Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617207559.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.
r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpeného ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA - Marek Piršel, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498,
proti žalovanému T.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom M. D. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie

2.159,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
14C/6/2017-157 zo dňa 31. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 31.
januára 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.159,65 Eur s 5 % úrokom z omeškania

ročnezosumy2.159,65Eurod18.03.2017dozaplatenia,vlehotedo3dníodprávoplatnostirozhodnutia
(I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, ktorých
výška bude vyčíslená osobitným uznesením v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplynulo, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.159,65 Eur
s príslušenstvom predstavujúcej rozdiel medzi dražobnou zábezpekou zloženou dňa 24.10.2016

žalovaným v sume 15.000,- Eur a nákladmi dražby z 24.10.2016 (ďalej aj „dražba 1“) vyčíslenými
9.273,46 Eur a opakovanej dražby z 19.12.2016 (ďalej aj „dražba 2“) v sume 7.886,19 Eur. Náklady
dražby 1 vo výške 9.273,46 Eur boli uhradené z dražobnej zábezpeky 15.000,- Eur zloženej žalovaným
rovnako aj časť nákladov dražby 2 vo výške 5.726,54 Eur. K uplatneniu odmeny vo výške 4 % došlo
na základe zmluvy o vykonaní dražby z 11.05.2016 uzatvorenej medzi navrhovateľom dražby ČSOB, a.
s. a žalobcom. Výťažok z dražby v zmarenom kole predstavoval 181.200,- Eur, odmena prislúchajúca

žalobcovije7.248,-Eur.Vďalšomkolebolvýťažokdražby165.000,-Eur,zčohojeodmenaprislúchajúca
žalobcovi 6.600,- Eur. Dovedna si žalobca uplatnil nárok na odmenu 13.848,- Eur. Poukázal na § 25
ods. 4 zákona č. 527/2007 Z. z. a zdôraznil, že v oboch kolách dražby riadne zabezpečil jej výkon aj
úspešné vydraženie jej predmetu.

1.2 V odpore proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie žalovaný tvrdil, že náklady na

vykonanie dražby aj opakovanej dražby boli uspokojené z dražobnej zábezpeky. Spochybnil duplicitné
uplatnenie položky odmena vo výške 4 %. Z gramatického výkladu slova výťažok vyplýva, že odmena z
výťažku dražby patrí dražobníkovi až pri zúčtovaní prostriedkov z dražby a uspokojení veriteľa. V dražbe
z 24.10.2016, z ktorej si dražobník uplatnil odmenu 7.248,- Eur, veriteľ uspokojený nebol. Nemôže
existovať výťažok z dražby v dražbe zmarenej a druhý v dražbe opakovanej a úspešnej. Odmena z
dražby konanej 19.12.2016 vo výške 6.600,- Eur a ostatné náklady sa majú v zmysle § 25 ods. 1 zákona

č. 527/2007 Z. z. prednostne hradiť z výťažku dražby. Ustanovenie § 23 ods. 5 tejto právnej úpravysa uplatňuje v opakovanej dražbe len v rozsahu, v akom neboli náklady dražby a odmena uhradená z
výťažku z dražby. Poukázal aj na to, že žalobca nepredložil zmluvu o vykonaní dražby.

1.3 Súd prvej inštancie mal preukázané, že na dražbe č. 108/2016 konanej dňa 24.10.2016 žalovaný
zložil v hotovosti dražobnú zábezpeku 15.000,- Eur a spravil podanie v celkovej výške 181.200,- Eur
a bol mu udelený príklep. Žalovaný mal povinnosť v zmysle § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením po odrátaní dražobnej zábezpeky
(166.200,- Eur) do 15 dní od skončenia dražby na účet žalobcu. Nesplnením tejto povinnosti žalovaný

dražbu 1 zmaril a dražobná zábezpeka bola v zmysle § 25 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. použitá
na uhradenie nákladov spojených s jej konaním (9.273,46 Eur). Dňa 19.12.2016 žalobca zorganizoval
opakovanú dražbu č. 108/2016, na ktorej bola nehnuteľnosť vydražená. Náklady dražby 2 predstavujú
7.886,19 Eur. Na úhradu ich časti bol použitý zostatok zloženej dražobnej zábezpeky žalovaného vo
výške 5.726,54 Eur, neuhradený zostal rozdiel 2.159,65 Eur.

1.4 S poukazom na § 2 písm. i), § 22 ods. 1, § 25 ods. 4, 5 a § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má nárok na odmenu podľa zmluvy
o vykonaní dražby aj podľa zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Ak by žalovaný nebol zmaril dražbu 1,
odmena by mu bola vyplatená z ceny dosiahnutej vydražením podľa zmluvy o vykonaní dražby. Podľa §
2 písm. i) zákona č. 527/2002 Z. z. je nákladom dražby aj odmena dražobníka, ktorá žalobcovi prináleží

ako podľa zmluvy o vykonaní dražby, tak podľa zmluvy o vykonaní opakovanej dražby.

1.5 Okresný súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlhu od 18.03.2017 (deň nasledujúci po dátume
splatnosti faktúry č. 2017033, ktorá bola žalovanému zaslaná žalobcom 02.03.2017 spolu s druhou

výzvou na doplatenie nákladov opakovanej dražby).

1.6 O trovách konania bolo okresným súdom rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku, ktoré boli v rozhodnutí odcitované.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie tvrdiac, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci
a okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.

b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním
zmenil a žalobu zamietol resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu
trov celého konania.

2.1 Na zdôvodnenie odvolania žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) uviedol, že súd prvej inštancie sa

nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného ohľadom duplicitného uplatnenia odmeny v rozsahu
4 % a vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd si nepreveril, či odmena za opakovanú dražbu
nebola uhradená z výťažku úspešnej dražby ani to, či dražobník nezinkasoval odmenu prvýkrát za
zmarenú dražbu, druhýkrát od žalovaného za opakovanú dražbu a tretíkrát z výťažku opakovanej dražby
od úspešného vydražiteľa. Nie je prípustné, aby žalobca za dražbu z 19.12.2016 inkasoval odmenu

dvakrát a naviac dostal odmenu (nielen hotové výdavky) za zmarenú dražbu z 24.10.2016. Odmena
dražobníkovi patrí len raz, len z výťažku dražby. Podľa odvolateľa sa ustanovenie § 25 ods. 5 zákona o
dražbách vzťahuje len na skutočné náklady dražby (najmä hotové výdavky), pričom odmena je viazaná
lennavýťažokzdražby.Totozákonnéustanoveniesauplatnívrámciopakovanejdražbylenvrozsahu,v
akom neboli náklady dražby a odmena uhradená z výťažku z dražby. Namietol rozpor s dobrými mravmi,

aby ten, kto zmarí dražbu, bol povinný uhrádzať odmenu v maximálnej možnej miere tak, ako keby došlo
k úspešnému zavŕšeniu dražby v zmysle vyplatenia vydraženej ceny.

2.2 Odvolateľ tiež tvrdil, že v rozpore s koncentrančnou zásadou zmluva o vykonaní dražby zo dňa
11.05.2016 nebola prílohou žaloby, čo uviedol už v odpore zo dňa 31.07.2017, avšak okresný súd

sa s touto otázkou nijako nevysporiadal. Odvolateľ pritom podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) navrhol, aby okresný súd na tento dôkaz neprihliadal a žalobu zamietol
z dôvodu, že žalobca nepreukázal dohodu o odmene dražobníka. Okresný súd na túto otázku nedal
žiadnu odpoveď, čím rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Zmluva o vykonaní dražby zo dňa11.05.2016, ktorú okresný súd uvádza ako jeden z dôkazov, k žalobe nebola pripojená, žalovaný s ňou
neboloboznámenýaniejezrejmé,kedyjužalobcapredložil.Vykonanietohtodôkazupovažujeodvolateľ
za nezákonné, lebo mu okresný súd neumožnil vyjadriť sa k nemu a odňal mu tak možnosť konať pred

súdom. Za neprípustné označil aj vydanie rozhodnutia bez jeho prítomnosti na pojednávaní napriek
ospravedlneniu neprítomnosti vážnymi okolnosťami, o čom predložil dôkazy. Okresný súd žalovaného
nijakým spôsobom neupovedomil o tom, že si mal ustanoviť zástupcu, ani o tom, že v prípade jeho
ospravedlnenej neprítomnosti bude vydané rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nebolo potrebné preverovať, či odmena za opakovanú
dražbu bola uhradená z výťažku úspešnej dražby s poukazom na § 25 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách. V tomto prípade je potrebné aplikovať špeciálne ustanovenie § 25 ods.
4 a 5 uvedenej právnej úpravy. Odmena sa v zmysle zákona aj zmluvy hradí zo zábezpeky zloženej
zmariteľom dražby. Dražobná zábezpeka nemôže byť použitá len na úhradu účelne vynaložených
nákladov. Nejde o „opakované inkasovanie odmeny“.

3.1 Namietol tvrdené porušenie koncentračnej zásady, nakoľko sa žalobca k predloženiu zmluvy o
vykonaní dražby vyjadril tak, že jej predmetom je bankové tajomstvo a z tohto dôvodu nie je možné
zmluvu zo strany žalobcu predložiť. Na pojednávaní predložil zmluvu o vykonaní dražby do súdneho
spisu so zámerom zaškrtnúť údaje tvoriace bankové tajomstvo. Žalovaný mal možnosť sa s uvedeným

dôkazom oboznámiť, keď by sa pojednávania zúčastnil. Za včasné ospravedlnenie nemožno považovať
ospravedlnenie zaslané v deň pojednávania, čo žalovaný urobil na každom z vytýčených pojednávaní,
dokopy trikrát. Z právnického vzdelania žalovaného žalobca predpokladá právne povedomie, na základe
ktorého by mal byť žalovaný oboznámený s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, venujúcim
sa problematike zastúpenia a možnosti konať vo veci samej aj v neprítomnosti strany sporu. Základnou

zásadou právneho štátu je, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Podľa žalobcu boli naplnené
podmienky nielen pre prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného, ale aj pre vydanie kontumačného
rozsudku. Poučovaciu povinnosť súd s poukazom na § 160 ods. 3 písm. a) C. s. p. vo vzťahu k
žalovanému nemal. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Žalovaný odvolaciu repliku (§ 374 ods. 1 C. s. p.) nepodal.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a

contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.).

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Pod porušenie práva na spravodlivý proces patrí aj odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok.
O túto procesnú vadu ide aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom. Odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie pojednávanie konané dňa 22.01.2018 odročil na
vyhlásenie rozsudku (§ 219 ods. 2 C. s. p.) na deň 31.01.2018. Nakoľko ide o inštitút odlišný od inštitútu
rozhodnutia bez nariadenia pojednávania, povinnosťou súdu prvej inštancie bolo na takto odročené

pojednávanie riadne a včas predvolať strany sporu. Právny zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní
dňa 22.01.2018, bol oboznámený s termínom odročeného pojednávania priamo na tomto pojednávaní.
Žalovaný, ktorý sa na pojednávaní konanom dňa 22.01.2018 nezúčastnil, o dátume, mieste a čase
konania nasledujúceho pojednávania, vytýčeného za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 31.01.2018,
podľa obsahu spisu oboznámený nebol, nebolo mu doručované predvolanie na pojednávanie. Odvolací

súd z tohto dôvodu musel rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v
ktorom budú riadne realizované všetky procesné práva žalovaného.8. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o nároku na náhradu trov celého, teda aj
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).