Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 23Cr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517200701
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivica Blecharžová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1517200701.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: IN VEST s.r.o.,

Areál Duslo, objekt č. 21-07, 927 03 Šaľa, IČO: 36 553 671, zastúpeného: JUDr. Lýdia Botorče,
advokátka, Štúrova 884/24, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Doprastav, a.s., Drieňová 27, 826 56
Bratislava, IČO: 31 333 320, zastúpenému: JACKO & Co., advokátska kancelária s.r.o., Domašská 4/A,
821 07 Bratislava, IČO: 47 256 419, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.01.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp
V-51/2016 zo dňa 15.10.2016 s uvedením skutkového stavu:

2. Dňa 25.11.2016 bol žalobcovi doručený rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V- 51/2016 zo dňa 15.10.2016. Žalobca podáva žalobu
podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 244/2002 Z.Z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK),
nakoľko nedostatočné odôvodnenie zakladá v predmetnom rozhodcovskom konaní procesnú vadu

rozhodcovského rozsudku, ktorá je dôvodom na jeho zrušenie podľa uvedeného ustanovenia. Žalobca
nemohol v namietať v rozhodcovskom konaní o žalobe, nakoľko o predmetnej procesnej vade sa
dozvedel až doručením rozsudku.

3. Žalobca podáva žalobu súčasne aj podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK, nakoľko sú tu dôvody, pre ktoré
by bolo odopreté uznanie a výkon rozsudku s poukazom na porušenie verejného poriadku,
uvedené dôvody je súd povinný skúmať ex offo.

4. Odôvodnenie tvorí povinnú náležitosť rozhodcovského rozsudku. Odôvodnenie štandardne obsahuje
zhrnutie konania, avšak je osobitne dôležité uviesť skutkové okolnosti, ktoré rozhodcovský súd mal za
preukázané. Rozhodcovský rozsudok v zmysle kogentného § 34 ZoRK musí obsahovať vysvetlenie
dôvodov, ktoré rozhodcovský súd viedli k rozhodnutiu. Nie je prípustné, aby rozhodcovský súd
rozhodovalsvojvoľneapráveuvedeniedôvodovslúžinato,abyrozhodcovskýrozsudoknebolsvojvoľný.
V rozhodcovskom rozsudku Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave pod sp. zn. Rsp

V-51/2016 zo dňa 15.10.2016 absentujú prinajmenšom logické a konzistentné odpovede na podstatné
argumenty účastníkov a logické vysvetlenia dôvodov vedúcich k výroku. Žalobca má za to, že zjavne
nedostatočným odôvodnením rozhodcovským súdom došlo k závažnej procesnej vade podľa § 40
ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK. Jedným zo základných procesných práv účastníka konania je aj právona riadne odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa strane odníma možnosť náležite skutkovo a
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatokriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajepretoporušenímprávana

spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie ( obsiahnutého
v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a v čl. 6 Dohovoru, je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. IIIÚS 209/04,
III.ÚS95/06, III:ÚS 260/06, III. ÚS 153/07).

5.Predmetomsporujevyplateniedruhejčastizádržnéhoznasledovnýchzmluvnýchvzťahov: 1.Zmluva
o dielo č. XX/XXXX/X/X zo dňa 20.09.2007, predmetom ktorej bolo dielo - Obchodno-spoločenské
centrum Nitra SO 01-01 základy osy A-L. Prílohou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Dňa
17.07.2008 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k naviac prácam.
2. Zmluva o dielo č. XX/XXXX/X/X zo dňa 30.06.2008, predmetom ktorej bolo zhotovenie

železobetónového skeletu - dodávka a montáž zvislých a vodorovných monolitických železobetónových
konštrukcií SO 01 stavba Nitra.
Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo s predmetom, ktorého boli naviac práce na SO 01-02 Železobetónový
skelet SO 01-02 stavba Nitra, Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo, predmetom ktorého boli najmä upravené
termíny dodania diela, Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré upravovali podmienky vykonania,

odovzdania, prevzatia, oprávnenosti fakturovania, reklamačné konanie a pod. V predmetných
zmluvných vzťahoch vystupuje žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ.

6. Žalobu na rozhodcovský súd podávala spoločnosť Doprastav, a.s., proti spoločnosti IN VEST s.r.o.
Predmetom žaloby na rozhodcovskom súde bolo vyplatenie II. časti zádržného zo ZoD1 a ZoD2.

Rozhodcovský súd opisuje dôkazy predkladané stranami, pričom od str. 9 čl. IV rozsudku má byť podľa
súdu odôvodnenie, prečo má za to, že nárok spoločnosti Doprastav bol oprávnený.
7. Následne sa žalobca vyjadroval k jednotlivým bodom rozsudku .Žalobca vzhľadom na svoje záväzky
k súčasným obchodným partnerom nemohol ani len pripustiť, aby sa začalo exekučné konanie, ani
nemal záujem sa dostať do zoznamov dlžníkov, proti ktorým sa vedie exekučné konanie. Z týchto

dôvodov nebolo reálne napadnúť rozsudok v exekučnom konaní. Žalobca, aj keď videl rozporuplnosť
tohto rozsudku, uhradiť nároky Doprastavu, aby sa vyhol začatiu exekučného konania a uhradil istiny
aj žalovanému, aj právnemu zástupcovi, tak, ako je vo výroku napadnutého rozsudku. Žalobca však
neuznáva tento rozsudok, považuje ho za protiústavný, kedy boli porušené ústavné práva na súdnu
ochranu.

8. Rozhodcovský súd síce nie je orgánom verejnej moci, ale už podľa nálezov Ústavného súdu SR sa
aj na odôvodnenie jeho rozsudkov primerane vzťahuje uplatňovanie a aplikácia čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
pretože čiastočne vykonáva funkcie všeobecného súdu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre Ľudské
práva aj niektoré iné orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie, sa môžu považovať za súd v zmysle
čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Ettl a i.c. Rakúsko z 23.apríla 1987, séria A, č. 117, Campbell a Fell c. Spojené

kráľovstvo z 28. júna 1984, séria A, č. 80, Rolf Gustafsson c. Švédsko z 1. júla 1997 a iné).
9. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na orgáne Slovenskej
republiky.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verene a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
11. Podľa § 34 ods. 2 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok obsahovať
odôvodnenie.
12. Odôvodnenie rozsudku musí spĺňať odôvodnenie rozsudku podľa Civilného sporového poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou rozhodcovského súdu uviesť v rozhodnutí jasné a

relevantné dôvody, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musí týkať nielen skutkovej, ale i právnej stránky rozhodnutia. Rozhodcovský súd na podporu svojich
tvrdení neuviedol žiadne ustanovenia právnej normy, hoci sa v niektorých prípadoch odklonil od
aplikačnej praxe. Žalobca má za to, že neaplikovanie právnej normy je z právneho hľadiska to isté,
akoby ju rozhodcovský súd nesprávne aplikoval. Žalobca má za to, že rozhodcovský súd postupoval

nielen nelegitímne, ale zároveň tým porušil aj základné právo na súdnu ochranu, zahŕňajúce právo
na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky podstatné právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.13. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) : "Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní".

14. Podľa § 4 ZoRK: " (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú

doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán
stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. "

15. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť
zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania
podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak:

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo

umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3.
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo
ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o
rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku
vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich

o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej
časti, 4.rozhodcovskýsúdnebolustanovený,rozhodcovské
konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo, že sa táto
dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol
v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci

samej, alebo b)
súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj
bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
16. Súd na námietku žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
zakladajúceho procesnú vadu rozhodcovského rozsudku konštatuje, že podľa konštantnej súdnej

judikatúry (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. ÚS 209/2004) súd nemusí
v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd zakladá svoje rozhodnutie
na relevantných skutočnostiach a nemusí sa vyjadrovať ku všetkým, v mnohých prípadoch početným
pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášaným v priebehu konania jeho účastníkmi.

17. S poukazom na uvedené mal súd za to, že žalobcom uvádzaný dôvod ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod
4 zákona o rozhodcovskom konaní, nebol naplnený.
18. Pokiaľ ide o druhý dôvod uvádzaný žalobcom, podľa ktorého by mal byť rozhodcovský rozsudok
zrušený, súd uvádza, že ust. § 40 ods.1 písm. b) ZoRK odkazuje na znenie ust. § 50 ods. 2 ZoRK, podľa
ktorého súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie

a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí
rozhodcovský rozsudok uplatňuje ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno
predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným
poriadkom“.SkúmanierozporusverejnýmporiadkomSlovenskejrepublikysaviažepriskúmaníuznania
cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto konania. Napadnutý rozhodcovský rozsudok

vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR. Inštitút uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku
slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach Slovenskej republiky. K uznaniu cudzieho
rozhodnutia môže dôjsť vo viacerých kontextoch (uznanie v rámci riešenia predbežnej otázky pri
žiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcie,uznanie vrámcipoužitiacudziehorozhodcovského
rozsudku v rámci procesnej obrany), pričom vo všetkých prípadoch uznávajúci súd posudzuje aj

existenciu dôvodov podľa § 50, pričom dôvody podľa ods. 2 posudzuje ex offo. Zákonodarca zahrnul
pojem „verejný poriadok“ do § 40 ZoRK ako dôvod zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku s
odkazom na ust. § 50. Z uvedeného vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo vykladať verejný poriadok v
oboch ustanoveniach identicky v súlade s výkladom § 50 - teda ako verejný poriadok v medzinárodnomkontexte. Pri uznaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku sa posudzuje jeho potenciálny rozpor
s verejným poriadkom Slovenskej republiky a v tomto kontexte je irelevantné, či rozhodcovský rozsudok
je, alebo nie je v rozpore s verejný poriadkom štátu, v ktorom bol vydaný.

19. Definíciu pojmu verejný poriadok obsahuje ust. § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov, podľa
ktorého je ohrozením verejného poriadku poručenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom
týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo
opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy,
životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.

20.
21. 20.Rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky predpokladá okrem spoločenského
neporiadku, ktorý predstavuje všetky porušenia práva, existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne
závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí teda len porušenie
práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa základného záujmu
spoločnosti. Pri rešpektovaní požiadaviek stanovených smernicou 2004/38/ES a judikatúrou Súdneho

dvora je možné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito konštruovaný neurčitý právny pojem
zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre fungovanie
demokratického štátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná o normy morálne, sociálne,
politické, prípadne náboženské.
21. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že ani dôvod ust. § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK, o

ktorý opiera žalobca skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe nebol naplnený, preto súd žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v
Bratislave sp. zn. Rsp V- 51/2016 zo dňa 15.10.2016 zamietol.
22. S poukazom na úspech žalovaného v konaní žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%.

23.Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie poprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.