Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/269/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216567
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4312216567.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
14C/370/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15Co/625/2015-166,

15Co/626/2015-166 z 30. novembra 2015 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Nitra č.
k. 14C/370/2012-96 zo dňa 15. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením pod č. k. 14C/370/2012-96 z 15. októbra

2014 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za
odvolanie vo výške 20,- eur vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) prvou výrokovou vetou uznesenia

č. k. 15Co/625/2015-166, 15Co/626/2015-166 zo dňa 30. novembra 2015 napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). Vo vzťahu k námietke žalobkyne
týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
o poplatkovej povinnosti, sa odvolací súd argumentačne stotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo/294/2013 zo dňa 24. októbra 2013, podľa ktorého právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
avšakaniustálenájudikatúraESĽPnevyžaduje,abymakaždýargumentstrany(pokiaľnejdeoargument
pre rozhodnutie rozhodujúci) bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď. V tejto súvislosti odvolací
súd poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Odvolací
súd skonštatoval, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, z akého dôvodu poplatkovú
povinnosť uložil, v akej výške a podľa akej položky, pričom toto stručné odôvodnenie uznesenia o

poplatkovej povinnosti zodpovedá požiadavke dostatočného odôvodnenia predmetného uznesenia. K
námietke žalobkyne, že súdny poplatok sa platí za žalobu a nie za odvolanie, odvolací súd poukázal
na § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch s tým, že v prejednávanej veci bolo podané odvolanie vo
veci samej, a preto bolo dôvodné vyrubiť súdny poplatok podľa rovnakej sadzby aj v odvolacom konaní.
S odkazom na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch odvolací súd dodal, že položka č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov bola do Sadzobníka včlenená novelou účinnou od 1. októbra 2012 a ustanovenie §

18ca je ustanovením intertemporálnym v súvislosti s účinnosťou novely zákona o súdnych poplatkoch
č. 286/2012 Z. z.. Poplatková povinnosť vzniká až podaním odvolania. Preto, ak bolo odvolanie podanépo 1. októbri 2012, aj keď konanie vo veci samej začalo pred 1. októbrom 2012, použije sa právny stav
účinný po 1. októbri 2012. Ide totiž o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom
navrhnutým alebo konaniam začatým pred uvedeným dátumom.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť
vyrubený,atýmjejodňalimožnosťkonaťpredsúdomvzmysle§237ods.1písm.f/O.s.p..Žiadalapreto
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej
lehote na podanie dovolania dňa 14. marca 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia

§ 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospechstrany(§470ods.2C.s.p.).Konaniezačatédo30.júna2016navecne,miestne,kauzálnea
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného

dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 C. s. p.),
po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.
p.) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§
429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

6. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
O. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel

k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe dovolania tej istej dovolateľky - viď konania
vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015,

14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí,
ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody
už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).

8. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej

dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods.
1 O. s. p., pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 O. s. p., dovolací súd podľa § 447 písm.
c/ C. s. p. odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné.

9. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p.). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s
článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

10. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.