Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/79/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109205561
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109205561.32

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov:
X/ T.. M.. O. L., K. O. - G. Š., Š. X, X/ M. L., K. O. - G. Š., Š. X, právne zastúpení Mgr. Zuzanou
Novákovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 84 p r o t i žalovanej: L. M., K. C., E. XXX/X,
právne zastúpenej JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom v Kapušanoch, Záhradná 19/ 468, v
konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 148,43 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne
od 5.4.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 74,26 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne
od 5.4.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali zaviazať žalovanú titulom užívania nehnuteľnosti v ich podielovom
spoluvlastníctve parcely č. 704/8 vedenej na LV č. XXXX C.. Ú.. G. Š.á v rozsahu 81 m2 -
zastavanej stavbou v jej vlastníctve, súp. číslo XXXX na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
zodpovedajúcej ich spoluvlastníckym podielom za obdobie od 23.3.2007 do 23.3.2009 na základe
znaleckého posudku T.. P. Z. Č.. XX/XXXXv sume 152,47 Sk na m2 a rok, čo zodpovedá hodnote
bezdôvodného obohatenia žalobcovi v 1. rade vo výške 546,59 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne
od 1.2.2009 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade v sume 273,30 EUR s 10 % úrokom z omeškania ročne
od 1.2.2009 do zaplatenia.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila z dôvodu, že výmera časti pozemku v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov nie je zastavaná stavbou v jej vlastníctve v rozsahu 81 m2, ale 71 m2, pričom hodnotu nimi
požadovaného bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného považuje za neprimerane
vysokú použitím neopodstatneného navýšenia koeficientov všeobecnej situácie, intenzity využitia,
dopravného spojenia s obcou ako aj koeficientu obchodnej priemyselnej polohy druhu pozemku.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením znaleckých posudkov č. XX/XXXX T.. B. Z., Č.. XX/XXXX
J. A..P..U.., listami vlastníctva, predloženými nájomnými zmluvami, kúpnymi zmluvami ako aj ďalšieho
spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

Žalobcovia v 1.a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pôvodne parcely č. XXX/X vedenej na LV XXXX,
C.. Ú.. G. Š. - žalobca v 1. rade v podiele 2/3 a žalobkyňa v 2. rade v podiele 1/3 toho času vedených ako
parcela č. 1564 o výmere 213 m2, parcela č. 1565 o výmere 72 m2 a parcela č. XXXX/X o výmere 17
m2 s uvedením druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v areáli spoločnosti
V. A..P..U.. Q. Q. M. A..P..U.. G. F. V. Z. C.. Ú.. G. Š. v zastavanom území Mesta Prešov.

Nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1.a 2. rade parc. č. XXXX vo výmere 72 m2 je
zastavaná časťou stavby súp. č. XXXX vo vlastníctve žalovanej vedenej na LV č. XXXX C.. Ú.. G. Š..

Žalovaná predmetnú stavbu okrem iných nehnuteľností prenajala nájomnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX
A. Q. M. A..r.o., ktorej konateľom je jej otec na účely súvisiace s predmetom podnikateľskej činnosti
nájomcu. (č. l. 61)

Znalecký posudok T.. B. Z. Č.. XX/XXXX ako aj znalecký posudok znaleckej organizácie J. A..P..U.. Č..
XX/XXXX zhodne konštatovali, že parcely XXXX, XXXX Q. XXXX/7 pôvodne ako parcela č. XXX/X sa
nachádzajú v areáli V. A..P..U.. Q. Q. M. A..P..U.. G. F. V. Z. C.. Ú.. G. Š. v zastavanom území Mesta
Prešov.

Sú na rovinatom teréne, prístupné zo spevnenej mestskej komunikácie. Na ulici V.j je možnosť napojenia
na verejný vodovod, verejnú kanalizáciu, elektrickú sieť 400 V a plynovod. Tieto inžinierske siete sú vo
vzdialenosti cca 25 m od parc. č. 1XXX, no prístup k nej je po parcelách č. XXXX Q. XXXX vo vlastníctve
žalovanej.

Jedná sa o lokalitu v priemyselnej časti mesta Prešov, čo vyplýva aj zo stanoviska odboru hlavného
architekta Mesta Prešov k funkčnému využitiu pozemku parc. č. XXX/X (č. l. 112), kde sa uvádza, že
sa jedná o plochy výroby, skladov a technickej infraštruktúry s tým, že toho času sa susedné parcely
využívajú na predaj a opravu poľnohospodárskych strojov a na garážovanie osobných a nákladných
automobilov. V súlade s ustanoveniami Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení a územného
plánu Mesta Prešov je pozemok v zastavanom území mesta a je pozemkom stavebným.

Podľa znaleckého posudku vypracovaného T.. B. Z. Č.. XX/XXXX bola určená všeobecná hodnota
parciel vo vlastníctve žalobcov č. XXXX, Č.. XXXX Q. Č.. XXXX/X vo výške 8.100,- EUR, znaleckým
posudkom znaleckej organizácie Znalci s.r.o. č. XX/XXXX vo výške 11.886,72 EUR metódou polohovej
diferenciácie. Rozdielnosť uvedenej ceny bola v zmysle záveru znaleckej organizácie spôsobená
v rozdieloch zatriedenia koeficientov polohovej diferenciácie a zároveň v nesprávnosti použitých
diskontných sadzieb v znaleckých posudkoch predložených žalobcami č. XX/XXXX vypracovaného T..
P. Z. ako aj znaleckého posudku vypracovaného T.. B. Z. Č.. XX/XXXX v súdnom konaní.

Podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie metódou polohovej diferenciácie znalecká organizácia
pri koeficiente všeobecnej situácie určila hodnotu koeficientu 1,20; koeficientu intenzity využitia bodom
1; koeficientu dopravných vzťahov bodom 1; koeficientu technickej infraštruktúry pozemku bodom 1,30;
koeficientu povyšujúcich faktorov 1 a koeficientom redukujúcich faktorov 1.

Všeobecná hodnota predmetných pozemkov na základe metódy polohovej diferenciácie bola určená
sumou 11.886,72 EUR a porovnávacou metódou vo výške 13.275,92 EUR.

Pri určení všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov porovnávacou metódou znalecká organizácia
vychádzala z kúpnych zmlúv v čase rozhodnom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia v rozsahu
obvyklého nájomného pri obdobných pozemkoch v zhodnom katastrálnom území, uzatvorených
zmluvnými stranami, ktoré neboli účastníkmi konania, resp. osoby im blízke.

Žalovaná namietala, že znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok bez vykonanej ohliadky a
z uvedeného dôvodu nemohla správne ustáliť všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností.

Zároveň poukázala na to, že stavba v jej vlastníctve súp. č. XXXX, ktorá čiastočne zasahuje do pozemku
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov č. 1565 bola pred rokom 1991 vedená ako poľnohospodárska

stavba, ktorú nie je možné vyňať z fondu poľnohospodárskych stavieb a preto je potrebné pre účely
určenia výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z výšky nájmu určeného z právneho predpisu
upravujúceho nájom poľnohospodárskych pozemkov a budov.

Zároveň súdu žalovaná predložila kúpne a nájomné zmluvy uzatvorené spoločnosťou AGRO MX s.r.o.,
ktorej konateľom je jej otec, ktorými odkupoval, resp. si prenajímal pozemky v blízkom susedstve s
predmetnými pozemkami v podielovom spoluvlastníctve

žalobcov, za užívanie ktorých sa domáhajú voči nej vydania bezdôvodného obohatenia a ich kúpna
cena, resp. cena nájmu je podstatne nižšia ako všeobecná hodnota predmetného pozemku, resp. cena
nájmu určená znaleckým posudkom znaleckej organizácie.

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
v 1. rade titulom bezdôvodného obohatenia sumu 427,57 EUR s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od
5.4.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 587,62 EUR a žalobkyni v 2. rade sumu 213,78 EUR
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.4.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 170,23 EUR s
tým, že v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX O. A.. J.. XCoXXX/XXXX bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v
Prešove v závere rozhodnutia konštatoval, že vo veci neboli náležite vypočutí účastníci konania, ktorí
sa mali vyjadriť ku charakteru predmetnej nehnuteľnosti a k tomu, na aké účely je táto nehnuteľnosť
využívaná s tým, že nebol vypočutý náležite ani konateľ spoločnosti AGRO MX, s.r.o.. Za najzávažnejšie
pochybenie odvolací súd považoval akceptáciu znaleckého posudku znaleckej organizácie, ktorá
vykonávala kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu k znaleckému posudku T.. Z., avšak nevykonala
ohliadku predmetných nehnuteľností.

Poukázal na to, že doposiaľ nie je jasné, či predmetnú nehnuteľnosť je potrebné posudzovať ako
poľnohospodársky pozemok alebo či ide o stavebný pozemok v zmysle vyjadrenia Mesta Prešov, ktoré
je taktiež súčasťou spisového materiálu.

Súdu prvého stupňa bolo uložené vypočuť vo forme účastníckeho výsluchu účastníkov konania, ktorí by
sa mali vyjadriť k charakteristike pozemku a k tomu, na aké účely sa tento pozemok využíva a konateľa
spoločnosti AGRO MX s.r.o. vypočuť ako svedka.

Takýmto dokazovaním bude potrebné zistiť o akú stavbu na predmetnom pozemku ide a to so
zreteľom na argumentáciu žalovanej, ktorá poukazuje na ust. § 1 zák. č. 504/2003 Z. z., že predmetný
pozemok je potrebné považovať za poľnohospodársky pozemok, nakoľko je zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24. Júna 1991.

Zároveň uložil súdu povinnosť doplniť dokazovanie aj formou znaleckého dokazovania a vyporiadať sa
s námietkami zo strany žalovanej spočívajúcim v tom, že nie je možné vychádzať zo zmlúv, ktoré boli
použité ako podklad pre porovnávaciu metódu a to z dôvodu, že tieto sa týkajú pozemkov iného druhu
alebo inej kvality s tým, že pokiaľ súd prvého stupňa bude chcieť vychádzať z porovnávacej metódy je
potrebné, aby znalecký posudok operoval s takou kvalitou pozemkov a s pozemkami takého druhu, ako
je pozemok, ktorý je predmetom konania.

Súd doplneným dokazovaním vykonaným doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX, výsluchom
účastníkov konania, svedka konateľa spoločnosti AGRO MX s.r.o., s rozhodnutiami stavebného úrade
k identifikácii stavby administratívnej budovy, vyjadrením znalkyne T.. B. J. ako aj ďalším spisovým
materiálom zistil tento skutkový stav:

Znalecká organizácia s poukazom na stanovisko žalovanej zo dňa 8.X.XXXX v doplnku k znaleckému
posudku uviedla, že hodnotené pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX Q. XXXX sú geometrickým plánom č.

XX/XXXX vytvorené z pôvodnej parcely XXX/X Q. súčasť celého areálu bývalého poľnohospodárskeho
družstva, ktoré sú prístupné z miestnej komunikácie parc. č. XXXX/X.

Súčasťou hodnotenia pozemkov je aj ich možnosť napojenia na inžinierske siete, pričom znalecká
organizácia vrátane znalca T.. B. Z. v znaleckom posudku č. 18/. zhodne konštatovali, že parcely XXXX,
XXXX Q. XXXX/7 sú v rovinatom teréne prístupné zo spevnenej mestskej komunikácie a na ulici V.j je
možnosť napojenia na verejný vodovod, verejnú kanalizáciu, elektrickú sieť 400W a plynovod s tým, že
tieto sa nachádzajú vo vzdialenosti cca 25 m od parcely XXXX, no prístupná je po parcelách č. XXXX
Q. XXXX vo vlastníctve žalovanej.

Napriek tomu, že miestnym šetrením bola zistená vzdialenosť MHD v rozsahu 650 m, uvedená
skutočnosť nemá vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku, nakoľko nie je právnym predpisom
určená vzdialenosť zastávky MHD a pri posudzovaní je určený len termín cesta vlastným autom
do centra 10 minút, čo zodpovedá skutočnosti a preto uvedené kritérium neovplyvnilo zatriedenie
koeficientu dopravných vzťahov.

Znalecká organizácia pre účely porovnávacej metódy vylúčila zmluvy zo znaleckého dokazovania, v
ktorých nebola presne stanovená hodnota pozemkov, ďalej darovacie zmluvy medzi príbuznými bez
udania hodnoty, zmluvy o dedičstve; zmluvy, ktorých účastníčkou bola žalovaná, a s jej použitím
nesúhlasili žalobcovia a zmluvy, v ktorých boli účastníkmi žalobcovia s tým, že pre stanovenie
všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou boli použité zostávajúce zmluvy pod Z. (XXXX/XX), XXX/
XX (XXXX/XX) Q. XX/XX (XXXX/XX), ktoré neboli pripomienkované žiadnou z účastníckych strán.

Všeobecná hodnota predmetných pozemkov porovnávacou metódou bola určená na sumu 10.890,12
EUR a nájom pozemkov metódou polohovej diferenciácie za obdobie od 23.3.2007 do 23.3.2009 vo
výške 2.541,60 EUR a porovnávacou metódou vo výške 2.584,73 EUR.

Žalobca v 1. rade uviedol, že predmetná parcela je stavebná parcela, na ktorej je umiestnený areál
spoločnosti AGRO MX s.r.o., ktorý je celý oplotený a uzamknutý využívaný aj inými podnikateľskými
subjektami, nakoľko na administratívnej budove umiestnenej na predmetnom pozemku sa nachádzajú
reklamné pútače preukazujúce, že v uvedenej budove sídlia aj ďalšie podnikateľské subjekty.

Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach uviedla, že pre účely vyčíslenia bezdôvodného obohatenia
je potrebné v danom prípade aplikovať ust. § 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov
a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, keďže v zmysle ust. § 1 ods. 2 cit. zákona sa za
pozemok na účely tohto zákona považuje pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do
24.6.1991.

Podľa názoru žalovanej pre posúdenie, či sa v konkrétnom prípade jedná o pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 je úplne irelevatné to, či subjekt,

ktorý budovu v súčasnosti využíva má, resp. nemá v predmete činnosti činnosť, ktorá by súvisela s
poľnohospodárskou výrobou. Poukázala na dôvodovú správu zák. č. 504/2003 Z. z., podľa ktorej sa za
poľnohospodársku činnosť považujú aj služby s ňou súvisiace okrem iného predaj, prenájom a servis
poľnohospodárskej techniky, predaj náhradných dielov na poľnohospodársku techniku, obchodovanie
s poľnohospodárskymi komoditami a zber poľnohospodárskych plodín, ktorým sa venuje aj spoločnosť
AGRO MX s.r.o.. Definícia stavby na poľnohospodárske účely je nepriamo uvedená vo vyhláške
Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 a vo všeobecnosti sa za takúto stavbu považuje
objekt, ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou (maštale, silážne jamy, sklady
poľnohospodárskej techniky, sklady plodín, parkovacie plochy, ale aj administratívna budova, pričom sa
jedná o stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora.

Žalovaná pôsobí ako spoločníčka v spoločnosti AGRO MX s.r.o., ktorej konateľom je jej otec a pokiaľ vie,
v predmetnej stavbe prebieha predaj poľnohoposdárkych dielcov s tým, že k ďalšej činnosti spoločnosti
sa vyjadriť nevie, nakoľko celú spoločnosť riadi otec ako jej konateľ.

Svedok B. M. uviedol, že časť predmetnej stavby je užívaná spoločnosťou AGRO MX s.r.o. a ďalšia časť
je dávaná do podnájmu. Priestory využívané spoločnosťou AGRO MX s.r.o. sa využívajú na skladovanie
náhradných dielov poľnohospodárskych strojov a strojov na záhradkársku činnosť s tým, že uvedená
spoločnosť sa ďalej zaoberá prenájmom poľnohospodárskych strojov a žatevnými prácami.

Ďalšie priestory boli dávané do podnájmu subjektom, ktoré sa zaoberali prenájmom a servisom
poľnohospodárskej techniky, telekomunikačných rozvodov vrátane priestorov jedálne pre subjekt
podnikajúci v predmete prípravy a rozvodu jedál.

Súdu boli predložené zmluvy o podnájme nebytových priestorov ďalším dvom subjektom v stavbe
umiestnenej na predmetnom pozemku s tým, že tieto budú užívané pre účely kancelárskych a
skladových priestorov vrátane časti spevnenej plochy.

Z rozhodnutia Okresného národného výboru zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia o prípustnosti stavby
zo dňa XX.XX.XXXX ako aj kolaudačného rozhodnutia zo dňa 7.XX.XXXX bolo zistené, že stavba
umiestnená na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov bola postavená pre Jednotné roľnícke
družstvo so sídlom Z. G. Š. majúcej charakter administratívnej budovy s uvedením spôsobu užívania
stavby ako stravovacieho zariadenia.

Súd oslovil znalkyňu T.. B. J. vykonávajúcu znaleckú činnosť v odvetví odhadu hodnoty
poľnohospodárskej pôdy s tým, či znalec z uvedeného odboru by bol oprávnený realizovať ohodnotenie
predmetných parciel za podmienok podľa § 10 ods. 1 zák. č. 503/2004 Z. z., pokiaľ sú tieto zastavané
stavbou majúcej charakter stavby v zmysle ust. § 1 ods. 2 zák. č. 503/2004 Z. z.

Znalkyňa v podaní doručenom súdu dňa X.X.XXXX uviedla, že ako znalec v odbore poľnohospodárstvo
v odvetví odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy nie je oprávnená vypracovávať taký druh znaleckého
posudku, nakoľko šetrením bolo zistené, že predmetné

parcely sa nachádzajú v zastavanom území Mesta Prešov (k. ú. Nižná Šebastová) a z uvedeného
dôvodu je príslušný na vypracovanie takéhoto znaleckého posudku iba znalec z odboru stavebníctva.

Žalobcovia vo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že pôvodne hospodársky dvor Prešov - Nižná
Šebastová bolo užívané družstvo AGRO PLUS Prešov, ktoré výrobnú činnosť v poľnohospodárskej
výrobe v uvedenom hospodárskom stredisku ukončilo k XX.XX.XXXX a od toho času sa na predmetnom
hospodárskom dvore už žiadna poľnohospodárska činnosť nevykonáva.

Poukázali na skutočnosť, že aj samotná dôvodová správa k zákonu č. 504/2003 Z. z. uvádza, že
zo súkromného právneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku ani
druh pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku.
Táto právna úprava rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na
poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku.

Cieľom zákona je stabilizovať dlhodobý nájom poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá
dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku
na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
vrátane nájmu podniku alebo jej časti.

Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomcom vzťahom na
zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom na podporu
hospodárneho využívania potencionálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a za účelom intenzívnej
ekonomickej podpory výrobcov.

Samotné spávanie žalovanej je však zneužívaním právnej normy tak, že bez akejkoľvek logickej
súvislosti poukazuje na z kontextu vytrhnuté zákonné ustanovenia bez prihliadnutia na ciele a účel
právnej úpravy ako to vyplýva z nimi citovanej dôvodovej správy.

Žalovaná v žiadnom prípade nemôže požívať zvýšenú ochranu, ktorá sa vzťahuje len na
využívanie poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársky účel tak, aby nebol využitý potencionál
poľnohospodárskej pôdy. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v stavbe umiestnenej
na pozemku v ich podielovom spoluvlastníctve sa dlhodobo už žiadna poľnohospodárska výroba
nevykonáva.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom k 5.4.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995, ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Rozsudkom zo dňa X.X.XXXX súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v 1.rade titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 410,82 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.4.2009 do zaplatenia a žalobkyni
v 2. rade sumu 205,41 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne taktiež od 5.4.2009 do zaplatenia, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa X.XX.XXXX O. A..J.. XX XX/XXXX bol zrušený rozsudok
súdu I.. stupňa a vec vrátená na ďalšie konanie s odôvodnením, že v ďalšom konaní bude úlohou
súdu I. stupňa predovšetkým v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne uviesť či pozemok, ktorý je

predmetom tohto konania sa považuje za pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do
24.6.1991 a teda či ide o pozemok, na ktorý sa vzťahuje režim zákona č. 504/2003 Z.z..

Dôkazy, ktoré sú v tomto smere zabezpečené v spise nasvedčujú, že ide o takýto pozemok, ktorý
spadá pod zákon č. 504/2003 Z.z. pretože aj administratívnu budovu vrátane stravovacích priestorov
je potrebné považovať za stavbu, ktorá minimálne súvisí bezprostredne s poľnohospodárskym účelom
organizácie, ktorá ju zriadila pred rokom 1991, a tomu nasvedčujú aj stanoviská prezentované v odvolaní
žalovanej.

Ak bude preto prijatý záver spočívajúci v tom, že predmetný pozemok je pozemkom zastavaným
stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 a platí pre neho režim uvedený v zákone č. 504/2003
Z.z., je potrebné tento dôsledok v zásade premietnuť aj do postupu, ktorým sa bude zisťovať výška
nájomného a tomu zodpovedajúceho bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k predmetnému pozemku,
pričom návod na to poskytuje vyhl. č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na
účely pozemkových úprav v nadväznosti na ust. § 40 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb.

Súdu bol predložený výpis z obchodného registra spoločnosti AGRO MX, s.r.o., ktorá v predmete
podnikania okrem iného má prenájom poľnohospodárskej a dopravnej techniky, poľnohospodársku
výrobu, vrátane práce zo strojnými mechanizmami.

Podľa predložených čestných prehlásení podnikateľských subjektov T.. M. K. Q. Y. V., títo priestory
v stavbe umiestnenej na predmetnom pozemku využívali na výkon svojej podnikateľskej činnosti v
predmete predaja prenájmu a servisu poľnohospodárskej techniky, služieb v poľnohospodárskej výrobe,
predaja strojov a zariadení pre živočíšnu výrobu a s tým súvisiace služby pre poľnohospodársku výrobu.

Pôvodne stanovená znalecká organizácia uviedla, že všeobecnú hodnotu nájomného za predmetný
pozemok je možné stanoviť postupom podľa zák. č. 504/2003 Z.z., avšak nemajú znalca zapísaného v
odbore poľnohospodárstvo, a preto nie sú oprávnení realizovať takéto ocenenie.

Znalkyňa T.. B. J. znaleckým posudkom č. XX/XXXX v jeho závere uviedla, že za sledované obdobie
vychádzala zo zistenej hodnoty pozemku určenej podľa BPEJ XXXXXXX a parcely EKN XXX/X vo
vlastníctve žalobcov v súlade so zákonom č. 504/2003 Z.z. a faktu, že tento je zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.6.1991.

Zákon č. 504/2003 Z.z. neobsahuje žiadnu metódu na určenie nájmu, ale určuje iba výšku minimálnej
hodnoty nájmu, t.j. 1 % z ceny pôdy podľa osobitného predpisu.

Hodnotu nájmu 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určila ako maximum hodnoty zo zistených
hodnôt nájmov v okolitých porovnateľných poľnohospodárskych hospodáriacich subjektoch aj v širšom
regióne pri rovnakom spôsobe užívania, t. j. pozemkov zastavaných stavbami na poľnohospodárske
účely v zastavaných územiach obcí a mesta Prešov, berúc do úvahy najväčšieho správcu pôdy za
neznámych vlastníkov, ako aj za pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový
fond, ktorý zvýšil nájom plôch zastavaných stavbami z 2,5 % na 3,667 % v rámci celej Slovenskej
republiky.

Určená hodnota nájmu je totožná so skutočným nájmom, ktorý je obvyklý a reálny nájom v zistených
organizáciách a subjektoch a vychádzal zo zistenej reálnej skutočnosti, že

podniky so zastavanými stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 sa riadia zmluvným
nájmom podľa zák. č. 504/2003 Z.z. a uzatvárajú dohody o výške nájomného najmenej 1 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy BPEJ určenej podľa osobitného predpisu vyhláškou č. 38/2005 Z.z..

Na základe obhliadky parcely, príslušnosti k zastavanému územiu mesta Prešov, nájmov SPF a
vzhľadom na stúpajúci trend zvyšovania nájmov za užívanie predmetnej parcely KN XXX/XXXX určila

hodnotu nájomného vo výške 3,667 % z ceny pôdy, čo za 302 m2 za obdobie od 23.3.2007 do 23.3.2009
predstavuje celkovú sumu 3,49 Eur.

Plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec. Taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu
práva užívaním cudzej veci vrátiť a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou sumou.
Pokiaľ jeho výška nie je určená, určí ju súd podľa svojej úvahy, avšak sa musí opierať o finančné
ocenenie prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol.

Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným
obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, na základe
ktorého vzniká právo užívania. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, preto pri výške uvedenej peňažnej
náhrady súd vychádza z ceny obvyklého nájomného, ktorú by bol nájomca za obvyklých okolností
povinný plniť, pokiaľ by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

Zo správy hlavného architekta Mesta Prešov zo dňa XX.X.XXXX ( Č.. L.. XXX) ako aj zo znaleckých
posudkov vypracovaných v tomto súdnom konaní vyplýva, že predmetná parcela je súčasťou
funkčnej plochy výroby, skladov a technickej infraštruktúry s tým, že pre túto funkčnú plochu platí
regulatív pre priemyselnú výrobu a sklady a uvedený pozemok je v zastavanom území mesta a je
pozemkom stavebným, s uvedením, že toho času sa susedné parcely využívajú na predaj a opravu
poľnohospodárskych strojov a na garážovanie osobných a nákladných automobilov.

Oba znalecké posudky č.XX/XXXX Q. Č.. XX/XXXX uviedli, že predmetná parcela sa nachádza na
rovinatom teréne, je prístupná zo spevnenej mestskej komunikácie s možnosťou napojenia na verejný
vodovod, verejnú kanalizáciu, elektrickú 400 V sieť a plynovod s tým, že parcela je vzdialená cca 650
m od zastávky MHD a cesta autom do centra je 10 minút.

Okrem iného v zmysle záverov kontrolného znaleckého posudku samotná vzdialenosť hodnoteného
pozemku od zastávky MHD neovplyvňuje stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku, nakoľko nie je
stanovené, koľko metrov musí byť zastávka MHD vzdialená s tým, že podstatným kritériom je termín
cesta vlastným autom do centra 10 minút, čo v danom prípade zodpovedá skutočnosti.

Zároveň pozemok parc. č. XXX5 vedený v prospech žalobcov je v zmysle výpisu listu vlastníctva
z katastra nehnuteľnosti vedený ako zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zastavaný stavbou vo
vlastníctve žalovanej súp. č. XXXX, ktorá predmetnú stavbu zmluvou nájme zo dňa XX.X.XXXX
prenajala nájomcovi AGRO MX s.r.o. na účely súvisiace s predmetom podnikateľskej činnosti nájomcu.

Z predmetu podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti v zmysle zápisu v obchodnom registri vyplýva,
že v rozhodnom období spoločnosť vykonávala v predmete svojej podnikateľskej činnosti aj činnosti
súvisiace s poľnohospodárskou výrobou a to prenájom poľnohospodárskej techniky a poľnohospodársku
prvovýrobu.

Rozdielnosť všeobecných hodnôt pozemkov bezprostredne susediacich s pozemkom predmetným,
ktoré spoločnosť AGRO MX odkúpila alebo prenajala vyplýva z rôznych charakteristík, keďže
z predložených kúpnych alebo nájomných zmlúv vyplýva, že predmetom boli nehnuteľnosti
charakterizované ako orná pôda, avšak sporný pozemok je klasifikovaný ako pozemok stavebný.

Okrem iného súd poukazuje aj na samotné znenie nájomnej zmluvy predloženej žalovanou
uzatvorenou medzi SPF a spoločnosťou AGRO MX s.r.o. (č. l. 66) v predmete nájmu nehnuteľností
charakterizovaných ako zastavané plochy, ale aj orná pôda patriaca neznámym vlastníkom a uvedením
účelu nájmu a to nepoľnohospodárske využitie prenajímaných nehnuteľností.

Z vykonaného dokazovania zároveň bolo preukázané, že budova umiestnená na predmetnom pozemku
bola postavená ako administratívna budova pre JRD Nižná Šebastová so spôsobom využitia ako
kancelárske priestory a na stravovanie.

Na základe zhodného stanoviska účastníkov konania bolo nesporne preukázané, že žalovaná užíva
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, keďže za užívanie nehnuteľnosti nezaplatila žalobcom žiadnu
čiastku a teda sa bezdôvodne obohatila na ich úkor. Sporná však ostala výška bezdôvodného
obohatenia.

Je nesporné, že predmetný pozemok je zastavaný stavbou, ktorá bola postavená pre účely JRD
do 24.6.1991. Stavbou na poľnohospodárske účely je objekt, ktorého spôsob využívania súvisí
s poľnohospodárskou výrobou, prevažne ide o maštale, silážne jamy, sklady poľnohospodárskej
technicky, sklady plodín, parkovacie plochy, ale aj administratívna budova, pričom sa zväčša jedná o
stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora. Z uvedeného dôvodu preto žalovaná žiadala, aby
bezdôvodné obohatenie bolo určené podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z., kde je uvedené, že
výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určeného podľa osobitného
predpisu, konkrétne podľa ust. § 43 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách s tým, že podrobnosti o určení hodnoty pozemkov sú stanovené vo vyhl. č. 38/2005 Z.
z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na účely pozemkových úprav.

Podľa právnej úpravy zák. č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 sa pozemkom na
poľnohospodárske účely považoval taký pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo do
neho patrí, alebo časť tohto pozemku, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely, alebo
časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté s odkazom na vykonávaciu
vyhlášku k zákonu o katastri nehnuteľnosti č. 79/1996 Z.z. v znení účinnom do 30.11.2009, t. č. vyhláška
461/2009 Z.z. a zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 307/1992 Z.z., t.č. zákon č.
220/2004 Z.z.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
poľnohospodárskou pôdou je produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako
orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Hodnota pozemku, ktorý
tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu v zmysle ust. § 1 vyhl. Ministerstva pôdohospodárstva SR
č. 38/2005 Z. z. určuje podľa pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe
zákona.

Bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a
hodnotu produkčno-ekologického potencionálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti.

Až právna úprava zák. č. 504/2003 Z.z. v § 2 v znení účinnom od 1.1.2008 považovala za pozemok na
poľnohospodárske účely aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom na predložené stanoviská, súd dospel k
záveru, že stavba súpisné č. XXXX Z. G. L. Č.. XXXX, katastrálne územie G. Š. umiestnená na pozemku
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov parcely č. 1565 o výmere 72 m2 je stavbou postavenou pre účely
JRD do 24.6.1991, za ktorú sa považuje objekt ktorého spôsob využívania súvisí s poľnohospodárskou
výrobou, pričom prevažne ide o maštale, silážne jamy, sklady poľnohospodárskej techniky, sklady plodín,
parkovacie plochy, ale aj administratívna budova, pričom sa zväčša jedná o stavby umiestnené v areáli
hospodárskeho dvora, teda ide o stavbu, na ktorú sa vzťahuje právna úprava zák. č. 504/2003 Z.z.,
avšak až v znení účinnom od 1.1.2008, odkedy sa za pozemok na poľnohospodárske účely považoval
aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991.

Aj podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti je uvedená stavba pri druhu označená kódom 2, ktorým sú podľa
vyhlášky 461/2009 Z.z. označené poľnohospodárske budovy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku parc. č. XXXX o výmere 72 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobcov za obdobie
od XX.X.XXXX V. XX.XX.XXXX zastavaného stavbou vo vlastníctve žalovanej, vychádzal zo záverov
znaleckého posudku J. U. Č.. XX/XXXX v spojení s doplnkom k uvedenému znaleckému posudku
postupom podľa vyhl. 492/2004 Z.z.

Parcela č. 1XXX o výmere 72 m2 je označená ako zastavaná plocha a bola vytvorená z parcely EKN
XXX/X o výmere 302 m2 vedenej ako ornej pôdy na LV č. XXXX, C.. Ú.J. G. Š..

Osobitným predpisom poznámky 2a k § 2 zák č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008 je vyhláška
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam, ktorý bol zrušený vyhláškou č. 461/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009.

Podľa § 33 vyhl. č. 79/1996 druhy pozemkov sa v katastri označujú týmito číselnými kódmi a) orná pôda
- kód 2, b) chmeľnica - bod 3, c) vinica - kód 4, d) záhrada - kód 5, e) ovocný sad - kód 6, f) trvalý
trávnatý porast - kód 7, g) lesný pozemok - kód 10, h) vodná plocha - kód 11, i) zastavaná plocha a
nádvorie - kód 13, j) ostatná plocha - kód 14.

Podľa § 34 ods. 1 cit. vyhlášky druhy pozemkov, údaje o parcele registra „C“ sú záväznými údajmi
katastra a vyjadrujú účel využívania pozemkov. Záväznými údajmi katastra nie sú druhy pozemkov v
údajoch parciel registra E.

Na základe uvedeného preto súd pre účely určenia bezdôvodného obohatenia za obdobie od
XX.X.XXXX V. XX.XX.XXXX vychádzal z obvyklého nájmu v zmysle oceňovacieho predpisu, ktorým je
vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty ako pozemku stavebného s poukazom na
jeho číselné označenie podľa § 33 vyhl. č. 79/1996 ako zastavanej plochy a nádvoria ako záväzného
údaju katastra nehnuteľnosti o druhu pozemku parcely registra C podľa § 34 vyhl. 79/1996 Z.z.

Aj keď predmetná parcela bola vytvorená z parcely XXX/X o výmere 302 m2 evidovanej ako orná pôda,
avšak v registri E, v ktorom druh pozemku nie je záväzným údajom katastra nehnuteľnosti s poukazom
na ust. § 34 citovanej vykonávacej vyhlášky k zákonu o katastri nehnuteľnosti.

Z obsahu znaleckého posudku znaleckej organizácie vyplýva, že vychádzal z totožného skutkového
stavu ako znalecký posudok vypracovaný T.. B. Z.Ľ. Č.. XX/XXXX, ktorého závery žalovaná
nespochybňovala.

Rozdielnosť určenej všeobecnej hodnoty predmetného pozemku metódou polohovej diferenciácie
znaleckého posudku XX/XXXX Z. T.. B. Z. Q. J. O. Č.. XX/XXXX, vrátane doplnku vypracovaného
znaleckou organizáciou bola spôsobená zatriedení koeficientov polohovej diferenciácie, ako aj
nesprávnym stanovením diskontnej sadzby v znaleckom posudku č. XX/XX.

Podľa záverov doplnku k znaleckému posudku vypracovaného znaleckou organizáciou nedošlo k zmene
v zatriedení koeficientov polohovej diferenciácii po vykonanej ohliadke, nakoľko ich zistenia v rámci
miestneho šetrenia korešpondovali so skutkovým stavom zisteným v znaleckom posudku vypracovanom
T.. Z. s výnimkou určenia vzdialenosti predmetnej parcely od zástavky MHD, čo však nemalo vplyv na
určenie koeficientu dopravných vzťahov, keďže podstatným termínom bola cesta vlastným autom do
centra v rozsahu 10 minút, čo aj v tomto prípade zodpovedalo skutočnosti.

Znalecká organizácia určila hodnotu nájmu jednak zo všeobecnej hodnoty predmetného pozemku
metódou polohovej diferenciácie, ako aj metódou porovnávacou.

Podľa názoru súdu znalecká organizácia postupovala správne, pokiaľ vychádzala zo zmlúv, kde
zmluvnými stranami neboli účastníci konania, resp. ich rodinní príslušníci, prípadne nebola stanovená
hodnota pozemku tak, aby nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o zaujatosti znaleckej organizácie
vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi konania.

Okrem iného žalovaná súdu síce predkladala kúpne zmluvy v predmete prevodu nehnuteľnosti
uzatvorených v rozhodnom období a v rovnakom katastrálnom území ako sporný pozemok, avšak išlo
o iný druh pozemku ako je pozemok predmetný.

Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov žalovanou za obdobie od XX.X.XXXX V. XX.X.XXXX s poukazom aj na závery uznesenia KS v
Prešove zo dňa XX.X.XXXX, súd vychádzal z hodnoty nájomného určenej porovnávacou metódou, čo pri
výmere 302 m2 predstavovalo sumu 931,70 Eur (strana 7 doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX).

Vzhľadom na skutočnosť, že stavba vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemkov v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu v rozsahu 72 m2, hodnota bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.3.2007
do 31.12.2007 predstavuje sumu 222,12 Eur.

Keďže žalobca v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 a žalobkyňa v 2.rade v podiele 1/3,
patrí im bezdôvodné obohatenie vo výške 148,08 Eur žalobcovi v 1.rade a vo výške 74,09 Eur žalobkyni
v 2.rade za obdobie od 23.3.2007 do 23.3.2009.

Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2008 do 23.3.2009 súd postupoval
s poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 Občianskeho
zákonníka podľa zák. č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008, podľa ktorého za pozemok pre
poľnohospodárske účely sa považuje aj pozemok zastavaný stavbou pre poľnohospodárske účely do
24.6.1991, ktorou stavba vo vlastníctve žalovanej nepochybne je.

V danom prípade súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. B. J. Č.. XX/
XXXX, ktorá hodnotu nájmu určila ako skutočný nájom, ktorý je skutočným a obvyklým nájmom u
zistených organizácii a subjektov vychádzajúc z reálnej skutočnosti, že podniky so zastavanými stavbami
na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 sa riadia zmluvným nájmom podľa zák. č. 504/2003 Z.z. a
uzatvárajú dohody o výške nájomného najmenej 1 % pri sadzbe poľnohospodárskej pôdy BPEJ určenej
podľa vyhl. 38/2005 Z.z.

Za užívanie pozemku EKN 704/2008 (totožné s CKN XXXX, XXXX, XXXX/X) hodnotu nájomného určila
vo výške 3, 667 % z ceny pôdy, čo za 302 m2 pre obdobie od 23.3.2007 do 23.3.2009 pri sadzbe
poľnohospodárskej pôdy podľa BPEJ 0XXXXXX predstavuje sumu 3,49 Eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že stavba vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemkov v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov v rozsahu 72 m2 hodnota bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.3.2007
do 23.3.2009 podľa vyššie uvedeného znaleckého posudku by predstavovala sumu 0,83 Eur, čo ročne
predstavuje 0,415 Eur. Na základe uvedeného preto súd určil výšku bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 1.1.2008 do 23.3.2009 na sumu 0,52 Eur.

Keďže žalobca v 1.rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 a žalobkyňa v 2.rade v podiele 1/3,
patrí im bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.1.2008 do 23.3.2009

žalobcovi v 1.rade vo výške 0,35 Eur a žalobkyni v 2.rade vo výške 0,17 Eur. Žalobcovi v l.rade tak bol
priznaný voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 148,43 Eur a žalobkyni
v 2.rade vo výške 74,26 Eur.

Nakoľko žalobcovia v 1. a 2.rade nepreukázali, že žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie predmetného pozemku vyzvali pred podaním žaloby vo veci samej, súd za uvedenú výzvu
považoval až doručenie žaloby, ktoré bolo žalovanej realizované dňa X.X.XXXX, preto žalobcom patrí
úrok z omeškania s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka vo výške určenej v súlade s ust.
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9,5 % ročne od 5.4.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti súd žalobu voči žalovanej zamietol.

V danom prípade súd už neprihliadal na listinné dôkazy predložené žalovanou dňa 11.11.2015 po
poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vyhlásení dokazovania za skončené uznesením na pojednávaní
konanom dňa 6.11.2015.

Pokiaľ ide o listinný dôkaz predložený žalovanou na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX, ktorým je
zmluva o nájme nehnuteľnosti, okrem iného aj predmetnej stavby medzi žalovanou ako prenajímateľom
a spoločnosťou AGRO MX, s.r.o. ako nájomcom zo dňa XX.X.XXXX, súd na uvedený dôkaz neprihliadal,
nakoľko ho považuje za účelový majúc za to, že žalovaná dôkazy v predmetnom konaní prispôsobuje
okamžitej dôkaznej situácii napriek tomu, že súdu predložila originál zmluvy o nájme predmetnej stavby
uzatvorenou medzi ňou ako prenajímateľkou a spoločnosťou AGRO MX, s.r.o. ako nájomcom datovanú
v rovnaký deň XX.X.XXXX ako prílohu vyjadrenia predloženého jej právnym zástupcom dňa XX.X.XXXX,
pričom jej pravosť nebola spochybňovaná v priebehu celého konania. Predloženie upraveného listinného
dôkazu tak, aby zodpovedal potrebám dôkazného bremena účastníka konania bolo preto nevyhnutné
vyhodnotiť ako neprípustný dôkazný prostriedok.

O trovách konania a trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o týchto bude
rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 25. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.