Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416211350
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416211350.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ T..
P. W., G.. X., B.. XX.XX.XXXX, 2/ C. W., B.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. Č.. XX, B. X., proti
žalovaným: 1/ SIMPLEX Business, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 104, Nitra, IČO: 46 869 565, 2/ 1.
konsolidačná, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 9, Nitra, IČO: 43 987 397, žalovaní 1/ a 2/ v konaní
právne zastúpení JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom, Štefánikova trieda 79, Nitra, 3/ Hugo reality

s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 4, Žiar nad Hronom, IČO: 48 133 825, v konaní právne zastúpený JUDr.
Tomášom Hauptvogelom, advokátom, Na varte 13200/2a, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2016 žiadali žalobcovia 1/ a 2/ určiť, že je neplatnou dobrovoľná
dražba uskutočnená v B. dňa 13.09.2016, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N
277/2016 zo dňa 13.09.2016 vyhotovenou notárom JUDr. Miriam Danczi a ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k. ú. X. ako rodinný dom súp. č. XX a pozemky C-KN parc. č.
XX a č. XX. Žalobu odôvodnili tým, že pôvodne boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktoré boli predmetom uvedenej dražby a ktorá skončila vydražením nehnuteľností za sumu 38.700,-

Eur v prospech žalovaného 3/ ako vydražiteľa. Tvrdili, že zmluva o zriadení záložného práva k týmto
nehnuteľnostiam zo dňa 03.10.2008, ktorú uzavreli ako dlžníci s právnym predchodcom žalovaného 1/
ako veriteľom a ktorá bola podkladom vykonania dražby, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
narušujúcu rovnováhu zmluvného vzťahu medzi nimi ako spotrebiteľmi a žalovaným 1/, resp. jeho
právnym predchodcom. Zmluvu o zriadení záložného práva a ani článok IV. samotnej zmluvy o úvere
si individuálne nevyjednali a nemali možnosť ovplyvniť ich obsah. Namietali platnosť úverovej zmluvy
a zmluvy o zriadení záložného práva aj z toho dôvodu, že žalobkyňa 1/ sa v čase ich uzavretia

nachádzala v zlom psychickom stave, rozrušená a po psychickej stránke zdravotne nespôsobilá.
Napokon poukázali na to, že miesto konania dražby bolo neprimerane vzdialené od miesta situovania
draženýchnehnuteľností,čojevrozpores§11ods.1zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.

2. Žalovaní 1/ a 2/ cestou svojho právneho zástupcu žiadali žalobu zamietnuť tvrdiac, že nedošlo k
žiadnemu porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, otázka platnosti úverovej zmluvy aj záložnej

zmluvy bola už vyriešená v právoplatne skončenom konaní sp. zn. 4C/150/2013 a záložná zmluva nie
je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobcami predložené lekárske správy verifikujú zdravotný stav žalobkyne1/ v čase niekoľko mesiacov po uzavretí oboch zmlúv a nedokazujú jej duševnú poruchu v čase ich
uzavretia a vzdialenosť 55 km medzi obcou X. a mestom B. nemožno považovať za neprimeranú.

3.Žalovaný3/zasanedôvodnosťžalobyzakladalnatom,žetakúverovázmluvaakoajzmluvaozriadení
záložného práva sú v súlade s právnym poriadkom, v prípade úverovej zmluvy uzavretej žalobcami
nejde o spotrebiteľský úver, lebo tento bol nimi braný na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Lekárske správy
sú z obdobia viac než dvoch rokov po podpise oboch zmlúv žalobkyňou 1/, pričom vzdialenosť medzi
umiestnením vydražených nehnuteľností a B. nemôže zakladať rozpor dražby s ust. § 11 zákona o

dobrovoľných dražbách.

4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 08.02.2018 bez prítomnosti riadne predvolaných
žalobcov. Žalobkyňa 1/ bola volaná z adresy trvalého pobytu, ktorú uviedla aj v žalobe, no zásielka sa
súdu vrátila nevyzdvihnutá v odbernej lehote (§ 111 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) Civilného
sporového poriadku). Za žalobcu 2/ predvolanie prevzala ním splnomocnená osoba (čo je v súlade s

ust. § 109 ods. 1 Civilného sporového poriadku), no ani on sa na pojednávanie nedostavil.

5. Na základe stranami predložených listinných dôkazov mal súd potom za preukázanú nespornú
skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 03.10.2008 s OTP Bankou Slovensko, a.s.
ako veriteľom zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania, ktorej predmetom bolo poskytnutie

úveru žalobcom vo výške 46.471,48 Eur na účel rekonštrukcie ich rodinného domu súp. č. XX vedeného
na LV č. XXXX k.ú. X.. Návratnosť úveru bola zabezpečená zriadením záložného práva k tomuto
rodinnému domu a súvisiacim pozemkom C-KN parc. č. XX a č. XX žalobcov (ktoré následne boli
predmetomnapadnutejdražby)akojetozrejmézčl.IV.úverovejzmluvyazosamotnejzmluvyozriadení
záložného práva (zavkladovanej dňa 10.11.2008), ktorú súčasne dňa 03.10.2008 žalobcovia s OTP

Bankou Slovensko, a.s. uzatvárali.

6. Tu treba uviesť, že z právneho hľadiska sa v prípade zmluvy o poskytnutí úveru nepochybne jednalo
o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo ju žalobcovia 1/ a 2/ uzatvárali
ako spotrebitelia (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a banka ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka). Nešlo pritom o spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) v tom čase účinného zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, lebo jeho ust. § 1 ods. 2 písm. a) určovalo, že zákon sa
nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V danom
prípadebolúveržalobcomposkytnutýnarekonštrukciudomu,pričomišlooprávnyvzťah,ktoréhozáklad

(ako tzv. absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do
01.02.2013) vychádza z ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Žalobcovia v tomto smere potom tvrdili, že v podstate záložná zmluva je neplatným právnym úkonom
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

8. Ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka určoval ku
dňu 03.10.2008, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná
podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Následne ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatnými (absolútne).

9. Súd tu môže len zopakovať čo už uviedol Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku zo
dňa 25.11.2015 č.k. 17Co/798/2014-97 týkajúcom sa konania tunajšieho súdu sp. zn. 4C/150/2013
(kde žalobkyňa 1/ už raz napadla platnosť predmetnej záložnej zmluvy s OTP bankou), že záložnú
zmluvu zo dňa 03.10.2008 samú o sebe nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

lebo vychádza z kogentného vnútroštátneho ustanovenia (bližšie pozri stranu 7 rozsudku krajského
súdu zo dňa 25.11.2015). Inými slovami, záložné právo podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka
zriadené záložnou zmluvou je prípustným a treba povedať aj tradičným spôsobom zabezpečenia
splnenia pohľadávky dlžníkom aj v rámci spotrebiteľského právneho vzťahu (ako v danej veci) a pretoniet rozumného dôvodu považovať záložnú zmluvu za niečo, čo spôsobuje nerovnováhu (ba dokonca
značnú) v takomto vzťahu. Predsa podstata je v tom, že dlžník dostane finančné prostriedky a ich
vrátenie si veriteľ zabezpečí záložným právom k určitej veci dlžníka či tretej osoby, takže o žiadnej

nerovnováhe v rámci tohto inštitútu ako takého nemôže byť ani reči.

10. Preto za stavu keď záložná zmluva sama o sebe nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a súčasne neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, z ktorého by bol vyvoditeľný zákaz zabezpečenia
pohľadávky dodávateľa voči spotrebiteľovi formou záložného práva na základe záložnej zmluvy, súd

považoval takéto tvrdenia žalobcov za neopodstatnené. Súd súčasne nezistil (a ani žalobcovia nič také
neuviedli), že by či už úverová zmluva alebo záložná zmluva obsahovali také podmienky, ktoré by boli
podkladom pre vymáhanie neprijateľných plnení na úkor žalobcov ako spotrebiteľov.

11. Pokiaľ ide o tvrdenia, že v podstate žalobkyňa 1/ uzatvárala obe zmluvy psychicky nespôsobilá na
tieto právne úkony, tak je treba uviesť, že skutočne podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí,

že je neplatným právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

12. Situácia v danom prípade je však taká, že úverovú zmluvu ako aj záložnú zmluvu neuzatvárala
len žalobkyňa 1/ samotná, ale aj žalobca 2/. Ak by potom bolo preukázané (čo nebolo), že žalobkyňa

skutočne konala pri podpise zmlúv v duševnej poruche, znamená to, že obe zmluvy (úverová aj záložná)
by boli neplatnými len čiastočne podľa § 41 Občianskeho zákonníka, a to úverová v tej časti, kde sa ako
dlžníčka na vrátenie úveru zaviazala žalobkyňa 1/ a zasa záložná zmluva v tej časti, ktorou žalobkyňa
1/ zakladala svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k predmetným nehnuteľnostiam. Teda nijak by sa
to nedotklo platného záväzku žalobcu 2/ vrátiť poskytnutý úver a jeho zabezpečenia záložným právom

k nehnuteľnostiam o veľkosti 1. Súčasne aj žalobkyni 1/ by (pri čiastočnej neplatnosti úverovej zmluvy)
vznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia vrátiť zvyšok poskytnutej úverovej istiny, avšak na jej
spoluvlastnícky podiel by kvôli čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy dražba nemohla byť realizovaná.
Tu by však bolo potrebné chrániť dobrú vieru vydražiteľa, lebo ten nijako nemohol vedieť, či žalobkyňa
1/ konala pri uzavretí oboch zmlúv v duševnej poruche alebo nie.

13. Vzhľadom na toto uvedené a na to, že žalobkyňa 1/ tvrdenia o svojej duševnej poruche predostrela
až v rámci tohto súdneho konania (mohla tak pritom urobiť už v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
4C/150/2013) a že okrem lekárskych správ dokumentujúcich jej duševný stav až od konca roka 2009
(č.l. 28 a nasl. spisu) nepredložila žiadne lekárske vyjadrenie o tom, že jej psychický zdravotný stav

bol nepriaznivý už v roku 2008, kedy zmluvy uzatvárala, súd považoval za nadbytočné nariaďovanie
znaleckého dokazovania (psychologického, či psychiatrického) ako to žiadali žalobcovia podaním zo
dňa 25.08.2017. Nič totiž žalobcom nebránilo, aby si takýto znalecký posudok nechali vypracovať aj sami
a tento priložili buď k žalobe alebo ho súdu predložili počas konania. V aktuálnej situácii súd súčasne
návrh na takýto dôkaz považuje len za možnosť predĺžiť konanie, lebo vypracovanie posudku a ďalší

priebeh konania by evidentne závisel od súčinnosti žalobkyne.

14. Pokiaľ potom nebolo nijak sporným, že žalobcovia bankou poskytnutý úver riadne a včas nesplácali v
zmluvne dohodnutých splátkach, banka v súlade s článkom IX. ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. e) úverovej
zmluvy vyhlásila úver za predčasne splatný listom zo dňa 08.11.2012 (čomu prechádzalo písomné

upozornenie na omeškanie listom zo dňa 12.09.2012) zaslaným žalobcom 1/ a 2/ na ich banke známe
adresy. Týmto listom im banka súčasne oznamovala začatie výkonu záložného práva a boli upozornení
na možnosť dražby založených nehnuteľností.

15. Následne OTP Banka Slovensko, a.s. listom zo dňa 21.12.2015 oznámila žalobcom, že svoju

pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy postúpila zmluvou zo dňa 18.12.2015 žalovanému 1/ ako
novému veriteľovi.

16. Novým veriteľom sa tak v dôsledku postúpenia stal žalovaný 1/, a to v zmysle ust. § 524 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.17. Žalovaný 1/ potom ako „nový“ záložný veriteľ listom zo dňa 28.12.2015 oznamoval žalobcom 1/ a 2/
začatievýkonuzáložnéhoprávavzniknutéhozozáložnejzmluvyzodňa03.10.2008alistomzrovnakého
dňa zasa žalovaný 2/ ako dražobník žiadal žalobcov o sprístupnenie nehnuteľností za účelom ich

ocenenia,čožalobcovianerešpektovali.Nehnuteľnostibolitedavzmysle§12ods.3zákonač.527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách ohodnotené z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii ako je
to zrejmé zo znaleckého posudku č. 136/2016 znalkyne Ing. Andrei Bothovej zo dňa 19.06.2016. Táto
ohodnotila nehnuteľnosti na sumu 35.200,- Eur.

18. Následne v súlade s písomným oznámením dražby zo dňa 09.08.2016 sa dražba konala dňa
13.09.2016 o 9.00 hod v sídle dražobníka (žalovaného 2/) na Š. D. Č.. X P. B. a jej priebeh bol
osvedčený notárskou zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Miriam Danczi pod č. B., B.. Vydražiteľom sa
stal žalovaný 3/ za cenu 38.700,- Eur.

19. V tomto dražobnom postupe súd nezistil žiadne pochybenie, či rozpor s ustanoveniami zákona č.

527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, žalobcovia okrem už uvedených výhrad nič také netvrdili. Ich
poslednou námietkou bolo to, že dražba sa konala na mieste neprimerane vzdialenom od obce X., v
ktorej sú predmetné nehnuteľnosti situované. V tejto súvislosti možno uviesť, že zákon o dobrovoľných
dražbách nemá ustanovenie o tom, ako ďaleko od predmetu dražby sa môže táto konať, kedy má začať
atď. Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. hovorí len o tom, že miesto, dátum a čas začatia dražby

musiabyťurčenédražobníkompodohodesnavrhovateľomdražbytak,abynebolaobmedzenámožnosť
účasti na dražbe. Teda zákon určuje len to, že miesto a čas konania dražby a čas jej začatia musia byť
také, aby umožnili záujemcom o predmet dražby ich účasť. Ide podľa súdu o také podmienky, ktoré z
objektívneho hľadiska je schopný splniť každý, kto sa o dražbe dozvie a bude mať o draženie záujem,
zároveň tieto podmienky vo všeobecnosti nesmú v neprimeranom rozsahu už dopredu odrádzať, či

vylučovať záujemcov z možnosti účasti.

20. V predmetnom prípade súd skutočne nepovažuje dopravnú vzdialenosť 55 km medzi obcou X. a
mestom B. za takú, ktorá by seriózneho záujemcu o dražbu mala odradiť od účasti, či ho z účasti vylúčiť.
Ide o výborne dopravne dostupné spojenie trvajúce osobným motorovým vozidlom nie viac než 50 minút

(pri ideálnej premávke dokonca okolo polhodiny) a nemožno tak povedať, že by krajské mesto B. bolo
miestom úplne nevhodným pre konanie dražby v tomto prípade. Tu podľa súdu stačí dodať, že ani
sami žalobcovia netvrdili, že by im (resp. konkrétnym reálnym záujemcom) práve táto v dnešnej dobe
minimálna vzdialenosť znemožnila, resp. úplne znemožnila účasť na dražbe ako reálnym záujemcom o
draženie(nieakoverejnosti).PokiaľtiežžalobcoviaodkazovalinarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove

sp. zn. 6Co/108/2011 tak toto práve naopak nepodporuje ich argumentáciu, lebo v tamojšom prípade
išlo síce tiež o dražbu rodinného domu, no tento sa nachádzal v krajskom meste Prešov a dražba sa
konala vo vzdialenosti vyše 300 km odtiaľ - v obci Č. na západe Slovenska, čo teda evidentne nemožno
porovnávať s prípadom v tejto súdenej veci.

21. Súd tak nemal preukázané, že by napadnutá dražba bola výsledkom procesu, ktorý by bol v rozpore
s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a že by bolo potrebné vysloviť jej
neplatnosť. Preto žalobu žalobcov zamietol. Súd len dodáva, že nebol viazaný výsledkom konania sp.
zn. 4C/150/2013, pretože tam bola žaloba žalobkyne 1/ zamietnutá len kvôli nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie účastníkov (nesprávne určeného okruhu účastníkov).

22.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPavcelomrozsahuúspešným
žalovaným 1/ až 3/ súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 % voči neúspešným
žalobcom 1/ a 2/. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov