Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201389
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715201389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia,
a.s., so sídlom Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 620 319, právne zastúpený: JUDr. Alexander
Filo, advokát so sídlom G. ul. P. E. XX/A, proti žalovaným: v rade 1/ W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z., F. U. XXXX/XX, v rade 2/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., G. XXXX/XX, v rade 3/ V. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X., C. I. V. X, v rade 4/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. N. a U. XXXX/XX, v
rade 5/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Z. XX, v rade 6/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., V. XXX/
XX, v rade 7/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XX, v rade 8/ L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., T. 6, v
rade 9/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., C. I. V. X/XX, v rade 10/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, zomretá dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., E. B. G. XXX/X, žalované v rade 2/ a 8/ právne zastúpené: JUDr.
Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom P., M. X, o zaplatenie 3.841,13 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaných v rade 2/, 8/ a 10/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7Cpr/1/2015-216

zo dňa 12.04.2016 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 7Cpr/1/2015-229 zo dňa 31.08.2016 a č.k.
7Cpr/1/2015-236 zo dňa 07.12.2016 a na späťvzatie žaloby žalobcov voči niektorým žalovaným, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby proti žalovanej v rade 1/ a späťvzatie žaloby v celom
rozsahu proti žalovaným v rade 3/ a 10/, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 28.04.2016, č.k.
7Cpr/1/2015-216vspojenísopravnýmiuzneseniamiz31.08.2016,č.k.7Cpr/1/2015-229az07.12.2016,
č.k.7Cpr/1/2015-236vovýrokoch,ktorýmibolažalovanávrade1/zaviazanáuhradiťžalobcoviistinu350

Eur, žalovaná v rade 3/ istinu 274,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 21.02.2014
do zaplatenia a žalovaná v rade 10/ istinu 270,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
od 11.09.2013 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k týmto žalovaným z r u š u
j e a konanie z a s t a v u j e.

Žalovaná v rade 1/ je p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie vo
výške 537,72 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, vedeného vo X., R., G. č. ú. F XXXX XXXX XX

J.X XXX, VS: XXX, do troch dní.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovaným
v rade 3/ a 10/.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými boli žalovaná v rade 1/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi

istinu 516,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 22.02.2014 do 14.02.2018 zo sumy
866,09 Eur a vo výške 5,50% od 15.02.2018 do zaplatenia zo sumy 516,09 Eur, žalovaná v rade
2/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 806,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od
24.08.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 4/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 270,69 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 13.09.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 5/ zaviazaná
zaplatiť žalobcovi istinu 268,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 24.08.2013
do zaplatenia, žalovaná v rade 6/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 261,23 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,50 % od 23.08.2013 do zaplatenia, žalovaná v rade 7/ zaviazaná zaplatiťžalobcovi istinu 273,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 23.08.2013 do zaplatenia,
žalovaná v rade 8/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 278,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % od 28.08.2013 do zaplatenia a žalovaná v rade 9/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 270,69

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od 23.08.2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách
konania, ktorými boli zaviazané žalované v rade 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ uhradiť trovy konania žalobcovi
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovaným v rade 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, p r i z n á v a nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalované v prospech žalobcu zaplatiť sumy:
žalovanú v rade 1/ 806,09 Eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 14.09.2013 do zaplatenia,
žalovanú v rade 2/ 806,74 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 24.08.2013 do zaplatenia,
žalovanú v rade 3/ 274,87 Eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 21.02.2014 do zaplatenia,

žalovanú v rade 4/ 270,69 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 13.09.2013 do zaplatenia,
žalovanú v rade 5/ 268,28 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 24.08.2013 do zaplatenia,
žalovanú v rade 6/ 261,23 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia,
žalovanú v rade 7/ 273,39 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia,
žalovanú v rade 8/ 278,46 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 28.08.2013 do zaplatenia,

žalovanú v rade 9/ 270,69 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.08.2013 do zaplatenia a
žalovanú v rade 10/ 270,69 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 11.09.2013 do zaplatenia.
Žalované zaviazal uhradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania podľa pomeru účasti, a to
žalovanú v rade 1/ 537,72 Eur, žalovanú v rade 2/ 500,87 Eur, žalovanú v rade 3/ 170,66 Eur, žalovanú
v rade 4/ 168,06 Eur, žalovanú v rade 5/ 166,56 Eur, žalovanú v rade 6/ 162,18 Eur, žalovanú v rade

7/ 169,74 Eur, žalovanú v rade 8/ 172,88 Eur, žalovanú v rade 9/ 168,06 Eur a žalovanú v rade 10/
168,06 Eur.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalované boli zamestnané u žalobcu a všetky pracovali na prevádzke
žalobcu - predajni vo Vrútkach na Ulici Cyrila a Metoda. Žalovaná v rade 1/ pracovala ako vedúca

predajne potravín, žalovaná v rade 2/ ako zástupkyňa vedúcej predajne a ostatné žalované pracovali
ako predavačky - pokladníčky. Mali uzavretú so žalobcom dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
Počas inventarizačného obdobia od 17.09.2012 do 22.03.2013 vznikol na predmetnej prevádzke netto
schodok vo výške 5.764,38 Eur. Tento schodok bol medzi jednotlivé žalované rozrátaný v zmysle
ustanovenia § 189 ods. 2, 3 Zákonníka práce. Mal za to, že ani jedna zo žalovaných sa nezbavila

hmotnejzodpovednosti,nakoľkonepreukázali,žeschodokvznikolcelkomalebosčastibezichzavinenia.
Tieto uvádzali len všeobecné nedostatky na pracovisku, malý počet pracovníkov a podobne. Ani jedna
zo žalovaných nepreukázala, že by riadne upozornila zamestnávateľa, t.j. žalobcu, na nedostatky
písomnouformou,ktorébynepochybnemuselžalobcaajriešiť.Anijednaznichneodstúpilaodspoločnej
hmotnej zodpovednosti, aj keď je pravda, že tam bola väčšia fluktuácia zamestnancov. Vzhľadom

na to, že spoločná hmotná zodpovednosť bola vypracovaná v súlade so zákonom a podpísaná
všetkými účastníkmi, pri rozhodovaní z nej vychádzal. To, že žalobca pri rozpočítavaní vzniknutého
manka vychádzal zo zákonných ustanovení Zákonníka práce, žalobca preukázal zárobkami žalovaných.
Nakoľko žalované neuhradili jednotlivé sumy do 7 dní po tom, ako ich žalobca na plnenie vyzval,
priznal mu i úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách

konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie a žalované zaviazal uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy
konania podľa pomeru súm, na ktoré boli zaviazané k celkovej výške schodku na predajni.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalované v rade 2/, 8/ a 10/. Namietali,

že súd vôbec nevykonal dôkazy, ktoré navrhovali, nakoľko mali záujem spochybniť predmetnú inventúru,
ktorá im bola doručená až 08.08.2013 a žalobca konkrétnu výšku schodku nepreukázal. Žiadali
predložiť záznamy z predchádzajúcich a nasledujúcich inventúr, z ktorých by bolo možné porovnať
zistené rozdiely a následne žiadať žalobcu, aby preukázal, aké konkrétne opatrenia prijal k týmto
výsledkom inventúr a opakovaným mankám. Počas celého konania tvrdili, že uplatňovaný nárok

neuznávajú, nakoľko zamestnávateľ neuskutočnil žiadne opatrenia k tomu, aby k manku nedochádzalo.Demonštratívne uvádzali dôvody zbavenia sa svojej zodpovednosti, a to nevykonanie inventarizácie pri
práceneschopnosti zamestnanca, počas ktorej s hodnotami, za ktoré hmotne zodpovedal, manipulovali
tretie osoby, práceneschopnosť zamestnanca počas inventarizačného obdobia, keď žalovaná v rade

2/ bola od 14.01.2013 do 03.02.2013 práceneschopná, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcej
miestnosti a nedostatočný počet zamestnancov v predajni, resp. nedostatočný dozor. Predajňa,
vzhľadom na svoju veľkosť, nebola chránená pred možnými krádežami, nemala kamerový systém ani
žiadne iné zabezpečenie, napríklad pracovníka SBS. Predajňa sa vyskytuje v blízkosti železničnej a
autobusovej stanice, kde sa vyskytuje veľké množstvo bezdomovcov a neprispôsobivých občanov.

Polícia často riešila veľké množstvo krádeží. Ďalej žalobcovi vytýkali neuskutočnenie personálnych
opatrení pri zistení predchádzajúcich schodkov, poverenie funkciou skladníka a nákupu nespôsobilého
zamestnanca a nedostatočná kontrola výkonu jeho práce. Zamestnávateľ bol opakovane informovaný o
problémoch na predajni nielen ústne, ale aj písomne vo výpovedi žalovanej v rade 2/ zo dňa 19.02.2013
a jej sťažnosti zo dňa 07.03.2013. Bez významu nemôže zostať ani to, že žalobca ako zamestnávateľ
inicioval a iniciuje množstvo obdobných prípadov. V prípade, ak nemal zamestnanec vytvorené

podmienky na starostlivosť o zverené predmety, keďže riziká strát, prípadne bez možnosti účinne ich
používať a ich obe kontrolovať, nemohol vychádzať z hmotnej zodpovednosti zamestnanca. Je potrebné
zisťovať, ako vzniklo manko, či na prevádzke aj v minulosti pravidelne vznikalo manko a či manko vzniká
aj v súčasnosti, ozrejmiť, ako prebiehala inventúra 17.09.2012 a ako 22.03.2013. Trvajú na tom, že
zamestnávateľ nevykonal všetky možné potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody odcudzením,

resp. krádežami tovaru, a to najmä inštaláciou zariadení monitorujúcich objekt predajne a pohyb osôb
po predajni, ako aj príchod a odchod zákazníkov, monitorovaním tovaru, prípadne zabezpečením
stráženia predajne bezpečnostnou službou. Preto navrhuje, aby súd vykonal dôkazy, a to porovnaním
manka v iných účtovných obdobiach, prizvaním súdneho znalca z odboru účtovníctva, predvolať
konateľa žalobcu, účtovníčku, ktorá spracovávala inventúru, zodpovednú pracovníčku prítomnú na

inventúre, zodpovedného pracovníka za IT zamestnancov, inšpektorku zodpovednú za chod predajne
v ich inventúrnom období a pani V. R., ktorá v čase PN žalovanej v rade 2/ túto zastupovala bez
patričného zaškolenia. Na základe toho súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, nesprávne právne vec posúdil a tak dospel k nesprávnym záverom. Navrhujú napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Súdu prvej inštancie predložil originál inventúrnych
súpisov a ostatných relevantných listín, týkajúcich sa inventarizácie hodnôt v danej predajni za
inventúrne obdobie 17.09.2012 - 22.03.2013, z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva suma celkového
schodku. Pripojil prehľadnú tabuľku, z obsahu ktorej vyplýva postup vyčíslenia sumy, ktorými sa

jednotliví zamestnanci celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne
podieľajú na celkovej sume schodku. Poukazovanie žalovaných na pracovné podmienky, ktoré nemali
poskytovaťvplnejmieremožnosťimdohliadaťnanakladaniesozverenýmihodnotami,eštenepostačuje
k tomu, aby schodok vznikol. Totiž tovar len tak v dôsledku samotnej tejto okolnosti bez toho,
aby sa k nej pridružili aj ďalšie okolnosti, sám od seba z predajne nezmizne. Žalované, konkrétne

mechanizmus vzniku schodku, v odvolaní neuvádzajú. Ak sa chcú zbaviť zodpovednosti za schodok,
musia preukázať, že medzi okolnosťou, o ktorej tvrdia, že spôsobila schodok a schodkom, je daná
aj príčinná súvislosť. Zákonník práce pri náhrade schodku žiadne moderačné právo súdu nepozná. V
odvolaní sa domáhajú vykonania dôkazov, ktorých vykonanie pred súdom prvej inštancie nenavrhovali,
hoci boli pred vyhlásením rozsudku poučené o tom, že musia navrhnúť dôkazy, lebo na neskôr

predložené dôkazy sa nebude prihliadať. Napadnutý rozsudok pokladá za vecne správny, a preto ho
navrhuje potvrdiť.

5. Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2017 žalobca zobral žalobu späť voči žalovanej v rade 10/ s
poukazomnato,žetátozomreladňaXX.XX.XXXX,očompredložilkópiuúmrtnéholistu.Pretonavrhoval

konanie voči žalovanej v rade 10/ zastaviť.

6.Podanímdoručenýmsúdudňa20.02.2018zobralžalobuspäťvočižalovanejvrade3/vcelomrozsahu
a navrhuje konanie voči nej v plnom rozsahu zastaviť.

7. Podaním doručeným súdu dňa 23.02.2018 zobral žalobca čiastočne žalobu späť voči žalovanej v
rade 1/, a to pokiaľ sa jedná o zaplatenie istiny vo výške 350 Eur. Preto navrhuje v tejto časti žalobu
zastaviť a vo zvyšku ponechať rozsudok v platnosti a priznať mu aj náhradu trov konania.8. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd
rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.

9. Pokiaľ teda žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej v rade 3/ a 10/ v celom rozsahu a voči žalovanej v

rade 1/ čiastočne pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, tieto nemali výhrady
k späťvzatiu žaloby (okrem žalovanej v rade 10/, ktorá zomrela počas konania), odvolací súd postupoval
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pripustil späťvzatie žaloby a konanie voči nim
zastavil a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil.

10. Zároveň vyslovil, že žalovaná v rade 1/ je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom

prvej inštancie vo výške 537,72 Eur, a to s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
V konaní bolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ zavinila zastavenie konania, nakoľko k čiastočnej
úhrade žalovanej istiny došlo až po začatí konania, preto ju súd zaviazal k náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie, a to v rozsahu, ako bola zaviazaná rozsudkom súdu prvej inštancie (k tejto časti

neboli vznesené žiadne námietky). Pokiaľ ide o žalované v rade 3/ a 10/, žalobcovi proti týmto nepriznal
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, nakoľko v podaní označenom ako späťvzatie
žaloby voči ním si žalobca neuplatnil náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods.
1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti, kde nedošlo k zastaveniu
konania, ako vecne správny potvrdil.

12. Aj keď odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali iba žalované v rade 2/, 8/ a 10/, odvolací
súd tu poukazuje na to, že všetky žalované mali podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť a v takom
prípade rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu zo schodku nie je rozhodnutím o niekoľkých právach zo
samostatným skutkovým základom. Ak podá ktorýkoľvek účastník odvolanie vo veci samej, nenadobúda

toto rozhodnutie právoplatnosť vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov a odvolací súd ho preskúmava v
celom rozsahu (R16/1970). S poukazom na uvedené, odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu.

13. Odvolací súd odvolacie námietky žalovaných považuje za nedôvodné, nakoľko pokiaľ ide o výšku

schodku, túto žalobca preukázal záznamom z vykonanej inventarizácie za inventúrne obdobie od
17.09.2012 do 22.03.2013. Žalované neuviedli konkrétne námietky, ktoré by mali spočívať v tom, že
táto inventúra a z akých dôvodov nemala byť vykonaná riadne. Netvrdili, že na vykonaní inventúry sa
nezúčastnili, a teda že bola vykonaná v ich neprítomnosti, z ktorého dôvodu nemali možnosť dohliadať
na jej priebeh. V odvolaní len všeobecne uviedli „ozrejmiť treba, ako prebiehala inventúra 17.09.2012,

ako 22.03.2013“. Avšak žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorého dôvodu by spochybňovali vykonanie
týchto inventúr, neuvádzali.

14. Poukazovali na to, že počas inventarizačného obdobia žalovaná v rade 2/ bola práceneschopná
od 14.01.2013 do 03.02.2013, napriek tomu nebola vykonaná inventarizácia počas tejto

práceneschopnosti, pričom počas tohto obdobia s hodnotami, za ktoré hmotne zodpovedala,
manipulovali tretie osoby. Na preukázanie toho, že niekto za ňu vykonával prácu, však počas konania
pred súdom prvej inštancie neuviedla žiadne dôkazy a až v odvolaní navrhla vypočuť ako svedkyňu V.
R. (novota v odvolacom konaní). Napokon žalované ani nepreukázali a ani netvrdili, že vzhľadom na to,
že mali podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť, by niektorá z nich žiadala vykonanie inventarizácie

počas práceneschopnosti žalovanej v rade 2/ a ani samotná žalovaná v rade 2/ uvedené nežiadala po
návrate do práce.15. Ďalej namietali, že funkciou skladníka a nákupu bol poverený nespôsobilý zamestnanec a bola
nedostatočná kontrola výkonu jeho práce. Uvedené konkrétne nešpecifikovali, neuviedli ani meno
zamestnanca - skladníka, ktorý mal byť takto nespôsobilý.

16. K odvolacej námietke, že nemali vyhovujúce podmienky, že predajňa vzhľadom na jej umiestnenie
nemala kamerový systém ani iné zabezpečenie, napr. pracovníka SBS a že mala nedostatočný počet
zamestnancov a na predajni dochádzalo k veľkým krádežiam, odvolací súd poukazuje, že žalované
nepreukázali, že práve táto skutočnosť má bezprostrednú príčinnú súvislosť so vzniknutým mankom.

Samé sa vyjadrili, že pokiaľ sa na predajni vyskytlo veľké množstvo krádeží, bola privolaná polícia, v tom
prípade, ak bola privolaná polícia, musel byť spísaný záznam a takáto škoda nemohla byť pripočítaná
žalovaným do manka.

17. Napokon poukazujú na to, že zamestnávateľ neurobil potrebné opatrenia na zamedzenie schodku,
keďbolopakovaneinformovanýoproblémochnapredajniústneajpísomnevovýpovedizozamestnania

žalovanej v rade 2/ 19.02.2013, ako aj jej sťažnosti zo dňa 07.03.2013. Odvolací súd tu poukazuje
na to, že ústne upozorňovanie v konaní nebolo preukázané, iba vypočutá svedkyňa D., rod. X.
(inšpektorka) potvrdila, že žiadali väčší počet zamestnancov. Pokiaľ žalovaná v rade 2/ písomne
upozornila zamestnávateľa na problémy, vyplýva, že bezprostredne po týchto upozorneniach bola
vykonanáspornáinventúra,atodňa22.03.2013.Oboznámenímsasobsahomtýchtopísomnýchpodaní

žalovanej v rade 2/ však nemožno jednoznačne ustáliť, že by sa žalovaná v rade 2/ alebo ostatné
žalované vyvinili zo vzniknutého manka. Poukazovala na nedostatky vedúcej predajne, avšak z toho
nemožno vyvodiť, že takéto konanie vedúcej predajne bolo v bezprostrednej príčinnej súvislosti so
vznikom sporného manka.

18. Žalované v odvolaní zároveň navrhli vykonať ďalšie dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom

prvej inštancie, je obmedzené. Odvolateľky mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí
prostriedky procesnej obrany použiť a obe sporové strany boli súdom prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 28.04.2016, kedy došlo i k vyhláseniu napadnutého rozsudku, poučené v zmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v tom čase, že musia navrhnúť
dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, nakoľko na neskôr predložené

dôkazy súd nebude prihliadať. Žalované po tomto poučení žiadali predložiť záznamy z predchádzajúcich
a aj nasledujúcich inventúr, čím chcú preukázať, že manko bolo pri každej inventúre; pracovné zmluvy
vedúcich a ich zástupkýň, ktoré boli vymenené pri každej inventúre na preukázanie, že manká vznikali
neschopnosťou vedúcich. Žiadali, aby žalobca preukázal, aké opatrenia prijal, aby manká nevznikali.
Uvedené návrhy súd prvej inštancie zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.

19. V odvolaní žiadali doplniť dokazovanie, a to porovnaním iných mánk, vypočuť pracovníkov, ktorí
vykonávali inventúru a vypočuť inšpektorku. Z týchto navrhovaných dôkazov pred súdom prvej inštancie
súd prvej inštancie vypočul svedkyňu K. B., ktorá bola členkou inventarizačnej komisie. Táto potvrdila,
že fyzickú inventúru vykonávali tak, že tovar sa nahrával do notebookov, rátala len fyzický stav tovaru

a zo strany žalovaných k takto vykonávanej inventúre neboli žiadne námietky. Pripomienky k výpovedi
svedkyne neboli a žalovaná v rade 2/ poukazovala iba na to, že nemala vedomosť o výsledku inventúry
ihneď na druhý deň po skončení inventúry (č.l. 154-155). K tomu je nutné dodať, že výsledky inventúry
ani nie je možné mať ihneď nasledujúci deň, nakoľko po vykonaní fyzickej inventúry tovaru na predajni je
nutné túto porovnať s účtovnou evidenciou. Žalované v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhovali

mená ďalších členov tejto inventarizačnej komisie, ktorí by mali byť vypočutí. Ďalej súd prvej inštancie
vykonal výsluch svedkyne Y. D. (rod. X.), ktorá na predajni vykonávala funkciu inšpektorky. Svedkyňa
potvrdila, že na prevádzku žiadali väčší počet zamestnancov a že mala vedomosť o nejakom konflikte
medzi vedúcou a zástupkyňou predajne a pokiaľ boli zistené v iných obdobiach manká tak došlo kzmene vedenia predajne. Avšak nevyjadrovala sa k tomu, že by bola upozorňovaná na nejaké iné
nedostatky a otázky žalovaných na svedkyňu ani neboli kladené (č.l. 153-154). Jediný dôkaz, ktorý
žalované navrhovali pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie ho nevykonal, bolo porovnanie

mánk za iné zúčtovacie obdobia. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené by na veci nič nemenilo.
Súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní oboznámil nimi predloženú inventúru z nasledujúceho
obdobia, kedy bolo zistené tiež manko na predajni. Nebolo však preukázané z akého dôvodu toto manko
malo vzniknúť. Teda výsledky predchádzajúcich inventúr nepreukazujú, z akého dôvodu vzniklo manko
v spornom období a žalované sa takto nemôžu zbaviť zodpovednosti za vznik manka.

20. Pokiaľ navrhovali vykonať dokazovanie znaleckým dokazovaním z odboru účtovníctva vypočutím
účtovníčky, pracovníka IT, ako aj svedkyňu V. R., jedná sa o novoty, ktoré v zmysle ustanovenia § 366
CSP nemožno vykonať, nakoľko nespĺňajú predpoklady požadované týmto citovaným ustanovením.
Nejedná sa o dôkazy, ktoré by sa mali týkať procesných podmienok alebo vylúčenia sudcu a
nesprávneho obsadenia súdu, alebo iných vád konania. Žalované napokon ani netvrdili, prečo tieto

prostriedky procesnej obrany nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a
odvolací súd je toho názoru, že navrhnutie takýchto dôkazov pred súdom prvej inštancie žalovaným nič
nebránilo.

21. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd má za to, že žalované boli spoločne

hmotne zodpovedné za vznik manka na prevádzke a v predmetnom konaní sa im nepodarilo zbaviť
zodpovednosti za jeho vznik ani sčasti, keďže nepreukázali, že tento schodok vznikol celkom alebo
sčasti bez ich zavinenia. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil, keď žalované boli pomerne zaviazané nahradiť žalobcovi vzniknuté manko. Zároveň potvrdil
rozhodnutie i v závislom výroku o trovách konania, v ktorom súd prvej inštancie prihliadol na pomer

jednotlivých súm u každej žalovanej osobitne.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi proti žalovaným v rade 1/, 2/,
4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v
odvolacomkonaníplnýúspech.Prirozhodovanívychádzalzustanovenia§396ods.1CSP(ustanovenia

o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 CSP
(súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)