Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 8, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113233128
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113233128.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.ZuzanouStolárovouvsporežalobcovv1.rade:P.,nar.X.X.XXXX,

bytom v F., v 2. rade: H., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., v 3. rade: A., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., v 4. rade:
H., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., v 5. rade: A., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., v 6. rade: Z., nar. X.XX.XXXX,
bytom v F., v 7. rade: H., nar. X.X.XXXX, bytom v F., v 8. rade: K., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., J., v 9.
rade: neb. Y., nar. XX.X.XXXX, dátum úmrtia XX.X.XXXX, naposledy bytom v F., H., v 10. rade: E., nar.
XX.X.XXXX, bytom v F. a v 11. rade: V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., všetci zastúpení JUDr. Tomášom
Majerčákom, PhD., advokátom, so sídlom Južná trieda 28, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so
sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, o zaplatenie 3.622,77 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 564,78 EUR, žalobkyni v 2. rade sumu
282,42 EUR, žalobkyni v 3. rade sumu 282,42 EUR, žalobkyni v 4. rade sumu 188,25 EUR, žalobkyni
v 5. rade sumu 188,25 EUR, žalobcovi v 6. rade sumu 104,58 EUR, žalobkyni v 7. rade sumu 313,78
EUR, žalobcovi v 8. rade sumu 78,45 EUR, žalobcovi v 10. rade sumu 78,45 EUR a žalobcovi v 11. rade
sumu 104,58 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti nároku uplatneného žalobcami v 1. až 8. rade a v 10. a v 11. rade z a

m i e t a .

Konanie v časti nároku uplatneného žalobcom v 9. rade vo vzťahu k žalovanému v y l u č u j e na
samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 28.11.2013 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy
3.622,77 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoj nárok v žalobe skutkovo a právne odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. okres F. zapísaných na LV č. XXXX ako
parcelaregistra„E“,parcelnéčísloXXX/XXXvovýmere1066m2,ornápôda.MestoKošicejevlastníkom
stavieb„športovéihriskostribúnou“nachádzajúcichsavF.,postavenýchnaparceleregistra„C“parcelné
číslo XXXX/X, ktorá nie je zapísaná na LV a „Kolkáreň - C.“ súp. číslo XXXX, postavenej na parcele
registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, stavba je zapísaná na LV č. XXXX. K parcele registra „C“, parc.
č. XXXX/X nie je založený LV. Geometrickým plánom 076-77-241-3601-118 zo dňa 23.1.1990 boli
vyčlenené z parcely E-KN č. XXX/XXX, a to diel č. 12, parcelné číslo XXXX/X o výmere 885 m2, diel č.

13, CKN XXXX/X o výmere 42 m2, diel č. 14, CKN XXXX/X o výmere 40 m2 a diel č. 15, CKN XXXX/X o
výmere 37 m2. Diel č. 12 je pozemkom pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný, diel č.
13 a diel č. 15 sú plochy okolo kolkárne, ktorých vlastníkom je žalovaný a tvorí prístup ku kolkárni a diel č.
14 je pozemok, na ktorom je postavená budova kolkárne, ktorej majiteľom je žalovaný. Žalobcovia podľaznaleckého posudku majú za to, že nájomné za stavebné pozemky, kde sú všetky inžinierske siete, v
tejto lokalite sa pohybuje okolo 6 eur/m2. Žalovaný sa bezdôvodne obohacuje, nakoľko žalobcom neplatí
nájomné a to napriek tomu, že užíva ich pozemky. Užívanie v súlade s judikatúrou všeobecných súdov

je preukázané už faktom, že žalovaný má na nich postavené stavby. Pri nájomnom 6 eur/1 m2, žalovaný
je povinný platiť žalobcom ročné nájomné za užívanie 1004 m2 vo výške 6.024 eur. Žalobcovia žiadajú
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.11.2011 do 1.11.2012 vo výške 3.622,77 eur.

3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to, že podľa jeho názoru na úkor

žalobcov sa bezdôvodne neobohacuje a to s poukazom na tú skutkovú okolnosť, že žalovaný nadobudol
športové ihrisko s tribúnou a kolkáreň - C. ulica do vlastníctva na základe Delimitačného protokolu
č. 128 z 29.10.1992 v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Dňa 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z., na základe ktorej právnej úpravy možno
konštatovať, že na usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným sa vzťahuje režim
tohto zákona. Platí pritom, že pokiaľ vlastník stavby, v tomto prípade žalovaný, ku dňu účinnosti zákona

nemal zmluvne dohodnuté k pozemku pod stavbou (v tomto prípade pozemku, ktorého podielovými
spoluvlastníkmi sú žalobcovia) iné právo, v súlade s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., vzniklo
vo verejnom záujme ku pozemkom pod stavbami užívanými vlastníkmi stavby v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalovaný sa teda na úkor žalobcov neobohacuje
bezdôvodne, ako to žalobcovia uvádzajú v žalobe, ale užíva predmetné pozemky titulom zákonného

vecného bremena. Tiež poukázal na to, že žalovaný nie je podnikateľským subjektom a športové ihrisko
stribúnouakolkáreňniesúvyužívanézaúčelomziskualevoverejnomzáujme.Žalovanýakooprávnený
z vecného bremena v súvislosti s § 151n ods. 3 OZ znáša náklady spojené s užívaním veci, ktorá je
predmetom vecného bremena, pričom žalobcom nevznikli v súvislosti s predmetnými pozemkami žiadne
náklady, ktoré by boli povinní znášať. Preto právo zodpovedajúce vecnému bremenu v tomto zmysle nie

je bezodplatné. Pri problematike vecných bremien, ktoré vznikajú zo zákona a ich prípadnej odplatnosti,
poukázal aj na analógiu s inými právnymi predpismi, konkrétne zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike.
V prípade § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. bolo zriadené dočasné vecné bremeno a zákonodarca ponechal
prípadnú odplatnosť len na dohode strán, čo je v súlade s úpravou podľa príslušných ustanovení
OZ. Koncepcia celého zákona má smerovať k usporiadaniu vlastníckych vzťahov a zákon podľa jeho

názoru neustanovuje odplatnosť vecného bremena, pretože zriadením náhrady za vecné bremeno by
bol zmarený účel zákona. Preto, podľa jeho názoru, neexistuje v danom prípade právny titul, na základe
ktorého by bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi náhradu za vecné bremeno.

4. Právny zástupca žalobcov vo svojich písomných vyjadreniach a stanoviskách, tiež v prednesoch

realizovaných na pojednávaní poukázal na to, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na zákon č. 66/2009 Z.z.
v tejto súvislosti je potrebné vyvodiť určité právne závery a to, že:
1. vlastnícke právo možno obmedziť, 2/ že ho možno obmedziť iba vo verejnom záujme, a 3/ že ak je
obmedzené vo verejnom záujme, tak len za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy).
V prejednávanom prípade pritom dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva, nakoľko žalobcovia ako

vlastníci pozemku pod cestou nemôžu ho pokojne užívať, teda nemôžu pokojne užívať svoj majetok,
nakoľko štát zriadil zákonom vecné bremeno, k obmedzeniu vlastníckeho práva dochádza vo verejnom
záujme (aby bol prístup k pozemkom a domom a verejným priestranstvám) a v súlade s čl. 20 ods. 4
Ústavy musí byť poskytnutá náhrada. Uviedol tiež, že vlastníci pozemkov pod ihriskom a kolkárňou už
niekoľko rokov dozadu navrhovali uzatvorenie nájomnej zmluvy, avšak žalovaný stále len naťahoval čas.

Tiež poukázal na dôležitú skutočnosť a to, že objekt nazvaný kolkáreň má v prenájme podnikateľský
subjekt, a teda budova sa využíva na podnikanie a žalovaný berie nájomné. Z tohto dôvodu mal za to, že
na diely č. 13, 14 a 15 - pozemok pod kolkárňou a okolo kolkárne sa vecné bremeno nevzťahuje, a to v
súlade s ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., keďže stavba slúži na podnikanie. Pripustil, že na ihrisko
sa vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. vzťahuje. K odplatnosti za zákonom zriadené vecné

bremeno poukázal na to, že v danom prípade je potrebné vychádzať z ustanovení jednak Občianskeho
zákonníka (§ 123, 124, 128 ods. 1, § 151n ods. 1 vety prvej, § 151o ods. 1 vety prvej, § 151p ods. 1 vety
prvej OZ ), podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd s argumentáciou, že
nie je možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou
v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež

ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby súceho na zámenu.
Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v
rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie
pozemkových úprav je len vlastník stavby. Ak potom zákon č. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemkužiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým zákonným
vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver
o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na

dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami OZ, ale ani s Listinou
základných práv a slobôd a Ústavou Slovenskej republiky (uznesenie NS SR z 23.4.2015, sp. zn.
4MCdo/2/2014), ale tiež ďalšou konštantnou judikatúrou riešiacou odplatnosť vecného bremena vo
forme opakujúcej sa platby podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ktorú vymenoval vo svojom písomnom podaní
z 21.6.2017. Mal teda za to, že v tomto prípade nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného o tom,

že odplata za vecné bremeno je jednorazová, keďže iba odplata vo forme opakujúceho sa plnenia je
spravodlivou primeranou odplatou v zmysle zriadeného vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z.z.,
tak ako z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva. V tejto súvislosti tiež poukázal na Rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 21.3.2017, sp. zn. 5Co/225/2016, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/75/2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci III.ÚS 237/09, Nález ÚS SR pl.ÚS
42/2015, rozsudok KS v Košiciach 1Co/512/2013. Podporne argumentoval, že vecné bremeno podľa

zákona č. 66/2009 Z.z. má dočasný charakter, a to do vykonania pozemkových úprav (§ 4 ods. 2 zákona
č. 66/2009 Z.z.), pričom to, kedy sa uskutočnia pozemkové úpravy je len na vlastníkovi stavby, teda
obce, preto dopredu sa nedáva povedať, kedy dôjde k pozemkovým úpravám, teda ústavne konformný
výklad zákona č. 66/2009 Z.z. je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu a najmä s jeho uvedeným
nálezom je taký, že odplata (primeraná náhrada) za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. má

byť v pravidelných opakujúcich sa platbách. Je potrebné tiež poukázať na to, že žiadne ustanovenie
zákona č. 40/1964 Zb. nehovorí o tom, že náhrada za vecné bremeno je jednorazová, alebo musí byť
len jednorazová. Ak zákonodarca nestanovuje obligatórne jednorazovú náhradu za vecné bremeno, tak
táto môže byť vo forme opakujúceho sa plnenia najmä v tých prípadoch, ak ide o časové obmedzené
vecné bremeno. Naviac, ak by zákonodarca chcel zriadiť zákonom č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno za

jednorazovú odplatu, tak by to stanovil priamo v zákone.

5. Právny zástupca žalobcov vo svojom podaní z 19.5.2017 vyšpecifikoval veľkosť spoluvlastníckych
podielov žalobcov na parcelách vyčlenením GP nasledovne:
- Y. - 3/20 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 o výmere 885 m2 jej podiel vo výške 132,75 m2 a z dielu

č. 13, 14 a 15 o výmere 119 m2 jej podiel predstavuje 17,85 m2
- D. - 3/40 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jej podiel 66,38 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jej podiel
predstavuje 8,93 m2
- A. - 3/40 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jej podiel 66,38 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jej podiel
predstavuje 8,93 m2

- S. - 3/60 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jej podiel 44,25 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jej podiel
predstavuje 5,95 m2
- E. - 3/60 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jej podiel 44,25 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jej podiel
predstavuje 5,95 m2
- X. - 1/36 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jeho podiel 24,58 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jeho podiel

predstavuje 3,31 m2
- F. - 1/12 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jej podiel 73,75 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jej podiel
predstavuje 9,92 m2
- Z. - 1/48 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jeho podiel 18,44 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jeho podiel
predstavuje 2,48 m2

- Z. - 1/48 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jeho podiel 18,44 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jeho podiel
predstavuje 2,48 m2
- Z. - 1/48 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jeho podiel 18,44 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jeho podiel
predstavuje 2,48 m2
- KS. - 1/36 k celku, čo predstavuje z dielu č. 12 jej podiel 24,58 m2 a z dielu č. 13, 14 a 15 jej podiel

predstavuje 3,31 m2.
V súvislosti s takto vyšpecifikovanými veľkosťami spoluvlastníckych podielov žalobcov na parcelách
vyčlenenýchpredmetnýmgeometrickýmplánom,navrhol upraviťpetitžalobytak,žežalovanýjepovinný
zaplatiť žalobcom istinu vo výške 3.622,77 eur, a to nasledovne:
- žalobkyni v 1. rade istinu vo výške 903,60 eur,

- žalobkyni v 2. rade istinu vo výške 451,86 eur,
- žalobkyni v 3. rade istinu vo výške 451,86 eur,
- žalobkyni v 4. rade istinu vo výške 301,20 eur,
- žalobkyni v 5. rade istinu vo výške 301,20 eur,- žalobcovi v 6. rade istinu vo výške 167,34 eur,
- žalobkyni v 7. rade istinu vo výške 502,02 eur,
- žalobcovi v 8. rade istinu vo výške 125,52 eur,

- žalobcovi v 9. rade istinu vo výške 125,52 eur,
- žalobcovi v 10. rade istinu vo výške 125,52 eur a
- žalobkyni v 11. rade istinu vo výške 167,34 eur.
Súčasne predmetným písomným podaním zástupca žalobcov rozšíril žalovaný návrh tiež o uplatnené
úroky z omeškania ako príslušenstvo.

6. Na pojednávaní konanom dňa 8.12.2017 súd I. pripustil zmenu žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie
skutkového stavu o tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný užíva pozemok pod kolkárňou a okolo kolkárne
na podnikateľské účely, II. pripustil zmenu žaloby, pokiaľ ide o zmenu petitu žaloby čo do uplatnenej
istiny a III. nepripustil zmenu žaloby, pokiaľ ide o rozšírenie žaloby o uplatnené úroky z omeškania.

7. Strany sporu na pojednávaní konanom dňa 8.12.2017 zaujali zhodné stanoviská k ustáleniu výšky
v prípade náhrady za vecné bremeno, a to v sume 3,67 eur za m2 a výšky zodpovedajúcej bežnému
nájmu, a to v sume 4,347 eur za m2. Ďalej strany sporu sa zhodli na tom, že medzi nimi nie je sporná
skutková okolnosť výmery jednak pozemku pod futbalovým ihriskom a výmery vzťahujúcej sa na ostatné
plochy a pozemky súvisiace so stavbou kolkárne a pozemku okolo kolkárne. Medzi stranami sporu

naďalej zostalo sporným skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný pozemky pod kolkárňou a okolo
plochy kolkárne využíva na podnikateľské účely.

8. Žalobcovia za účelom zdokladovania svojho tvrdenia o tom, že pozemky pod kolkárňou, a že kolkáreň
ako stavbu vlastnícky patriacu žalovanému a k tomu pripadajúce pozemky okolo kolkárne slúžia na

podnikateľské účely predložil ako listinný doklad Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú
medzi prenajímateľom Futbalový klub F. a nájomcom Y. z 3.9.2008 a Zmluvu o nájme nebytových
priestorov uzatvorenú medzi prenajímateľom Futbalový klub Košická Nová Ves o.z. a nájomcom:
Hormart s.r.o. so sídlom v Košiciach zo dňa 19.1.2012.

9. Žalovaný v tejto súvislosti protiargumentoval tým, že Mesto Košice tie stavby vo vlastníctve
žalovaného, ktoré sa nachádzajú na dieloch č. 13, 14 a 15 nikdy neprenajalo, tieto výlučne zverilo do
správy príslušnej mestskej časti, konkrétne F., a pokiaľ tu exitujú akékoľvek zmluvy o nájme týchto
stavieb, tieto boli uzatvorené bez vedomia Mesta Košice a súčasne bez akéhokoľvek právneho titulu.
Preto, podľa jeho názoru, z uvedeného vyplýva, že táto prípadná okolnosť nemôže byť daná na ťarchu

žalovaného. Navyše poukázal na to, že žalobcovia s týmto skutkovým tvrdením prišli až v priebehu
konania podaním z 19.5.2017 a preto mal za to, že v súlade so sudcovskou koncentráciou konania,
resp. jej princípmi by súd na takéto podanie, resp. nové skutkové tvrdenia prihliadať nemal.

10. Z listinného dokladu - Zmluva o nájme nebytových priestorov z 3.9.2008 (č. l. 292 spisu) vyplýva,

že predmetnú zmluvu v jej písomnej podobe uzatvorili k 3.9.2008 ako prenajímateľ Futbalový klub
Košická Nová Ves a ako nájomca Viktória Kočanová, predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov
„kolkáreň“ nachádzajúcich sa v k.ú. F., za účelom prevádzkovania obchodnej činnosti v súlade s výpisom
z obchodného registra; predmetom nájmu je objekt kolkáreň s bufetom v objekte kolkárni spolu s
kolkárskou dvojdráhou s automatickými stavačmi kolkov, oplotenia, dvoch kusov plechových skladov,

detského kútika vrátane priľahlých spevnených a trávnatých plôch s tým, že prenajímateľ je správcom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. F. - kolkáreň. Predmetná zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú
a bližšie podmienky z nej vyplývajúce sú zistiteľné z jej znenia.

11. Z listinného dokladu - Zmluva o nájme nebytových priestorov z 19.1.2012 (č. l. 295 spisu) vyplýva,

že zmluvu v jej písomnej podobe dňa 19.1.2012 uzatvorili ako prenajímateľ Futbalový klub F., o.z. a
ako nájomca Hormart s.r.o. za účelom prenechania na užívanie nájomcovi nebytové priestory objektu
kolkáreň, súp. č. XXXX vrátane vybavenosti podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti
majetku a inventárny súpis z 19.12.2011 a protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti majetku z
19.1.2012, pričom súčasťou nájmu je i súvisiace oplotenie a detský kútik s oprávnením užívať i priľahlé

spevnené a trávnaté plochy, vrátane prístupových komunikácií, plochu ihriska s predchádzajúcim
súhlasom prenajímateľa, pričom predmet nájmu sa nájomca zaväzuje užívať na prevádzkovanie
pohostinských služieb, spoločenských, športových a kultúrnych akcií s tým, že prenajímateľ je správcom
nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. F. - a to o. i. budovy označenej ako kolkáreň a pozemkov p. č.XXXX/X, p. č. XXXX/X k. ú. F., v areáli futbalového štadióna FK F., ktorého vlastníkom je Mesto Košice
s prehlásením prenajímateľa o tom, že je oprávnený predmet nájmu prenajať. Predmetná zmluva bola
uzatvorená od 19.1.2012 na dobu neurčitú a jej ďalšie podmienky vrátane výšky nájomného vyplývajú

z jej ďalšieho znenia.

12.Podľačl.20ods.1ÚstavySR,každýmáprávovlastniťmajetok.Vlastníckeprávovšetkýchvlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

14. Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

15. Podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

16.Podľaust.§1ods.1zák.č.66/2009Z.z.oniektorýchopatreniachprimajetkovoprávnomusporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len cit. zákona), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli
do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej

plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok
pod stavbou").

17. Podľa ust. § 1 ods. 3 cit. zákona, tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. 3)

18. Podľa ust. § 2 ods. 1 cit. zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej

výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník
stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný
pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

19. Podľa ust. § 2 ods. 2 cit. zákona, k sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych

vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.

Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.

21. Podľa ust. § 3 ods. 3 cit. zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom

katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,

c) o to požiada vlastník pozemku.

22. Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku podstavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

23. Podľa ust. § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

24. Podľa ust. § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

25. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Predmetom sporu je nárok žalobcov uplatnený voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia
v súvislosti s nesporným skutkovým tvrdením, podľa ktorého 1/ žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela
registra „E“, parc. č. XXX/XXX o výmere 1.066 m2, druh: orná pôda, 2/ spoluvlastnícke podiely žalobcov

sú nasledovné: žalobkyňa v 1. rade 3/20 k celku, žalobkyňa v 2. rade 3/40 k celku, žalobkyňa v 3. rade
3/40 k celku, žalobkyňa v 4. rade 3/60 k celku, žalobkyňa v 5. rade 3/60 k celku, žalobca v 6. rade
1/36 k celku, žalobkyňa v 7. rade 1/12 k celku, žalobca v 8. rade 1/48 k celku, žalobca v 9. rade 1/48 k
celku, žalobca v 10. rade 1/48 k celku a nástupca žalobkyne v 11. rade 1/36 k celku, 3/ geometrickým
plánom 076-77-241-3601-118 z 23.1.1990 boli vyčlenené parcely E-KN č. 789/501, a to diel č. 12 - parc.

č. XXXX/X o výmere 885 m2, diel č. 13 - parc. č. XXXX/X o výmere 42 m2, diel č. 14 - parc. č. XXXX/
X o výmere 40 m2 a diel č. 15 - parc. č. XXXX/X o výmere 37 m2, 4/ žalovaný je vlastníkom stavieb:
športového ihriska s tribúnov, ktoré sa nachádza na parcele registra C parc. č. XXXX/X bez zápisu na
LV a kolkárne na C. ulici v F., súp. č. 1221, ktorá je postavená na parcele registra C parc. č. XXXX/X
bez zápisu na LV, pričom stavba je zapísaná na LV č. XXXX, 5/ diel č. 12 je pozemkom pod futbalovým

ihriskom, diel č. 13 a č. 15 sú pozemky okolo kolkárne a tvoria prístup ku kolkárni a diel č. 14 je pozemok,
na ktorom je postavená kolkáreň.

27. Žalovaný sa od začiatku konania bránil tým, že v danom prípade užíva predmetné pozemky
oprávnene na základe vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. a to v súvislosti s tým,

že nadobudol športové ihrisko s tribúnou a kolkáreň - C. ulica do vlastníctva na základe Delimitačného
protokolu č. 128 z 29.10.1992 v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., pričom podotkol, že predmet vlastníctva
nevyužíva na podnikateľské účely. Mal za to, že koncepcia celého zákona č. 66/2009 Z. z. neustanovuje
odplatnosť vecného bremena, pretože tým by bol zmarený účel tohto zákona. Preto uzavrel, že
neexistuje žiadny právny titul na základe ktorého by bol povinný poskytnúť žalobcom akúkoľvek náhradu

za vecné bremeno.

28. Žalobca v priebehu konania v súvislosti s argumentácou žalovaného pripustil, že v prípade
športového ihriska ide zo strany žalovaného o jeho užívanie na základe zákonom zriadeného vecného
bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Pre tento prípad zastával však na rozdiel od žalovaného názor

odplatnosti zákonom zriadeného vecného bremena, ktorá má navyše formu opakujúcej sa odplaty. Súd
sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom žalobcu vychádzajúc pritom zo súdnej praxe, tiež z
odbornej literatúry s nasledovným právnym zdôvodnením.

29.Naproblematikuzákonnýchvecnýchbremienjepotrebnéhľadieťpodľazásadynepravejretroaktivity,

podľa ktorej zásady, ak práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena nevyplývajú z právnej
úpravy, na základe ktorej vecné bremeno vzniklo, treba ich posúdiť podľa súčasnej zákonnej úpravy
zákonných vecných bremien. Ak súčasné osobitné predpisy zákonných vecných bremien neupravujú
náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť súkromnoprávnu úpravu. Z ustanovenia § 151 nods. 3 OZ vyplýva, že nositeľ oprávnenia z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na
zachovanie (údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Zásadne teda nemožno užívať
vecné bremeno celkom bezodplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci

a s jej opravou. Stanovenie konkrétnej formy tejto odplaty je vecou dohody oprávneného z vecného
bremena s povinným z vecného bremena; ak k dohode nedôjde, na návrh jedného z nich je povinný o
tejto otázke rozhodnúť súd (pozri tiež I. Fekete, Občiansky zákonník, Veľký komentár, I. diel, str. 1003).

30. Zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá

Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom,
ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných
celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie
vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení §4 odkazuje
na úpravu v ustanoveniach § 151n až §151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv je potrebné z týchto ustanovení vychádzať a nemožno opomenúť, že

zákon č. 66/2009 Z. z poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného
pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou,
ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie
uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o
nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je

len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových
úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia
náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho
splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na
účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo

nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak zákon č.
66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych
vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne
na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za
nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s

ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej
republiky (pozri tiež Uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo 1/2016 z 23.6.2016).

31. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR v Náleze
č. PL.ÚS 42/2015 z 12.10.2016, z ktorého súd cituje nasledovné:

„52. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky sú zákony, ktoré sa nijako nezaoberajú otázkou
náhrady za zriadenie vecného bremena. Ako príklad možno spomenúť § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. V prípade takých zákonov aj napriek vyvrátiteľnej
domnienke o súlade zákona s ústavou nemožno a priori odmietnuť dôvodnosť pochybnosti o ústavnej

konformnosti daného zákona s podmienkou primeranej náhrady za obmedzujúci zásah do vlastníctva.“
„57. Ústava ani dodatkový protokol výslovne neustanovujú, že primeraná náhrada sa nesmie poskytnúť
opakovane, ani neurčujú príkaz, aby sa poskytla jednorazovo. V súlade s ústavou aj s dodatkovým
protokolom sa primeraná náhrada môže priznať jednou čiastkou, ktorá sa bude vyplácať na splátky. V
súlade s ústavou aj s dodatkovým protokolom primeraná náhrada môže mať povahu opakujúceho sa

plnenia.“

32. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu usporiadaniu
pomerov predpokladaných zákonom č. 66/2009 Z. z., preto vo vzťahu k pozemku (diel č. 12) ako
pozemok pod futbalovým ihriskom bolo potrebné posúdiť nárok ako nárok plynúci zo zriadeného

zákonného vecného bremena, ktorý v súlade s vyššie uvedeným má povahu peňažnej náhrady, ktorého
priznanie formou opakujúceho sa plnenia nie je vylúčené. Pri stanovení výšky náhrady za vecné
bremeno, t.j. pokiaľ ide o užívanie pozemku pod ihriskom, diel č. 12, parc. číslo XXXX/X o výmere 885
m2, súd vychádzal zo zhodného stanoviska strán sporu vyjadreného na pojednávaní konanom dňa
8.12.2017, podľa ktorého táto výška predstavuje sumu 3,67 eur za 1 m2 / rok.

33.Medzistranamisporuzostalospornýmskutkovétvrdeniežalobcuotom,čižalovanývyužívakolkáreň
ako stavbu na podnikateľské účely, pričom posúdenie tejto otázky bolo kľúčovým z hľadiska právnej
kvalifikácie uplatneného nároku vo vzťahu k dielom č. 13, 14 a 15 a s tým spojené stanovenie výšky tohtonároku. Podľa ust. § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z totiž vyplýva, že na usporiadanie vlastníckych vzťahov
je vylúčená aplikácia zákona č. 66/2009 Z.z v prípade, ak ide o pozemky pod stavbami, ktoré slúžia
na podnikateľské účely. Podľa názoru súdu žalobca v tomto smere si splnil svoju dôkaznú povinnosť,

keď svoje tvrdenie o naplnení ust. § 1 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z. zdokladoval listinnými dokladmi -
Zmluva o nájme nebytových priestorov z 3.9.2008 a Zmluva o nájme nebytových priestorov z 19.1.2012,
zktorýchvyplýva,žeobjektkolkáreňapriľahlýpozemoksaprenajímanapodnikateľskéúčelyzaodplatu.
Žalovaný existenciu zmlúv ako takú (teda súčasne založené zmluvné vzťahy) nerozporoval, iba sa
bránil tým, že predmet svojho vlastníctva neprenajal, iba zveril do správy príslušnej mestskej časti a

zmluvy boli uzatvorené bez jeho vedomia. Obranu žalovaného súd posúdil ako právne irelevantnú s
poukazom na to, že jednak iba ťažko uveriť tvrdeniu žalovaného o tom, že nemá vedomosť, akým
spôsobom a kým sa predmet jeho vlastníckeho práva užíva a na aké účely, jednak nie je rozhodujúce,
či ide o využívanie (užívanie) nehnuteľností na podnikateľské účely priamo ich vlastníkom, t.j. v danom
prípade žalovaným, alebo prostredníctvom inej osoby. Žalobcami predložené listinné doklady - Zmluvy
preukazujú, že kolkáreň- C. ulica, tiež pozemky okolo kolkárne sú prenajímané za odplatu na dobu

neurčitú za účelom prevádzkovania obchodnej činnosti nájomcov ako podnikateľských subjektov, za
účelom prevádzkovania ich pohostinských služieb, spoločenských, športových a kultúrnych akcií, teda
slúžianapodnikateľskéúčely.Vdanomprípadežalovanýužívapredmetnépozemkybezprávnehotitulu,
čím na jeho strane vzniká bezdôvodné obohatenie. Pri stanovení výšky náhrady v danom prípade (diely
č. 13 až 15, t.j. CKN parcelné č. XXXX/X o výmere 42 m2, CKN parcelné číslo XXXX/X o výmere 40 m2

a CKN parcelné číslo XXXX/X o výmere 37 m2) súd vychádzal zo zhodného stanoviska strán sporu,
vyjadreného na pojednávaní konanom dňa 8.12.2017, podľa ktorého táto výška predstavuje sumu 4,347
eur za m2 zodpovedajúcu všeobecnej hodnote ročného nájmu na mernú jednotku 1 m2 .

34. Na základe uvedeného súd priznal jednotlivým žalobcom odplatu za užívanie predmetných

nehnuteľností vo výške zodpovedajúcej ich spoluvlastníckym podielom nasledovne:
- žalobkyni v 1. rade sumu 564,78 eur, z toho suma 487,19 eur (132,75 m2 x 3,67 eur) pripadá na
pozemok pod futbalovým ihriskom (parc. č. 1117/1 reg. C, ďalej len pozemok pod ihriskom) a suma 77,59
eur (17,85 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou a pozemok okolo kolkárne ako zvyšný
prejednávaný pozemok (diely č. 13 až 15, ďalej len pozemok pod kolkárňou a pozemok okolo kolkárne),

- žalobkyni v 2. rade sumu 282,42 eur, z toho suma 243,61 eur (66,38 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok
pod futbalovým ihriskom a suma 38,81eur (8,93 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou
a pozemok okolo kolkárne,
- žalobkyni v 3. rade sumu 282,42 eur, z toho suma 243,61 eur (66,38 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok
pod futbalovým ihriskom a suma 38,81eur (8,93 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou

a pozemok okolo kolkárne,
- žalobkyni v 4. rade sumu 188,25 eur, z toho suma 162,39 eur (44,25 m2 x 3,67 eur ) pripadá na
pozemok pod futbalovým ihriskom a suma 25,86 eur (5,95 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod
kolkárňou a pozemok okolo kolkárne,
- žalobkyni v 5. rade sumu 188,25 eur, z toho suma 162,39 eur (44,25 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok

pod futbalovým ihriskom a suma 25,86 eur (5,95 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou
a pozemok okolo kolkárne,
- žalobcovi v 6. rade sumu 104,58 eur, z toho suma 90,20 eur (24,58 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok
pod futbalovým ihriskom a suma 14,38 eur (3,31 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou
a pozemok okolo kolkárne,

- žalobkyni v 7. rade sumu 313,78 eur, z toho suma 270,66 eur (73,75 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok
pod futbalovým ihriskom a suma 43,12 eur (9,92 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou
a pozemok okolo kolkárne,
- žalobcovi v 8. rade sumu 78,45 eur, z toho suma 67,67 eur (18,44 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok
pod futbalovým ihriskom a suma 10,78 eur (2,48 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou

a pozemok okolo kolkárne,
- žalobcovi v 10. rade sumu 78,45 eur, z toho suma 67,67 eur (18,44 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok
pod futbalovým ihriskom a suma 10,78 eur (2,48 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou
a pozemok okolo kolkárne,
- žalobcovi v 11. rade sumu 104,58 eur, z toho suma 90,20 eur (24,58 m2 x 3,67 eur) pripadá na pozemok

pod futbalovým ihriskom a suma 14,38 eur (3,31 m2 x 4,347 eur) pripadá na pozemok pod kolkárňou a
pozemok okolo kolkárne, a v prevyšujúcej časti návrh žalobcov v 1. až 8. a v 10. až 11. rade zamietol
ako nedôvodný.35. Výrok o vylúčení konania v časti nároku uplatneného žalobcom v 9. rade vo vzťahu ku žalovanému
na samostatné konanie sa opiera analogicky o ust. 166 ods. 2 CSP, v ktorom bude rozhodnuté o trovách
celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti jeho prvého a druhého výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Proti tomuto rozsudku v časti jeho tretieho výroku odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.