Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 6, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210962
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316210962.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobkyne D.Á. C., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom D. XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti
žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, o zdržanie
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2007, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok
zo mzdy.

Súd vzájomnú žalobu o zaplatenie 1189,21 eur s príslušenstvom zamieta.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Humenné o nariadení neodkladného opatrenia č.k.
10Csp/140/2016zodňa19.12.2016vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.17Co/35/2017
zo dňa 30.03.2017 a to ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 22.11.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala žalovanému BENCONT
COLLECTION, a.s., Bratislava uložiť povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej
v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Zároveň
žiadala žalovaného v 1. rade zaviazať na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou typovej formulárovej
zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a dohoda o zrážkach zo mzdy je v nej
uvedená drobným písmom v čl. 3 bod 4 zmluvného formulára. V čase podpisovania zmluvy o úvere
nemala žalobkyňa vedomosť o tom, že podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo
mzdy. O tejto skutočnosti sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa.

Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by jej bola uložená povinnosť
plniť, spoločnosť Q. J. J., I..J.. ako jej zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a ona
nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Jej zamestnávateľ je v zmysle zákona povinný
vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ, výšku dlhusám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola
spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by
podliehali ex-offo súdnej kontrole prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadoval v tom

čase platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch.

Právny predchodca žalovaného požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. V
tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že podľa zmluvy konečná splatnosť úveru nastala 11.07.2011.
Naviac pôvodný veriteľ - Poštová banka, a.s., vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru k 26.08.2009.

Vykonávaním zrážok z jej mzdy by tak dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku.

V ďalšom poukázala na ustanovenie §5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. a v tomto smere
aj na dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z.. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou úverovej
zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny s považuje ju za absolútne neplatnú. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale
ako už viackrát uviedol súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z
dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade od
upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu,

že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že
autoritatívne neustanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému, aby od nej vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok.
Aj keby dohoda, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného bola platná, tak podľa jej názoru,

vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1.rade nezohľadňuje premlčanie a ani absenciu povinných náležitostí
úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, obstojí jej návrh podaný v danej
právnej veci.

Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení

sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy.
2. Spolu so žalobou v danej právnej veci žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Tunajší súd uznesením č.k. 10Csp/140/2016-18 zo dňa 19.012.2016 návrhu žalobkyne
vyhovel a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy,
uvedenej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne

do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.
Zároveň žalovanému v 2. rade (len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) spoločnosti Q. J. J.,
I..J.. T., súd uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v zmluve o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Proti predmetnému uzneseniu

podal žalovaný v 1. rade odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co/35/2017-53 zo dňa 30.03.2017 a nadobudlo právoplatnosť dňa
13.04.2017.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre
úver Poštovej banky, a.s., žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy, písomným vyjadrením žalovaného
a žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Dňa 11.05.2007 č. XXXXXXXXXX bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade uzatvorená zmluva
o úvere, bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 50 000 Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 50 splátkach po
1565 Sk. Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola 28.247,26 Sk. Ročná úroková sadzba bola
vo výške 23%, RPMN 26,58%, splatnosť prvej splátky bola dňa 11.06.2007 a každej ďalšej k 11. dňu v
mesiaci s tým, dátum poslednej splátky v zmluve uvedený nebol.

VzmysleČlánku3.,bod4.Zmluvy,podpisomtejtozmluvyzmluvnéstranyuzatvárajúDohoduozrážkach
zo mzdy podľa §551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo
ZoÚ v súlade s čl. 4., bod. 4.8. OP pre úver.Podľa Článku 3., bod 6. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou

vedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

6. Podľa Článku 4., bod 4.8. Obchodných podmienok pre úver Poštovej banky, klient a banka podpisom
ZoÚ uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení a
klient udeľuje súhlas banke na predloženie tejto Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta

za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento
súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy klienta, ako aj na iné príjmy klienta, z ktorých
umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká
zabezpečenie klientových záväzkov voči banke, vyplývajúcich zo ZoÚ.

PodľaČlánku11.,bod11.2.ObchodnýchpodmienokpreúverPoštovejbanky,zmluvnéstranysadohodli,

že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
sa uplatní riešenie sporou rozhodcovská doložka, uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k
mimosúdnemu riešeniu sporov.

7. Právny predchodca žalovaného v 1. rade spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., žiadosťou o vykonávanie

zrážok zo mzdy zo dňa 28.08.2012 adresovanou zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti Q. J. J., I..J..,
ho vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a z titulu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX, nakoľko žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou sumy 2610,84 eur.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2017 uviedol, že vznáša námietku nedostatku

právomoci súdu tento spor prejednávať. Daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom
súde, pretože rozhodcovská doložka bola medzi stranami sporu platne uzavretá. Ďalej žalovaný
namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže má za to, že spolu s pôvodným veriteľom
tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi.Vzhľadomnaustanovenie§53a)ods.1Občianskehozákonníkajezrejmé,žerozhodnutie

súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu
pôvodného veriteľa, ktorým bola Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IČO: 313 40 890. Ďalej žalovaný namieta nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho
záujmu podľa ustanovenia §137 písm. c) C.s.p.. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej
vyhovel a určil by neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv

na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.
Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, vydal
dňa 17.05.2011 rozhodcovský rozsudok sp. zn. O., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 19.06.2011, ktorým zaviazal žalobcu (v právnom postavení pred rozhodcovským
súdom žalovaného) zaplatiť žalovanému (v právnom postavení pred rozhodcovským súdom žalobcovi)

istinu1189,21eur,úroky,úrokyzomeškania,poplatkyanáhradutrovrozhodcovskéhokonania.Uvedenú
povinnosť si žalobkyňa nesplnila. Žalobkyňa nemôže preukázať naliehavý právny záujem ani z dôvodu,
že zabezpečovací inštitút, ktorý explicitne upravuje jeden zo základných právnych predpisov, ktorým
je Občiansky zákonník a ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy, právny predchodca žalovaného
uplatnil u zamestnávateľa žalobcu už v r. 2009, kedy žalobca prestal splácať svoju pohľadávku. Z

uvedeného vyplýva, že žalobca svoj naliehavý právny záujem preukazuje po viac ako 7rokoch odo
dňa uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej
vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom ma spočívať
hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Žalobkyňa mala možnosť preštudovať si
obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného v rôznych formátoch písma na internetovej

stránke www.postovabanka.sk pred vstupom do úverového vzťahu. Dôkazné bremeno nesie žalobkyňa
a jej povinnosťou je preukázať, že zmluvu resp. Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrela slobodne.
V ďalšom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne o tom, že táto dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalobkyňa
nepreukázala v čom spôsobuje nerovnováhu. Poukázal, že ak by žalobkyňa riadne a včas svoj záväzok

plnila,tentozabezpečovacíinštitútbynebolbývalvôbecuplatnený.Právnypredchodcažalobcusivšetky
svoje záväzky vzniknuté zo zmluvy splnil riadne a včas a od žalobkyne požaduje iba to, čo od nej
môže po práve požadovať. Poukázal na znenie §131 ods. 3 Zákonníka práce. Dohoda o zrážkach zo
mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená a to v písomne forme je inštitútom práva, ktorý má v prvomrade zabezpečovací charakter a v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút
uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného
vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu práve pre prípad neplnenia si povinnosti
zmluvnou stranou. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho
konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať

neplatnosť dohody, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

V ďalšom uviedol, že §53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase podpisu zmluvy, hovorí
o neplatnosti podmienky. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia je dôvodný záver, že dohoda o
zrážkachzomzdyniejezmluvnoupodmienkouakoprávnouskutočnosťounezávislouodvôle,sktorouje
spojenývznik,zmenaalebozánikprávačipovinnosti,alesamostatnýmdvojstrannýmprávnymvzťahom,

ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/994/2013, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6C/197/2014, sp. zn. 6C/197/2012, NS ČR
sp. zn. 25Cdo/140/2006, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/197/2014.

Zároveň podaním doručeným súdu dňa 29.11.2017 podal vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 1189,21

eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa
11.05.20074 zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 1659,70 eur, ktorý
sa žalovaná zaviazala uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami. Nakoľko svoju povinnosť neplnila
riadne a včas, došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to ku dňu 26.08.2009. Pohľadávka bola
voči žalovanej uplatnená na rozhodcovskom súde. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská,

arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, vydal dňa 17.05.2011 rozhodcovský rozsudok sp. zn. O., ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2011 a vykonateľnosť dňa 19.06.2011, ktorým zaviazal žalobkyňu (v
právnom postavení pred rozhodcovským súdom žalovaného) zaplatiť žalovanému (v právnom postavení
pred rozhodcovským súdom žalobcovi) istinu 1189,21 eur, úroky, úroky z omeškania, poplatky a náhradu
trov rozhodcovského konania. Na základe tohto vykonateľného rozhodnutia bol podaný návrh na

vykonanie exekúcie, avšak žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a exekučné konania bolo
zastavené. Teda žaloba bola na rozhodcovskom súde podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej
lehote a premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula (spočívala od podania
žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania). Preto žiadal, aby súd zaviazal
žalobkyňu ( vo vzájomnej žalobe v postavení žalovanej ) k zaplateniu sumy 1189,21 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1189,21 eur od 29.11.2017 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

9. Právny zástupca žalobkyne vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 03.04.2017, ako aj
na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom poukázal na doterajšiu ustálenú súdnu

prax. Zmluvu o úvere zo dňa 11.05.2007 považoval za problematickú, neobsahujúcu všetky náležitosti
podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Použitím dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný snaží obísť §
5 zák.č. 250/2007 Z.z., nakoľko sa snaží vymôcť premlčané plnenie, bez toho aby zo strany žalobkyne
bola vznesená námietka premlčania. V danom prípade sa jedná jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. a zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.

b) zák. 258/2001 Z.z. Taktiež sa nejednalo o individuálne dojednanú, nakoľko podľa § 53 ods. 2 OZ za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Poukázala na skutočnosť, že
predmetnou žalobou sa nedomáhala určenia dohody za neplatnú pre jej neprijateľnosť, tak ako vo
vyjadrení uviedol žalovaným, ale žiadala, aby súd vyhlásil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo
strany žalovaného a samostatne ju nebolo možné odmietnuť. Na uložení povinnosti zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy mala neliehavý právny záujem, nakoľko jej použitie sa prieči zákonu a z
dôvodu bezúročnosti zmluvy, a jej prípadným použitím by došlo ku škode na majetku žalobkyne. Preto
na podanej žalobe trvala v celom rozsahu a uplatnila si náhradu trov konania.

10. Zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a
trval na podanej vzájomnej žalobe. Mal za to, že nárok uplatnený vo vzájomnej žalobe nie je premlčaný.11. Zástupca žalobkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadal, aby súd vzájomný protinávrh
žalovaného zamietol, nakoľko je premlčaný. Exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že
rozhodcovská doložka bola vyhlásená za neplatnú. Preto pokiaľ žalobca svoj nárok uplatnil na

rozhodcovskom súde, tak nedošlo k spočívaniu premlčacej doby. Premlčacia doba riadne plynula a z
tohto dôvodu, pokiaľ žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 26.08.2009, nárok žalovaného je
už premlčaný. Preto na podanej žalobe trval v celom rozsahu a uplatnil trovy konania.

12. Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ustanovenia §5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

13. Podľa ustanovenia §52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, platného a účinného

v rozhodnom období (ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiťsvoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku
2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere .

15. Žalovaný v danej právnej veci vzniesol námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu nakoľko
podľa jeho názoru by ju mal prejednávať rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením
žalovaného nestotožňuje.

Rozhodcovská klauzula sa nachádza v čl. 3, bod 7 Zmluvy o úvere zo dňa 11.05.2007 ako

formulárová súčasť zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca žalovaného v 1. rade používal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj

v tomto konkrétnom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým,
že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj
podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ

nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je
prijatie,respektíveodmietnutienávrhu. Prespotrebiteľskúzmluvujetedacharakteristické,žespotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Rozhodcovská klauzula nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, bola dojednaná na začiatku zmluvného vzťahu, takmer nečitateľnou veľkosťou
písma, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

Podľa § 93b Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i)) budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,

aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na
riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Súd je toho názoru, že medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou nebola platne uzatvorená rozhodcovská
doložka a preto námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu považoval za nedôvodnú.

16. V ďalšom žalovaný namietol nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie a súd je toho názoru, že
nie je dôvodná ani táto námietka. Žalovaný v tomto smere uvádzal, spolu s pôvodný veriteľom tvoria

nerozlučné spoločenstvo, nakoľko takúto podmienku používa v zmluvách so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.V zmysle citovaných ustanovení namiesto pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým veriteľom stáva
postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Právami
spojenými s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasl.

Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako právo akcesorické, sleduje pohľadávku,
ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý
nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, preto postupcovi
zákon (§ 528 Občianskeho zákonníka) ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a
informácie, týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ďalej mu ukladá povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá

zabezpečenie záväzku poskytla, o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením
pohľadávky nie je potrebný. Pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 102/2005.

Okruh účastníkov konania určuje žalobkyňa vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva

(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V tomto konaní žalobkyňa osvedčila
existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, čo vyplýva z predloženej zmluvy o
úvere v spojení s výzvou zo dňa 11. 7. 2012 na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne adresovanej
zamestnávateľovi žalobkyne, ako aj z vyjadrenia samotného žalovaného v 1. rade, ktorý nepoprel, že
je právnym nástupcom Poštovej banky a. s., teda jeho hmotnoprávne nástupníctvo nebolo v konaní

spochybnené.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že medzi žalobkyňou a pôvodným
veriteľom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je

najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej

viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda

o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

19. Vzhľadom na charakter žalobkyňou uplatňovaného nároku, je nesporné, že ide o tzv. určovaciu
žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (do 30. 06. 2016 podľa §80
písm. c/ O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, a súd v prvom rade
uvádza, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) vyplýva
tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takejto žalobe. Naliehavý právny záujem je daný, pretože
takouto žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza. Práve žalobkyňa a jej

majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona
č.250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom rozhodnutí. Tentovýklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých
konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť
pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste
práve táto žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať,
nebude mať potrebu nijako revidovať.

PorovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.11.2015sp.zn. 8Cdo/483/2014.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o

zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.

21. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou
formulárovejzmluvy,ktorejzneniebolovopredpripravenézostranyveriteľa.Žalobkyňanemalamožnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Aj podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia
informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno

nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

22. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho
zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany

pri štandardných typových zmluvách. Ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ
takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Dá sa preto plne pochopiť pomerne
silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 OZ. Faktická nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho
dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C 168/05 E. /. B.).

23. Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou
je nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa
spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv. Pre spotrebiteľské právne vzťahy je typické, že spotrebiteľ vystupuje v právnom vzťahu s
dodávateľom ako menej informovaný a neskúsený účastník. Úprava spotrebiteľských právnych vzťahov
je kogentnou a jej zmyslom a cieľom je nepochybne vyrovnanie faktickej nerovnosti v zmluvnom vzťahu

s dodávateľom.

24.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje
postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda neplatná.

Vzhľadomnavšetkyrelevantnéskutočnostinietvdanomprípadepochybnostiotom,žezmluvauzavretá
medzi účastníkmi konania „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ vzhľadom na to, že ide o formulárovú zmluvu
a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná dohoda mala povahu
individuálne dohodnutej zmluvy, je neplantá.

25. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha

nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník
s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu
pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať
zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej

podmienky. V prejednávanej veci však došlo aj realizácii dohody o zrážkach zo mzdy.

26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

27. Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ

nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí súd ako neprijateľný a zlý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené
ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o neplatný
právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou

na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo zo zákonom.

Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú
okolnostijejzakotveniavzmluveavýznamostatnýchzmluvnýchpodmienok(Beztoho,abybolidotknuté

ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4
smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

28. Aj keď zákon nevylučuje uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, tak túto je nutné vždy posudzovať
vo vzťahu k základnému právnemu vzťahu, ktorým bolo uzavretie zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, to znamená, že žalobkyňa, ako spotrebiteľ, nemohla
ovplyvniť uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Ak žalobkyňa zmluvu o úvere už raz podpísala,
tak nemala možnosť zabrániť vykonávaniu zrážok, pretože na základe uzatvorenej dohody o zrážkach

zo mzdy mali byť zrážky vykonávané do tej doby, kým žalovaný neoznámi zamestnávateľovi, že sú
všetky pohľadávky splatené, pričom žalobkyňa takúto dohodu o zrážkach zo mzdy ukončiť nemohla.

29. Aj keď inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bol zákonom v čase uzatvorenia zmluvy
povolený,takjepotrebnépoukázaťnato,žepokiaľsatakátodohodauzatváralavovzťahu,kdepovinnou

osoboubolspotrebiteľ,ideodojednanie,ktorésvojoupodstatouobchádzalosúdnuochranuspotrebiteľa,
pretože vylučovalo zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči spotrebiteľovi.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonu
znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č. 102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5a keď s účinnosťou od 1. 5. 2014 priamou normatívnou
úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s

výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu
k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schváleniesúdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.

31. Súd poukazuje, že aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dospela k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka
je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku

právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

32. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená
medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou priamo v zmluve o úvere je jednak neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom a preto považoval žalobu
podanú žalobkyňou za vhodný prostriedok ochrany jej práv ako spotrebiteľa a žalobe vyhovel.

33. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania na ktoré by pri právne
bezvadnom právnom stave mala žalobkyňa nepochybne právo a jeho nesúladu s § 137 CSP a
namietanie danej skutočnosti zo strany žalovaného, súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu
povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom

pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude
pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené
nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho
príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované
jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho

práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj
odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci.
Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobkyne. To
znamená, že zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody
o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda,

že na základe právoplatného rozsudku bude žalobca povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok
zo mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie
zrážky zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú.
Aj na základe vyššie uvedeného má súd za to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/124/2016 zo dňa 25.04.2017, sp. zn. 3Co/160/2016 zo dňa 06.12.2016, Okresného súdu Prešov sp.
zn. 9Csp/198/2016 zo dňa 20.04.2017, sp.zn. 12C/458/2015 zo dňa 13.04.2017, sp. zn. 25C/36/2015
zo dňa 28.09.2015, Okresného súdu Trebišov sp. zn. 15Csp/258/2016 zo dňa 05.04.2017, Okresného
súdu Svidník sp. zn. 5C/92/2015 zo dňa 10.06.2016.

34. Zároveň žalovaný v 1. rade podal vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu
k zaplateniu sumy 1189,21 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa však vzniesla námietku premlčania
uplatneného nároku.

35. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

36. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba sa zastavuje - spočíva po dobu
konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom
konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť
premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul
od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu

premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne
príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. i rozhodcovský súd. Zo znenia
citovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo uiného nepríslušného orgánu, hoci v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od uplatnenia
po dobu trvania konania plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu.

37. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 11.05.2007 vyplýva, že
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť
Obchodných podmienok na zadnej strane Zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo
súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie jedinému

rozhodcovi. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava,.
Zmluvné strany sa výslovne dohodli na , že strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s
tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. V takom prípade sa táto skutočnosť považuje
za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby

dodávateľom, dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobuje hrubú jednostrannú
výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom
všeobecnýchobchodnýchpodmienoktvoriacichsúčasťzmluvy,ktorájedodávateľomvopredpripravená,
a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako
celok len prijať alebo odmietnuť.

V skúmanom prípade nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednanou zmluvnou podmienkou. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou
formulárovej zmluvy, nie je možné odvodiť, že veriteľov bol návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
ponúknutý dlžníkovi a tento mal možnosť jeho návrh buď prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom na

skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy je zrejmé, že dlžník - žalobkyňa
nemala možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská
doložka bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s
rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom spočíva na
veriteľovi - žalovanom, tento však v tomto smere v rámci vzájomnej žaloby nepredložil žiadne dôkazy, ani
netvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukazoval individuálnu dohodu so žalobkyňou na riešení

sporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní.

V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.

Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude
rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto
je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského

súduobjektívne.Okremtohotátodoložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky,
pretože spotrebiteľovi dáva na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v

prípade podania žaloby dodávateľom, je daná právomoc výlučne určeného rozhodcovského súdu, čo
zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa (tak ako sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade),pretože
ten je v tom prípade povinný podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. V prevažnej väčšine
prípadov, je žalobcom z úverovej zmluvy práve dodávateľ. Možnosť voľby je tak pre spotrebiteľa leniluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný
rozhodcovský súd.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

38. Súd je toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach v podobe
rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby podávanej veriteľom prejedná vopred

vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

39. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods.
5Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci

konať a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská
a mediačná, nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho
podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo
dôjsť k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej lehoty. Predmetná trojročná premlčacia lehota preto
začala plynúť dňa 27.08.2009 deň nasledujúci po splatnosti uplatnenej pohľadávky, pričom uplynula dňa

27.08.2012 - s poukazom na § 122ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže vzájomná žaloba na súd bola
podaná až dňa 29.11.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty, žalobkyňa vzniesla námietku premlčania
uplatneného nároku vo vzájomnej žalobe, nebolo možné uplatnené premlčané právo žalovanému
priznať a vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 1189,21 eur s príslušenstvom ako
nedôvodný bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

40. Podľa § 337 ods. 3 zák. č. 160/2015 CSP; súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

41. Podľa ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.