táto osoba sama v rámci korešpondencie porušila oprávnené záujmy inej osoby
chránené Trestným zákonom, pretože ochrana jej súkromia končí tam, kde začína ochrana súkromia a
oprávnených záujmov druhej osoby.“

Hoci sa uvedené týka korešpondencie, sú závery uvedeného judikátu plne použiteľné aj pre vyhotovenie
obrazovéhozáznamupoškodenýmH..PoškodenýH.obrazovézáznamyvyhotovilakosúkromnáosoba,
pričom tieto dokumentujú zadnú stranu jeho rodinného domu, ku ktorej majú prístup len obžalovaní
J.. Pokiaľ obžalovaní J. v rámci svojich súkromných prejavov na svojom pozemku porušili oprávnené

záujmy poškodeného H. na ochranu jeho vlastníckeho práva, potom takéto prejavy obžalovaných J.
zaznamenané na obrazových záznamoch možno v trestnom konaní použiť proti obžalovaným J.. Pokiaľ
ide o právo na spravodlivé súdne konanie, toto mali obžalovaní J. v konaní zachované tým, že tieto
obrazové záznamy boli na hlavnom pojednávaní prehraté na technickom zariadení v ich prítomnosti a
obžalovaní J. sa mohli na hlavnom pojednávaní k obrazovým záznamom vyjadriť.

Súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ by takéto záznamy vyhotovil orgán činný v trestnom konaní bez
príslušného príkazu sudcu vydaného podľa § 114 Trestného poriadku, išlo by o absolútne neúčinný
dôkazný prostriedok, pretože by išlo o porušenie ustanovenia Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.,
podľa ktorého Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon.

Zhrnúc uvedené súd uvádza, že vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností preukázalo, že
obžalovaná H. J. spoločným konaním s obžalovaným J. J. naplnili všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods. 1

Trestného zákona, keď spoločným konaním poškodila cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku
malú škodu.2/ Prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 pís. a) Trestného
zákona spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom
hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že, že napadne iného.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 22.08.2011 obžalovaná H. J. spoločne s
obžalovanými J. J. a H. U. slovne a fyzicky na ulici pred rodinným domom poškodeného N. H.
napadla poškodeného N. H.. Tejto výtržnosti predchádzal konflikt na pozemku obžalovaných J.
medzi obžalovanými a poškodenými, keď obžalovaní začali rozoberať staré šopy nachádzajúce sa

na predmetnom pozemku. Obžalovanú pritom usvedčuje nielen výpoveď oboch poškodených, ale
aj zvukovo-obrazový záznam zabezpečený poškodenou Z. H., ktorý je v súlade s výpoveďami
poškodených. Na zvukovo-obrazovom zázname, ktorý súd prehral na technickom zariadení na hlavnom
pojednávaní, je zreteľne vidieť poškodeného H., ako tento kľačí na zemi a ako ho spoločne bijú všetci
obžalovaní, teda aj obžalovaná H. J..

Obžalovaná H. Mrvová tak naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 pís. a) Trestného zákona, keď
spoločným konaním sa dopustila slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadla iného.

obž. J. J.

1/ Prečin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods.

1 Trestného zákona spácha ten, kto spoločným konaním zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou
cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

V tejto časti odôvodnenia súd odkazuje na odôvodnenie viny obžalovanej H. J. vo vzťahu k
prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom, ktoré je v celom rozsahu aplikovateľné aj na

obžalovaného J. J., ktorý tento prečin spáchal spoločným konaním s obžalovanou H. J..

2/ Prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného
zákona spácha ten, kto spoločným konaním inému úmyselne ublíži na zdraví.

3/ Prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 pís. a), ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona spácha ten, kto sa dopustí
slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti
najmä tým, že, že napadne iného a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Vina obžalovaného J. J. vo vzťahu k obom uvedeným prečinom je preukázaná svedeckými výpoveďami
poškodených N. H. a Z. H., zvukovo-obrazovým záznamom zabezpečeným poškodenou Z. H.,
znaleckým dokazovaním, úradným záznamom z 20.11.2013 a fotodokumentáciou vyhotovenou zo
zvukovo-obrazového záznamu.

Priebeh skutku súd po vykonanom dokazovaní ustálil tak, že obžalovaní J. J., H. U. a H. J. pomocou
prinesených páčidiel a kladiva začali rozoberať drevenú šopu, pred domom č. XX na asfaltovej ceste
spoločne slovne a fyzicky napadli N. H. a Z. H. tým spôsobom, že obžalovaný U. sa rozbehol s páčidlom
k poškodenému N. H., s týmto sa zahnal na hlavu poškodeného, ktorý vykryl úder rukou, následne

ho obžalovaný U. udrel páčidlom do kolena, po čom ho obžalovaný U. zozadu páčidlom pridržal a
obžalovaný J. poškodeného druhým páčidlom udrel do hlavy, na čo poškodený spadol na zem, kde k
nemu pristúpili obžalovaní H. J. a J. J., ktorí ho začali rukami biť a obžalovaná H. J. aj šklbať za vlasy,
pričom H. U. sa následne rozbehol proti Z. H., ktorá v tom čase stála pred rodinným domom a celý
incident nahrávala na mobilný telefón, pričom sa jej súčasne vyhrážal s tým, že Z. H. udrel kovovým

páčidlom do ľavej ruky.

Svedecké výpovede poškodených nepotvrdzuje len zvukovo-obrazový záznam, ale aj znalecký posudok
J.. J. R. č. 015/14 zo dňa 19.02.2014, podľa ktorého zranenia poškodenej Z. H. boli spôsobenénajpravdepodobnejšie tvrdým, tupým predmetom typu palice, tyče, kde intenzita pôsobiacej sily bola
stredne silná až silná a na vznik jej zranenia, ktoré je zranením ľahkým postačoval jeden úder takým
predmetom a pokiaľ ide o prvé dve zranenia poškodeného H. (pozn. súdu - zranenia na hlave), mohli

byť spôsobené jedným úderom kovovou tyčou do oblasti hlavy, pričom intenzita pôsobiacej sily bola
slabá a pokiaľ ide o tretie a štvrté zranenie (pozn. súdu - ľavé predlaktie a ľavé koleno), tieto mohli
vzniknúť priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, a to napr. kovovou tyčou, ale údery mohli byť
vedené napr. aj nohou útočníka - kopnutím. Výsledky znaleckého dokazovania sú tak v súlade nielen s
výpoveďami poškodených o priebehu tohto incidentu, ale aj so zvukovo-obrazovým záznamom a tiež s

fotografiami vyhotovenými z predmetného zvukovo-obrazového záznamu.

Obranu obžalovaných, že si zranenia poškodený H. spôsobil sám kolom, ktorým sa mal zaháňať na
obžalovaných súd vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú nielen s poukazom na výsledky znaleckého
dokazovania, ale najmä s poukazom na výpovede poškodených H., ktoré sú (pokiaľ ide o im spôsobené
zranenia) v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania a ktorých pravdivosť preukazuje zvukovo-

obrazový záznam zabezpečený poškodenou H.. Je síce pravda, že na tomto zvukovo-obrazovom
zázname nie je zaznamenaný útok obžalovaných J. J. a H. U. pajsrami na poškodeného H. (pozn.
súdu - k tomuto muselo dôjsť počas toho, ako sa poškodená H. so zapnutým nahrávaním na mobilnom
telefóne presúvala na pozemku patriacom obžalovaným J. poza šopu od jej jednej strany ku druhej),
avšak v ostatnej časti zvukovo-obrazový záznam korešponduje s výpoveďami poškodených, pričom

pokiaľ ide o útok H. U. na poškodenú H., tento je priamo zaznamenaný na predmetnom zázname. Pokiaľ
je preto vierohodnosť výpovede poškodených podporená ďalšími dôkazmi (zvukovo-obrazový záznam
a znalecké dokazovanie), súd nemá žiadny dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovedí poškodených
aj v tej časti, v ktorej opisujú útok obžalovaných J. J. a H. U. na poškodeného H..

ObžalovanýJ.J.takobaprečiny-prečinublíženianazdravíspolupáchateľstvompodľa §20Trestného
zákona k § 156 ods. 1 Trestného zákona ako aj prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona k § 364 ods. 1 pís. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona spáchal spoločným konaním s obžalovaným Jaroslavom U., kde zbraňou boli práve
dva kovové pajsre, ktorými obžalovaní rozoberali staré šopy, a to s poukazom na § 122 ods. 3 Trestného

zákona (pozn. súdu - podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak
páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo
zamedzenieodporualebojumánatakýúčelprisebe;zbraňousarozumie,akzjednotlivéhoustanovenia
nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný
so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola

považovaná za pravú), keď spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spoločným konaním
sa dopustil slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

obž. H. U.

1/ Prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného
zákona spácha ten, kto spoločným konaním inému úmyselne ublíži na zdraví.

2/ Prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 pís. a), ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona spácha ten, kto sa dopustí
slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti
najmä tým, že, že napadne iného a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

K odôvodneniu preukázania viny obžalovaného H. U. vo vzťahu k uvedeným prečinom súd odkazuje
na odôvodnenie viny pri obžalovanom J. J., ktoré je v celom rozsahu použiteľné aj pri obžalovanom H.
U., ku ktorému súd vo vzťahu k útoku na poškodenú H. dopĺňa, že z ublíženia na zdraví poškodenej H.
len obžalovaným U. (teda nie spoločným konaním s obžalovaným J. J.) je obžalovaný U. usvedčovaný
svedeckou výpoveďou poškodených, znaleckým dokazovaním a predmetným zvukovo-obrazovým

záznamom.3/ Prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní a čin spácha na veci, ktorú má iný pri sebe.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žepoškodenáH.siincidentzodňa22.08.2011nahrávalana
dvamobilnételefóny,atosvojmobilnýtelefónamobilnýtelefónpoškodenéhoH.zn.SonyEriccsonC702
Cybershot.ObžalovanýU.pripredmetnomincidentenesúhlasilstým,abysihopoškodenáH.nahrávala,
čo napokon potvrdila aj obžalovaná H. J., ktorá vo vzťahu k tomuto prečinu vypovedala dňa12.08.2014
v procesnom postavení svedka.

Zo zvukovo-obrazového záznamu zabezpečeného poškodenou H. je zrejmé, že táto v závere záznamu
hovorí, že jej zobrali mobilný telefón, pričom tento jej z ruky vypadol resp. bol vyrazený práve
obžalovaným U. tým, že poškodenú H. udrel páčidlom do ruky, pričom jej zlomil prst. Obžalovaný U.
sám potvrdil, že poškodenej H. mobilný telefón vzal, pretože nesúhlasil s tým, aby si ho poškodená
nahrávala. Vo vzťahu ku krádeži tohto telefónu sa obžalovaný ale bránil tým, že ho poškodenému H.

vrátil pred tým, ako ho odviezla sanitka na ošetrenie do nemocnice a túto obranu obžalovaného U.
potvrdzujú aj svedkovia J.. Obranu obžalovaného U. však súd posudzuje za účelovú jednak z dôvodu, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný U. nehovoril pravdu o priebehu incidentu zo
dňa 22.08.2011 (viď odôvodnenie viny vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva) ako
aj z dôvodu, že pokiaľ by obžalovaný U. telefón poškodenému H. skutočne vrátil, poškodení by v rámci

trestného konania určite orgánom činným v trestnom konaní poskytli aj zvukovo-obrazový záznam aj z
tohto (odcudzeného) mobilného telefónu, tak ako to urobili pokiaľ ide o záznam zaznamenaný mobilným
telefónom poškodenej H..

Obžalovaný U. si tak predmetný telefón, ktorý držala v ruke poškodená H. prisvojil tým, že sa ho zmocnil,

pričom tento telefón vyrazil z ruky poškodenej Joštovej tým, že ju udrel kovovým páčidlom, čím naplnil
znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, keď prisvojil
si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe.

Odôvodnenie výrokov o treste

obž. H. J.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná H. J. spáchala prečin poškodzovania cudzej
veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods. 1 Trestného zákona, páchateľ
ktorého sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok a zároveň prečin výtržníctva spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, páchateľ ktorého sa potrestá

odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Najprísnejšie trestným činom v prípade obžalovanej H. J. je teda prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) Trestného zákona, preto súd obžalovanej ukladal trest podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V prípade obžalovanej H. J. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a z priťažujúcich okolností bola
vykonaným dokazovaním preukázaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda
spáchanie viacerých trestných činov.Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd preto obžalovanej ukladal trest
odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 12 do 36 mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 20 Trestného zákona Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých

páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Vychádzajúc z kritérií pre určenie konkrétnej výmery trestu odňatia slobody súd zastáva názor, že
trestom spôsobilým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovanou tým, že sa jej zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoria sa podmienky na jej výchovu, aby viedla riadny život a súčasne trestom
spôsobilým iných odradiť od páchania trestných činov je úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16
(šestnásť) mesiacov, ktorý súd obžalovanej uložil.

Súd pritom zohľadňoval jednak skutočnosť, že oba prečiny obžalovaná spáchala v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pretože v jej konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania ako aj skutočnosť,

že pokiaľ ide prečin výtržníctva, tento nespáchala tak ako ďalší spoluobžalovaní so zbraňou. Z týchto
dôvodov súd obžalovanej ukladal trest odňatia slobody v dolnej polovici zvýšenej trestnej sadzby.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Pokiaľ ide o podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody súd vychádzal z toho, že

v čase vyhlásenia rozsudku sa na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená, ďalej prihliadal na vek
obžalovanej, pričom je toho názoru, že výkon uloženého trestu v prípade obžalovanej nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim

po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd obžalovanej uložil skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, pričom túto dĺžku určil s prihliadnutím
na výmeru trestu odňatia slobody ako aj s prihliadnutím na závažnosť spáchania prečinov.

Kmožnejaplikáciiustanovenia§10ods.2Trestnéhozákona,podľaktoréhoNejdeoprečin,akvzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že v prípade obžalovanej H. J. nie je
možné použiť tento materiálny korektív ani k jednému zo spáchaných prečinov, a to pokiaľ ide o prečin
poškodzovania cudzej veci vzhľadom na dlhodobé poškodzovanie rodinného domu poškodených spolu

sobžalovanýmJ.J.apokiaľideoprečinvýtržníctvavzhľadomnaokolnosti,zaakýchboltentospáchaný,
keďobžalovanábolajednýmztrochspolupáchateľov,ktorásakostatnýmdvomspolupáchateľom(pozn.
súdu - J. J. a H. U.) pridala potom, ako bola svedkom fyzického napadnutia poškodeného Jošta so
zbraňou - páčidlami.obž. J. J.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný J. J. spáchal prečin poškodzovania
cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods. 1 Trestného zákona,
páchateľ ktorého sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok, zároveň prečin ublíženia na zdraví

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona, páchateľ ktorého sa potrestá odňatím
slobody na šesť mesiacov až dva roky a prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona, páchateľ ktorého sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Najprísnejšie trestným činom v prípade obžalovaného J. J. je teda prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, preto súd obžalovanému ukladal trest podľa § 364 ods.
2 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V prípade obžalovaného Mariána Mrvu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a z priťažujúcich
okolností bola vykonaným dokazovaním preukázaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného

zákona, teda spáchanie viacerých trestných činov.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd preto obžalovanému ukladal trest
odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe od 16 do 36 mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 20 Trestného zákona Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
b) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Vychádzajúc z kritérií pre určenie konkrétnej výmery trestu odňatia slobody súd zastáva názor, že
trestom spôsobilým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že sa mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoria sa podmienky na jeho výchovu, aby viedol riadny život a súčasne
trestom spôsobilým iných odradiť od páchania trestných činov je úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorý súd obžalovanému uložil.

Súd pritom zohľadňoval skutočnosť, že obžalovaný všetky prečiny spáchal v priamom úmysle podľa §
15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľa) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pretože v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.

Pokiaľ ide o mieru konania obžalovaného vo vzťahu k prečinu poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. 1 Trestného zákona, táto je rovnaká, ako v prípade obžalovanej H. J., s ktorou tento prečin
spáchal spolupáchateľstvom a rovnako je jeho miera konania vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona - pokiaľ ide o poškodeného N. H. rovnaká, ako v prípade obžalovaného H. U., s

ktorým tento prečin spáchal spolupáchateľstvom. J.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Pokiaľ ide o podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody súd vychádzal z toho,
že v čase vyhlásenia rozsudku sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, ďalej prihliadal na
vek obžalovaného, pričom je toho názoru, že výkon uloženého trestu v prípade obžalovaného nie je

nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd obžalovanému uložil skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov, pričom túto dĺžku určil s
prihliadnutímnavýmeruuloženéhotrestuodňatiaslobodyakoajsprihliadnutímnazávažnosťspáchania
prečinov ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný spáchal celkom tri prečiny.

Kmožnejaplikáciiustanovenia§10ods.2Trestnéhozákona,podľaktoréhoNejdeoprečin,akvzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že v prípade obžalovaného J. J. nie je
možné použiť tento materiálny korektív, a to ani k jednému zo spáchaných prečinov. Vo vzťahu k prečinu
poškodzovania cudzej veci je dôvodom dlhodobé poškodzovanie rodinného domu poškodeného H., vo

vzťahu k prečinu výtržníctva fakt, že obžalovaný spáchal tento prečin so zbraňou a vo vzťahu k prečinu
ublíženia na zdraví sú to okolnosti spáchania tohto prečinu, keď obžalovaný na poškodeného H. útočil
bezdôvodne a spoločne s obžalovaným H. U..

obž. H. J. a J. J. - trest prepadnutia veci

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci,
c) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.

Podľa § 60 ods. 4 Trestného zákona Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu
páchateľovi.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak
na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaní J. J. a H. U. spáchali prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. X písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona so zbraňou, ktorými boli dve kovové
páčidlá (pajsre) zaistené pri obhliadke miesta činu dňa 22.08.2011, teda ide o veci, ktoré boli použité na
spáchanie trestného činu. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že tieto dve kovové páčidlá

patrili obžalovaným H. J. a J. J..

Je síce pravda, že obžalovaná H. J. žiadne páčidlo na spáchanie trestného činu nepoužila, no na druhej
strane sa síce v menej závažnej forme (pozn. § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), ale predsaako spolupáchateľ podieľala na spáchaní prečinu výtržníctva obžalovanými J. J. a H. U. (pozn. § 364
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona) a je ich bezpodielovým spoluvlastníkom spolu s
obžalovaným J. J., preto súd obom obžalovaným H. J. ako aj J. J. uložil trest prepadnutia týchto vecí

s tým, že ich vlastníkom sa stáva štát.

obž. H. U.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný H. U. spáchal prečin ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona, páchateľ ktorého sa potrestá odňatím
slobody na šesť mesiacov až dva roky, prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona, páchateľ ktorého sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky a prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, páchateľ ktorého sa potrestá odňatím slobody

na až na dva roky.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Najprísnejšie trestným činom v prípade obžalovaného H. U. je teda prečin výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, preto súd obžalovanému ukladal trest podľa § 364 ods.
2 Trestného zákona.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V prípade obžalovaného H. U. bola vykonaným dokazovaním preukázaná jedna poľahčujúca okolnosť,
a to riadne vedenie života pred spáchaním trestných činov podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a jedna
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda spáchanie viacerých trestných činov.

Keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol v prípade obžalovaného H. U. vyrovnaný, súd
tomuto ukladal trest odňatia slobody v nezmenenej trestnej sadzbe, teda v rozpätí od 6 mesiacov do
troch rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 20 Trestného zákona Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
d) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Vychádzajúc z kritérií pre určenie konkrétnej výmery trestu odňatia slobody súd zastáva názor, že

trestom spôsobilým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že sa mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoria sa podmienky na jeho výchovu, aby viedol riadny život a súčasne
trestom spôsobilým iných odradiť od páchania trestných činov je úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť mesiacov, ktorý súd obžalovanému uložil.Súd pritom zohľadňoval skutočnosť, že obžalovaný všetky prečiny spáchal v priamom úmysle podľa §
15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pretože v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.

Pokiaľ ide o mieru konania obžalovaného vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. b) Trestného zákona ako aj vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona - vo vzťahu k poškodenému N. H., táto je rovnaká, ako v prípade obžalovaného J. J.,
s ktorým tieto prečiny spáchal spolupáchateľstvom.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Pokiaľ ide o podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody súd vychádzal z toho, že
obžalovaný H. U. nebol doposiaľ súdne trestaný, ďalej prihliadal na vek obžalovaného, pričom je toho

názoru, že výkon uloženého trestu v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd obžalovanému uložil skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, pričom túto dĺžku určil s
prihliadnutímnavýmeruuloženéhotrestuodňatiaslobodyakoajsprihliadnutímnazávažnosťspáchania
prečinov.

Kmožnejaplikáciiustanovenia§10ods.2Trestnéhozákona,podľaktoréhoNejdeoprečin,akvzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd uvádza, že ani v prípade obžalovaného H. U. nie je
možné použiť tento materiálny korektív, a to k žiadnemu zo spáchaných prečinov. Vo vzťahu k prečinu
výtržníctvajedôvodom,žeobžalovanýspáchaltentoprečinsozbraňou,vovzťahukprečinuublíženiana

zdraví sú to okolnosti spáchania tohto prečinu, keď obžalovaný na poškodeného H. útočil bezdôvodne a
spoločne s obžalovaným J. J. a navyše ešte na zdraví ublížil aj poškodenej Z. H. a vo vzťahu k prečinu
krádeže sú to tiež okolnosti spáchania tohto prečinu, keď mobilný telefón poškodeného N. H. odcudzil
potom, ako poškodenú Z. H. napadol so zbraňou.

Odôvodnenie výrokov o náhrade škody

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.Do skončenia vyšetrovania si nárok na náhradu škody uplatnili dvaja poškodení, a to Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., a to za úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencom -
poškodeným N. H. a Z. H. a poškodená Z. H..

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody titulom úhrad za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú jej poistencom - poškodeným H. v celkovej výške 522,93 eur, z čoho náklady
na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenej H. predstavujú 450,45 eur a náklady na zdravotnú
starostlivosť poskytnutú poškodenému Joštovi predstavujú 69,38 eur a náklady na poštovné predstavujú

spolu sumu 3,10 eur.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má
právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe,

ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním
(pozn. do 31.12.2016 podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

Keďže zranenia poškodeného N. H. boli tomuto spôsobené spoločným konaním obžalovaných H. U. a
J. J., súd týmto obžalovaným uložil povinnosť uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. spoločne a
nerozdielne škodu vo výške 72,48 eur, ktorá suma zodpovedá súčtu nákladov uhradených zdravotnou
poisťovňou za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému N. H. ako poistencovi zdravotnej
poisťovne vo výške 69,38 eur a sumy poštovného vo výške 3,10 eur.

Pokiaľ ide o zranenia poškodenej Z. H., tieto poškodenej spôsobil len obžalovaný H. U., preto súd
len tomuto obžalovanému uložil povinnosť uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo
výške 450,45 eur, ktorá suma zodpovedá nákladom uhradených zdravotnou poisťovňou za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú poškodenej Z. H. ako poistencovi zdravotnej poisťovne.

Pokiaľ ide o poškodenú Z. H., tejto boli zranenia spôsobené len obžalovaným H. U.. R. Z. H. si
pritom do skončenia vyšetrovania pri výsluchu dňa 12.12.2013 uplatnila nárok na náhradu škody vo
výške XXX,- eur (pozn. Zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 12.12.2013 na čl. 65-67
vyšetrovacieho spisu pripojeného k obžalobe, konanie o ktorej bolo vedené pod sp.zn. 2T/68/2014).

Následne poškodená po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní uviedla, že o náhradu škody
nežiada (pozn. hlavné pojednávanie dňa 16.06.2016) a pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.02.2017 uviedla, že od obžalovaných J. náhradu škody nežiada a od obžalovaného
U. chce náhradu za jej zranenia, ktoré vyčíslil znalec.

Podľa znaleckého posudku MUDr. J. Pamulu č. 015/14 zo dňa 19.02.2014, znalca z odboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, bodové ohodnotenie zranenia poškodenej Ingrid
Joštovej predstavuje 50 bodov, čo pri hodnote bodu 15,38 eur v roku 2011 predstavuje sumu 769,- eur a
bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje 7 bodov, čo pri hodnote bodu 15,72
eur (pozn. hodnota bodu z roku 2012, keď hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je možné

určiť až 1 rok od skončenia liečenia) predstavuje sumu 110,04 eur.

Keďže poškodená do skončenia vyšetrovania svoj nárok na náhradu škody ohraničila sumou 769,-
eur a celú škodu vyčíslenú znalcom žiadala uhradiť až na hlavnom pojednávaní, súd obžalovanému
Jaroslavovi Beránekovi uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 769,- eur.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudokdoručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.