Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317207210
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317207210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: F. O., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu O., J. XXXX/X, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35 792 752,
adresa sídla Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, adresa sídla Bratislava, Kubániho č. 16, o určenie neplatnosti
neprijateľných zmluvných podmienok a bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 17. mája 2018 č.k. 19Csp/124/2017-125 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd určil, že Úverová zmluva číslo 8500129012 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným dňa 31.8.2015 je bezúročná a bez poplatkov (výrok I. rozsudku) a v ostatnej časti žalobu
zamietol (výrok II. rozsudku).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 31.8.2015 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového

typu č. 8500129012 (ďalej len „ZoÚ“), účelom úveru je rekonštrukcia nehnuteľnosti, poskytnutá čiastka
úveru podľa zmluvy je 1.500 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť je 2.110,56 eur, a to spôsobom
42 mesačných splátok vo výške 46,68 eur. V sume 2.110,56 eur je zahrnutý aj poplatok za poskytnutie
úveru 150 eur. ZoÚ obsahuje aj informatívny údaj o mesačnej platbe spolu s platbou podľa dohody o
poskytovaní služieb, a to vo výške 81,78 eur. RPMN je 24,78%, ročná úroková sadzba 16,93%.

1.2.2 „Platba podľa Dohody o poskytovaní služieb“ je uvedená vo formulári, ktorého súčasťou je aj ZoÚ,

ktorú s ohľadom na poskytnutie úveru vyhodnocoval veriteľ ako celok, t.j. úver bol poskytnutý dlžníkovi
na základe dohody o všetkých údajoch v zmluve.

1.2.3 Doplnkové služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb č. 8500129012 neboli zahrnuté do
celkovej čiastky úveru hoci boli spojené s úverom.

1.2.4 ZoÚ neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) a to najmä pravdivú informáciu o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú dlžník bude
musieť zaplatiť za poskytnutý úver ako celok.1.3 Vec právne posúdil ako nárok spotrebiteľa domáhať sa pred súdom určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 4, § 9 ods.
2 písm. h) ZoSÚ2010, § 137 písm. c) C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v

znení účinnom od 1. júla 2016) a § 39 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho
neskorších zmien a doplnení), ďalej nárok, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. 8500129012, Dohody o poskytovaní služieb
číslo 8500129012 a Rozhodcovskej zmluvy č. 8500129012 z dôvodu, že ide o neprijateľné zmluvné
podmienky) podľa § 137 písm. d) a § 298 C.s.p. a § 53 ods. 1 a 2 O.z., a nakoniec nárok na určenie

prijateľnosti, respektíve neplatnosti zmluvnej podmienky (článku 8 bod 8.1 - Sankcie všeobecných
obchodných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500129012 z 28.2.2015) podľa § 53 b
ods. 1 O.z. a § 3 a ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia O.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti nároku na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (kde nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem) a preto jej v tejto časti vyhovel. Ostatné nároky uplatnené v žalobe - nárok, aby

sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti (neplatnosti vyššie citovaných dohôd) a nárok na určenie
neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, vyhodnotil ako nedôvodné a preto v tejto časti žalobu
zamietol.

1.4 Úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového

typu č. 8500129012 z 31.8.2015 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že
úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 a to
najmä pravdivú informáciu o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú dlžník bude musieť zaplatiť za poskytnutý
úver ako celok, nakoľko žalovaný do údaju o RPMN nezahrnul odplatu za doplnkové služby v zmysle
Dohody o poskytovaní služieb č. 8500129012 z 31.8.2015, ktoré sú spojené s úverom a to napriek tomu,

že tieto mali byť ako náklady zahrnuté do celkovej čiastky úveru. Okrem toho, takúto službu, ktorá je
spojená s úverom za odplatu vo výške 35,10 eur mesačne pri celkovej výške splátky za úver vo výške
46,68 eur mesačne je potrebné považovať za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39 O.z.).

1.5 Nárok žalobcu na vyslovenie neplatnosti v žalobe určených dohôd, resp. zmlúv nevyplýva z

osobitného predpisu a preto je potrebné ho považovať v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. za nedôvodný.
ZoSÚ2010 (ktorý je pre tento prípad potrebné považovať za osobitný predpis) v § 11 ods. 4 pripúšťa
len žalobu o vyslovenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo však žalobca nežiadal.

1.6 Dohoda o zmluvnej pokute nie je zahrnutá v zmluvných podmienkach a jej obsah (najmä dohodnutá

výška 0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, respektíve 14,6% za rok) nemožno považovať
za rozporný s § 53b ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 až 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia O.z..

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo náhradu trov konania. Takéto

svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 2 C.s.p. a vecne potrebou rozhodnutia o trovách konania
práve takýmto spôsobom pre len čiastočný úspech žalobcu v konaní.

2.1 Rozsudok napadol vo vyhovujúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania (výrok I. a III.
rozsudku) riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby aj v

tejto vyhovujúcej časti a priznaním mu plnej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie, že tento na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru o tom, že úverová zmluva neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti (§ 9 ods. 2 ZoSÚ2010) a to pravdivú informáciu o RPMN a o celkovej
čiastke, ktorú dlžník bude musieť zaplatiť za poskytnutý úver ako celok a tak aj k nesprávnemu záveru
o potrebe považovať úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere

č. 8500129012 z 28.8.2015 za bezúročný a bez poplatkov.

2.2 Súdom uvádzané dôvody pre zaradenie nákladov podľa dohody o poskytovaní služieb do celkových
nákladovsúvrozpores§2písm.h)ZoSÚ2010,nakoľkopretakétoichzaradenieniesúsplnenézákonné
podmienky podľa uvedeného ustanovenia. Uzavretie dohody o poskytovaní služieb nebolo podmienkou

ani predpokladom na to, aby žalobca získal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa
článku I. bod 2 uvedenej dohody dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter
podmienky alebo predpokladov pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľoma zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných
podmienok.

2.3 V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by obsah dohody, teda aj obsah uvedeného
ustanovenia popieral.

2.4 Podľa súdu platba dohody o poskytovaní služieb je uvedená na formulári, ktorého súčasťou je aj
zmluva o úvere. Z rozsudku nevyplývajú však všetky informácie, teda okrem iného to, že platba podľa

dohody o poskytovaní služieb sa uvádza s poznámkou, ak bude dohoda uzavretá v tomto smere sa
uvádza aj informatívny údaj o celkovej platbe pozostávajúcej zo sumy splátky úveru a platby podľa
dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá. Konajúci súd vyhodnocoval jednotlivé údaje izolovane,
bez vzájomnej súvislosti, neposudzoval ich z pohľadu bežného spotrebiteľa a neuvažoval o nich vo
všeobecnom, bežnom význame. Závery súdu o tom, že náklady podľa dohody o poskytovaní služieb
majú byť zahrnuté do celkových nákladov podľa § 2 písm. g) ZoSÚ2010 sú nesprávnymi po skutkovej i

právnej stránke. Náklady podľa dohody o poskytovaní služieb nemali byť súčasťou celkových nákladov,
a teda ani hodnoty RPMN.

2.5 Ak je dohoda o poskytovaní služby neplatná, potom by náklad nemohol byť súčasťou celkových
nákladov, a teda vypočítaná hodnota RPMN je správnou.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal
(§ 355 ods. 1 C.s.p), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p) a dospel k záveru, že odvolaniu v napadnutej vyhovujúcej časti rozhodnutia súdu prvej

inštancie a rozhodnutia o trovách konania nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku I. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie a pod spisovou značkou 19Csp/124/2017

je žaloba o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka číslo 8500129012 z
31.8.2015, Dohoda o poskytovaní služieb číslo 8500129012 z 31.8.2015, ustanovenie článku 8, bod
8. 1 - sankcie - Všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500129012
z 31.8.2015 a Rozhodcovská zmluva číslo 8500129012 z 31.8.2015 sú ako neprijateľné zmluvnej
podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500129012 z 31.8.2015 neplatné a určenie, že

úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500129012 z
31.8.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročný a bez
poplatkov. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel len v časti určenia, že úver poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500129012 z 31.8.2015, uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom
na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu číslo 8500129012 z 31.8.2015 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a

žalobcom ako dlžníkom neobsahuje náležitosti predpokladané v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 a následne
aj k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetný spotrebiteľský úver na jej základe poskytnutý
žalovaným žalobcovi je vzhľadom na absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí potrebné považovať
zabezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b)ZoSÚ2010.Nakoľkožalobcaodvolanienepodal,predmetom prieskumu odvolacieho súdu nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej
časti (výrok II. rozsudku).

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia

rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9.1 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku o nesprávnosti záveru súdu o potrebe považovať úver poskytnutý
žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 31.8.2015
za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí vyžadovaných pre takúto zmluvu zákonom (§

9 ods. 2 ZoSÚ2010) odvolací súd dodáva.

9.2 Vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere v zmysle smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/ EHS, je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť

stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú
z porušenia tejto informačnej povinnosti.

9.3 Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)

až l), s), z) a aa).

9.4 Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto
zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých
finančnýchprostriedkovposkytnutýchnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere(tupozriajčl.10ods.2

písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).

9.5 Podľa § 9 ods. 2 písm. g) a k) ZoSÚ2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu

menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (g) a ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov (k).

9.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C - 377/14, vo veci Ernst Georg
Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.).

9.7 Podľa bodu 5. a 6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500129012 z
31.8.2015, poplatok za poskytnutie úveru je 150 eur.

9.8 Podľa bodu 2.5 veta prvá VOP žalovaného, poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia

zmluvy.

9.9 Podľa bodu 10.1 prvá časť vety VOP žalovaného, poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho
započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.9.10 V konaní bolo nesporným, že žalovanému v súlade s bodom 2.5 a bodom 10.1 VOP vznikla
povinnosť vyplatiť žalobcovi v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.

8500129012 zo dňa 31.8.2015 len sumu 1.350 eur, hoci podľa tejto zmluvy o úvere mu bol poskytnutý
úver vo výške 1.500 eur, pričom sumu 150 eur si žalovaný účtoval na úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom (poplatok za poskytnutie úveru), ktorú sumu žalobcovi reálne nevyplatil.

9.11 Žalobcom predložená úverová zmluva teda podľa názoru odvolacieho súdu okrem iného

neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru a tak súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver na jej základe bolo potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

10. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

11. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie v časti určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobe vyhovel, a žiadnej zo strán nepriznal
náhradu trov konania pre ich len čiastočný úspech v spore rozhodol vecne správne, a preto odvolací
súd v súlade s § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku
o trovách konania potvrdil.

12.1 V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v

takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12.2 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

12.3 Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii

ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogialegis
alebo iuris).

12.4 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu

rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu

trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.13. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo v senáte pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods.
9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).