Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/82/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2101899927
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2101899927.41

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne v 1. rade:

Mgr. L. P., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, S., a žalobcu v 2. rade: L.. R. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. 2, Košice, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou W. & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 859 991,
so sídlom Nám. Martina Benku 2, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: T. W., nar. X.X.XXXX, bytom
W. XX, A., a žalovanému v 2. rade: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S., obaja zastúpení JUDr.
Romanom Cibulkom, advokátom so sídlom Hlavná 52, Trnava, o odstránenie stavby a uvedenie veci
do pôvodného stavu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovaným súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

Štátu súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 50%.

Štátu súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobcovia (pôvodne ako žalobca I.. F. F.) sa svojím návrhom došlým dňa 6.11.2001 domáhali vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil (pôvodným) žalovaným v 1. až 3. rade vypratať nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v k.ú. Zavar zapísanú na LV (č. neuvedené), a žalovaným v 1. a 2. rade postaviť tehlový
múrik špecifikovaný v petite návrhu.

2.
Uznesením č. 24C/82/2001-74 zo dňa 8.1.2003 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení:
„Odporcovia (žalovaní) v 1. až 3. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. S.,

zapísanú na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX ako parc.č. XX/X - zast.
plochy o výmere XXX m2 do 3 dní po právoplatnosti. Odporcovia (žalovaní) v 1. a 2. rade sú povinní
postaviť tehlový múrik o výške 1,80 m v šírke 20 cm medzi pravým predným rohom rodinného domu
navrhovateľov (žalobcov) č. XX a hranicou parc.č. XXX/X a parc.č. XX/X, a zároveň postaviť tehlový
múrik vo výške X,XX m v hrúbke 20 cm od ľavého predného rohu parc.č. 195/5 až po múrik medzi
pravým predným rohom rodinného domu navrhovateľov (žalobcov) a hranicou parciel č. 195/5 a parc.č.
55/9. Odporcovia (žalovaní) v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom (žalobcom) trovy konania,

vrátane trov právneho zastupovania.“
Zároveň týmto uznesením súd pripustil aby do konania pristúpili ďalší účastníci na strane žalobcu, a to
L. P. a R. F..3.
Po vyjadrení sa účastníkov k veci, po pojednávaniach konaných resp. vytýčených v dňoch 8.1.2003,
11.3.2005, 30.11.2005, 22.9.2008, 19.10.2009, 18.1.2010, po výsluchu účastníkov a ich právnych

zástupcov, po oboznámení sa so znaleckým posudkom znalca Ing. Romana Wágnera č. 2/09 zo dňa
17.3.2009 a jeho osobnom výsluchu, a po oboznámení sa s predloženými dokladmi tunajší súd vydal
dňa 18.1.2010 Rozsudok č. 24C/82/2001-133, ktorým návrh zamietol, žalobcom uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 1.392,55 €, a žalobcom uložil povinnosť
zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 404,77 €.

Voči uvedenému rozsudku podali dňa 17.2.2010 odvolanie žalobcovia.
Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 11Co/49/2010-196 zo dňa 30.11.2010 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti žaloby pôvodného žalobcu v 1. rade (F. F.) a v napadnutej zamietajúcej
časti žaloby voči pôvodnej žalovanej v 3. rade (C. W.) potvrdil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo zvyšnej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, žalovaným náhradu trov
konania voči pôvodnému žalobcovi v 1. rade nepriznal a pôvodnej žalovanej v 3. rade náhradu trov

konania voči žalobcom nepriznal.

4.
Uznesením č. 24C/82/2001-231 zo dňa 21.4.2011 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom
znení: „Odporcovia (žalovaní) v 1. a 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú.

S., zapísanú na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX ako parc.č. XX/X -
zast. plochy o výmere XXX m2 v časti ako je graficky znázornená na polohopisnom náčrte Ing. Dušana
Danka zo dňa 19.2.2011 v mierke M - 1:50 bodmi W 19, W 8 a bodom 100 a vytyčovacom náčrte Ing.
Dušana Danka zo dňa 19.2.2010 č. plánu 1/2011, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Odporcovia
(žalovaní) v 1. a 2. rade sú povinní postaviť tehlový múr o výške 1,80 m, v šírke 20 cm a dĺžke 50

cm medzi pravým predným rohom rodinného domu navrhovateľov (žalobcov) č. 53 v línii čelnej strany
rodinného domu č. XX od bodu XXX až po hranicu medzi parcelami č. XX/9 a č. XXX/X a zároveň
postaviť tehlový múr o výške 1,80 m, v šírke 20 cm na hranici medzi parcelami č. XX/X a č. XXX/X od
bodu 100 v dĺžke 2,80 m tak, ako sú tieto body uvedené na polohopisnom náčrte Ing. Dušana Danka
v mierke M - 1:50 zo dňa 19.2.2011 a vytyčovacom náčrte Ing. Dušana Danka zo dňa 19.2.2010 č.

plánu X/XXXX. Odporcovia (žalovaní) v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom (žalobcom) trovy
konania a právneho zastupovania.“

4.
Následne po vyjadrení sa strán sporu k veci, po pojednávaniach konaných resp. vytýčených v dňoch

11.7.2011, 10.8.2011, 14.9.2011, 24.9.2012, 21.1.2013, 21.10.2013, 27.11.2013, 8.1.2014, 12.2.2014,
1.12.2014, 28.1.2015, 11.3.2015, 15.4.2015, 20.5.2015, 12.8.2015, po výsluchu strán sporu a ich
právnych zástupcov, po oboznámení sa so znaleckým posudkom znalca Ing. Romana Wágnera č. 2/09
zo dňa 17.3.2009 a jeho osobnom výsluchu, po oboznámení sa so znaleckým posudkom znalkyne
Ing. Anny Šobichovej č. 4/2011 zo dňa 20.4.2012 a jej osobnom výsluchu, po oboznámení sa so

znaleckým posudkom znalca Ing. Štefana Špačeka č. 11/2013 zo dňa 10.6.2013 a jeho osobnom
výsluchu, po výsluchu svedkov, a po oboznámení sa s predloženými dokladmi tunajší súd vydal dňa
12.8.2015 Rozsudok č. 24C/82/2001-620, ktorým konanie v časti o uložení povinnosti žalovaným
vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. S., zapísanú na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa
katastra Trnava (t.č. Okresný úrad, katastrálny odbor) na LV č. XXX ako parc.č. XX/X, zast. plochy o

výmere 487 m2 zastavil, a návrh v zostávajúcej časti zamietol; rozhodol že o trovách konania a o trovách
štátu rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.
Voči uvedenému rozsudku podali dňa 13.11.2015 odvolanie žalobcovia.
Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 11Co/75/2016-687 zo dňa 30.9.2016 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5.
Predmetom konania tak po ostatnom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, v spojení s pripustenou
zmenou petitu (na pojednávaní dňa 1.10.2018) ostalo rozhodovanie súdu o
- uložení povinnosti žalovaným na vlastné náklady postaviť v prospech žalobcov do ich podielového

spoluvlastníctva každého z nich v podiele 1/2 z celku tehlový múr o výške 1,8 m, šírke 20 cm a dĺžke 50
cm medzi pravým predným rohom rodinného domu žalobcov č. XX, v línii čelnej strany rodinného domu
č. XX od bodu 101 až po hranicu medzi parcelami č. XX/X a č. XXX/X, a zároveň postaviť tehlový múr
o výške 1,80 m, šírke 20 cm na hranici medzi parcelami č. XX/X a č. XXX/X od bodu 100 v dĺžke 2,8m tak, ako sú tieto body uvedené v polohopisnom náčrte Ing. Dušana Danka v mierke M-1:50 zo dňa
19.2.2011 a vytyčovacom náčrte Ing. Dušana Danka zo dňa 19.2.2010 č. plánu 1/2011.
Z uvedeného dôvodu sa súd už nebude zásadne zaoberať vyjadreniami a odôvodňovaním návrhu v

časti, ktorá sa týka otázok, ktoré už nie sú predmetom konania.

6.
V pôvodnom návrhu žalobcovia (pôvodne ako navrhovateľ F. F.) sa svojím návrhom došlým dňa
6.11.2001 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil (pôvodným) žalovaným v 1. až 3. rade

vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. Zavar zapísanú na LV (č. neuvedené), a žalovaným v 1. a
2. rade postaviť tehlový múrik špecifikovaný v petite návrhu. Uviedli, že sú (pôvodne iba F. F.) výlučnými
vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. S., ktoré presne neoznačili. Žalovaní (pôvodní) v 2. a 3.
rade sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. S. zapísaných na LV č. XXX ako parc.č. XXX/
X, záhrady o výmere XXX mX a parc.č. XXX/X, zast. plochy o výmere XXX m2. Podľa žalobcov približne
v roku 1951 F. F. (ktorý zomrel 21.5.1953) postavil na hranici medzi parc.č. XXX/X a parc.č. XX/X múr s

tehál s približnou výškou 1,80 m, ktorý začínal na hranici rodinného domu žalobcov a siahal po hranicu
medzi pozemkami parc.č. XXX/X a XX/X, potom bol lomený do pravého uhla a ďalej približne v dĺžke 1
m rozdeľoval uvedené pozemky a ďalej pokračoval v línii po predný roh parc.č. 195/5 - uvedený múrik
bol postavený sčasti na parcele žalobcov a časti na parcele obecnej bez toho, aby zasahoval do parc.č.
195/5. Žalovaní v 1. a 2. rade vo februári 2001 zbúrali časť múrika medzi obecným pozemkom a parc.č.

XXX/5, v auguste 2001 zbúrali zvyšnú časť múrika medzi parc.č. XXX/X a XX/X a aj časť postavenú
na parc.č. XX/X. Následne umiestnili do rohu parc.č. XXX/X unimobunky ktoré zasahujú do pozemku
žalobcov. Žalobcovia sa preto domáhajú uvedenia vecí do pôvodného stavu (a vypratania parc.č. XX/
X), podľa § 126 Občianskeho zákonníka.
K návrhu priložili žalobcovia výpis z Katastra nehnuteľností LV č. XXX pre k.ú. S. a LV č. XXX pre k.ú S.,

kópiu geometrického plánu č. 244-361/91 zo dňa 4.11.1991 vyhotovený Ing. Benediktom Dobšovičom.

7.
Žalovaní sa k návrhu vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
3.5.2002 v ktorom popreli že by zasahovali do vlastníckych práv F. F. (pôvodný žalobca), návrh chápu

ako šikanovanie zo strany F. F.. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie F. F., že by múr z tehál (ktorého
obnovenia sa žalobcovia domáhajú) staval jeho otec - tento bol stavebne previazaný s letnou kuchyňou,
ktorá bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných, a ktorú žalovaný v 1. rade zbúral.
K podaniu priložili žalovaní kópiu geometrického plánu č. 182/2001 vypracovaného dňa 9.10.2001 Ing.
Petrom Simeonovom, stavebné povolenie vydané Okresným úradom v Trnave pod č. G 2001/01719/

ŽP - SP/Pk zo dňa 28.3.2001 na stavbu „predajňa potravín z unimobuniek“, kolaudačné rozhodnutie
vydané Okresným úradom v Trnave pod č. Y./XXXXX/ŽP-SP/Ze dňa 19.12.2001 ktorým bolo povolené
užívanie stavby „predajňa potravín z unimobuniek“, Dokumentáciu „Architektonicko - stavebného
riešenia POTRAVÍN“.

8.
Podaním došlým súdu dňa 2.1.2003 pôvodný žalobca F. F. požiadal aby súd pripustil pristúpenie L.
P. a R. F. do konania na strane žalobcov a zároveň požiadal o pripustenie zmeny petitu nasledovne:
„Odporcovia (žalovaní) v 1. až 3. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. S.,
zapísanú na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX ako parc.č. XX/X - zast.

plochy o výmere 487 m2 do 3 dní po právoplatnosti. Odporcovia (žalovaní) v 1. a 2. rade sú povinní
postaviť tehlový múrik o výške 1,80 m v šírke 20 cm medzi pravým predným rohom rodinného domu
navrhovateľov (žalobcov) č. XX a hranicou parc.č. XXX/X a parc.č. XX/X, a zároveň postaviť tehlový
múrikvovýške1,80mvhrúbke20cmodľavéhoprednéhorohuparc.č.XXX/Xažpomúrikmedzipravým
predným rohom rodinného domu navrhovateľov (žalobcov) a hranicou parciel č. XXX/5 a parc.č. XX/9“.

K podaniu priložil geometrický plán č. XXX-XXX/XX vyhotovený dňa 30.10.1991, LV č. XXX pre k.ú. S.,
LV č. XXX pre k.ú. S..
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 8.1.2003 súd zmenu petitu pripustil.
Uznesenímvydanýmnapojednávaníkonanomdňa8.1.2003súdpripustilpristúpenieďalšíchúčastníkov
na strane žalobcov, a to L. P. a R. F..

(V písomnej forme boli vyhotovené následne - Uznesenie č. 24C 82/2001-74).

9.Na pojednávaní konanom dňa 8.1.2003 F. F. uviedol že žalovaný v 1. rade (ktorý je jeho susedom) sa ho
pýtal v minulom období či môže na svojom pozemku postaviť „menšiu krčmičku“, F. F. nesúhlasil pretože
si uvedomoval následky; neskôr sa však už žalovaný v 1. rade nepýtal jeho ani ostatných susedov

či si môže urobiť na svojom pozemku nejaké zariadenie. Bez vedomia F. F. zbúral časť múrika ktorý
ohraničoval pozemky, bez stavebného povolenia si postavil unimobunky a neskôr ich posunul na miesto
kde stál múrik.
Na pojednávaní konanom dňa 8.1.2003 žalobkyňa v 1. rade uviedla že si pamätá na akom mieste stál
múrik (bol postavený na ich pozemku) a vo februári roku 2001 ho žalovaní bez súhlasu žalobcov zbúrali.

10.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej správu Obce S. zo dňa 29.6.2004, rozhodnutie Obce
Zavar o „dodatočnom povolení stavby“ č. G.-XXXX/X/Jč, D. Krajského úradu v Trnave, odbor životného
prostredia č. KÚ-G.-X/XXXX/XXXXX/Pi zo dňa X.X.XXXX, G. Ministerstva životného prostredia SR
č. XXX/XXXX-X.X/Šu zo dňa XX.X.XXXX, fotografiu umiestnenia domu žalobcov a unimobunky

žalovaných, výkaz plôch k situačnému plánu na rozdelenie parc.č. XX, 191 a XXX/X pre k.ú. S.
vypracovaný dňa 24.4.1941, geometrický (polohopisný) plán zo dňa 24.4.1941 s prílohami, geometrický
plán č. 244-361/91 vyhotovený dňa 4.11.1991 Ing. Benediktom Dobšovičom s prílohou, technickú
správu z kontrolného merania vyhotovenú Ing. Dušanom Dankom dňa 19.2.2010 s prílohami, výpis
z LV č. XXX pre k.ú. S., fotografiu z hranice sporných pozemkov, architektonicko - stavebné riešenie

stavby POTRAVINY vypracované Ing. Ivanom Pastvom č. 03/01, potvrdenie Obce S. zo dňa 2.3.2011,
vytyčovací náčrt na vytýčenie hraníc medzi pozemkami p.č. XX/X, XX/X a XXX/X, XXX/X a XXX/
XX vyhotovený dňa 19.2.2010 Ing. Dušanom Dankom, záznam z kontrolného merania hraníc na
parcelách vykonaný dňa 19.2.2011 Ing. Dušanom Dankom so záznamom o polárnom vytýčení údajov,
vyjadrenie Ing. Dušana Danka zo dňa 12.3.2011, geodetické údaje o PBPP v k.ú. Zavar, 4x polohopisné

zameranie pre parcely, kópiu katastrálnej mapy pre k.ú. Zavar s polohopisným náčrtom / grafikou, Výmer
Štátneho stavebného úradu v Bratislave zo dňa 27.9.1947, kúpno-odpredajnú smluvu zo dňa 10.3.1939,
Rozhodnutie Obce S. zo dňa 1.3.2007, geometrický plán na zameranie obchodu p.č. 195/56 vyhotovený
dňa 9.10.2001 Ing. Petrom Simeonovom, oznámenie Obce Zavar o začatí konania o odstránení stavby
zo dňa 6.3.2014, rozhodnutie Obce Zavar zo dňa 14.4.2014, vyjadrenie Okresného úradu Trnava,

katastrálny odbor zo dňa 19.1.2015, LV č. XXX pre Obec a k.ú Zavar, PKV č. XXX pre k.ú. Zavar, 2x
historické fotografie, Rozhodnutie Krajského úradu v Trnave, odbor životného prostredia č. KÚ-G.-X/
XXXX/XXXXX/Pi zo dňa 8.8.2002, Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. XXX/XXXX-X.X/
Šu zo dňa X.X.XXXX, Rozhodnutie Krajského úradu v Trnave, odbor životného prostredia č. KÚ-G.-
X/XXXXX/XXXX/Pi zo dňa 3.8.2001, 2 ks fotografií z miesta samého z minulosti, kópiu z katastrálnej

mapy pre Obec Zavar, znalecký posudok Ing. Milana Hačka č. 1/2015, vypracovaný dňa 8.8.2015, 14
ks fotografií zo súčasnosti (proces stavby múra medzi pozemkami účastníkov).

11.
Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2005 F. F. uviedol že sa nasťahoval do domu na parcelu č. XX/X v

roku XXXX, a pamätá si ako jeho otec staval múrik ktorým sa oddelili od suseda - vtedy pána L. (neskôr
sa na tento pozemok nasťahovali a stali sa jeho vlastníkmi W. - pôvodne majiteľom bol T. W.). V roku
2001 múrik začal búrať žalovaný v 1. rade, ktorý zbúral časť múrika, F. F. nijakým spôsobom nereagoval;
v auguste 2001 bol múrik zbúraný celý.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných F. F. uviedol že múrik bol po celej svojej dĺžke 1‚80 m vysoký,

jeho hrúbka bola 20 cm, bol postavený z tehál.
Na otázku právneho zástupcu žalobcov F. F. uviedol že pri búraní múrika boli prítomní asi 4 chlapi,
žalovaného v 1. rade F. F. upozornil a žiadal, aby sa preukázal akým právom múrik búra.
Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2005 žalobkyňa v 1. rade uviedla že žalovaný v 1. rade s búraním
múrika začal vo februári 2001.

Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2005 právny zástupca žalovaných uviedol že žalobcovia sa
domáhajú vybudovania múrika, pričom nepreukázali svoje vlastníctvo, teda naturálna reštitúcia nie je
možná. Múrik stál na pozemku vo vlastníctve žalovaných, nadväzoval a pokračoval na letnú kuchyňu
(v súčasnosti už neexistuje).

12.
Uznesením č. 24C 82/2001-76 zo dňa 13.10.2008 bol do konania ustanovený znalec Ing. Roman
Wágner ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok vo veci polohy a postavenia stavieb, príp.
vlastníckych vzťahov na parc.č. XX/X (pôvodne parc.č. XX/X) nachádzajúcej sa v k.ú. S., zapísanána B. úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX - zast. plochy o výmere XXXmX a
susedných parcelách č. XXX/X a XXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Zavar, zapísané na Katastrálnom
úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX o výmere XXX mX a XXX mX s dôrazom na

zodpovedanie otázky, či stavby z parc.č. XXX/X a XXX/X zasahujú do parc.č. XX/X (pôvodne parc.č.
XX/X), a či pôvodný tehlový múrik stál na parc.č. XX/X (pôvodne parc.č. XX/X) alebo na parc. č. XXX/
X a XXX/X, predloženia situačného plánu z pôvodnej projektovej dokumentácie osadenia unimobuniek
s vyznačením hraníc pozemkov, zamerania hranice pozemkov parc.č. XX/X a parc.č. XXX/X v prednej
časti od ulice, zamerania osadenia plota medzi parc.č. XX/X a parc.č. XXX/X v prednej časti od ulice,

určenia či žalovaní zasahujú umiestnením unimobuniek do vlastníctva žalobcov.
Znalec Ing. Roman Wágner podal znalecký posudok č. 2/09 vypracovaný dňa 17.3.2009. Ohliadku a
geodetické zameranie miesta vykonal dňa 17.1.2009, po tomto zameraní výsledky merania premietol
do katastrálnej mapy ozn.: ZS XIV-20-7, pričom boli zohľadnené aj geometrické plány č. H.-XXXX-
XX-XXXX, č. XXX-XXXX-XX-XXXX, č. XXX-XXX/XX, č. XX/XXXX a č. XXX/XXXX, ktorými boli
vytvorené pôvodné pozemky parc.č. XXX/X, XXX/X a XX/X, resp. ktorými boli zamerané stavby na

nich sa nachádzajúce. Meranie bolo vykonané totálnou stanicou Leica TC 307 L - polárnou metódou,
pričom pripojenie na štátny súradnicový systém S-JTSK bolo vykonané pomocou bodov podrobného
polohového bodového poľa č. XXX, XXX a bodu základného polohového bodového pola č. XXXX-XX
(všetky výsledky merania spolu s hranicami priľahlých pozemkov sú uvedené vo vytyčovacom náčrte
č. 24C/82/200l nachádzajúceho sa v prílohe č. 3 znaleckého posudku). Po spracovaní všetkých vyššie

uvedených podkladov dospel znalec k záveru, že stavby postavené na parc.č. XXX/X a XXX nezasahujú
do parc.č. XX/X a XX/X, rovnako stavba z unimobuniek -Potraviny- sa nachádza na parc.č. XXX/X a
XXX/XXanezasahujedoparc.č.XX/Xanidoparc.č.XXX/X(t.j.doobecnéhopriestoru),pôvodnýtehlový
múrik stál na hranici medzi pozemkami parc.č. XX/X a parc.č. XXX/X. V závere ako výsledok znaleckého
dokazovaniaznalecuviedolžestavbynachádzajúcesanaparc.č.XXX/XaXXX/Xnezasahujúdoparc.č.

XX/X (pôvodne parc.č. XX/X); pôvodný tehlový múrik stál na hranici medzi pozemkami parc.č. XX/X
(pôvodne parc.č. XX/X) a parc.č. XXX/X resp. XXX/X.
Uznesením č. 24C 82/2001-76 zo dňa 13.10.2008 bola pôvodnému žalobcovi v 1. rade (F. F.), žalobkyni
v 1. rade a žalobcovi v 2. rade uložená povinnosť uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania
každému vo výške X.XXX,- Sk / 33,19 € (túto povinnosť si ani jeden zo žalobcov nesplnil), žalovanému

v 1. rade vo výške 1.000,- Sk / 33,19 € (preddavok zaplatil dňa 7.11.2008) a žalovanému v 2. rade
(pôvodne so žalovanou v 3. rade spoločne a nerozdielne) vo výške 2.000,- Sk / 66,40 € (preddavok
zaplatili dňa 7.11.2008).
Uznesením č. 24C 82/2001-99 zo dňa 28.7.2009 súd priznal znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi odmenu
za podanie znaleckého posudku vo výške 561,41 €.

Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 18.1.2010 priznal súd znalcovi Ing. Romanovi
Wágnerovi odmenu za účasť na pojednávaní dňa 18.1.2010 vo výške 42,52 €.
Uznesením č. 24C/82/2001-335 zo dňa 21.1.2013 súd priznal znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi
odmenu za účasť na pojednávaní dňa 21.1.2013 vo výške 59,32 €.

13.
K znaleckému posudku sa vyjadrili žalobcovia -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- listom
došlým súdu dňa 12.8.2009 v ktorom uviedli že znalec v závere posudku konštatoval že pôvodný tehlový
múrik stál na hranici medzi pozemkami parc.č. XX/9 (pôvodne parc.č. XX/2) a parc.č. XXX/X, resp. XXX/
X. Znalec vôbec nevyriešil na ktorej parcele stál múrik, ktorý žalovaní zbúrali - žalobcovia tvrdia, že múrik

stál na ich parc.č. XX/X, a to od roku 1951, keď sa F. F. a N. F. (rodičia R. F.) do rodinného domu na
parc.č. XX/X nasťahovali, pričom pri výstavbe rodinného domu vybudovali sporný múrik na parc.č. XX/
X z vnútornej strany, a tento múrik oddeľoval parc.č. XX/X od parc.č. XXX/X; v tom čase bývajúci sused
na parc.č. XXX/X L. L. nikdy nespochybnili správnosť hranice vymedzenej múrikom.

XX.
Na pojednávaní konanom dňa 18.1.2010 bol vypočutý znalec Ing. Roman Wágner ktorý uviedol že
trvá na záveroch znaleckého posudku a to tých, že pôvodný múrik ktorý bol zbúraný stál na parcelách
žalovaných a nezasahoval do parcely žalobcov. Z merania znalca vyplynulo, že lomový bod v bode 18
je minimálny, a preto potvrdil závery znaleckého posudku.

Na otázky právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že merania vykonával prístrojom Leica - metódou
polárnou, pri ktorej zobral body uvedené vo vytyčovacom náčrte ako číslo 550, XXX a XXXX-XX (veža
kostola), keď tieto body sú zahrnuté na Správe katastra ako tzv. body podrobného polohového bodového
poľa, z ktorých potom ďalej pri meraní vychádzal. Spomínané body sú na Správe katastra v Trnavepresne určené súradnice z čoho vyplýva, že ktorýkoľvek iný geodet by musel vychádzať z nich. Existuje
ďalšia tzv. ortogonálna metóda, pri ktorej sa do úvahy berú dva body a z nich sa robí spojnica, od
spojnice týchto dvoch bodov sa meria najkratšia vzdialenosť k jednotlivým podrobným bodom, ktoré je

potrebné zamerať - podľa znalca však metóda ktorou pracoval on (tzn. polárna metóda) je presnejšia.
Znalec skúmal postavenie múrika a aj zistil stopy starého múrika - keďže ale zistil že oba sa nachádzajú
na pozemkoch žalovaných, toto zistenie premietol do svojho znaleckého posudku. Ak sa vychádza z
mapových operátov keď existuje iba analógová mapa (t.j. nečíselná) dá sa pracovať s toleranciou 30 cm,
ktorá vychádza zo zobrazenia čiar na mape. Merania znalca polárnou metódou majú toleranciu 14 cm.

Na otázku právneho zástupcu žalovaných znalec uviedol že metóda polárna bola najpresnejšia akú
zvoliť mohol, podľa názoru znalca iná presnejšia metóda neexistuje (ak by existovala, použil by ju).
Na námietku R. F. ktorý poukázal že v náčrte pri priložení pravítka sa vyskytujú lomy hraníc od bodu 18
do bodu 8, pričom však znalec vo svojom posudku uvádza že by to mala byť priamka znalec uviedol
že žiadny lomový bod od bodu 18 po bod 8 neexistuje, nepresnosť mohla byť spôsobená pri tlači
dokumentu, mohla vzniknúť zmenou mierky, keď vytyčovací náčrt má mierku 1:500 a mapový list 1:2880,

pričom pri prevedení do tejto mierky (1:2880) by nepresnosť zanikla. Pri znaleckom posudku zohľadnil
aj geometrické plány, ktoré spresňujú zobrazenie mapy - po predložení geometrického plánu č. 244/361
znalec uviedol, že ten je kreslený rukou a nie je možné z neho vychádzať nakoľko nie je presný, po
predložení ďalšieho plánu znalec uviedol že ten bol vypracovaný pre účely inžinierskych sietí a pre
konanie pred súdom je nepoužiteľný.

15.
Podaním došlým súdu dňa 6.4.2011 žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu tak že súd
uloží odporcom (žalovaným) v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú.
Zavar, zapísanú na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX ako parc.č. XX/X

- zast. plochy o výmere XXX m2 v časti ako je graficky znázornená na polohopisnom náčrte Ing. Dušana
Danka zo dňa 19.2.2011 v mierke M - 1:50 bodmi W 19, W 8 a bodom 100 a vytyčovacom náčrte Ing.
Dušana Danka zo dňa 19.2.2010 č. plánu 1/2011, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, a uloží odporcom
(žalovaným) v 1. a 2. rade povinnosť postaviť tehlový múr o výške 1,80 m, v šírke 20 cm a dĺžke 50
cm medzi pravým predným rohom rodinného domu navrhovateľov (žalobcov) č. XX v línii čelnej strany

rodinného domu č. 53 od bodu XXX až po hranicu medzi parcelami č. 55/9 a č. XXX/X a zároveň postaviť
tehlový múr o výške 1,80 m, v šírke 20 cm na hranici medzi parcelami č. 55/9 a č. XXX/X od bodu 100
v dĺžke 2,80 m tak, ako sú tieto body uvedené na polohopisnom náčrte Ing. Dušana Danka v mierke M
- 1:50 zo dňa 19.2.2011 a vytyčovacom náčrte Ing. Dušana Danka zo dňa 19.2.2010 č. plánu 1/2011, a
uloží odporcom (žalovaným) v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom (žalobcom) trovy konania

a právneho zastupovania.
Uznesením č. 24C/82/2001-231 zo dňa 21.4.2011 súd navrhnutú zmenu petitu pripustil.

16.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa

12.5.2011 v ktorom uviedli že žalobcovia sa vlastníctvo „sporného múrika“ snažia preukázať potvrdením
starostu obce, pričom však nejde o dôkaz, na základe ktorého by bolo nepochybne preukázané, že to
boli žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, kto múrik postavil; z potvrdenia nie je možné zistiť na
základe akých poznatkov starosta obce toto vydal, ani to či (ak by takáto zvyklosť skutočne v minulosti
existovala)sapodobnýúzusbezvýhraddodržiaval.Trvajúnatomžemúriknechalapostaviťnebohápani

L. (právna predchodkyňa žalovaných), ktorá ho aj udržiavala (maľovala, opravovala) - dôkazné bremeno
v predmetnej veci zaťažuje žalobcov ktorí by mali bezpečne preukázať že boli vlastníkmi sporného
múrika.

17.

Svedok Ing. Dušan Danko na pojednávaní konanom dňa 14.9.2011 uviedol že F. F. bol požiadaný na
zameranie pozemkov, resp. hraníc medzi pozemkami v k.ú. Zavar. Predtým ako prácu vykonal navštívil
kataster nehnuteľností v Trnave, vyžiadal si katastrálnu mapu a určenie pevných bodov z ktorých
zameranie vychádza, oboznámil sa so znaleckým posudkom Ing. Wágnera. Pri zameraní vychádzal
z tých istých podkladov ako Ing. Wágner, pričom zameral celkovú situáciu medzi oboma spornými

pozemkami, zameral aj hranice ďalších pozemkov; zameranie robil s totálnou stanicou Wild T1001,
polárnou metódou. Po zameraní vypracoval správu v ktorej porovnal výsledky práce Ing. Wágnera - z
jeho výsledkov vyplývala, že merania a ich výsledky uvedené v znaleckom posudku Ing. Wágnera sú
správne až na jeden lomový bod označený v jeho nákrese ako W8, ktorý podľa výsledkov meraní avýpočtov vôbec neexistuje, v znaleckom posudku vôbec nemal byť (jedná sa o bod označený v nákrese
znaleckého posudku Ing. Wágnera ako červená 8). Podľa meraní svedka hranica medzi pozemkami je
rovná priamka z bodu 11 až do bodu 2 nákresu znaleckého posudku Ing. Wágnera, avšak Ing. Wágner

v bode 8 spravil lom ktorý tam nemá byť. Z toho dôvodu potom dospel znalec Ing. Wágner k záveru že
unimobunka stojí na pozemku žalovaných. Jedná sa približne o rozdiel 29 cm, tento lom, resp. odchýlka
v náčrte kvôli použitej mierke nie je vidieť.
Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedok uviedol že podľa jeho meraní hranica medzi pozemkami
prebieha tak, že jestvujúci plot (v zadnej časti pozemku) a tiež zachovalé základy starého plotu sa

nachádzajú na pozemku žalobcov. Lomový bod ktorý zistil Ing. Wágner (W8, resp. červená 8) sa
nenachádza ani v starších zameraniach, ktoré mal svedok k dispozícii (napr. nákres z roku 1941).
Na otázky právneho zástupcu žalovaných svedok uviedol že v oblasti geodézie a kartografie nie je ani
nikdy nebol znalcom. S požiadavkou na vypracovanie správy sa na svedka obrátil F. F. v roku 2010.
Uznesením č. 24C 82/2001-261 zo dňa 29.9.2011 súd priznal svedkovi Ing. Dušanovi Dankovi svedočné
vo výške 210,24 €.

18.
Uznesením č. 24C/82/2001-252 zo dňa 23.9.2011 bola do konania ustanovená znalkyňa Ing. Anna
Šobichová ktorej úlohou bolo vypracovať znalecký posudok vo veci priebehu hraníc pozemkov, polohy
stavieb resp. unimobuniek na nich stojacich, ohľadom zamerania polohy a postavenia stavieb, príp.

zistenia vlastníckych vzťahov na parc.č. XX/X (pôvodne parc.č. XX/2) nachádzajúca sa v k.ú. Zavar,
zapísaná na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX - zast. plochy o
výmere 487 m2 a susedných parciel č. XXX/X a XXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Zavar, zapísané na
Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX o výmere XXX m2 a 617 m2 s
dôrazom na zodpovedanie otázky, či stavby z parc.č. XXX/X a XXX/X zasahujú do parc.č XX/X (pôvodne

parc.č. XX/X), a či pôvodný tehlový múrik stál na parc.č. XX/X (pôvodne parc.č. XX/X) alebo na parc.č.
XXX/X a XXX/X, zamerania hranice pozemkov parc.č. XX/X a parc.č. XXX/X v prednej časti od ulice,
zamerania osadenia plota medzi parc.č. XX/X a parc.č. č XXX/X v prednej časti, určenia či žalovaní
zasahujú umiestnením unimobuniek do vlastníctva žalobcov, vyjadrenia sa k výsledkom znaleckého
dokazovania - k znaleckému posudku č. X/XX vypracovaného Ing. Romanom Wágnerom a k výsledkom

meraní - k vytyčovaciemu náčrtu a vyjadreniu vypracovaného Ing. Dušanom Dankom.
Žalobkyňa v 1. rade zaplatila preddavok na znalecké dokazovanie dňa 12.10.2011 vo výške 200,00
€, žalobca v 2. rade zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie dňa 12.10.2011 vo výške 200,00
€, žalovaný v 1. rade zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie dňa 4.10.2011 vo výške 200,00 €,
žalovaný v 2. rade zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie dňa 4.10.2011 vo výške 200,00 €.

Znalkyňa Ing. Anna Šobichová podala znalecký posudok č. 4/2011 vypracovaný dňa 20.4.2012. Uviedla
že vzala do úvahy aj geometrické plány a merania už vykonané. Dňa 21.3.2012 v k.ú. Zavar vykonala
geodetické zameranie unimobuniek a tehlového múrika - meranie bolo vykonané totálnou stanicou Leica
TC307 a prístrojom GPS900CS. Na základe uvedeného odpovedala na zadané otázky:
stavba, unimobunka č.s. 682 - potraviny, nachádzajúce sa na parc.č. XXX/XX zasahuje do parcely č.

C KN XX/X,
hranica medzi parcelami C KN č. XX/X,XX/X a XXX/X,XXX/X je priamka, nikde nie je lomená; tvorí ju
tehlový múrik, ktorého základy sú identifikovateľné,
tehlový múrik sa nachádza na parcele C KN č. XX/X a XX/X.
Na záver uviedla že v znaleckom dokazovaní Ing. Romana Wágnera zistila nesprávnu polohu niektorých

bodov, a to bod č. 8 a 18, ktoré by vytvárali zalomenie vlastníckej hranice; v meraní Ing. Dušana Danka
nezistila žiadne pochybnosti.
Uznesením č. 24C/82/2001-291 zo dňa 29.5.2012 súd priznal znalkyni Ing. Anne Šobichovej odmenu
za podanie znaleckého posudku vo výške 1.057,96 €.
Uznesením č. 24C/82/2001-325 zo dňa 8.10.2012 súd priznal znalkyni Ing. Anne Šobichovej odmenu

za účasť na pojednávaní dňa 24.9.2012 vo výške 130,22 €.

19.
K znaleckému posudku sa vyjadrili žalovaní -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním
došlým súdu dňa 12.6.2012 v ktorom uviedli že závery znalkyne podľa ktorých stavby - unimobunky č.s.

XXX postavené na parc.č. XXX/XX zasahujú do parcely č. C KN XX/X, pričom hranica medzi parcelami
C KN č. XX/X, XX/X a XXX/X, XXX/X je priamka, ktorá nie je lomená a tvorí ju tehlový múrik, základy
ktorého sú identifikovateľné, a tehlový múrik sa nachádza na parc.č. C KN č. XX/X a XX/X, považujú za
nesprávne (trvajú na záveroch znalca Ing. Romana Wágnera).K vyjadreniu priložili 4 ks fotografií.

20.

Na pojednávaní konanom dňa 24.9.2012 bola vypočutá znalkyňa Ing Anna Šobichová ktorá uviedla že
znalec Ing. Wágner sa napojil na systém JTS (jednotný trigonometrický systém), svoj znalecký posudok
odvíjal od bodov tohto systému - pri preskúmavaní znaleckého posudku Ing. Wágnera (s ktorým sa
musela vysporiadať pri vypracovaní jej znaleckého posudku) sa nestotožnila s polohou bodu č. 8 a bodu
č. 18 (tieto body v znaleckom posudku Ing. Wágnera sa nachádzajú inde ako podľa meraní znalkyne),

čím došlo k tomu, že znalec Ing. Wágner zistil že bod č. 8 sa nachádza presne na vlastníckej hranici.
Chybné bolo tiež konštatovanie znalca Ing. Wágnera že medzi bodmi č. 8 a č. 18 sa nachádza priamka,
nakoľko nejedná sa o priamku ale hranica je lomená.
Na otázky sudcu znalkyňa uviedla že na vlastníckej hranici existuje tehlový múrik, medzi parcelami č.
XX/X a XX/X na jednej strane a č. XXX/X na druhej strane, pričom tento múrik je postavený na parcele
č. XX/X a XX/X a to až k rohu rodinného domu na parcele XX/X.

Na pojednávaní konanom dňa 24.9.2012 právny zástupca žalovaných uviedol že nesúhlasí s výsledkami
meraní a s výsledkami uvedenými v znaleckom posudku Ing. Šobichovej - v konaní existujú dva
rovnocenné znalecké posudky medzi ktorými sú zásadné rozpory; žiada o vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku.

21.
Na pojednávaní konanom dňa 21.1.2013 bol vypočutý znalec Ing. Roman Wágner ktorý uviedol že
nevýrazný lomový bod sa nachádza v bode 18 - tento nie je voľným okom vidieť, je vidieť len v príslušnej
dokumentácii v počítači pri priblížení. Lomový bod v bode č. 8 neexistuje, jedná sa o roh rodinného
domu žalobcov.

Na otázku sudcu z akého dôvodu vznikli odchýlky vo výsledku merania jeho a znalkyne Ing. Šobichovej
uviedol že sa jedná o povolenú odchýlku, ktorá je určená strednou súradnicovou chybou v dĺžke 14 cm -
v prípade ak je odchýlka menšia sa body považujú za identické, pričom v konkrétnom prípade sa jedná
o odchýlku 8 cm. Toto uviedla vo svojom meraní znalkyňa Ing. Šobicová, znalec Ing. Wágner si nevie
vysvetliť ako mohla dospieť k takémuto meraniu vzhľadom na kvalitu a nepresnosť katastrálnej mapy

(nezáleží na presnosti prístroja, nakoľko dôležité sú údaje uvedené v mape, ktoré sa upresniť nedajú).
Na otázky právneho zástupcu žalovaných znalec uviedol že na svojom znaleckom posudku a jeho
výsledkoch ani potom, ako sa oboznámil s meraniami znalkyne Ing. Šobichovej, nemá dôvod nič zmeniť,
plne trvá na svojich záveroch. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Šobichovej nie je zrejmé na aké
body podrobného polohového bodového poľa sa napojila pri meraní, čo mohlo mať vplyv na výsledok

merania totálnou stanicou. Merania môžu byť vykonané s vysokou presnosťou, avšak limitujúca pri
výsledkoch merania a pri určení hranice je kvalita katastrálnej mapy, keď napr. hrúbka čiary v katastrálnej
mape je v reále 30 cm, tzn. že s väčšou presnosťou ako 30 cm nie je možné meranie uskutočniť (v
k.ú. Zavar neexistujú presnejšie mapy); znalkyňa Ing. Šobichová vzhľadom na nepresnosť katastrálnej
mapy v Zavare nemohla určiť hranice pozemku s presnosťou 8 cm.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov znalec uviedol že vo všetkých mapách existuje bod lomu 18 -
tento však je viditeľný iba pri priblížení a zväčšení mapy, v bežnej mierke tento bod lomu viditeľný nie
je; bod lomu je tak nepatrný, že pri nakreslení plánu hranica vyzerá ako priamka.

22.

Znalkyňa Ing. Anna Šobichová sa vyjadrila podaním došlým súdu dňa 13.2.2013 v ktorom uviedla
že pri meraní vychádzala už z existujúcich meraní, na základe ktorých boli vykonané zápisy v
katastri nehnuteľností, pričom takéto merania majú nadradenosť nad analógovou mapou (papierovou) -
argument že nemohla určiť hranicu pozemku s presnosťou 8 cm je zavádzajúci. Podľa znalkyne z kópie
z katastrálnej mapy je zrejmé, že lomový bod č.18 neexistuje.

23.
Uznesením č. 24C/82/2001-341 zo dňa 5.3.2013 bol do konania ustanovený znalec Ing. Štefan Špaček
ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok vo veci priebehu hraníc pozemkov, polohy stavieb
resp. unimobuniek na nich stojacich, ohľadom zamerania polohy a postavenia stavieb, príp. zistenia

vlastníckych vzťahov na parc.č. 55/9 (pôvodne parc.č. XX/X) nachádzajúca sa v k.ú. Zavar, zapísaná na
Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX - zast. plochy o výmere 487 m2 a
susedných parciel č. XXX/X a XXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Zavar, zapísané na Katastrálnom úrade
v Trnave, Správa katastra Trnava na LV č. XXX o výmere 230 m2 a 617 m2 s dôrazom na zodpovedanieotázky, či stavby z parc.č. XXX/X a XXX/X zasahujú do parc.č XX/X (pôvodne parc.č. XX/X), a či pôvodný
tehlový múrik stál na parc.č. XX/X (pôvodne parc.č. XX/X) alebo na parc.č. XXX/X a XXX/X, zamerania
hranicepozemkovparc.č.XX/Xaparc.č.XXX/Xvprednejčastiodulice,zameraniaosadeniaplotamedzi

parc.č. XX/X a parc.č. XXX/X v prednej časti, určenia či žalovaní zasahujú umiestnením unimobuniek
do vlastníctva žalobcov, vyjadrenia sa k výsledkom znaleckého dokazovania - k znaleckému posudku č.
2/09 vypracovaného Ing. Romanom Wágnerom a k výsledkom znaleckého dokazovania - k znaleckému
posudku č. 4/2011 vypracovaného Ing. Annou Šobichovou.
Žalovaný v 1. rade zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie dňa 22.3.2013 vo výške 200,00 €,

žalovaný v 2. rade zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie dňa 22.3.2013 vo výške 200,00 €.
Znalec Ing. Štefan Špaček podal znalecký posudok č. 11/2013 vypracovaný dňa 10.6.2013. Uviedol že
požiadal o poskytnutie podkladov Správu katastra Trnava (vektorové podklady - vektorovú katastrálnu
mapu), preštudoval geometrické plány, vytyčovacie výkresy a pod., preveril vlastnícke vzťahy k
pozemkom a porovnal číselné údaje o výmerách s vektorovými údajmi, skúmal aj susedné pozemky.
Vykonal potrebné geodetické práce, založenie bodového poľa (PBPP), zameranie skutočného stavu.

Po vykonanom geodetickom zameraní pozemkov znalec údaje spracoval, vykonal analýzu vzhľadom
na právny stav evidovaný v katastrálnom operáte a zistil, že unimobunka postavená na pozemku parc.č.
195/56 (postavené sú tri vedľa seba) nezasahuje do pozemku žalobcov pozemok parc.č. XX/X. Pri
analýzeskutočnéhostavuporovnanímsprávnymstavomzistilznalecďalejžehranicamedzipozemkami
parc.č. XXX/X,X,XX na jednej strane a parc.č. XX/X a XX/X je priamka v právnom stave, a v skutočnosti

čiastočne reprezentuje starý tehlový múr (polohu múru zameral v bodoch číslo XX, XX, XX meračského
záznamu, a merané údaje potvrdili túto skutočnosť). K znaleckému posudku číslo 2/09 Ing. Romana
Wágnera uviedol že znalec urobil jednoznačný záver, ale v posudku ho nedostatočne dokumentuje -
merania vykonal z novo určeného bodového poľa (bodov číslo 5001 5002), pričom z bodu 5001 nemohol
zamerať body na hranici medzi pozemkami parc.č. XXX/XX a XX/X, a musel si vyhotoviť ešte ďalší

pomocný meračský bod, čo sa však v posudku neuvádza; mierka zobrazenia situácie je nevhodná a
nečitateľná. K znaleckému posudku číslo 4/2011 Ing. Anny Šobichovej uviedol že z jej znaleckého
posudku sa nedá zistiť ako sa dostala k súradniciam vo vnútornej časti pozemku žalovaných (nie
je tam založené bodové pole), umiestnenie pozemku resp. unimobuniek nezodpovedá právnemu ani
skutočnému stavu, nie je zistiteľné ako mohla znalkyňa zamerať a zakresliť jednu bunku odklonenú od

ostatných dvoch, pretože všetky sú osadené vedľa seba, pričom odklonenie je také, že pri spracovaní
došla k záveru, že jedna z unimobuniek zasahuje do pozemku žalobcov. Ani jeden bod v kritickom mieste
nie je dokumentovaný ako bol získaný, z ktorého bodu sa meralo a z ktorého sa vychádzalo; v dvorovej
časti žalovaných nie je vykonané žiadne meranie.
Uznesením č. 24C/82/2001-391 zo dňa 11.7.2013 súd priznal znalcovi Ing. Štefanovi Špačkovi odmenu

za podanie znaleckého posudku vo výške 638,19 €.

24.
K znaleckému posudku sa vyjadrili žalovaní -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním
došlým súdu dňa 18.7.2013 v ktorom uviedli že so znaleckým posudkom súhlasia, závery znalca

považujú za dostatočne vyargumentované, znalec svoj znalecký posudok jasne odôvodnil; ako kontrolný
znalec aj zaujal a vysvetlil nedostatky predchádzajúcich znaleckých dokazovaní (Ing. Roman Wágner
a Ing. Anna Šobichová).

25.

K znaleckému posudku sa vyjadrili žalobcovia -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním
došlým súdu dňa 31.7.2013 v ktorom uviedli, že so znaleckým posudkom znalca Ing. Štefana
Špačka nesúhlasia. Podrobne sa venujú procesu zamerania, ohliadky na mieste samom znalcom,
prítomnosti / neprítomnosti účastníkov, a iných formálnych nedostatkov, na základe čoho závery
znaleckého posudku spochybňujú. Znaleckému posudku tiež vytýkajú vady odborného charakteru (napr.

nepresné zakreslenie stavby rodinného domu, mierky na mapových prílohách, nesprávne zameranie
rodinného domu žalobcov, chybu kótovania a pod.), ktoré však relevantným spôsobom neodôvodnili.

26.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia došlým dňa 19.3.2014, opraveným a doplneným

podaním došlým súdu dňa 14.4.2014, sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia ktorým by súd uložil
žalovanému v 2. rade aby sa dočasne zdržal konania smerujúceho k odstráneniu nehnuteľnosti - stavba,
predajňa potravín, súp.č. XXX, postavená na pozemku, parcela registra „C“, parc.č. XXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, nachádzajúca sa v k.ú. a Obec Zavar, okres Trnava, zapísaná naLV č. XXX vedený Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to až do dňa vykonania obhliadky
na mieste samom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp.zn. 24C/82/2001, alebo
alternatívne do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod

sp.zn. 24C/82/2001.
Uznesením č. 24C/82/2001-460 zo dňa 29.4.2014, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave
č. 23Co/322/2014-484 zo dňa 30.6.2014 súd návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

27.
Na pojednávaní konanom dňa 12.2.2014 bol vypočutý znalec Ing. Štefan Špaček ktorý uviedol že
unimobunka je umiestnená celá na parcele žalovaných (č. XXX/56) a nezasahuje do parcely žalobcov
(č. XX/X), a to ani len čiastočne. Merania robil tak, že z katastra si vyžiadal katastrálnu mapu v
analógovej forme (t.j. čiary boli nakreslené perom), následne si vyžiadal katastrálnu mapu z ústredného
archívu geodézie a kartografie v Bratislave kde sa nachádza originál katastrálnej mapy, pričom táto

bola transformovaná do digitálnej formy. Pri vypracovaní znaleckého posudku vzal do úvahy hranice
pozemkov a cesty ktorá prechádza okolo týchto pozemkov, na základe čoho dospel k súradniciam a
lomovým bodom, ktoré použil pre vypracovanie znaleckého posudku; uvedené hranice skontroloval aj
podľa výmery jednotlivých pozemkov, ktorá bola zachovaná pri oboch pozemkoch.
Na otázky sudcu znalec uviedol že zo znaleckého posudku Ing. Wágnera nie je zrejmé, kde meral

lomové body a ako dospel k znaleckému záveru, takisto zo znaleckého posudku Ing. Šobichovej nie je
zrejmé aké merania boli vykonané, a na základe akých meraní dospela k znaleckému záveru; v oboch
uvedených znaleckých posudkoch je postavenie unimobuniek zakreslené inak, ako je v skutočnosti v
teréne. V prednej časti medzi pozemkami žiaden múr ani jeho zostatky znalec nezaznamenal - aj ak
by múr alebo základ múru sa na mieste nachádzali, nemôže tvoriť hranicu pozemku. Uviedol ďalej

že ním zakreslená hranica medzi pozemkami (čierna čiara - právny stav) je priamka, pričom právny
stav čiastočne reprezentuje starý ohradný tehlový múr (tento sa zachoval iba čiastočne) v zadnej časti
pozemku.

28.

Vo veci sa konala dňa 30.9.2014 ohliadka na ulici Hlavná XX a XX v Zavare, pri ktorej bolo zistené že
pred domom č. XX (žalovaní) sa nachádzajú predsunuté približne 4 metre tri unimobunky postavené na
betónovej platni. Na hranici pozemkov v predzáhradkách pri unimobunkách bola odkopaná časť zeminy,
pod betónovou platňou na ktorej sú postavené unimobunky je vidno pozostatky základov, približne na
dĺžke 2 metre a šírke 3 až 10 cm (podľa žalobcov sa jedná o pozostatky starého múra, ktorý oddeľoval

pozemky - keďže na základe pôvodného múrika sú postavené unimobunky vyplýva z toho, že sú
postavené na pozemku žalobcov, podľa žalovaných žiaden múr medzi pozemkami nestál - pozostatky
tehlových základov sú pozostatkami stavby letnej kuchyne). Z pozemku žalobcov je vidno pozostatky
tehlového múru približne 1,70 m vysokého, dlhého približne 60 metrov (po koniec pozemku žalobcov),
pričom tehlový múr pri dome žalobcov je situovaný tak, že zasahuje akoby do „vnútrajšku“ domu približne

v časti 40 cm, tzn. viditeľne nie je pokračovaním línie múru v prednej časti domu (v predzáhradke),
takáto línia viditeľne neexistuje (podľa žalobcov je to spôsobené tým, že dom je „vychýlený“); základy
múrika (ktorých časť je odkrytá aj z dvora žalobcov) sa zdajú byť rovnaké ako základy, ktoré boli odkryté
pred domom v predzáhradke. Pri ohliadka z nehnuteľnosti žalovaných po celej dĺžke domu žalobcov
nie sú badateľné, nie sú vidieť, základy žiadneho múra, dom žalobcov je postavený na podeste, tehlová

štruktúramúraniejeviditeľná.Zpredloženejfotografiežalovanýchjezreteľné,ženapozemku,namieste
kde stoja unimobunky, stála stavba letnej kuchyne. Zo strany pozemku žalovaných je viditeľný tehlový
múr vo výške približne 1,8 m, ktorý pokračuje po koniec pozemku, a pozemky žalobcov a žalovaných
oddeľuje, pri dome žalobcov od záhrady múr končí, a nie je viditeľné žiadne jeho pokračovanie cez,
alebo vedľa alebo popod dom.

29.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 26.11.2014 v ktorom uviedli že N. F., ako právna predchodkyňa žalobcov, nadobudla vlastnícke
právo k parcele žalobcov na základe kúpno-odpredajnej zmluvy zo dňa 10.3.1939, ktorej predmetom bol

prevod vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam označeným ako dvor a hospodárske stavisko, zapísané
v PK vedenej pre k.ú. Zavar, vložka č. XXX - z uvedených nehnuteľností sa následne odčlenila časť
evidovaná v súčasnosti ako parcela žalobcov. Predávané nehnuteľnosti boli oddelené od susediacich
pozemkov (v súčasnosti parcela žalovaného v 2. rade) tehlovým múrom, ktorého šírka bola 50 cma ktorého základ v zemi mal šírku 70 cm - tehlový múr bol postavený v 19. storočí C. L., právnym
predchodcom N. F., a zachoval sa do súčasnosti; v Obci Zavar bola zaužívaná obyčaj, podľa ktorej
si vlastník oplotil / ohradil svoje pozemky plotom postaveným zo severnej strany (o čom svedčí aj

potvrdenie Obce Zavar zo dňa 2.3.2011, a výmer zo dňa 22.9.1947 č. XXXXX). Právni predchodcovia
účastníkov rešpektovali pôvodný tehlový múr oddeľujúci parcelu žalobcov od parciel žalovaného v 2.
rade ako prirodzenú hranicu medzi nimi, medzi právnymi predchodcami účastníkov v minulosti nevznikol
a nebol ani vedený žiaden spor o určenie hranice medzi ich susediacimi pozemkami - pôvodný tehlový
múr oddeľujúci parcely účastníkov teda existoval už v roku 1941, pričom vytváral hranicu medzi nimi

v prírode, ktorá sa od vzniku múru nemenila, a ktorú vlastníci pozemkov rešpektovali. Existenciu
pôvodného tehlového múru preukazujú aj fotografie z päťdesiatych rokov 20. storočia, na ktorej je
zachytený otec žalobcov, z ktorej vyplýva existencia múru v čase pred nadobudnutím vlastníckych práv
k parcelám žalovaného v 2. rade manželmi L. (jeho právnymi predchodcami) - uvedená skutočnosť
vylučuje možnosť výstavby akejkoľvek časti múru žalovanými. Uviedli ďalej že právni predchodcovia
žalobcov nadobudli vlastnícke právo k parcele č. XX, ktorej hranica bola zo severnej strany daná a

tvorená pôvodným tehlovým múrom, túto hranicu rešpektovali a takto vymedzenú parcelu považovali
za svoju, a nakladali s ňou ako s vlastnou - bez ohľadu na skutočnú hranicu parcely č. XX právni
predchodcovia žalobcov boli dobromyseľní v tom že im parcela č. XX v medziach daných pôvodným
tehlovým múrom patrí, pričom toto svoje vlastnícke právo odvodzovali od kúpno-odpredajnej zmluvy zo
dňa 10.3.1939.

K vyjadreniu priložili žalobcovia 6 ks fotografií.

30.
Na pojednávaní konanom dňa 1.12.2014 právny zástupca žalobcov uviedol že pôvodný tehlový múrik
bol postavený na prelome 19. a 20. storočia, začiatkom 40. rokov 20. storočia bol v časti kde sa

staval dom žalobcov až po cestu zbúraný z dôvodu výstavby domu, následne po postavení domu
bola časť múrika (približne 3 metre) nanovo postavená, a to na mieste kde stal pôvodný múrik. Právni
predchodcovia vo vlastníctve žalovaných, manželia L., kúpili nehnuteľnosť ktorú t.č. vlastnia žalovaní v
čase, keď opätovne múrik bol postavený, a počas doby keď vlastnili nehnuteľnosť, neprišlo medzi nimi a
právnymi predchodcami žalobcov k žiadnemu sporu ani nezrovnalostiam ohľadom vlastníctva k múriku.

Poukázal na skutočnosť že v znaleckom posudku Ing. Špačka nebola vyriešená otázka na ktorom
pozemku sa nachádzajú základy tehlového múra (či na pozemku žalobcov alebo žalovaných), pričom
podľa znaleckého posudku Ing. Šobichovej sa uvedené základy nachádzajú na pozemku žalobcov.
Ďalej poukázal na výkaz výmer z roku 1941 v ktorom sa uvádza, že hranice medzi pozemkami sú
reprezentované starým tehlovým múrom, ktorý od založenia mapy nebol menený, poukázal tiež na

obyčaj v Obci Zavar, podľa ktorej vlastník si ohradzoval pozemok stavbou oplotenia zo severnej strany,
čo je prípad starého tehlového múru.
Na pojednávaní konanom dňa 1.12.2014 právny zástupca žalovaných uviedol že žiadny tehlový múrik
v predzáhradke, o ktorom hovoria žalobcovia neexistoval; to čo ukazovali na ohliadne žalobcovia neboli
pozostatky tehlového múrika, ale pozostatky letnej kuchyne, ktorá sa nachádza na pozemku žalovaných.

Na pojednávaní konanom dňa 1.12.2014 žalovaný v 1. rade uviedol že vedľa letnej kuchyne nebol
žiaden múrik. Žalovaný v 1. rade žiadny tehlový múrik nebúral - zbúral len stavbu letnej kuchyne; žiadny
samostatný múrik vedľa letnej kuchyne nestál. Letná kuchynka stála na mieste približne 35 rokov.

31.

Svedkyňa J. Q. na pojednávaní konanom dňa 28.1.2015 uviedla že pracovala v 60-tich rokoch 20.
storočia na MNV, podľa jej vedomostí žiadne nezrovnalosti medzi susedmi neboli, ohľadom hraníc
pozemku neviedli žiadne spory. V uvedenom čase v nehnuteľnosti, kde teraz bývajú žalovaní, bývala
rodina L.. Svedkyňa si pamätá že z uličnej strany bol múrik - nevedela uviesť kade viedol, na čiom
pozemku bol postavený.

Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedkyňa uviedla že múrik bol postavený „niekde medzi domami
F. a L.“, nepamätá si aký dlhý alebo široký bol.
Svedkyňa S. F. (žalobcovia sú jej neterou a synovcom) na pojednávaní konanom dňa 28.1.2015 uviedla
že v roku 1953 stál v predzáhradke plot ktorý postavili jej svokrovci (F.), múrik bol vysoký približne 150
cm, dlhý asi 3 metre. V dobe keď nehnuteľnosť nadobudli žalovaní bol múrik zbúraný.

Na otázky právneho zástupcu žalobcov svedkyňa uviedla že vzťahy medzi L. a F. boli dobré, pomáhali
si, kvôli pozemku sa nikdy nehádali; vlastníctvo k múriku nikdy nebolo medzi F. a L. sporné.
Na otázky právneho zástupcu žalovaných svedkyňa uviedla že všetci považovali za vlastníkov múrika
F., nakoľko títo múrik postavili (o čom vie iba z počutia; v roku 1953 už múrik stál).32.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa

9.2.2015 v ktorom poukázali na skutočnosť, že svedkyne Q. a F. (ktorých výsluch navrhli žalobcovia)
sa nevedeli vyjadriť, svedkyňa F. (teta žalobcov) ani nevedela, či stavba na fotografii je údajný múr,
alebo (teraz už zbúraná) letná kuchyňa žalovaných. Uviedli že v minulosti na hraniciach pozemkov
účastníkov pravdepodobne stál nejaký múrik, ktorý pokračoval v línii domu žalobcov do ulice, avšak
tento bol zbúraný pred niekoľkými desaťročiami - údajné základy na ktoré žalobcovia odkazujú nemajú

pôvod v uvedenom múre, ale predstavujú pozostatky teraz už zbúranej letnej kuchyne. S. neuniesli
dôkazné bremeno v časti žaloby ktorou sa domáhajú, aby boli žalovaní zaviazaní vybudovať tehlový
múr - aby totiž mohli byť v tejto časti úspešní, museli by preukázať že boli vlastníkmi takéhoto tehlového
múru, ale (keďže sa domáhajú, aby bol obnovený pôvodný stav) i to, že nimi v žalobe opísaný tehlový
múr zodpovedal svojimi rozmermi a situovaním pôvodnému tehlovému múru; výsledky vykonaného
dokazovania však nedávajú spoľahlivý podklad pre záver, že pôvodný múr mal skutočne také rozmery

(výšku, šírku a dĺžku) aký má mať múr, ktorého postavenie žalobcovia požadujú.

33.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
27.2.2015 v ktorom poukázali na výkaz plôch k situačnému plánu na rozdelenie parciel čís. kat. 55,191

a XXX/X zo dňa 24.4.1941 v ktorom sa uvádza nasledovné: „Medzi parcelami č.k. 55 a XXX, 195/1
opravený bol zákres hranice kat. mapy podľa skutočnosti vo smyslu § 39 kat, zákona, § 36 vládn.
nar. č. XX a výnosu min. fin. zo dňa XX/XXX. 1930 čj. 30011/30-111/6, keďže sa jedná o hranicu v
prírodevyznačenústarýmmúrom,ktorýoddobyzaloženiamapyzmenenýnebol."-zuvedenéhovyplýva
existencia tehlového múru oddeľujúceho pôvodnú parcelu žalobcov od pôvodnej parcely žalovaného v

2. rade už v roku 1941, pričom pôvodný tehlový múr vytváral hranicu medzi nimi v prírode, ktorá sa od
vzniku múru nemenila a ktorú vlastníci pozemkov rešpektovali. V časti B vlastníctvo pozemnoknižnej
vložky č. 969 sa uvádza pod poradovým číslom 1 a 2 nasledovný zápis: „Podľa kúpnopredajnej smluvy
danej v Zavari dňa 22. mája 1941, zapisuje sa nehnuteľnosť parc. čísl. 195/4 vpísaná sem z verejného
priestoru parc. čís. 195/1 a vkladá sa na ňu vlastnícke právo manželom: a) L. L. polovicou, b) L.

L. r. B. polovicou." - z uvedeného vyplýva nadobudnutie bezpodielového spoluvlastníctva k pôvodnej
parcele žalovaného v 2. rade jeho právnymi predchodcami (manželia L.) v roku XXXX. Z uvedených
listinných dôkazov podľa žalobcov vyplýva že: a) právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva právnej
predchodkyne žalobcov k pôvodnej parcele žalobcov je kúpna zmluva zo dňa 10.3.1939, b) pôvodná
parcela žalobcov bola ku dňu 24.4.1941 oddelená od parcely č. XXX/X pôvodným tehlovým múrom,

c) ku dňu 24.4.1941 susedila pôvodná parcela žalobcov s parcelou č. 195/1 predstavujúcou verejné
priestranstvo ktoré slúžilo ako cesta, resp. hradská a námestie, d) z parcely č. 195/1 predstavujúcou
verejné priestranstvo sa odčlenila pôvodná parcela žalovaného v 2. rade najskôr ku dňu 22.5.1941, e)
právni predchodcovia žalovaného v 2. rade (manželia L.) nadobudli vlastnícke právo k pôvodnej parcele
žalovaného v 2. rade až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.1941. Z uvedeného je potom zrejmé že

právna predchodkyňa žalobcov nadobudla vlastnícke právo k pôvodnej parcele žalobcov v čase kedy a)
pôvodná parcela žalobcov bola ohraničená zo severnej strany pôvodným tehlovým múrom, b) pôvodná
parcela žalobcov susedila na severnej strane s verejným priestranstvom, c) do dňa 22.5.1941 manželia
L. neboli susedmi právnej predchodkyne žalobcov so severnej strany, nakoľko nemali žiadne vlastnícke
práva k pôvodnej parcele žalovaného v 2. rade, d) manželia L. sa nemohli stať a nestali vlastníkmi, ani

spoluvlastníkmi pôvodného tehlového múru oddeľujúceho pozemky účastníkov konania, nakoľko v čase
nadobudnutia ich spoluvlastníckeho práva ku pôvodnej parcele žalovaného v 2. rade pôvodný tehlový
múr už bol postavený a stál na pôvodnej parcele žalobcov, e) letná kuchynka a pivnica žalovaného v 2.
rade mohli susediť výlučne s pôvodným tehlovým múrom postaveným na pôvodnom pozemku žalobcov,
na základe čoho letná kuchynka, ani pivnica žalovaného v 2. rade nemohli a nevytvárali prirodzenú

hranicu medzi pozemkami účastníkov konania, ani ich právnych predchodcov. Relevantné skutočnosti je
možné zobraziť na časovej osy nasledovne: kúpna zmluva právnej predchodkyne žalobcov - 10.3.1939,
pôvodnáparcelažalobcovoddelenáodparcelyč.XXX/Xpredstavujúcejverejnépriestranstvopôvodným
tehlovým múrom tvoriacim hranicu v prírode na mieste samom - 24.4.1941, vyčlenenie pôvodnej parcely
žalovaného v 2. rade z parcely č. XXX/1 predstavujúcej verejné priestranstvo - 22.05.1941, zápis kúpnej

zmluvy právnych predchodcov žalovaného v 2. rade - 14.10.1941.
K vyjadreniu priložili žalobcovia výpis z PKV 969 pre k.ú. Zavar, výkaz plôch k situačnému plánu na
rozdelenie parciel čís. kat. XX, XXX a XXX/X zo dňa 24.4.1941.34.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
25.3.2015 v ktorom uviedli že vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu uvedených v rozsudku zo

dňa 30.11.2010 je zásadnou otázkou to, kde presne sa nachádzal plot (múrik) medzi parc.č. XX/X,
XX/X a parc.č. XXX/X a XXX/X, ktorý mal byť určujúci pre reálnu hranicu medzi parcelami, pričom za
účelom zodpovedania tejto otázky odvolací súd požadoval doplnenie dokazovania najmä a) kedy, kde
a kto postavil predmetný plot a aký bol jeho stavebnotechnický stav (šírka, výška, presné umiestnenie
v teréne), b) či hranica medzi pozemkami viedla stredom plota, alebo viedla po okraji plota zo strany

žalovaných alebo viedla po okraji plota zo strany žalobcov; dôkazné bremeno zaťažuje pritom žalobcov,
ktorímusiapreukázalinimitvrdenýskutkovýstav,apokiaľneunesúdôkaznébremeno,takžalobanebola
podaná dôvodne - podľa žalovaných žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko samotný F. F.
uvádzal, že po výstavbe ich rodinného domu v roku 1951 (t.j. po tom čo jeho rodičia predtým časť
pôvodného starého múru v roku 1947 zbúrali) postavili jeho rodičia vraj na hranici pôvodného starého
múrika pred domom nový múrik (ktorý je predmetom sporu). Pokiaľ teda žalobcovia tvrdia že ich právni

predchodcovia v roku 1951 postavili v predmetnej časti múr práve na mieste kde stál pôvodný múr,
musia toto tvrdenie preukázať, čo však nespravili, a na preukázanie svojho tvrdenia ani neponúkli žiadne
dôkazy. Poukázali na vykonanú ohliadku na mieste samom pri ktorom bolo súdom zistené, že hranica
múru ktorá je viditeľná v časti od dvora, a hranica múru ktorá je viditeľná v časti od predzáhradky,
nemôže byť v jednej línii, nakoľko zakrivenie domu resp. jeho posunutie nie je v takom rozsahu, aby

múr mohol pokračovať od záhrady (zadná časť domu žalobcov) do predzáhradky (predná časť domu
žalobcov); z ohliadky tak vyplynulo že pozostatky základov pod unimobunkami nie sú v jednej línii s
pôvodným múrom, čo spochybňuje tvrdenie žalobcov o tom, že viditeľné základy nachádzajúce sa pod
unimobunkami sú pozostatkami tehlového múru. Pokiaľ teda ide o časť návrhu ktorou sa žalobcovia
domáhajú uloženia povinnosti žalovaným postaviť tehlový múr, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

na preukázanie skutočnosti že daný múr (ktorý mal byť postavený niekedy v roku 1951) vôbec existoval,
vrátane jeho stavebnotechnického stavu a umiestnenia v teréne, rovnako žalobcovia nepreukázali ani
právny titul na základe ktorého by nimi tvrdené vlastnícke právo k múru malo na nich prejsť (napr.
vybudovaním, kúpnou zmluvou, dedičským rozhodnutím, vydržaním atď.).

35.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 na otázky právneho zástupcu žalobcov
uviedol že vlastníkom predmetných pozemkov sa stali niekedy v roku 1995 až 1998, predchádzajúcimi
vlastníkmi bola rodina L.. S právnym predchodcom žalobcov F. F. si vychádzal dobre, F. F. nikdy
nenaznačil že by mal problémy s nejakým múrikom, nikdy sa nebavili o žiadnom múriku. Uviedol že

žiadny múrik na predmetnom pozemku neexistoval - jednalo sa o stenu letnej kuchyne ktorú povolili
rodine L. postaviť právni predchodcovia žalobcov; žalovaní búrali letnú kuchyňu, a nie múrik. Keď sa
nasťahovali na pozemok žalovaní, bola tam letná kuchyňa už postavená.
Žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 na otázky právneho zástupcu žalobcov
uviedol že predchádzajúcimi vlastníkmi sporných pozemkov boli rodičia žalovaného v 2. rade, pred nimi

vlastnili nehnuteľnosť L.; nevie o tom, že by bol spor ohľadom stavby oddeľujúcej pozemky účastníkov,
resp. ich právnych predchodcov. Žalovaný v 2. rade sa podieľal na búraní stavby letnej kuchyne, nevie
kto ju postavil, ale jednalo sa s určitosťou o letnú kuchyňu, nakoľko tehly boli previazané v rohoch - keby
to bol múrik by to tak nebolo.
Svedok F. F. na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 na otázky právneho zástupcu žalobcov uviedol že

pozemok kde býval svedok bol ohraničený múrom ktorý je tam doposiaľ; pri stavbe domu bola zbúraná
časť tohto múra v prednej časti pozemku, po dostavbe domu postavil jeho otec v prednej časti od ulice
múr (v roku 1951), múr bol postavený z dôvodu, že pred domom mala byť predzáhradka a mala byť
oddelená od ulice. L. bol štandardne postavený, mal hrúbku približne 20 cm, vysoký bol 1,80 až 1,90 m,
dlhý dva až tri metre. Niekedy v roku 1963 až 1964 manželia L. stavali letnú kuchyňu, pričom múr ktorý

v tom čase tam stál bol využitý ako jedna zo stien letnej kuchyne, ku ktorej boli potom pristavené ďalšie
steny; pri stavbe letnej kuchyne nebol pristavený k pôvodnému múru žiadny múr ktorý by bol súčasťou
letnej kuchyne, boli k nemu dostavené iba steny. Svedok nevie o tom, že by jeho matka predala alebo
previedla pri stavbe letnej kuchyne na manželov L. múrik - „nejako sa dohodli“ pretože mali dobré vzťahy,
jeho matka nikdy nemala výhrady voči stavbe letnej kuchyne, „povedala L. aby si to spravil“, nakoľko

jej pán L. veľmi pomáhal.

36.Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 20.5.2015 v ktorom uviedli že právni predchodcovia žalobcov ohradil pôvodnú parcelu
tehlovým múrom, ktorého základ v zemi má šírku 70 cm a nad zemským povrchom šírku 50 cm,

z dôvodu že v Obci Zavar platila obyčaj podľa ktorej si vlastník pozemku ohradil svoj pozemok zo
severnej strany; tehlový múr tvoril prirodzenú hranicu medzi pôvodnou parcelou žalobcov a susediacou
nehnuteľnosťou (pozemkom parc.č. 195/1, ktorej vlastníkom bola Obec Zavar), čo je zrejmé z výkazu
plôchvktoromsauvádza,žehranicamedzipôvodnouparceloužalobcovaobecnouparceloujevprírode
na mieste samom vytvorená starým tehlovým múrom, ktorý od doby založenia mapy zmenený nebol.

Poukázali na skutočnosť že aj stavebným úradom Obce Zavar sú žalobcovia označení a považovaní
za spoluvlastníkov tehlového múra ktorý oddeľuje pôvodnú parcelu žalobcov od pôvodnej parcely
žalovaného v 2. rade. Na záver uviedli že vo veci uniesli bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno a
preukázali a) vlastnícke právo k pozemku parc.č. 55/9, b) existenciu tehlového múru oddeľujúceho
najskôrpôvodnúparcelužalobcovodobecnéhopozemku,anásledne(porozdeleníobecnéhopozemku)
oddeľujúceho pôvodnú parcelu žalobcov od pôvodnej parcely žalovaného v 2. rade, c) rešpektovanie

tehlového múru ako prirodzenej hranice medzi pôvodnou parcelou žalobcov a obecným pozemkom,
resp. po jeho rozdelení aj pôvodnou parcelou žalovaného v 2. rade takmer 50 rokov vtedajšími vlastníkmi
týchto pozemkov, d) rešpektovanie múrika ako prirodzenej hranice medzi pôvodnou parcelou žalobcov
a pôvodnou parcelou žalovaného v 2. rade až do roku 2000 (teda takmer 50 rokov) účastníkmi konania,
g) výstavbu múrika právnymi predchodcami žalobcov a nadobudnutie vlastníckeho práva k nemu, h)

stavebnotechnické vlastnosti múrika, i) zbúranie múrika žalovanými.
K vyjadreniu priložili žalobcovia kópiu z katastrálnej mapy pre Obec Zavar.

37.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým

súdu dňa26.5.2015 v ktorom uviedli že svedok F. F. vo výpovedi uviedol, že niekedy v rokoch 1963
až 1964 manželia L. (právni predchodcovia žalovaných) použili, so súhlasom právnych predchodcov
žalobcov, predmetný múr ako jednu zo stien letnej kuchyne ktorú vybudovali - „zabudovaním“ múru do
novovznikajúcej stavby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaných k
múru a to tzv. spracovaním veci podľa vtedy platných ustanovení § 125 a nasl. zák.č. 141/1950 Zb.;

takýmto spôsobom potom právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo k uvedenému múru ex lege
stratili, a to v prospech právnych predchodcov žalovaných (manželia L.), ako vlastníkov letnej kuchyne,
ktorej súčasťou sa zabudovaním predmetný múr stal, a žalovaní ako právni nástupcovia manželov L. a
vlastníci letnej kuchyne preto mali právo tento objekt zbúrať.

38.
Právny zástupca žalobcov pred pojednávaním konaným dňa 12.8.2015 uviedol že vzhľadom ku
skutočnosti, že unimobunky, ktorých vypratanie bolo predmetom návrhu, boli odstránené, berie v tejto
časti návrh späť; uplatňuje aj za túto časť konania náhradu trov, nakoľko návrh bol podaný dôvodne.
Rozhodnutie o čiastočnom späťvzatí návrhu nadobudlo právoplatnosť.

39.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 12.8.2015 uviedol, že začiatkom mája 2015 bol
síce medzi pozemkami žalobcov a žalovaných postavený múr (postavili ho žalovaní), nejedná sa však
o stavbu o ktorej by boli žalobcovia informovaní, podľa ich názoru táto stavba múru stojí na pozemku

žalobcov - trvajú na návrhu v časti ktorým žalovaným bude uložená povinnosť vystavať špecifikovaný
múr.

40.
Odvolací súd vo svojom ostatnom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 30.9.2016 uviedol, že súd prevej

inštancie má zistiť, kde presne sa v minulosti nachádzal (plot) múrik medzi parcelami č. XX/X, XX/X,
a parcelami č. XXX/X a XXX/X, ktorý je podľa strán určujúci pre reálnu hranicu medzi parcelami, a za
tým účelom zistiť kedy, kde a kto postavil plot, aký bol jeho stavebno-technický stav (preukázanie tohto
zaťažuje žalobcov, ktorí musia navrhnúť dôkazy, žalobcovia tiež musia preukázať nimi tvrdený priebeh
hranice), ďalej súd prvej inštancie musí zistiť či plot rešpektoval katastrálnu hranicu, či sa rešpektovala

takto vytvorená hranica pozemkov, kedy vznikol o hranicu medzi pozemkami spor, a tiež zistiť z akého
dôvodu, kedy, ktoré časti a kým boli zbúrané, teda bude potrebné doplniť dokazovanie na zistenie
priebehu hranice medzi pozemkami a odstrániť pochybnosti o správnosti geometrického merania. Podľa
odvolaciehosúduzvykonanéhodokazovaniamožnomaťzapreukázané,žepôvodnýmúrbolpostavenýžalobcami, resp. ich právnymi predchodcami, a z toho vyplýva že vlastníkmi pôvodného múru boli
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia. Ďalej podľa odvolacieho súdu letná kuchyňa nebola pozdĺž
celého múru, a nebola v letnej kuchyni zadná stena popri múre pristavená - žalovaní však zbúrali

múr nielen za letnou kuchyňou, ale celý, a umiestnili na miesto časti múru unimobunky - nie je teda
možné jednoznačne posúdiť, či došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k múru, najmä či bola splnená
podmienka dobromyseľnosti. Odvolací súd ďalej uviedol, že nebola jednoznačne zodpovedaná otázka,
kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami, kde stál pôvodný tehlový múr, či stál na hranici pozemkov -
v záveroch znaleckých posudkov sú na uvedenú otázku nekompletné a rôzne odpovede; žalobcovia

navrhli doplniť dokazovanie ďalším znaleckým posudkom, čo súd prvej inštancie odmietol vykonať, a
na ťarchu žalobcov pripísal neunesenie dôkazného bremena. Pokiaľ nie je zrejmá hranica pozemkov,
nie je ani možné určiť, kde sa múr novo postavený žalovanými nachádza, či na hranici pozemkov, resp.
na pozemku žalovaných alebo žalobcov, a či si jeho výstavbou žalovaní splnili povinnosť vyplývajúcu
zo žaloby.

41.
Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu
dňa 20.3.2017 v ktorom uviedli že predmetné nehnuteľnosti kupovali vrátane tzv. letnej kuchyne, ktorá
už stála (bola postavená pred viac ako 50 rokmi). Za letnou kuchyňou (z pohľadu od žalobcov) bol
domurovaný tehlový múr v dĺžke 50 cm a šírke 20 cm, ktorý bol s letnou kuchyňou previazaný a bol v

tvare písmena ,.L“, pričom jeho časť nadväzovala na letnú kuchyňu a časť bola kolmo na ňu na úroveň
bočnej steny rodinného domu žalobcov (úlohou tohto múrika bolo, aby sa zabránilo výbehu hydiny a
zvierat na verejný priestor); ani pred letnou kuchyňou a ani za ňou žiaden iný múr nebol (pokiaľ sú na
niektorých fotografiách na zemi zreteľné pozostatky základov, sú to pozostatky obvodového múru letnej
kuchyne). Žalovaní zbúrali len svoju letnú kuchyňu (vrátane spomínaného výklenku - malého múrika

o dĺžke 50 cm a šírke 20 cm ). Uviedli ďalej že po odstránení unimobunky vznikol medzi pozemkami
žalobcov a žalovaných voľný priestor, preto žalovaní v súlade so stavebnými zámermi a na základe
riadneho stavebného povolenia celý ich pozemok oplotili múrom vybudovaným na ich pozemku - časť
oplotenia oddeľuje pozemok žalovaných od pozemku žalobcov, preto sa stala i vo zvyšnej časti žaloba
nedôvodná. Poukázali na to, že ani odstránenie unimobunky, ani vybudovanie oplotenia neuskutočnili

preto, že by žalobu považovali za dôvodnú, ale preto, že s sa pre nich stala unimobunka nepotrebná,
a po jej odstránení bolo potrebné pozemok oplotiť.
K vyjadreniu priložili žalovaní stavebné povolenie vydané Obcou Zavar dňa 30.8.2011, list Obce Zavar
- Oznámenie o ohlásení drobnej stavby zo dňa 1.6.2015, informatívnu kópiu z mapy vyhotovenú
dňa 25.5.2015, rozhodnutie o odstránení stavby vydané Obcou Zavar dňa 14.10.2014, rozhodnutie o

odstránení stavby vydané Obcou Zavar dňa 14.4.2014.

42.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 5.6.2017 uviedol, že počas konania nebola
určená hranica medzi pozemkami, preto žalobcovia nevedia či novo postavený múr je postavený na

správnom mieste, a či patrí žalobcom.
Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 5.6.2017 uviedol, že múr je postavený na
pozemku žalovaných.
Ďalej uviedol že to, čoho sa žalobcovia v súčasnosti domáhajú nie je zmysluplné, keďže celý pozemok
žalovaných je oplotený.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 5.6.2017 uviedol, že sa nejednalo o múr, ale o stavbu
letnej kuchyne - sú tam 40 cm základy v hĺbke 2,5 metra, čo boli základy letnej kuchyne.
Ďalej uviedol že unimobunku odstránili z dôvodu, že prevádzka potravín (umiestnená v unimobunke)
nebolo rentabilná. Nakoľko žalovaní rekonštruovali dom aj s pozemkom, okolo celého domu postavili
oplotenie - stavali ho na mieste, kde bola pôvodná stavba letnej kuchyne (postavená približne pred 50

rokmi pôvodnými majiteľmi - L.). Múr je z betónových tvárnic, základy sú v hĺbke 2,5 metra, ide o základy
pôvodnej letnej kuchyne, základy majú šírku 40 cm, múr má šírku 15 cm, vysoký je 200 cm, dlhý je
zhruba 5 metrov od ulice. Žalovaní nemali dôvod konzultovať stavbu múru so žalobcami, nakoľko sa
jednalo o stavbu realizovanú na ich pozemku, na základoch bývalej letnej kuchyne.

43.
Žalobcovia súdu predložili súkromný znalecký posudok Ing. Milana Hačka č. 1/2015, vypracovaný
dňa 8.8.2015, v ktorom znalec uviedol že postupoval tzv. počtárskou metódou výpočtu ortogonálnychvytyčovacích prvkov; podrobné meranie nevykonal ani nebol na mieste, všetky podrobné údaje prevzal
zo znaleckých posudkov a z vytýčenia hranice pozemku.
Znalec zhodnotil doterajšie v konaní vyhotovené znalecké posudky, a to

Ing. Wágnera - uviedol že poloha múru je zobrazená pod podrobnými bodmi č. 11 a 18, rohy unimobunky
ako body č. 2 a 8, vlastnícka hranica je definovaná bodmi č. 11, 18 a 2.; z prílohy je zrejmé, že bod č.
8 zasahuje do vlastníctva žalobcov - znalec tvrdí opak. Podľa znalca meranie nie je postačujúce, nie sú
zamerané ďalšie dôležité skutočnosti.
Ing. Šobichovej - uviedol že vlastnícku hranicu definujú podrobné body č. 217 (začiatok vlastníckej

hranice), 216 (múr), 214 (múr), 213 (múr), 212 (múr), 210 (koniec múru) a 8000 (koniec vlastníckej
hranice). Z prílohy č. 6. vyplýva že bod č. 8 (roh unimobunky) zasahuje do vlastníctva žalobcov 0,26 m.
Ing. Špačka - znalec uviedol že vlastnícka hranica je definovaná podrobnými bodmi č. 23 (múr), 22 (múr),
21 (múr), vzťažnými bodmi sú body č. 5 a 9 (rohy unimobunky), 24 a 27 (rohy domu); z prílohy vyplýva že
bod č. 9 (roh unimobunky) zasahuje svojou polohou do vlastníctva žalobcov 0,10 m - znalec tvrdí opak.
a zhodnotil tiež vytýčenie hranice pozemkov vyhotovené geodetom a kartografom Ing. Dankom - znalec

uviedol že vlastnícka hranica je definovaná podrobnými bodmi č. 129 (začiatok hranice), 128 (múr), 134
(múr) a 100 (koniec vlastníckej hranice), vzťažnými bodmi sú podrobné body č. 8. (roh unimobunky), 97
(roh unimobunky), 101 a 123 (rohy domov). Z výpočtu vyplýva, že podrobný bod č. 8 svojou polohou
zasahuje do vlastníctva žalobcov 0,14 m.
Na záver znalec uviedol že z výpočtov a grafických spracovaní merania vyplýva, že stavba unimobunky

svojou polohou zasahuje do vlastníctva žalobcov. Žiadny znalec ani geodet však nezameral v prednej
časti polohu základu múru po odkrytí zeminy. Priebeh vlastníckej hranice medzi žalobcami a žalovanými
je priamy, priamosť udáva tehlový múr.

44.

Žalovaní sa k znaleckému posudku Ing. Milana Hačka vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho
zástupcu- podaním došlým súdu dňa 22.6.2017 v ktorom znalecký posudok spochybnili, keď poukázali
na skutočnosť že Ing. Hačko bol v roku 2009 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, a k jeho opätovnému
zaevidovaniu do zoznamu znalcov došlo až dňa 11.6.2015, t.j. dva mesiace predtým než dostal
od žalobcov objednávku na vypracovanie znaleckého posudku. S ohľadom na závery vo vzťahu k

predchádzajúcim posudkom znalcov by mali mať títo možnosť sa k posudku Ing. Hačku vyjadriť. Uviedli
ďalej že požiadavka žalobcov aby žalovaní vybudovali nimi špecifikovaný múr nie je dôvodná, nakoľko
pozemky v súčasnosti oddeľuje plot, ktorého výška je 2 metre a šírka 15 cm - žalobcovia sa teda
domáhajú toho, aby žalovaní časť nimi vybudovaného múru zbúrali a postavili z tehál múr o 20 cm nižší
a 5 cm širší, pričom takúto požiadavku považujú žalovaní za nezmyselnú, ktorá je v rozpore s § 3, ods.

1 Občianskeho zákonníka.

45.
Znalec Ing. Milan Hačko na pojednávaní konanom dňa 13.9.2017 uviedol že porovnal predchádzajúce
znalecké posudky Ing. Wágnera, Ing. Šobichovej a Ing. Špačka, a dospel k záveru, že bývalá

unimobunka zasahovala do vlastníctva žalobcov (prekračovala svojim uložením a osadením hranicu
medzi pozemkami). Uviedol že pôvodný múrik v prednej časti pozemku síce neexistuje, ale existujú jeho
základy ktoré je vidno po odkrytí zeminy - podľa názoru znalca bývalý múrik by mal tvoriť jednu líniu s
existujúcim múrom oddeľujúcich záhrady pozemkov.
Na otázky sudcu znalec uviedol že na mieste samom nebol, vychádzal iba zo znaleckých posudkov ktoré

sú súčasťou spisu, a z meraní geodeta Ing. Danka. Všetci znalci vo svojich posudkoch zamerali situáciu
tak, že unimobunka čiastočne zasahuje do vlastníckej hranice medzi pozemkami, preto si nevie vysvetliť
prečo znalci Ing. Wágner a Ing. Špaček uviedli, že unimobunka do pozemku žalobcov nezasahuje. Ďalej
uviedol že on nevykonal merania, vychádzal iba z meraní predchádzajúcich znalcov a Ing. Danka, a
použil matematickú metódu. Znalec sa nevedel vyjadriť, či starý tehlový múrik (zbúraný) sa nachádzal

na hranici pozemkov (nakoľko fyzicky na mieste nebol, ani žiadne merania v tomto smere nevykonal).
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 13.9.2017 uviedol že z predložených
znaleckých posudkov je zrejmé, že starý tehlový múrik (t.č. zbúraný) ležal medzi pozemkami strán
sporu, čím je vyriešená otázka kde stál starý tehlový múrik tak, že bol postavený na hranici pozemkov
- momentálne nie je zrejmé, či t.č. jestvujúci múr postavený žalovanými je na tejto hranici resp. kde

presne sa nachádza.

46.Znalkyňa Ing. Anna Šobichová sa k znaleckému posudku Ing. Hačka vyjadrila podaním došlým súdu
dňa 28.12.2018 v ktorom uviedla že trvá na jej výsledkoch. Stavby - unimobunky zasahujú do parcely
č. XX/X, hranica medzi pozemkami je priamka, nikde nie je lomená, tvorí ju tehlový múrik, základy

sú identifikovateľné, tehlový múrik sa nachádza na parcele č. XX/X a XX/X. Na otázku či pôvodný
tehlový múrik pred domom žalobcov stál na vlastníckej hranici (celý alebo čiastočne) znalkyňa nevedela
odpovedať, nakoľko v čase jej meraní pred domom žalobcov nestál žiadny múrik (stál len na parc. č.
XX/X a XX/X). Na záver uviedla že súhlasí so záverom znalca Ing. Hačka, že stavba unimobunky svojou
polohou zasahovala do vlastníctva žalobcov.

Znalec Ing. Roman Wágner sa k znaleckému posudku Ing. Hačka vyjadril podaním došlým súdu dňa
9.1.2019 v ktorom uviedol že 1/ ak je predmetom sporu hranica medzi pozemkami je neprípustné
nepoužívať mapový elaborát (ako to spravil znalec Ing. Hačko) z dôvodu, že hranice pozemkov sú
definované práve v mapovom operáte a práve s mapovým operátom je potrebné porovnávať výsledky
merania t.j. skutočné umiestnenie v teréne znateľný pevných bodov (rohov stavieb, múrov a pod.), 2/
ak znalec nevykonal geodetické zameranie a ani nebol na mieste samom tak sa nemôže vyjadrovať k

umiestneniujednotlivýchstaviebaanikpriebehuhranícpozemkovpretoženemápredstavuakopredmet
sporu v skutočnosti vyzerá a aké sú vzájomné vzťahy, vzdialenosti a umiestnenia jednotlivých stavieb.
Znalec v posudku nijako nezadefinoval priebeh spornej hranice (neuviedol žiadne ním určené súradnice
bodov, ktoré by predstavovali túto hranicu), preto nie je možné sa vyjadriť k správnosti ním porovnávanej
hranice ako ani k jeho ďalším zisteniam - na základe uvedeného považuje znalec Ing. Wágner znalecký

posudok Ing. Hačka za nepoužiteľný. Na záver uviedol že trvá na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré
uvádza v jeho znaleckom posudku.
Znalec Ing. Štefan Špaček sa k znaleckému posudku Ing. Milana Hačka vyjadril podaním došlým súdu
dňa 16.5.2019 v ktorom uviedol že v katastrálnom území Zavar je vedená vektorová katastrálna mapa,
vektorové údaje nie je možné používať na vytyčovanie hraníc a spracovanie geometrických plánov

(údaje je potrebné preveriť novou vektorizáciou s vykonanou kontrolou tzv. identických bodov v teréne),
preto vykonal samostatnú vlastnú vektorizáciu, kontrolu vykonal aj na susednom pozemku parc.č. XX/
X, XX/X, XX/X. Zistil že hranica medzi pozemkami parc.č. XXX/X, 5, XX na jednej strane a parc.č. XX/
X a XX/X je priamka v právnom stave, a v skutočnosti čiastočne reprezentuje starý ohradný tehlový
múr v bodoch číslo 21, 22, 23; múr je postavený na pozemkoch žalobcov parc.č. XX/X a XX/X. Znalec

trvá na záveroch ktoré uviedol v posudku, teda že unimobunka postavená na pozemku parc.č. XXX/56
nezasahuje do pozemku žalobcov (parc.č. XX/X), vzdialenosť medzi rodinným domom žalobcov a
unimobunkou v prednej časti je 0,31 m.

47.

Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
19.6.2018 v ktorom poukázali na skutočnosť, že všetci znalci v celom rozsahu zotrvávajú na svojich
znaleckých posudkoch. Znalec Ing. Wágner uvádza že znalecký posudok vypracovaný Ing. Hačkom
považuje za absolútne nepoužiteľný z dôvodu, že je neprípustné nepoužívať mapový elaborát (tak
ako to spravil Ing. Hačko) nakoľko hranice pozemkov sú definované práve v mapovom operáte a s

týmto je potrebné porovnávať výsledky merania, a naviac Ing. Hačko ani nebol na mieste samom,
takže sa nemôže vyjadrovať k umiestneniu jednotlivých stavieb ani k priebehu hraníc jednotlivých
pozemkov. Ing. Špaček vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku Ing. Hačku zdôvodnil svoj postup
pri vypracovaní svojho znaleckého posudku ako i závery. Za takejto situácie je zrejmé že žalobcom
sa nepodarilo preukázať, že unimobunka zasahovala do pozemku žalobcov, pričom sú to žalobcovia

ktorých v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Podľa žalovaných nie je dôvodná ani časť žaloby,
ktorou sa žalobcovia domáhajú vybudovania múru, nakoľko žalovaní medzičasom na celom pozemku
po jeho obvode (teda i na časti ktorej sa týka žaloba) vybudovali z betónových tvárnic múr, ktorého výška
je 2 m a šírka 15 cm.

48.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 10.7.2018 v ktorom uviedli že sa stotožňujú so závermi znaleckého posudku znalca Ing. Hačka
(podľa ktorého unimobunka svojou polohou zasahovala do vlastníctva žalobcov), s takýmto záverom
sa stotožnila aj znalkyňa Ing. Šobichová (jej závery sa v podstatných častiach zhodujú s výsledkami

meraní Ing. Hačka); ku zhodným záverom dospel aj Ing. Danko, ktorý v roku 2010 vykonal zameranie
pozemkov. Znalec Ing. Wágner v znaleckom posudku okrem iného uviedol že vlastnícka hranica medzi
pozemkami je lomená priamka - s týmto tvrdením sa nestotožnil žiadny zo znalcov, naopak každý
potvrdil že vlastnícka hranica je rovná priamka bez lomového bodu (aj sám Ing. Wágner následneuviedol, že k zalomeniu priamky mohlo dôjsť chybou pri tlačení dokumentu, a aj podľa neho by
to mala byť rovná priamka). Vyjadrenia Ing. Wágnera že znalec Ing. Hačko mal použiť mapový
elaborát, a z dôvodu že nevykonal geodetické meranie na mieste samom sa nemôže vyjadrovať k

umiestneniu jednotlivých stavieb ani k priebehu hraníc pozemkov považujú žalobcovia za tendenčné a
pravdu skresľujúce tvrdenia, nakoľko Ing. Hačko vychádzal z meraní uskutočnených predchádzajúcimi
znalcami. Znalec Ing. Špaček vo vyjadrení k znaleckému posudku Ing. Hačka len zopakoval tvrdenia
zo svojho znaleckého posudku, podľa ktorých unimobunka žalovaných nezasahovala do pozemku
žalobcov (v ďalšom žalobcovia opätovne spochybňujú znalecký posudok Ing. Špačka, považujú ho za

nepresvedčivý a nepreskúmateľný).

49.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 1.10.2018 uviedol že žalobcovi sa od počiatku
domáhajú naturálnej reštitúcie, preto upresňujú petit žaloby tak, že žalovaní sú povinní na vlastné
náklady postaviť v prospech žalobcov v 1. a v 2. rade do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v

2. rade každého z nich v podiele jedna polovica z celku tehlový múr, ktorého rozmery a umiestnenie sú
špecifikované už v predchádzajúcom pripustení zmeny žaloby resp. v návrhu.
Právny zástupca žalovaných s pripustením zmeny petitu žaloby vyslovil súhlas.
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 1.10.2018 súd pripustil zmenu petitu tak, že tento
znie: „Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní na vlastné náklady postaviť v prospech žalobcov v 1. a v 2.

rade do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade, každého z nich v podiele 1/2 z celku,
tehlový múr o výške 1,8 m, v šírke 20 cm a dĺžke 50 cm medzi pravým predným rohom rodinného domu
žalobcov č. XX, v línii čelnej strany rodinného domu č. XX od bodu XXX až po hranicu medzi parcelami
č. XX/X a č. XXX/X, a zároveň postaviť tehlový múr o výške 1,80 m, v šírke 20 cm na hranici medzi
parcelami č. XX/X a č. XXX/X od bodu 100 v dĺžke 2,8 m tak, ako sú tieto body uvedené v polohopisnom

náčrte Ing. Dušana Danka v mierke M-1:50 zo dňa 19.2.2011 a vytyčovacom náčrte Ing. Dušana Danka
zo dňa 19.2.2010 č. plánu 1/2011“.

50.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 1.10.2018 uviedol že nie je hospodárne do

konania ustanovovať ďalšieho znalca ktorý by mal určiť kde a na akom pozemku múr stojí, naviac
dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na žalovaných.
Právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa 1.10.2018 uviedol že dôkazné bremeno v
spore zaťažuje žalobcov, nakoľko oni sa domáhajú postavenia múrika tvrdiac, že stojí na ich pozemku
ich, pričom však podľa znaleckých posudkov Ing. Wágnera a Ing. Špačeka pôvodný tehlový múr stál

na pozemku žalovaných.

51.
Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol že z listinných dôkazov (kúpna zmluva z 10.3.1939,
vyjadrenie Obce Zavar zo dňa 2.3.2011, rozhodnutie Obce Zavar ako stavebného úradu zo dňa

1.3.2007, výkaz plôch zo dňa 24.4.1941, a výpis z pozemno knižnej vložky č. 969) vyplýva, že právna
predchodkyňa žalobcov N. F. sa stala výlučnou vlastníčkou vtedajšej parcely č. XX. V Obci Zavar platila
obyčaj, podľa ktorej si vlastník pozemku postavil plot zo severnej strany, a N. F. nadobudla dotknutý
pozemok v čase, kedy tento bol zo severnej strany ohradený tehlovým múrom - tento sa nachádzal
na hranici pozemku N. F. tak, že jeho vonkajšia strana kopírovala hranice pozemkov a bol postavený

na pozemku N. F.; doposiaľ sa zachoval pôvodný tehlový múr za rodinným domov žalobcov, v časti
pred rodinným domom boli zachované jeho základy. Na týchto základoch bol po výstavbe rodinného
domu postavený tehlový múr vo vlastníctve N. F., na výstavbe ktorého sa podieľal právny predchodca
žalobcov(ichotec).PrávnipredchodcoviažalovanýchmanželiaL.nadobudlivlastníckeprávokpozemku
parcela č. XXX/5 až kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.1941 (vklad povolený / zapísaný 14.10.1941), pričom

v čase pred uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy sa na tejto parcele nachádzalo námestie a cesta,
ktoré boli vo vlastníctve Obce Zavar, a hranicu medzi pozemkom právnej predchodkyne žalobcov a
pozemkami Obce Zavar tvoril pôvodný tehlový múr (vyplýva to z výkazu plôch zo dňa 24.4.1941) - z
uvedeného je zrejmé že pôvodný tehlový múr tvoril hranicu medzi pozemkami právnej predchodkyne
žalobcov a právnym predchodcov žalovaných. V ďalšom opätovne a rozsiahlo poukazuje na údajné

vady znaleckých posudkov Ing. Wágnera a Ing. Špačeka (t.j. posudkov ktoré sú v neprospech žalobcov),
stotožňuje sa so znaleckými posudkami Ing. Šobichovej a Ing. Hačka (t.j. posudkov ktoré sú v prospech
žalobcov).Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol že znalci Ing. Wágner a Ing. Špaček zaujali
záver, že unimobunka stála výlučne na pozemku žalovaných a nezasahovala do pozemku žalobcov,
uvedení znalci spochybnili závery znaleckého posudku Ing. Hačka. Zdôraznil že žalovaní neodstránili

unimobunku z dôvodu, že by v tejto časti považovali žalobu za dôvodnú, ale z dôvodu že predmetná
unimobunka stratila svoju pôvodnú účelnosť a prestala slúžiť tomu, prečo bola postavená. Následne
žalovaní celý pozemok oplotili, keď múr postavili na základoch starého múra.
Žalobca v 2. rade v záverečnej reči uviedol že žalovaní bez povolenia právneho predchodcu žalobcov
búrali, ani sa ho nespýtali na stanovisko, bez konzultácie alebo povolenia osadili unimobunky, stavebné

povolenia si zabezpečili až dodatočne - nie je preto správne, aby žalovaní vo vzťahu k podanej žalobe
hovorili o dobrých mravoch.
Žalovaný v 1. rade v záverečnej reči uviedol že múrik ako ho charakterizujú žalobcovia nikdy neexistoval,
jednalo sa vždy iba obvodový múr, ktorý bol súčasťou letnej kuchyne. Je pravdou že pred domom
žalobcov na ulici stáli nejaké múriky, tieto však boli buď obecné alebo to boli ešte pozostatky z múru z
čias grófa Mailátha. Je nemysliteľné, že múrik ktorý opisujú žalobcovia by mal základ 2,5 m do hĺbky.

Žalovaní momentálne postavili na pôvodných základoch iný múr, ktorý odhraďuje pozemky.

52.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a ich právneho zástupcu, žalovaných a ich
právneho zástupcu, výsluchom svedkov F. F. (bol vypočutý aj v postavení pôvodného žalobcu), I..

DušanaDanka,AgnešiQ.,ZdenkyF.,oboznámenímsasoznaleckýmiposudkamiaosobnýmvýsluchom
znalcov Ing. Romana Wágnera, Ing. Anny Šobichovej, Ing. Štefana Špačka, a Ing. Milana Hačka,
ohliadkou vykonanou na mieste samom, oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu a s listinnými
dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Vlastníkmi parc.č. XX/X (pôvodne časť parc.č. XX/X) a parc.č. XX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Zavar sú
od roku 2002 žalobcovia; vlastníkom parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. Zavar je
od roku 2006 žalovaný v 2. rade.
Na parc.č. XXX/XX (časť parc.č. XXX/X) stála stavba z unimobuniek, pričom parc.č. XXX/X (XXX/XX)
je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, stavba unimobuniek je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade

(a pôvodne vo vlastníctve aj žalovaného v 1. rade a C. W.) - konanie v časti o odstránenie stavieb
unimobuniek bolo súdom právoplatne zastavené.
Medzi pozemkami parc.č. XX/X vo vlastníctve žalobcov a parc.č. XXX/X (XXX/XX) vo vlastníctve
žalovaného v 2. rade stál múrik postavený v roku 1951 alebo 1952 právnymi predchodcami žalobcov;
v predchádzajúcom období mal na mieste tohto múrika stáť iný múrik, ktorý mal byť zbúraný právnymi

predchodcami žalobcov v súvislosti so stavbou ich domu (pravdepodobne v roku 1947). Múrik ktorý
mali postaviť právni predchodcovia žalobcov v rokoch 1951 / 1952 zbúrali žalovaní v 1. a 2. rade v
období február až august 2001, pričom ale títo nebúrali „múrik“, ale búrali stavbu letnej kuchyne, ktorej
súčasťou sa pôvodný múrik medzičasom stal. Umiestnenie pôvodného múrika (t.j. či stál na pozemku
žalobcov alebo žalovaných) v konaní nebolo s konečnou platnosťou vyriešené (existujú štyri znalecké

posudky, ktoré jeho umiestnenie identifikujú rozdielne) - strany sporu však v tomto smere už nenavrhli
vykonať ďalšie dokazovanie! Nebolo tiež preukázané, že okrem stavby letnej kuchyne žalovaní búrali aj
„časť múrika ktorá sa nachádzala za letnou kuchyňou“, čo konštatoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
Krajský súd v Trnave (dokazovanie v tomto smere vôbec nebolo vykonané, súdu nie je zrejmé ako
odvolací súd k takto vyslovenému záveru došiel). Na rozdiel od konštatovania odvolacieho súdu je

pohľadom na fotografie označené „A“ a „B“ (ale aj na fotografie z č.l. -517- a -536-) práve zrejmé, že pred
stavbou tzv. letnej kuchyne sa ani v minulosti nenachádzala stavba žiadneho múrika (z iných historických
fotografií situácia nie je zrejmá).
Súdzotrvávanastanovisku,ževpriebehukonanianebolidostatočnepreukázanépresnérozmery(šírka,
výška, dĺžka), presné osadenie v teréne, ani nebolo špecifikované stavebno technické riešenie múrika

- jednalo sa iba o tvrdenia žalobcov, ktoré však neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Čo
sa týka umiestnenia pôvodného múrika (t.j. či stál na pozemku žalobcov, žalovaných alebo na hranici
pozemkov), táto opätovne nebola vyriešená (vzhľadom na rozpornosť štyroch znaleckých posudkov),
pričom ani z odkopaných základov nie je zrejmé, že by sa jednalo o základy múrika (ako to tvrdili
žalobcovia), alebo či sa jedná o základy letnej kuchyne (ako to tvrdia žalovaní, keď súd sa skôr prikláňa,

vzhľadom na hĺbku základov, k tejto verzii) - dôkazové bremeno v tomto smere opätovne zaťažovalo
žalobcov. Z vykonanej ohliadky sa súdu javí nepravdepodobné, že by múrik (neskôr ako súčasť letnej
kuchyne) mohol stáť na parcele žalobcov, nakoľko znalci (okrem Ing. Wágnera) tvrdili že hranica je
priamka, pričom optickým predĺžením hranice ktorá je zreteľná a zachovaná v zadnej časti nehnuteľnostístrán sporu, nemohol byť múrik postavený tak, ako ho lokalizujú žalobcovia (musel by byť postavený
priamo pred, resp. smerom „do“ domu žalobcov). Naviac žiadny znalec nezaznamenal, že pôvodný
tehlový múrik, resp. základy ktoré žalobcovia vydávajú za základy múrika, stál na pozemku žalobcov,

resp. na vlastníckej hranici.
V roku 1963 / 1964 manželia L. (právni predchodcovia vo vlastníctve žalovaných) stavali letnú kuchyňu,
pričom predmetný múrik bol využitý ako jedna zo stien letnej kuchyne, keď k nemu boli pristavené ďalšie
steny (pri stavbe letnej kuchyne nebol pristavený k pôvodnému múru žiadny múr ktorý by bol súčasťou
letnej kuchyne) - na využití múrika pre uvedené účely prišlo medzi právnymi predchodcami žalobcov

a manželmi L. k „dohode, pretože mali dobré vzťahy ... právni predchodcovia žalobcov nikdy nemali
výhrady voči stavbe letnej kuchyne“ (viď výpoveď svedka F. F.).
Právni predchodcovia žalovaného v 2. rade (jeho rodičia) nadobudli nehnuteľnosti, vrátane letnej
kuchyne v roku 1989 od rodiny L. (v roku 2001 ich nadobudol do BSM žalovaný v 2. rade a C. W., v roku
2007 ich nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný v 2. rade) - od tejto doby stavbu letnej kuchyne
nerušene užívali, udržiavali ju, rovnako tak ju užívala predtým rodina L..

V priebehu konania žalovaný v 2. rade realizoval na mieste kde mohol v minulosti stáť predmetný tehlový
múrik, a kde stála v minulosti stavba letnej kuchyne stavbu nového múru z betónových tvárnic, ktorým
boli nehnuteľnosti strán sporu úplne oddelené (vrátane časti v ktorej žalobcovia trvajú na postavení nimi
špecifikovaného múru).

53.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 132, ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134, ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto

vykonáva právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.

Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.Podľa § 182 Civilného sporového poriadku ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve
strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení
strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Podľa § 187 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké
dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 191, ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa § 217, ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54.
Podľa R 8/1991: Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť
podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné.
Podľa R 50/1985 (s. 240 ods. 3): Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú a) existencia držby

veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patri; b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec
v držbe (trojročná doba u hnuteľných vecí, desaťročná doba u nehnuteľných vecí); c) spôsobilosť
predmetu vydržania.
Podľa Rč 50/2000: Do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba pre účely vydržania

započítať aj dobu, po ktorú vec držal pred 1. 1. 1992, a to aj v prípade, že išlo o vec v štátnom vlastníctve.
Podľa Ro NS ČR z 27.4.2006, sp.zn. 22 Cdo 984/2006: Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je
daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie,

je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samotného účastníka.
Podľa Ro NS ČR z 11.7.2002, sp.zn. 2190/2000: Oprávneným držiteľom v zmysle § 130, ods. 1
Občianskeho zákonníka je najmä držiteľ ktorý vec drží v ospravedlniteľnom omyle, že mu vec patrí.
Ospravedlniteľným omylom je taký omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že držiteľ postupoval s

obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom od okolností konkrétneho prípadu od každého
požadovať

55.
Súdnu ochranu vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti poskytuje Občiansky zákonník v ustanovení

§ 126 proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa
vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Z citovaného ustanovenia vyplývajú obidva základné
druhy vlastníckych žalôb, a to žaloba na vydanie veci (vindikačná žaloba) a žaloba na zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva (negatórna, zapieracia žaloba). Obe žaloby sú žalobami na plnenie a
chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky

vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie
vlastníckeho práva (aktívna legitimácia).
Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege),
prisplnenízákonompožadovanýchpredpokladov,ato:a)musíísťospôsobilýpredmetvydržania(každávec ktorá môže byť predmetom vlastníctva), b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá
počas celej zákonom ustanovenej doby (u nehnuteľností desaťročná), keď do plynutia tejto doby sa
započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Výsledkom splnenia uvedených

predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia
vydržacej doby - keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu
konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.
Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu, t.j. držiteľ musí
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí - za oprávnenú držbu sa považuje

nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom
že mu vec patrí ako vlastníkovi.
Konštitutívny právny účinok pre vznik vlastníckeho práva držiteľa veci má uplynutie kvalifikovanej
vydržacej doby (časový úsek počas ktorého musí oprávnený držiteľ spĺňať podmienky vydržania). Zákon
určuje vydržaciu dobu 10 rokov, ak predmetom dobromyseľnej držby sú nehnuteľnosti - vydržacia doby
začne plynúť od momentu dobromyseľného uchopenia držby veci; uplynutie vydržacej doby nezakladá

právny titul na získanie vlastníckeho práva, ale vlastnícke právo priamo zriaďuje, dokonca ak aj po
uplynutí vydržacej doby stratí vydržiteľ veci dobrú vieru, nemá to vplyv na vznik vlastníckeho práva (mala
fides superveniens non nocet). Do vydržacej doby počíta aj oprávnená držba právneho predchodcu
vydržiteľa, keď za právneho predchodcu oprávneného držiteľa treba považovať osobu ktorá mala držbu
pred vydržiteľom, a ktorá súhlasila s tým aby držbu po nej mal vydržiteľ alebo ten predchodca, ktorý

zomrel a ktorého dedičom sa stal vydržiteľ.
Za držiteľa sa považuje osoba ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Podstata
držby spočíva vo faktickom ovládaní predmetu držby (niekto má vec vo svojej fyzickej moci a môže tak
vykonávať priamu moc nad vecou, vec užíva, požíva jej plody a úžitky), a v úmysle držiteľa mať vec pre
seba (táto skutočnosť sa skúma z objektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska faktického správania sa držiteľa).

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi
ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej
držbe musí teda ísť o faktické ovládanie veci, musí byť vôľa nakladať s vecou ako so svojou (t.j. správať
sa k nej tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila), a musí byť prítomná dobrá viera že vec držiteľovi
patrí. Pri posudzovaní dobromyseľnosti je základným rozlišujúcim kritériom, či držiteľ veci pri normálnej

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol
alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec (ktorú fakticky ovláda) patrí.
V dobrej viere je teda držiteľ ktorý sa domnieva že mu držaná vec patrí, ale v skutočnosti tomu tak nie je -
dobrúvierujepotrebnéhodnotiťobjektívne,t.j.tvrdeniedržiteľaotomžemuvecpatríažesňounakladal
ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami („s prihliadnutím na všetky okolnosti“);

dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale v celom jej priebehu.
Skutočnosť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená má právny význam najmä pre vydržanie, nakoľko
iba oprávnený držiteľ môže vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo.
Pojem „dobré mravy” Občiansky zákonník nedefinuje, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách
morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná

slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie; jedná sa o súhrn etických a kultúrnych pravidiel
(noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno
preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, pričom dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo

týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod.
Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení (resp. z ich tvrdení) než je účastník, ktorý
nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že
splneniedôkaznejpovinnostiešteneznamenáautomatickyajuneseniedôkaznéhobremena-dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy

vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia
základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy,
a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musírozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.

56.
Spodná časť formulára V zostávajúcej časti žaloby (po čiastočnom zastavení konania ohľadom
povinnosti žalovaných odstrániť stavbu unimobuniek), t.j. v uložení povinnosti žalovaným na vlastné
náklady postaviť v prospech žalobcov v 1. a v 2. rade do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a

v 2. rade, každého z nich v podiele 1/2 z celku, tehlový múr o výške 1,8 m, v šírke 20 cm a dĺžke 50 cm
medzi pravým predným rohom rodinného domu žalobcov č. XX, v línii čelnej strany rodinného domu č.
XX od bodu XXX až po hranicu medzi parcelami č. XX/X a č. XXX/X, a zároveň postaviť tehlový múr o
výške 1,80 m, v šírke 20 cm na hranici medzi parcelami č. XX/X a č. XXX/X od bodu 100 v dĺžke 2,8
m tak, ako sú tieto body uvedené v polohopisnom náčrte Ing. Dušana Danka v mierke M-1:50 zo dňa
19.2.2011 a vytyčovacom náčrte Ing. Dušana Danka zo dňa 19.2.2010 č. plánu 1/2011, dospel súd k

záveru že takémuto návrhu žalobcov nemožno vyhovieť.
V konaní bolo síce preukázané že medzi pozemkami žalobcov a žalovaných (parc.č. XX/9 vo vlastníctve
žalobcov a parc.č. XXX/X, 195/56 vo vlastníctve žalovaného v 2. rade) stál v minulosti múrik, postavený
v roku 1951 / 1952 právnymi predchodcami žalobcov, pričom ale jeho presné umiestnenie nebolo
preukázané, nebolo preukázané že stál na právnej hranici medzi pozemkami účastníkov, resp. že by

tvoril túto hranicu, resp. že na základe jeho postavenia vznikla na tomto mieste hranica - v tomto smere
existujúštyrirôzneznalecképosudky,ktoréskonečnouplatnosťoulokalizáciumúrikanevyriešili(napriek
tomu strany sporu už v tomto smere nenavrhli ďalšie dokazovanie).
V predchádzajúcom období mal na mieste tohto múrika stáť iný múrik, ktorý mal byť zbúraný v
súvislosti so stavbou domu právnych predchodcov žalobcov pravdepodobne v roku 1947. Súd v tejto

súvislosti, po vykonanej ohliadne na mieste, konštatuje, že ak by línia pôvodného múra (ktorý mali
zbúrať v súvislosti so stavbou domu právni predchodcovia žalobcov pravdepodobne v roku 1947) mala
pokračovať zo zadnej strany pozemku žalobcov (kde je zachované doposiaľ torzo pôvodného múru) do
časti predzáhradky (kde mal múrik stáť), nemohol stáť na parcele žalobcov, nakoľko znalci (okrem Ing.
Wágnera)tvrdiližehranicapozemkovjepriamka,pričomoptickýmpredĺženímhranicektorájezreteľnáa

zachovaná v zadnej časti nehnuteľností strán sporu, nemohol byť múrik postavený tak, ako ho lokalizujú
žalobcovia (musel by byť postavený priamo pred, resp. smerom „do“ domu žalobcov), a nie na stranu
k pozemku žalovaných! Naviac žiadny znalec s istotou nezistil, že tehlový múrik, resp. základy ktoré
žalobcovia vydávajú za základy múrika, stál na pozemku žalobcov, resp. na vlastníckej hranici.
Múrik ktorý postavili právni predchodcovia žalobcov v roku 1951 /1952, zbúrali žalovaní v 1. a 2.

rade v období február až august 2001, keď búrali stavbu letnej kuchyne, ktorej súčasťou sa múrik v
predchádzajúcom období stal.
V priebehu konania neboli bezpečne preukázané presné rozmery (šírka, výška, dĺžka), presné osadenie
v teréne, ani nebolo špecifikované stavebno technické riešenie múrika - jednalo sa tu iba o tvrdenia
žalobcov, ktoré nepodporili žiadnymi dôkazmi a dokladmi, keď rozmery, t.j. dĺžku, šírku a výšku múrika

žalobcoviapočaskonaniamenili,menilitiežjehosituovanie,rozchádzalisasvedeckévýpovedeohľadom
rozmerov múrika, z čoho je zrejmé že ani samotní žalobcovia nevedeli a nevedia presne popísať, a
už vonkoncom nevedia preukázať, stavebno technické riešenie a osadenie predmetného múrika - v
takejto situácii potom neuniesli dôkazové bremeno, nakoľko súd nemohol uložiť žalovaným povinnosť
postaviť „niečo“, čo nebolo presne popísané a špecifikované, a „čoho“ existencia (v nimi opisovanej

forme) nebola preukázaná.
Súd zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, keď podľa jeho názoru návrhu nemohlo byť vyhovené
aj z dôvodu, že žalovaní v čase keď predmetný múrik búrali, boli už jeho vlastníkmi, keď vlastnícke
právo na nich prešlo z titulu vydržania. Bolo preukázané že v roku 1963 / 1964 manželia L. stavali
letnú kuchyňu, pričom predmetný múrik bol využitý (na základe dohody / súhlasu právnych predchodcov

žalobcov, čo jednoznačne potvrdil pred súdom F. F.) ako jedna zo stien novej stavby tejto tzv. letnej
kuchyne - k jestvujúcemu múriku boli pristavené ďalšie steny (pri stavbe letnej kuchyne nebol pristavený
k pôvodnému múru žiadny múr ktorý by bol súčasťou letnej kuchyne), a stavba bola zastrešená; právni
predchodcovia žalobcov nikdy nemali výhrady voči stavbe letnej kuchyne. Takto postavenú stavbu,
spolu s celou nehnuteľnosťou, nadobudli do vlastníctva v roku 1989 od rodiny L. právni predchodcovia

žalovaného v 2. rade (jeho rodičia), v roku 2001 ich nadobudol do BSM žalovaný v 2. rade a C. W.,
a v roku 2007 ich nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný v 2. rade. Je zrejmé, že manželia L.
nemohli vlastníctvo k múriku vydržať (nakoľko nemali relevantný právny titul na vydržanie, boli si vedomí
že múrik využitý ako jedna zo stien letnej kuchyne nie je ich vlastníctvom), avšak už rodičia žalovanéhov 2. rade a samotný žalovaný v 2. rade vlastníctvo k múriku vydržať mohli, a aj ho vydržali. V roku
1989 totiž nadobudli nehnuteľnosť ako celok, t.j. vrátane stavby letnej kuchyne, a od uvedenej doby
túto stavbu nerušene užívali, udržiavali ju - je nepochybné že ju neužívali ako „múrik a pristavené a

zastrešené steny“, ale ako letnú kuchyňu! Z uvedeného je potom zrejmé že žalovaný v 2. rade a jeho
právni predchodcovia (od doby keď sa stali vlastníkmi nehnuteľností jeho rodičia), t.j. po dobu 12 rokov
mali nehnuteľnosť letnej kuchyne (ktorej súčasťou bol sporný múrik) v držbe, držba bola oprávnená
a dobromyseľná (ako už bolo spomenuté užívali nimi riadne nadobudnutú stavbu letnej kuchyne v
dobrej viere že im vec patrí celá), nakladali s ňou ako so svojou (opravovali a udržiavali ju), držba bola

nepretržitá a nerušená (prvý raz boli vznesené námietky zo strany právneho predchodcu žalobcov v
súvislosti s búraním letnej kuchyne v roku 2001, t.j. v čase keď už vec bola vydržaná) - výsledkom
tohto stavu bolo potom nadobudnutie vlastníckeho práva k veci (letnej kuchyne, ktorej súčasťou bol
predmetný múrik) vydržiteľom (žalovaným v 2. rade), a to okamihom uplynutia vydržacej doby; keďže
právny následok vydržania nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje konštitutívne rozhodnutie štátneho
orgánu. V konaní nebolo vôbec preukázané (žiadna zo strán sporu to dokonca ani netvrdila), že okrem

stavby letnej kuchyne žalovaní búrali v roku 2001 „múr nielen za letnou kuchyňou, ale celý“(?), čo
konštatoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd v Trnave (súdu nie je zrejmé ako odvolací
súd k takto vyslovenému záveru došiel), a naviac, na rozdiel od konštatovania odvolacieho súdu, je
pohľadom na fotografie označené „A“ a „B“ (ale aj na fotografie z č.l. -517- a -536-) zrejmé, že pred
stavbou tzv. letnej kuchyne sa v minulosti nenachádzala stavba žiadneho múrika.

Podľa názoru súdu bolo potrebné návrh zamietnuť aj s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 3
Občianskeho zákonníka (dobré mravy), podľa ktorého výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s
dobrýmimravmi.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnaskutočnosťžezadobrémravysúpovažovanú
pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v spoločnosti v ktorej sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ak v takejto situácii (popísanej vyššie)

žalobcovia žiadajú postavenie múrika (ako naturálnu reštitúciu) ktorý takmer 40 rokov nevyužívali, a
ktorý po túto dobu bez prerušenia, a bez toho aby žalobcovia / ich právni predchodcovia voči tomu
namietali, užívali, udržiavali a opravovali právni predchodcovia vo vlastníctve žalovaného v 2. rade
ako súčasť ich stavby letnej kuchyne, z toho 12 rokov o skutočnosti že by mali užívať múrik (a nie
letnú kuchyňu) ani nevedeli (vzhľadom na všetky okolnosti považovali v dobrej viere celú letnú kuchyňu

za svoje vlastníctvo, a tak ju aj búrali), je táto požiadavka / nárok žalobcov v rozpore so slušnosťou,
ohľaduplnosťou a rešpektom - výkon takéhoto práva nemôže potom požívať právnu ochranu, súd takto
koncipovanú žalobu považuje za šikanóznu, prameniacu s najväčšou pravdepodobnosťou z osobných
animozít medzi susedmi F. F. (ktorý sa nevedel zmieriť s existenciou prevádzky potravín na susednom
pozemku) a žalovanými. Nezmyselnosť a absurdnosť zotrvávania na podanej žalobe je zdôraznená aj

skutočnosťou, že v priebehu konania (v roku 2015) žalovaný v 2. rade realizoval na mieste kde mohol
v minulosti stáť predmetný tehlový múrik stavbu nového múru, čím reálne splnil požiadavku žalobcov
na oddelenie / odhradenie pozemkov - takéto riešenie súd považuje za rozumné usporiadanie vzťahov
medzi stranami sporu (vo vzťahu k žalobnému nároku).
O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku tak, že ich

priznal žalovaným v rozsahu 50%. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že pôvodným návrhom boli riešené
dva samostatné (rovnocenné) petity (odstránenie stavieb / unimobuniek, a vybudovanie múrika).
Čosatýkaprvéhopetitu(odstráneniestavieb),nedásavkonaníurčiťúspechčineúspechjednejzostrán
sporu, aj keď žaloba bola v tejto časti späťvzatá žalobcami. Títo ju ale vzali späť v dôsledku skutočnosti,
že žalovaní v priebehu konania stavby unimobuniek odstránili, ale žalovaní odstránili unimobunky z

dôvodu, že prestali plniť pôvodný účel (teda nie z dôvodu že by bolo preukázané ich zasahovanie do
pozemku žalobcov). Nakoľko konanie v tejto časti bolo zastavené, nebolo už vykonané dokazovanie
ohľadom skutočnosti, či unimobunky zasahujú, resp. zasahovali do pozemku žalobcov alebo nie, pričom
z dovtedajšieho dokazovania táto skutočnosť nebola zrejmá - keď dvaja zo znalcov vyslovili záver že
unimobunky nezasahujú do pozemku žalobcov, dvaja vyslovili záver že zasahujú (v tejto súvislosti súd

iba pripomína, že posledne vo veci sa vyjadrujúci znalec Ing. Hačko nebol určený súdom, naviac sa
nejedná o žiadneho kontrolného alebo supervízneho znalca, ktorý by mal oprávnenie hodnotiť výsledky
zistené predchádzajúcimi znalcami!). V takejto situácii sa potom súdu javilo ako najspravodlivejšie
nepriznať za túto časť petitu trovy žiadnej zo strán sporu.
Čo sa týka druhého petitu (vybudovanie múrika) v tejto boli plne úspešní žalovaní (nakoľko súd návrh v

tejto časti zamietol), majú preto nárok na náhradu trov konania.
V sumáre potom prevažný úspech v celom konaní svedčí pre žalovaných, preto im súd priznal náhradu
trov v rozsahu 50%.Onáhradetrovštátusúdrozhodolvsúladesustanovením§259Civilnéhosporovéhoporiadku,vspojení
s Čl. 4 Civilného sporového poriadku tak, že zaviazal obe strany sporu povinnosťou náhrady trov štátu v
rovnakom rozsahu (po 50%), nakoľko znalecké dokazovanie bolo vykonané rovnako v prospech oboch

strán sporu, preto by sa mali aj rovnakou mierou podieľať na náhrade trov vzniknutých štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.