Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414211170
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4414211170.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. V. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom I. E. - M. č. XX, zastúpený Mgr. Mária Špacírová, advokátka, so sídlom Nové Zámky
- Rákocziho 12, proti odporcovi: Reedukačné centrum a Špeciálna Základná Škola Internátna, Vráble
- Nám. kpt. Nálepku č. 613, IČO: 00181315, zastúpený JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Nitra -
Štefánikova 34, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.4.2014 je zo strany odporcu voči
navrhovateľovi n e p l a t n é .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.5.2014 domáhal , aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.4.2014 je neplatné. V návrhu uviedol, že dňa 1.4.2014
zamestnávateľ - odporca s ním skončil pracovný pomer v zmysle § 68 od. 1, písm. b) Zákonníka práce.
Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo doručované na pracovisku dňa 1.4.2014. Prevzatie

tejto písomnosti odmietol prevziať v prítomnosti svedka zamestnávateľa - žalovaného. Uviedol, že
žiadnym, ani závažným spôsobom neporušil pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné, čo aj písomne oznámil žalovanému prípisom zo dňa 7.4.2014.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že čo sa týka porušenia disciplíny ohľadom žiaka I. L., bolo to tak,
že traja vychovávatelia išli pre deti, tieto boli nastúpené do rady, L. chcel zamachrovať, tak ho chytil za
nohu a začal ho ťahať. On za ním skackal, chytil sa ho okolo krku, aby nespadol, trvalo to asi 15 až

20 sekúnd, potom neudržal rovnováhu a padol s ním na zem. Vtedy vyšla von pani učiteľka Z., ktorá
videla len záver a celé to nafúkla. Svedkami tohto celého špásu, keďže všetci chlapci sa z toho smiali,
mali z toho zábavu boli vychovávatelia R. B. a R. E., ktorí to videli celé. Potom aj pre pani riaditeľku
spísal vyjadrenie celej tejto záležitosti.
Čo sa týka toho telefonovania, pani riaditeľka žiakom povolila telefonovanie, niekedy mohli telefonovať
len akoby za odmenu, a oni to začali zneužívať, telefonovali kedy chceli. Keď im to oni vychovávatelia
nedovolili, tak robili problémy, chceli stále behať k riaditeľke, sťažovať sa na toto. On keď som im

zakázal telefonovať, išli za riaditeľkou tá im súhlas dala. U každého vychovávateľa to bolo tak, že povolil
chovancom telefonovať, nakoľko oni si to vydobýjali, nebolo to len u mňa.
Čo sa týka tetovania, tiež sa tetovali všetci, ako náhle sa nepozerali, tak sa začali tetovať, nedalo sa to
ustriehnuť a pritom 99% žiakov prišlo do centra potetovaných. Stačilo keď bol na jednom konci chodbyv jednej izbe a kým prišiel na druhý koniec je zrejmé, že vtedy boli chlapci bez dozoru, nedalo sa byť pri
nich nonstop. Toto tetovanie vo výraznej miere spustil chovanec G., ktorý všetkých lanáril na tetovanie.
Chválili sa medzi sebou kto už aké tetovanie má, ktoré mali už predtým ako prišli do centra. O tom, že

Z. Y. má nové tetovanie sa to dozvedel až z tohto upozornenia.
Čo sa týka tej poslednej výtky, že sa nezúčastnil porady, on v ten deň mal nastúpiť do práce o 12.30
hod. a porada začínala o 11.30 hod. Ráno však šiel k zubárovi, bol objednaný, a ešte šiel na daňový
úrad niečo vybaviť. Mal od zubára priepustku potvrdenú na celý deň, on však prišiel riadne do práce
o 12.30 hod. Priepustku odovzdal riaditeľke, ale táto mu ju neuznala. Potom oľutoval, že vôbec šiel do

práce, nechcel ich nechať v štichu, keďže ich je málo. On vedel, že bude porada, ale dozvedel som sa
to len tak narýchlo. K zubárovi sa objednal asi týždeň predtým. Vopred neoznámil zamestnávateľovi, že
nepríde na poradu lebo vedel, že príde riadne do práce, a že to oznámi potom. Stále je to o tom, komu
čo riaditeľka uzná. Niektorí kolegovia meškali dve, tri hodiny a až následne doniesli nejaké potvrdenie,
uznala im to. Keď aj niekomu inému dala kárne prešla tam nejaká doba v rámci ktorej mali možnosť na
nápravu. U neho prešli štyri dni a už dostal výpoveď.

Čo sa týka toho, že dňa 12.3. a 20.3.2014 sa nedostavil na pracovisko hodinu pred začatím výchovnej
činnosti uviedol, že riaditeľka vydávala niekedy svoje príkazy, ktoré boli vypracované písomne, vyvesené
na nástenke. Aj v tomto prípade, keďže nebola spokojná všeobecne s vychovávateľmi tak vydala príkaz,
že musia chodiť do práce o hodinu skôr ako im začína zmena. Museli sa hlásiť u administratívnej
pracovníčky a u psychologičky, pritom túto hodinu nemali zaplatenú. On chodil vždy včas do práce, na

toto si nespomína. Je možné, že sa vopred nenahlásil. Mali sme prezenčnú knihu kde sme zapisovali
svoj príchod.
Ďalej uviedol, že on nebol oboznámený s pracovným poriadkom zo dňa 26.8.2013 pri nástupe do práce,
on podpisoval iba pracovnú zmluvu, ale pracovný poriadok mu nikto na oboznámenie nepredložil.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že je riaditeľkou Reedukačného centra vo Vrábľoch.
Navrhovateľ k nim nastúpil v novembri 2013. Prvé dva, tri mesiaci pracoval veľmi dobre, venoval sa
deťom, pripravil vianočný program. Potom koncom januára, začiatkom februára sa výrazne zhoršil jeho
vzťah ku chovancom, mal k nim nevhodné správanie. Čo sa týka toho telefonovania, deti môžu mať
kontakt s rodinami, ale musí to byť do určitej miery regulované, aby sa vyhli nesprávnym kontaktom.

Deťom bolo povolené telefonovanie len na základe jej súhlasu. Ak išlo o volania na mobil dávala im
služobný telefón, aby nemali vysoké účty. Potom prišiel vysoký účet za pevnú linku, dala si urobiť výpisy
a videla tam veľa telefonovania na mobil, pritom každý hovor má byť zapísaný v osobitnej knihe s tým,
aby bolo vedené komu volajú. Navrhovateľ to vôbec neevidoval.
Čo sa týka tetovania, je pravda, že žiaci k nám chodia už potetovaní. Čo sa týka chovanca Y., sťažnosť

bola spísaná u kurátorky, ktorú kontaktovala matka chlapca, ktorý bol doma a matka si všimla že je celý
potetovaný. Chlapec už u nich vtedy nebol a boli im poslané aj fotografie tetovaní.
Čo sa týka konfliktu so žiakom L., tento sa zrejme začal nevinne, avšak navrhovateľ neustriehol tú
hranicu kedy končí sranda, čo musí vedieť odhadnúť, keďže ide o chlapca 15 ročného s mentálnym
postihnutím a navrhovateľ navyše nezapísal do osobitnej knihy že došlo k zraneniu napriek tomu, že

išlo len o povrchové zranenie, všetko musí byť evidované. Okrem toho mala vyjadrenia aj ostatných
vychovávateľov, ktorý tento incident popísali inak ako navrhovateľ.
Čo sa týka jej príkazu, pôvodne mali vychovávatelia chodiť do práce 15 minút vopred, zistili, že to je
nepostačujúce, preto po konzultácii bolo zavedené, že majú chodiť o hodinu skôr s tým, že sa oboznámia
so situáciou a stavom u jednotlivých chovancov, ktoré sa evidovali. Mali sa informovať aj u psychológa

a hlásiť u sociálnej pracovníčky, ktorá im dávala ďalšie informácie o zverencoch.
Čo sa týka pracovnej porady 31.3. navrhovateľ mal prísť do práce riadne o 11.30 hod., kedy aj začínala
porada. Keď prišiel po porade, nepovedal nič o tom, že by bol u zubára, ani nepredložil priepustku.
Priepustku od zubára priniesol až 3.4. kedy predložil aj PN. Navrhovateľ teda nemal vopred vypísanú
priepustku, nebola ani zaevidovaná, preto aj keď sa robili výplaty mal tento deň zaevidovaný ako riadny

pracovný deň. V prípade, že zamestnanec ide na ošetrenie, musí si vopred vypísať priepustku a túto
na druhý deň predložiť zamestnávateľovi.
Ďalej uviedla, že keď bol vydaný nový pracovný poriadok, navrhovateľ ešte u nich nepracoval, vtedy
sa to však prejednávalo na odboroch, na rade školy, všetci s tým boli oboznámení, teda určite sa
podpisovala aj prezenčka, a tiež boli oboznámení kde bude na akých miestach tento pracovný poriadok

k nahliadnutiu. Ona však vždy pri podpísaní pracovnej zmluvy musí zamestnanca oboznámiť so
všetkýmivnútornýminormamiakojeprávepracovnýporiadok,školskýporiadok,predpisyBOZP.Aktvrdí
navrhovateľ že nebol oboznámený s pracovným poriadkom, tak nemal podpisovať pracovnú zmluvu.Svedkyňa R. B. uviedla, že pracuje u odporcu ako vychovávateľka. Čo sa týka incidentu medzi
navrhovateľom a zverencom I. L., keď deti končili vyučovanie, oni ich mali odviesť do areálu internátu.
Bola tam ona , p. K. a p. E.. Deti tam boli nastúpené, keď L. chytil p. K. za lýtko, ten začal balansovať a

snažil sa dostať k lavičke. Obaja sa pritom smiali, akoby to bola hra. I. L. bol prikrčený pri zemi a myslí,
že p. K. aj spadol na zem, potom im už povedala, aby s tým prestali, že treba ísť. Vie, že ku koncu
incidentu vyšla zo zborovne p. učiteľka Z., bola vyplašená, myslela si, že spolu zápasia. Potom, keď boli
na internáte pýtala sa K. i L., že čo to bolo, oni povedali, že o nič nešlo, že to bola len hra. Ona žiadne
zranenie nevidela ani sa nesťažoval L., že by ho niečo bolelo. I. L. bol problémový zverenec, boli tam aj

úteky, bitky a rôzne incidenty. Bol negatívne nastavený voči režimu v centre.
Ona mala kárne opatrenie pre neuspokojivé plnenie pracovných výsledkov s tým, že vo vzťahu k
vychovávateľom nevyvodzovala dôsledky, napr. keď deti nemali upratané, alebo chlapci utiekli a nebolo
to včas hlásené polícii. Bolo jej preto naznačené, aby odstúpila z tejto pozície vedúcej výchovy, keďže
problémysamnožili,boličastejšievyvolávanéajpracovnéporady.Onasapotomsamarozhodlaodstúpiť
z tejto funkcie, zvažovala aj či nemá odísť zo zamestnania. Stalo sa ďalším dvom kolegom, že chovanci

boli potetovaný v čase, keď ich mali na starosti. Je tam čas pre chovancov počas večernej hygieny,
keď sa sprchujú tak nie sú pod dohľadom a tak isto počas relaxačnej činnosti keď sa deti hrajú, venujú
sa sebe, vtedy tam vychovávateľ nemusel byť prítomný, čiže je tam určitý časový priestor ktorý môžu
využiť na tetovanie. Viem že sa stávalo najmä v období pred prázdninami, keď deti chceli ísť domov,
že chodili, aby si mohli zatelefonovať, skúšali to teda, či im to povolia. Ona im to nepovolila. Mohla

im to výnimočne povoliť p. riaditeľka. Každý telefonát však bol vedený v knihe denného hlásenia, tie
osobitné sme však nemuseli písať do osobitnej tabuľky. Zamestnanci sú oboznamovaní s organizačných
poriadkom , pracovným poriadkom a príkazmi riaditeľky tak, že tieto sú vyvesené v zborovni, tiež príkazy
riaditeľky sú na nástenke.

Svedok W. E. uviedol, že bol zamestnancom u odporcu do 31.12.2014. On bol pritom, keď s
navrhovateľom preberali zverencov na ZŠ, keď chlapec L. sa zavesil na navrhovateľa. Potom sa ocitli
na zemi. Vyzeralo to všelijako, ale išlo skôr o nešťastnú náhodu, že spadli. Určite nedošlo k žiadnu
napadnutiu, ani k zraneniu, keďže pár minút nato L. hral futbal, na nič sa nesťažoval. Aj na internáte bola
sestrička , ak by bol zranený, určite by to využil, oni sa hneď dožadovali vyšetrení keď mali minimálne

podozrenie na chorobu. On celú túto udalosť videl veľmi dobre, bol od nich asi dva metre. Vie, že
to videla aj p. učiteľka Z., čo všetko videla to neviem. Je pravda, že na základe príkazu riaditeľky zo
dňa 7.3.2014 bolo potrebné sa dostaviť do práce o hodinu skôr, bola to akoby reakcia na to, čo sa
dialo. Množili sa tam úteky chovancov ako aj sťažnosti na vychovávateľov, bola tam celkovo zlá situácia.
Telefonovanie v podstate malo byť za odmenu, ale ľahko sa dostali k tomu, že mohli telefonovať. Napr.

ak týždeň poslúchali, bola to forma odmeny. Nevie, či mal niekto prehľad v akej miere boli zverenci
potetovaný, keď k nim prichádzali, mohli to však využívať, keď boli na potrebe vtedy pri ňom nemohol
byť. Bolo to vytýkané všetkým vychovávateľom, ale bolo náročné to aj ustrážiť. S pracovným poriadkom,
organizačným poriadkom, príkazmi riaditeľky sa oboznámil, príkazy sa oboznamovali aj na poradách
a mali ich vyvesené na nástenke.

Svedkyňa G. B. uviedla, že už nie je zamestnankyňou odporcu, odišla zo zdravotných dôvodov asi pred
mesiacom, bola vychovávateľkou. Pani riaditeľka im povedala, že za trest im predlžuje pracovnú dobu
o hodinu skôr, že si riadne neplnia svoje povinnosti. Mali za ten čas ísť za psychologičkou, nie vždy
sa však dalo s ňou konzultovať, nie vždy tam bola. Nemali to ani preplatené, a ani sme zato nemali

náhradné voľno. Zverenci chodili potetovaní, ona tiež našla ihlu, ale nedalo sa to vždy ustrážiť. Čo sa
týka telefonovania, bol tam zoznam kedy sú povolené hovory pre zverencov. Osobitne mohli telefonovať
na základe povolenia riaditeľky, išli za ňou s prosbou a potom im iba oznamovali, že im to povolila. Na
otázku, či bola svedkyňa oboznámená s pracovným poriadkom, org. poriadkom, príkazom riaditeľky, kde
boli tieto umiestnené uviedla, že ju prijímal ešte starý pán riaditeľ, ktorý ju oboznamoval a tieto viseli v

zborovni. I. L. bol veľmi agresívny, bol zlým chovancom, mali sme z neho obavy, vyhrážal sa, keď mal
dobrú náladu dalo sa s ním.

Svedkyňa V. Z. uviedla, že incident s I. L. sa odohral počas preberania žiakov vychovávateľmi, nakoľko
škola kde títo zverenci chodia, je súčasťou RC a oni pedagógovia sa stretávajú s vychovávateľmi len pri

preberaní detí cez prestávku. I. L. chodil do staršej triedy, nebol obľúbený, bol takej zákernejšej povahy.
Ona keď sa otočila, tak zbadala, že p. K. s I. zápasia a škrtia sa. Ona im povedala, nech s tým prestanú
a zavolala na kolegyňu B., triednu učiteľku L., aby sa prišla pozrieť. Videla ešte že navrhovateľ odsotil L.,
ten ho stiahol a padli na kovový vešiak. Mala obavu z toho, čo sa stane a reakcia vychovávateľov, ktorítam stáli a pozerali sa, jej pripadala zvláštna. Potom prišla aj kolegyňa B., tiež ich upozornila , potom
sa to celé ukončilo.
Po tomto incidente I. išiel späť na vyučovanie, potom prišiel za ňou do zborovne, povedal aj triednej

učiteľke, že ho bolí ruka, ona mu to pozrela, mal tam veľkú podliatinu, tak mu to natrela octanovou
masťou a zapísala do knihy úrazov. Potom to nahlásili p. zástupcovi nadriadenému ako aj pani riaditeľke.
Potom si to odfotili.

Svedkyňa Mgr. F. B. uviedla, že čo sa týka incidentu s I. L., ona bola vtedy v zborovni, balila sa a zrazu

počula ako p. Z. hystericky kričí, F. poď sem, volaj políciu. Keď vyšla na chodbu, videla len toľko, že
navrhovateľ a L. sa držali pod krk. Navrhovateľ potom hodil L. o vešiak a obaja spadli na lavicu a
potom na zem. Neveriacky na to pozrela, a hlavne to, že ostatní vychovávatelia sa len prizerali a nijako
nereagovali. Potom až p. B. povedala, že teda nech prestanú. Podľa nej to bola bitka. Ona sa veľmi
bála, že sa niečo môže stať. Bolo to zvláštne, že tam boli štyria dospelí ľudia a nikto nevedel zakročiť.
Keď stiahla I. za ruku, aby išiel do triedy, on zjajkol. Potom sa mu pozrela na ruku, videla som, že tam

má veľký fľak a škrabance, preto to potom dala zapísať aj do triednej knihy, kde sa poznačujú podobné
udalosti alebo bitky. Chce tiež dodať, že I. L. nebol ani obľúbený, ani poslušný, bol skôr problematický,
agresívny. Nevedela, kto vyvolal túto bitku, ona videla iba jej časť. Keďže však mal toto zranenie, musela
som to zaznamenať písomne a oznámiť to aj zástupcovi.

Svedkyňa S. M. uviedla, že robí u odporcu vychovávateľku 5 rokov. Boli s navrhovateľom na jednom
pracovisku a zároveň pôsobí v odborovom zväze ako člen odborov. Predsedníčkou odborového zväzu
je Mgr. Q. a bola aj v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom. Pani riaditeľka
si nás zavolala teda mňa a p. Q. s tým, že navrhovateľ si neplní riadne svoje povinnosti, vedeli že
mal aj kárne, a že tieto problémy pretrvávajú a oboznámila ich o tomto jej úmysle ohľadom skončenia

pracovného pomeru s navrhovateľom. Oni to prerokovali s predsedníčkou Q., keď boli spolu u riaditeľky.
Potom keď prišla táto žiadosť, ona už len na základe predchádzajúceho rozhovoru napísala listinu o
tom, že bolo prerokované okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa a toto podpísala za
predsedníčku Mgr. Q., ktorá v tom čase mala študijné voľno. Odborová organizácia vtedy mala deväť
členov. Čo sa týka navrhovateľa boli to neskoré príchody do práce, napadnutie chovancom, neskorý

príchod na poradu a tiež umožnenie telefonovania deťom. Čo sa týka telefonovania, vie že sa to stalo
jednému alebo dvom pracovníkom, lebo boli na to upozornený na pracovnej porade a tiež dostali kárne.
Ona bola svedkom toho, keď chovanec navrhovateľa telefonoval z mojej zborovne. Jej sa to nestalo, keď
je dané povolenie chovancovi telefonovať, musí tam vychovávateľ byť prítomný, aby sa vedelo o čom
hovorí. Čo sa týka tetovania, tieto potetované deti sa s tým všeobecne chválili medzi deťmi, že za služby

ktorých vychovávateľov sa mohli potetovať a takto sprostredkovane sa to dostalo aj ku mne, nebolo to
teda len pri navrhovateľovi, už si nespomínam presne, ktorí vychovávatelia boli, ale nebol to len on.

Mgr. X. Q. cestou právnej zástupkyne navrhovateľa súdu zaslala čestné prehlásenie zo dňa 19.11.2015,
v ktorom sa vyjadrila žiaci sa tetovali aj počas služby iných vychovávateľov, nielen pri navrhovateľovi

a iný vychovávateľ zato nebol postihnutý. Aj v prípade telefonovania žiakov, tento príkaz porušili aj
iní vychovávatelia nielen na navrhovateľa a neboli postihnutí. V deň ukončenia pracovného pomeru
s navrhovateľom ju riaditeľka telefonicky informovala o jej zámere, výpoveď o ukončení pracovného
pomeru podpisovala pani S. M.. Ďalej vo svojom vyjadrení poukazovala na pomery u odporcu, na
správanie pani riaditeľky voči vychovávateľom, menovala osoby, ktoré majú pracovné problémy s pani

riaditeľkou a tiež poukazovala na diskrimináciu, mobing na pracovisku. V ďalšom vyjadrení zo dňa
2.2.2016 uviedla, že výpoveď navrhovateľa nebola riadne prerokovaná odborovým zväzom, ona sama
tiež nebola oboznámená s dôvodom výpovede.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom a

všetkými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu zo dňa
5.11.2013. Dohodnutým druhom práce bol vychovávateľ v Reedukačnom centre Vráble. V bode 8 bolo
uvedené, že zamestnanec svojím podpisom súčasne potvrdzuje, že pred uzavretím pracovnej zmluvy

bol oboznámený so všetkými právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z tejto pracovnej zmluvy,
pracovného poriadku, zo Zákonníka práce v znení neskorších zmien a doplnkov, najmä z ustanovení
§ 41, 81, 82, 83 a s pracovnými a platovými podmienkami. Dňa 16.12.2013 bol podpísaný dodatok k
pracovnej zmluve, ktorým sa zmenila doba určitá z 20.12.2013 na 31.8.2014.Navrhovateľovi bolo odporcom doručené upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo
dňa 27.3.2014, v ktorom bolo uvedené, že v priebehu mesiaca január a február 2014 viac razy

umožnil chovancom telefonovať napriek tomu, že súhlas na telefonický kontakt chlapcov dáva iba
riaditeľka RC. Dňa 4.3.2014 nám bola doručená sťažnosť R. Y., matky nášho bývalého chovanca Z.
Y.. Konkrétne nebolo zabránené tomu, aby sa chlapec tetoval, čo sa stalo aj počas vašej služby a tiež
vaše nepedagogické a neetické vyjadrovanie sa pred chovancami. Dňa 14.3.2014 v čase 12,35 ste
počas preberania žiakov zo školy nevhodne reagovali na správanie chovanca I. L.. Počas šarvátky

ste kľúčami poranili ruku chovancovi I. L. a to tak, že ruku mal poškriabanú a pomliaždenú. Úraz ste
nezapísali do knihy úrazov. Dňa 12.3.2014 a 20.3.2014 ste neboli na pracovisku 1 hodinu pred začatím
výchovnej činnosti, čím ste porušili príkaz riaditeľky RC zo dňa 7.3.2014. Toto Vaše správanie hodnotím
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa čl. 14 ods. 5 Pracovného poriadku.

Navrhovateľovi bolo dané upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 1.4.2014, v

ktorom bolo uvedené, že : " Dňa 31.3.2014 ste bez ospravedlnenia ste nenastúpili o 11,30 hod. so
práce bez toho, aby ste vopred oznámili dôvod, prečo na poradu neprídete a ani ste podali adekvátne
vysvetlenie Vašej neprítomnosti na uvedenej porade".
Uvedené upozornenie navrhovateľ odmietol prevziať dňa 1.4.2014 o 20,30 hod.

Odporca dal navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
ZP zo dňa 1.4.204, v ktorom uviedol, že závažne porušil pracovnú disciplínu z dôvodu, že sa bez
ospravedlnenia nedostavil dňa 31.3.2014 na pracovnú poradu vychovávateľov RC Vráble a dňa
27.3.2014už bol písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. Platný pracovný poriadok
pre zamestnancov RC Vráble účinný od 1.9.2013 považuje tento skutok za závažné porušenie prac.

disciplíny, a preto nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať a to ani počas výpovednej
doby.
Na liste sú podpisy 2 svedkov o tom, že navrhovateľ dňa 1.4.2013 o 20,30 h odmietol list prevziať.

Odporca listom zo dňa 31.3.2014 požiadal Základnú organizáciu OZ PŠaV SR o prerokovanie okamžitej

výpovedeMgr.V.K.,pričomvlisteboluvedenýdôvodatonedostaveniesanavopredohlásenúpracovnú
poradu dňa 31.3.2014.

Listom zo dňa 1.4.2014 Základná organizácia OZ PŠaV SR zastúpená Mgr. X. Q. ( podpísaná M.)
oznámila odporcovi, že dňa 1.4.2014 došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru

navrhovateľa.

Z oznámenia o prešetrení sťažnosti zo dňa 26.3.2014 ( čl. 128,129) adresovaného R. Y. ( matke
chovanca Z. Y.) vyplýva, že chovanec sa tetoval počas služieb 3 vychovávateľov : K., K. a K., ktorí
porušili pracovnú disciplínu tým, že nezabránili nevhodnému konaniu chovanca.

Z knihy príchodov a odchodov u odporcu vyplýva, že dňa 12.3.2014 mal navrhovateľ vyznačený príchod
o 12,15 hod ( rovnako aj Q.), a dňa 20.3.2014 príchod o 13,10 hod.

Vzápisnicizporadyzodňa31.3.2014 jevjejzávereuvedené,ženazáverporadyprišielMgr.K.(o12,25

h) svoju neúčasť na porade vysvetlil tým, že si bol vybaviť súkromné záležitosti na Daňovom úrade.

Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s inýmdôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa Pracovného poriadku Reedukačného centra Vráble ( august 2013) čl. 14 bod 5 písm. e)
za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje - preukázaná neospravedlnená neúčasť na
pracovných poradách

Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje veľmi významný zásah do existencie pracovného
pomeru, pracovný pomer sa totiž končí okamžite - okamihom doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Okamžite skončiť pracovný pomer môže (teda nemusí) tak zamestnávateľ, ako i
zamestnanec, ak vzniknú dôvody uvedené v § 68 ods. 1 a § 69 ods. 1 a 2 ZP. Keďže ide o jednostranné

skončenie pracovného pomeru, nevyžaduje sa ku skončeniu pracovného pomeru súhlas toho, komu je
okamžité skončenie pracovného pomeru adresované.
Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych
okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a taktiež sa prihliada i na osobu
zamestnanca. Zamestnávateľ však musí preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny bolo zavinené

zo strany zamestnanca. V prípade súdneho sporu o neplatné skončenie pracovného pomeru (napr.
zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a zamestnanec
napadne na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že on pracovnú disciplínu
neporušil) skúma súd, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a hodnotí aj stupeň intenzity porušenia
pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu je potrebné, aby zamestnávatelia pri skončení pracovného pomeru

z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny boli pri hodnotení správania zamestnanca opatrní.

Pri skúmaní, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažne, závažne alebo zvlášť hrubým
spôsobom, môže súd prihliadnuť k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu
postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a k situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k

miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k
dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojím konaním zamestnanec
spôsobil škodu a pod.

R 18/1974: Za závažné porušenie pracovnej disciplíny považovali súdy neospravedlnenú absenciu

zamestnancov,výkonprácepresebaainéosobyvpracovnomčase,nepovolenépoužívaniedopravných
prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku,
ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne.

Zákonník práce ustanovuje povinnosť výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov. Súčasne v tretej vete je ustanovená
nevyvrátiteľná právna domnienka danosti prerokovania skončenia pracovného pomeru, ak do siedmich
pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa nedôjde k prerokovaniu výpovede alebo
do dvoch pracovných dní k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dokonca platnosť
výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru neovplyvňuje ani situácia, ak zástupca

zamestnancov v rámci prerokúvania vyjadril negatívny postoj s výpoveďou alebo okamžitým skončením
pracovného pomeru. Prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
zástupcom zamestnancov je len hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 5.11.2013 na pozícii vychovávateľa. Dňa 1.4.2014 mu bolo zo strany
zamestnávateľa dané okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, kde
bolo ako dôvod uvedené, že závažne porušil pracovnú disciplínu z dôvodu, že sa bez ospravedlnenianedostavil dňa 31.3.2014 na pracovnú poradu vychovávateľov RC Vráble a dňa 27.3.2014 už bol
písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.
Vykonaným dokazovaním a nakoniec aj z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že nebolo sporné

to, že sa navrhovateľ nedostavil včas na pracovnú poradu dňa 31.3.2014. Aj v zápisnici je uvedené,
že sa dostavil až v jej závere pričom uviedol, že si bol niečo súkromne vybaviť na daňovom úrade.
Až dňa 3.4.2014 priniesol navrhovateľ priepustku potvrdenú od zubára. Keďže navrhovateľ nemal
vopred vypísanú priepustku, pričom v prípade, že zamestnanec ide na ošetrenie, musí si vopred
vypísať priepustku a túto na druhý deň predložiť zamestnávateľovi, odporca považoval túto absenciu na

pracovnej porade za neospravedlnenú. Aj z výpovede samotného navrhovateľa mal súd za preukázané,
že tento vopred vedel, že má ísť na ošetrenie k zubárovi v daný deň, napriek tomu si vopred priepustku
od odporcu nevyžiadal. V tomto prípade súd považoval za dôvodné, že odporca navrhovateľovi túto
absenciu na pracovnej porade neospravedlnil. Tento dôvod však súd nemohol považovať za dôvod,
pre ktorý je možné dať zamestnancovi - navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru.
Odporca sa odvolával na platný pracovný poriadok pre zamestnancov RC Vráble účinný od 1.9.2013,

ktorý považuje tento skutok za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je nesporné, že podľa čl.
14 bod 5 písm. e) Pracovného poriadku, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje -
preukázaná neospravedlnená neúčasť na pracovných poradách. Ďalej sú v tomto bode vymenované
ďalšie závažné porušenia pracovnej disciplíny, ako napr. opustenie svojho pracoviska bez súhlasu a
vedomia nadriadeného zamestnanca, vykonávanie prác pre seba alebo pre iné osoby v pracovnom

čase bez predchádzajúceho povolenia, krádež majetku organizácie, neospravedlnená neprítomnosť
zamestnanca v práci v dobe presahujúcej 2 dni v mesiaci, neschopnosť zamestnanca k výkonu práce
v dôsledku požitia alkoholických nápojov, pre ktorú nie je zamestnanec pri nástupe do práce pripustený
k jej vykonávaniu, atď.
Z uvedeného je zrejmé, že neospravedlnená neúčasť navrhovateľa na jednej porade a nie na viacerých

poradách ( !) ako je uvedené pod písmenom e) pracovného poriadku, nemožno považovať s poukazom
na iné vymenované závažné porušenia pracovnej disciplíny za také závažné porušenie, ktoré by
mohlo mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Nemožno dávať rovnakú váhu
takému porušeniu - ako je neospravedlnená neúčasť na pracovnej porade a napr. neospravedlnenú
neprítomnosť zamestnanca v práci v dobe presahujúcej dva dni. V danom prípade síce zamestnanec -

navrhovateľ porušil zavinene svoju povinnosť z pracovného pomeru, ale toto jeho konanie nedosiahlo
intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny ako to vyžaduje ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP.

Súd musel hodnotiť aj ďalšie konanie navrhovateľa ako zamestnanca, keďže súd musí prihliadnuť k
osobe zamestnanca, k jeho funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných

úloh, k dobe a k situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca,
k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca atď.

V konaní odporca poukazoval na osobu navrhovateľa ako zamestnanca, ktorý viackrát porušil pracovnú
disciplínu, na čo bol navrhovateľ upozornený listom zo dňa 27.3.2014. Navrhovateľovi bolo vytýkané,

že v priebehu mesiacov január - február 2014 viac krát umožnil chovancom telefonovať bez súhlasu
riaditeľky odporcu, čo vyplýva z čl. X. oddiel Telefonovanie Vnútorného organizačného poriadku.
Následne v konaní odporca špecifikoval, že v čase keď mal navrhovateľ službu jeho chovanci (G. a
Z.) preukázateľne telefonovali bez predchádzajúceho súhlasu nadriadeného. Navrhovateľ sa bránil
tým, že sa to stávalo aj iným vychovávateľom, nakoľko chovanci ich ako vychovávateľov nerešpektovali

a vynucovali si súhlas od riaditeľky. Svedkovia B., E. a B. potvrdili, že zverenci mali snahu ich
presvedčovať, aby im umožnili telefonovať, tu sa však vyžadoval súhlas riaditeľky. Mgr. Q. zase vo
svojom čestnom vyhlásení uvádzala, že deti si to dovolili aj pri iných vychovávateľoch, ktorí za to neboli
postihnutí.
V tomto prípade má súd za to, že porušenie príkazu nadriadeného ohľadom telefonovania žiakov

predstavuje menej závažné porušenie prac.povinnosti, ktorá môže byť zamestnancovi vytknúť napr.
písomným napomenutím.

Ďalej bol navrhovateľ upozornený na to, že nezabránil tomu, že sa Z. Y. tetoval a to aj počas jeho služby
( sťažnosť matky R. Y.). K otázke tetovania chovancov sa vyjadrovali všetci svedkovia - vychovávatelia

(B., E., B.) a zhodli sa na tom, že niekedy bolo ťažké ustrážiť chovancov, aby sa netetovali, keďže títo
si vedeli zohnať ihly alebo tuš a v čase, keď boli sami, využívali to na tetovanie. Svedok E. tiež uviedol,
že nevie, či mal niekto prehľad v akej miere boli zverenci potetovaný, keď k nim prichádzali. Bolo to
vytýkané všetkým vychovávateľom, ale bolo náročné to aj ustrážiť.Súd má za to, že v tomto prípade nemožno upozornenie v tejto časti smerovať výslovne proti
navrhovateľovi, keď je zrejmé, že nemohol stáť pri chovancoch 24 hod. denne či on alebo ostatní
vychovávatelia s tým, že chovanci sa zúčastňovali aj vyučovania, kedy neboli pod dohľadom

vychovávateľov. V tejto časti súd nemal za jednoznačne preukázané pochybenie navrhovateľa v plnení
pracovných úloh.

Navrhovateľovi bolo v upozornení vytýkané aj nevhodné správanie dňa 14.3.2014 počas preberania
žiakov zo školy, keď mal nevhodne reagovať na správanie chovanca I. L., pričom došlo k poraneniu jeho

ruky a tento úraz nebol zapísaný do knihy úrazov. Z výsluchu svedkov B. a E. vyplynulo, že šarvátku
vyprovokoval L., ktorý sa zavesil na navrhovateľa a ten sa ho nevedel striasť, preto spadli na zem. Určite
však nedošlo k žiadnu napadnutiu, ani k zraneniu. Svedkyne Z. a B. videli len časť incidentu s tým,
že sa navrhovateľ a L. držali pod krk akoby zápasili a potom obaja spadli na zem, pričom navrhovateľ
odsotil L.. Obom bolo zvláštne, že ostatní vychovávatelia nezasiahli. Súd má za to, že tento incident
bol vyvolaný práve chovancom L., ako to aj uviedli svedkovia a je zrejmé ťažké odhadnúť ako v danej

situácii mal reagovať navrhovateľ, ktorý bol akoby "napadnutý" chovancom a snažil sa ho striasť. Navyše
všetci svedkovia potvrdili, že I. L. bol problematický a agresívny chovanec. Určite však nemožno vytýkať
navrhovateľovi, že práve on zranil L. a ruku mu neošetril a nezapísal do knihy úrazov, keď on sám a ani
L. po tejto potýčke nevedeli, že L. má poškriabanú ruku. Uvedené potvrdili aj ostatní vychovávatelia. Až
neskôr sa L. sťažoval, že ho bolí ruka a to priamo učiteľke B.. Z uvedeného je zrejmé, že ak navrhovateľ

o žiadnom poranení L. netušil nemohol ho ani ošetriť a ani zapísať. Súd preto aj toto upozornenie
voči navrhovateľovi vyhodnotil ako nedôvodné, najmä ak by malo ísť o závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

Posledným bodom v upozornení navrhovateľa bolo, že dňa 12.3. a 20.3.2014 nebol na pracovisku

1 hodinu pred začatím výchovnej činnosti a po podľa príkazu riaditeľky RC zo 7.3.2014. Z knihy
príchodov a odchodov vyplýva, že dňa 12.3.2014 mal navrhovateľ vyznačený príchod o 12,15 hod,
pričom podľa odporcu sa mal na pracovisko dostaviť o 11,15 hod a dňa 20.3.2014 mal príchod o 13,10
hod., pričom meškal 55 minút. V konaní bolo preukázané, že riaditeľka odporcu vydala príkaz, podľa
ktorého sa mali vychovávatelia dostaviť na pracovisko 1 hodinu pred začatím výchovnej činnosti, o čom

boli vychovávatelia
oboznámení. Išlo o úpravu pracovného času, čím sa mali odstrániť nedostatky, ktoré sa množili pri
výchove. Navrhovateľ uviedol, že on chodil vždy včas do práce, na toto si nespomína, je možné, že
sa vopred nenahlásil.
Súd mal z knihy príchodov a odchodov za preukázané, že navrhovateľ sa oneskoril s príchodom do

práce, keď v uvedené dni nastupoval priamo na výchovnú činnosť a neprišiel hodinu pred jej začatím.
Toto porušenie pracovných povinností však možno kvalifikovať ako menej závažné porušenie, ktoré by
v prípade jeho ďalšieho opakovania mohlo vyústiť aj do závažného porušenia pracovných povinností.

S poukazom na vyššie uvedené súd potom dospel k tomu, že v upozornení na závažné porušenie

pracovnej disciplíny zo dňa 27.3.2014 boli zo 4 upozornení dôvodné len 2 porušenia a to - nepovolené
telefonovanie chovancov a dva oneskorené príchody na pracovisko, ktoré však s ohľadom na všetky
okolnosti nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd zhodnotením všetkých
skutkových okolností v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ síce pred okamžitým skončením
pracovného pomeru porušil dvakrát pracovné povinnosti, avšak nie závažným spôsobom ako to bolo

uvádzané v liste zo dňa 27.3.2014.

Tak ako súd konštatoval vyššie, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom
nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b)
ZP, a ani pri hodnotení osoby zamestnanca, ktorý bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny,

nemožno vychádzať z toho, že by navrhovateľ ako zamestnanec pri vykonávaní svojich pracovných úloh
závažným spôsobom porušoval pracovnú disciplínu. Je zrejmé, že navrhovateľ nebol dôsledný pri plnení
niektorých pracovných povinností, ako napr. mal byť dôslednejší pri zákaze telefonovania zverencom
a tiež mal dôsledne dbať na včasný príchod na pracovisko, ako aj príchod na pracovnú poradu
resp. náležité ospravedlnenie sa. Nesporne možno navrhovateľovi vytknúť nedbanlivostné zanedbanie

uvedených pracovných povinností, avšak toto mal zamestnávateľ - odporca uskutočniť upozornením pre
menej závažné porušenie pracovných povinností, ktoré v prípade, že by sa opakovali, by boli dôvodom
pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou.Preokamžitéskončeniepracovnéhopomerupodľa§68ods.lpísm.b/Zákonníkaprácesavyžaduje,aby
išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a toto musí dosahovať intenzitu
porušenia pracovných povinností závažným spôsobom, čo v danom prípade splnené nebolo. Preto súd

rozhodol tak, že žalobe navrhovateľa vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 1.4.2014 je neplatné.

Záverom súd uvádza, že ďalej navrhovateľ poukazoval na neprerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov ( odborovým zväzom), resp., že toto nebolo

prerokované riadne. V konaní bolo preukázané, že odporca požiadal o prerokovanie okamžitého
skončenia pr.pomeru dňa 31.3.2014, pričom listom zo dňa 1.4.2014 Základná organizácia OZ PŠaV SR
oznámila odporcovi, že dňa 1.4.2014 došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru
navrhovateľa. Navrhovateľ navrhoval vypočuť pani X. Q., Z. a O., ktoré mali byť pritom prerokovaní,
avšak v skutočnosti prítomné neboli. Odporca poukazoval na to, že pre zamestnávateľa je podstatné
vyjadrenie odborov, že došlo k prerokovaniu výpovede, nie je podstatné akým spôsobom k tomu došlo,

alebo či v zmysle stanov.
Súd návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Q., Z. a O. zamietol, nakoľko
nepovažoval za potrebné preukazovať, či došlo k riadnemu prerokovaniu v zmysle stanov a to s
poukazom na to, že nebol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej s poukazom
na § 151 ods. 3 OSP.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur s poukazom na ust.

§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a to, že navrhovateľ je v konaní oslobodený od platenia súdnych
poplatkov ( § 4 ods. 2 písm. d /).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.